Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja som čakala, že pán bývalý minister Uhliarik sa dotkne problematiky vakcín, keďže to bol jeho návrh, aby sa zmenil  systém dodávania vakcín. Keďže som aj pediater, aj verejný zdravotník, dala som si tú námahu a opýtala som sa aj odborných obcí, aj lekárov samotných, aj pediatrov, aj všeobecných lekárov, ako sa vyrovnali s touto zmenou. Neviem, či viete, bol dokonca urobený aj taký výskum, myslím si, že pod vedením pána prof. Dlholuckého, že ako sú  pediatri spokojníso zmenou tohto zákona. A musím povedať, že z jednej strany chápem váš zámer, chápem aj to, že sa snažíte, aby vakcíny boli bezpečné, aby sa nestávalo, že sám rodič si po ne ide, na druhej strane sami pediatri opakovane myslím, že apelovali na vás, že k takýmto veciam nedochádzalo, dokonca niektorí sa zaručili, že to nebolo takto, tie vakcíny takto neboli dodávané, ako ste vy popísali. A neviem, či viete, veľa pediatrov aj pozastavilo očkovanie, keďže nemali peniaze na to, aby zakúpili veľké množstvo vakcín. Keď majú veľa detí na ambulanciách,  nemôžu si dovoliť na mesiac dopredu nakúpiť vakcíny, ktoré je otázne, či im budú preplatené, alebo nebudú. A plus nehovorím o tej administratívnej záťaži, ktorá tam je.
Čiže otázne je, čo je väčšie riziko, či ako - o tom sa nemusíme baviť, že tie vakcíny boli na ambulanciách podľa mňa dodávané tak, ako boli, lebo ja som sám pediater a viem, ako to je - ako sa to robí na ambulancii, alebo je väčšie riziko, keď  deti nezaočkujeme a budú sa kopiť tie, ktoré nie sú zaočkované, a budeme tým podporovať antivakcinančné kampane a podobné veci. Čiže v tomto ja vidím oveľa väčšie riziko.
A čo sa týka všeobecných lekárov pre dospelých, viem o tom, že väčšina z nich si na to zvykla. Je to spojené s tým, že nemajú tak veľa tých vakcinácií ako detskí lekári, čiže nie sú až tak proti tomu, ale obvodní pediatri majú s dodávkou problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Brocka, ja by som vám chcela povedať, že chápem vaše obavy, ktoré ste teraz vyslovili. Chcem vám len zdôrazniť, že pán poslanec Pollák sa ešte zatiaľ nerozhodol pre túto funkciu, pokiaľ ja viem. A to, aké on má v sebe dilemy, ktoré rieši, a prečo by sa tak mal rozhodnúť, prosím, nechajte na neho. A verím, že sa rozhodne správne, podľa svojho svedomia, ale myslím, že to nie je vaša vec, aby ste apelovali na neho na tomto fóre a takýmto spôsobom v jeho neprítomnosti. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní a členovia vlády a ďalší prítomní. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 90) ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 17 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 76 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

Chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vaše podnety.
Chcem reagovať na prvého, ktorý reagoval vo faktickej poznámke. A cítila som takú zlosť v ňom alebo taký hnev. Ja som tu nová. Čiže ja neriešim to, čo bolo predtým, ale to, čo je teraz. Snažila som sa v tom krátkom zhodnotení toho zákona vysvetliť, prečo som otvorila ten zákon, prečo si myslím, že by sa to malo urobiť rýchlejšie, pretože myslím si, že nám nerobí dobré meno, keď musí sa zaoberať Úrad vlády, musí sa zaoberať ministerstvo aj Európska komisia nejakým podnetom. A stáva sa to opakovane. A dalo by sa to veľmi rýchlo a elegantne vyriešiť. Už určite vie aj pán spravodajca, pán poslanec Fronc, o čom hovorím, pretože pripravoval takúto novelu. Potom spätne som sa pozrela, mal to tam zapracované presne alebo teda v podobnom znení, ako to mám zapracované ja. Čiže tá snaha je. Ale myslím si, že práve tento konkrétny prípad by sa mal riešiť skôr, a to z toho pohľadu, že viacerí tí študenti čakajú na to, aby vlastne mohli ísť na rigoróznu skúšku, to konanie si zaplatili a v podstate teraz môžu ďalší polrok alebo trištvrte roka čakať, kým tú skúšku vykonajú. Čiže z tohto dôvodu to bolo zaradené vlastne skôr. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás z tohto miesta poinformovala o návrhu môjho zákona, ktorým sa otvára vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Táto novela zákona vznikla vlastne na základe podnetu jedného študenta, ktorý vyštudoval vysokú školu v Maďarskej republike. Tento študent sa uchádzal o vykonanie rigoróznej skúšky na vysokej škole v Slovenskej republike, no z dôvodu, že nemá nazývaný titul magister, nebol k nej pripustený. Jeho vzdelanie nadobudnuté v Maďarsku bolo pritom uznané za rovnocenné s príslušným vysokoškolským vzdelaním poskytovaným na Slovensku na základe dohody č. 328/2000 Z. z. a medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Maďarskej republike. Čiže takýto študent bol prijatý na rigorózne konanie, bolo mu teda uznané vzdelanie, ktoré získal v zahraničí, vykonal rigoróznu prácu, ktorú zoponovali dvaja oponenti, a nebol pripustený k rigoróznej skúške. Absolvent sa navyše obrátil so sťažnosťou, že mu nebolo umožnené vykonať túto rigoróznu skúšku, a teda že je diskriminovaný, na viaceré inštitúcie na Slovensku, ale tiež napr. na Európsku komisiu. Čiže minimálne tri inštitúcie sa museli zaoberať týmto podnetom bez možnosti riešenia v zmene legislatívy. Preto sme sa rozhodli, že predložíme tento návrh na otvorenie vysokoškolského zákona, kde by sme vlastne tento problém vyriešili. Čiže tento zákon predkladáme na základe potrieb, ktoré vyplynuli z praxe, pretože takýto študent nie je jediný. Viaceré osoby, ktoré nadobudli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí, mali záujem vykonať rigoróznu skúšku u nás. A nebolo im to umožnené, pretože podľa tohto zákona jednou z podmienok je mať udelený titul, nazývaný vyslovene titul magister. Pritom vlastne keď sa formovala predmetná požiadavka v zákone o vysokých školách, mal zákonodarca jednoznačnú vôľu zachovať možnosť vykonať po ukončení magisterského štúdia, a teda absolvovaní magisterského študijného programu rigoróznu skúšku a získať príslušný tradičný akademický titul, teda profesijný doktorský titul. Vyplýva z toho, že zamýšľanou podmienkou prijatia na rigorózne konanie nebolo nadobudnutie titulu magister, ale získanie druhostupňového vysokoškolského vzdelania s príslušným titulom, bez ohľadu na jeho názov.
Možno sa pýtate, prečo som sa rozhodla novelizovať tento vysokoškolský zákon iba čiastkovo, nepočkať na pripravovanú väčšiu novelu, ktorú už avizoval pán minister. Vzhľadom na rozsiahlosť pripravovanej novely vysokoškolského zákona možno dôvodne predpokladať, že si táto novelizácia vyžiada dlhší čas na jej schválenie naprieč celým legislatívnym procesom, minimálne pol roka.
Tento návrh novely zákona je veľmi stručný, je jednoduchší na schválenie, zákon sprístupní rigorózne konania všetkým absolventom druhostupňového vysokoškolského vzdelávania bez ohľadu na názov nadobudnutého titulu a krajiny, kde ho dosiahli.
Ak by nebola táto novela prijatá už teraz čiastkovo, viacerí uchádzači o rigorózne konanie by nemohli vykonať v nasledujúcom období potrebnom na schválenie túto rigoróznu skúšku, čo, si myslím, nerobí dobré meno našim vysokým školám, okrem iného prichádzajú aj o nemalé príjmy. A vlastne takíto študenti, ktorí rigorózne konanie vykonajú, často sa rozhodnú u nás pokračovať v štúdiu, v postgraduálnom štúdiu. A teda znamená to podľa môjho názoru aj prílev študentov kvalitných, ktorí vyštudovali aj na prestížnych univerzitách v zahraničí, aj na Slovensko.
Takže týmto sa uchádzam o vašu podporu a v pripravovanej novele, veľkej novele vysokoškolského zákona, som ochotná podporiť, a teda spolupracovať na tvorbe tohto zákona, a vylepšiť tie nedostatky, ktoré táto novela má. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže som posledná v tejto debate, tak sa pokúsim nejako dôstojne ukončiť túto debatu.
Chcela by som, dúfam, že teda bude pokračovať teda ďalej v širšom kruhu, reagovať na pána poslanca Gála v tom zmysle, že nemyslím si, že keď teraz by náhodou ten zákon neprešiel v prvom čítaní, že sa táto téma zablokuje a že nič iné nebude. Myslím si, že práve týmto ste otvorili túto diskusiu a že je potrebné veľmi veľa v tom zákone zmeniť. Nemyslím si, že by to bolo vhodné robiť v druhom čítaní.
Myslím si, že na financovanie športu sa skutočne treba pozrieť komplexne, tak ako aj minister školstva vyhlásil na zasadaní nášho výboru, že nepustí sem ani jedno euro, kým nebude šport zastrešený jednou organizáciou, ktorá ho bude financovať. Myslím si, že v prvom rade by sa mala riešiť táto otázka. Toto mi príde ako taký zúfalý výkrik o pomoc, že treba niečo s tými športovcami robiť, treba na to poukázať. Ale zdá sa mi, že sa to rieši veľmi nekoncepčne. Čiže sama keď takéto návrhy prídu, podporím akýkoľvek vlastne dobrý návrh, ktorý bude motivovať športovcov, aj deti, aby športovali. Ale myslím si, že to treba robiť ozaj koncepčnejšie. Okrem toho viem aj o názore niektorých odborníkov, ako napr. je aj Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov, ktorí sami sa vlastne postavili odmietavo k tomuto z toho dôvodu, že práve to, čo hovorili mnohí kolegovia, je diskriminačné pre viacerých športovcov. A myslím si, že by to mohlo ozaj pôsobiť demotivujúco. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela podporiť veľmi autorov, vlastne predkladateľov tohto návrhu, a to z toho hľadiska, že myslím si, že otvorenie tejto témy je veľmi dôležité, vyvolanie širšej diskusie je veľmi dôležité jednak aj v odbornej verejnosti, jednak aj v laickej verejnosti. Ja sama sa budem snažiť čo najviac presadzovať to, aby deti a mladí ľudia boli motivovaní čo najviac športovať, aktívne športovať, avšak, bohužiaľ, musím súhlasiť s kritikmi tohto návrhu, pretože veľa bodov je sporných v tomto návrhu zákona. Keby som niektoré mala len také vypichnúť, a obávam sa, že aj v tom druhom čítaní by sa nedali všetky opraviť, bolo by dobré, keby ten zákon bol aj podľa môjho názoru prepracovaný a ozaj by tam boli obsiahnutí všetci športovci, ktorí si to zaslúžia. Len taký príklad uvediem. Napr. vodní zjazdári Vala a Slučik, ktorí majú tiež svoju olympiádu, na majstrovstvách sveta získali celkovo 10 zlatých medailí. A týchto športovcov by sa netýkali takéto ocenenia a takáto renta, čo, si myslím, by nebolo spravodlivé. Podobne už tu boli spomínaní aj futbalisti, hokejisti. Takisto prichádza sem otázka takej etiky, etického rozmeru. Nie je tam vôbec riešené, ako sa štát postaví k športovcom, ktorí získajú olympijské medaily a vo svojich odvetviach majú rozprávkové príjmy. Čiže je tam viac vecí, ktoré mi vadia. A myslím si, že by mohli pre viacerých športovcov, mladých ľudí, pôsobiť skôr demotivujúco ako motivujúco. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi sa z tohto miesta prvýkrát prihovoriť na tomto pléne. Ja by som sa chcela vyhnúť osobným invektívam. Chcela by som len povedať svoj názor na časť zdravotníctvo.
Mne sa program v tejto časti veľmi páčil. Trošičku sa bojím o realizáciu toho, čo je tam napísané, ale keď sa aspoň 50 % z toho spraví, alebo bude snaha z tohto spraviť, myslím si, že to bude veľký krok dopredu. Musím skonštatovať ako klinik - pediater z praxe, že situácia, aká je teraz v zdravotníctve medzi lekármi, sestrami a samotnými pacientmi, tu nebola za dvadsať rokov. Tá situácia je veľmi vážna, veľmi vážna. Lekári dvadsať rokov čakali na riešenie situácie a v podstate toto je len vyvrcholením celej situácie. Najhoršie na tom všetkom je, že si neveria medzi sebou, neveria si sestričky, lekári medzi sebou. Došlo vlastne k naštrbeniu vzťahov medzi samotnými zdravotníckymi pracovníkmi, všetkými. A najhoršie na tom je pacient, pretože ten príde k lekárovi a nie je si istý, či dostane zdravotnú starostlivosť, akú ju dostane a koľko za to bude musieť zaplatiť.
V dnešnej situácii, kedy stárne populácia, to považujem za, za veľmi dôležité, aj prevenciu, aj podporu preventívnych programov, ktorú ste spomínali. Oveľa viac financií, oveľa viac programov by malo byť takto preventívne zameraných. Mojou takou víziou je zaviesť prevenciu už do nižších vekových skupín, začať s výchovou na základných školách, na stredných školách a samozrejme riešiť nejako starnutie populácie. To znamená liečebnú starostlivosť o starších ľudí. Je nemysliteľné, aby ľudia, ktorí si platia celý život zdravotné poisťovne a žili zdravo, mali zdravý spôsob života a teraz nemali z čoho platiť lieky a nemohli  dostať takú zdravotnú starostlivosť a v takom čase, ako im prináleží. Takže toľko môj názor a budem veľmi držať palce, aby to, čo ste si tam vlastne zadali, aby sa podarilo aspoň spolovice.
Ďakujem. (Potlesk.)