Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ako vyzerá, poľnohospodárske zákony majú tú smolu, že idú buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Takže znovu sa s tým potýkame, pán minister. Takže dúfam, že to neberiete ako ignoráciu nášho rezortu pôdohospodárskeho, že tu nemáte skoro nikoho, ale apelujem na našich kolegov, aby aj nášmu rezortu, lebo aj ja sa cítim byť tiež z tohto rezortu ako...
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ako vyzerá, poľnohospodárske zákony majú tú smolu, že idú buď skoro ráno, alebo neskoro večer. Takže znovu sa s tým potýkame, pán minister. Takže dúfam, že to neberiete ako ignoráciu nášho rezortu pôdohospodárskeho, že tu nemáte skoro nikoho, ale apelujem na našich kolegov, aby aj nášmu rezortu, lebo aj ja sa cítim byť tiež z tohto rezortu ako vysokoškolsky vzdelaný človek, tak dúfam, že dajú riadnu priazeň aj nám.
Poďme k zákonu o pozemkových úpravách. Ako som už v prvom čítaní uviedol v rozprave, zaujímalo ma, či to sa bude týkať odbornej stránky veci, konkrétne projektu pozemkových úprav, alebo či bude tam niečo iné. Vyzerá, že bolo tam niečo iné, a ku konkrétnemu výkonu projektov pozemkových úprav sme sa veľmi nedostali. Samozrejme, ako to už zvykne bývať, keď máme otvorený nejaký zákon, tak čo potrebujeme v danom rezorte nejakým spôsobom vyliečiť, tak začneme dávať formou nejakých nepriamych noviel a zamontujeme to tam. Tu som rád, že hoci otvárame aj zákon 229, aj 503-ku, to znamená zákon o reštitúciách, aj 503-ku zákon o nájme, aspoň trošku tie pozmeňujúce návrhy, respektíve tie, ktoré ešte prídu, sa týkajú pôdy. Takže dobre, beriem, že je to, má to nejakú kontinuitu.
Čo ma ale vyrušuje už z konkrétnych prípadov, ktoré boli aj na našom výbore z tých pozmeňujúcich návrhov podané, tak v prvom rade, že v zákone najmä o poľnohospodárskych pozemkoch zvyšujeme možnú dobu nájmu až na 25 rokov. V súčasnosti je tá lehota 15-ročná. Je to pre nezainteresovaných § 8 ods.1, ktorý citujem: "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, najviac 15 rokov."
V súčasnosti na našom výbore bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí až o dobe dvadsiatich piatich rokov. S tým mám problém. A myslím, že nie iba ja. Pretože pokiaľ sa pred touto dobou rok tento vlastník nepripomenie tomu nájomcovi, ktorý má jeho pôdu, a nepripomenie písomne, tak viac-menej je problém. Takže ide ďalšia 25-ročná lehota. To je u mňa jeden vek socializmu, ktorý sme prežili. Ja tvrdím, že jednotliví vlastníci, dedičia, respektíve ináč oprávnení s týmto majetkom nakladať v tých 50. rokoch, ktoré sú pred nimi, si nebudú evidovať, že o 24 rokov 1. októbra musím vyzvať toho podnikateľa, aby mi to vrátil naspäť, lebo ináč mu to bude znovu ďalších 25 rokov pokračovať, či sa mi to páči, alebo nepáči. Myslím si, už aj tých 15 rokov bolo veľa. Tak neviem, čo viedlo... A, neviem!? Bolo to trošku aj tlmočené, aby to bola stabilita, lebo čerpajú nejaké eurofondy a všetko okolo toho. Ale ja si myslím, že pri normálnych vzťahoch medzi vlastníkom a užívateľom pôdy by tam nemali byť nejaké stresové situácie, že ja ho budem každý rok alebo každý mesiac stresovať, že mu vypoviem, tomu nájomcovi, užívacie právo. Takže s tým sa nikdy nestotožním a bol by som veľmi nerád, keby to ostalo na súčasnom, súčasnej 15-ročnej maximálnej lehote. Samozrejme, že ak je zmluva uzavretá na dobu neurčitú, aby sme ozrejmili aj tento fakt. Ak je na dobu neurčitú, tak máte tam možnosť vypovedať v jednoročnej výpovednej lehote stále k 1. novembru. To treba povedať a musí to byť samozrejme tiež písomne.
Takže aj v ďalšom bode, ktorý bol podaný na výbore, pozmeňujúcom, sa už ako keby na túto lehotu, ktorá tých 25 rokov, samozrejme, sa predpokladá, že bude schválená pri súčasnej konštelácii vládnucich, vládnucej strany a opozície, tak okamžite reagujú, že vyhadzujeme aj ďalšie, by som povedal, ďalšie ustanovenia týkajúce sa pestovania šparglí a drobného ovocia. Dobre, taká je situácia. Ale ja voči tomu mám výhrady.
Ďalšia nepriama novela, ktorá tam bola, je v zákone o veterinárnej starostlivosti 139, kde prakticky do majetku poľnohospodárskej univerzity v Nitre prechádzajú určité budovy a nehnuteľností pre potreby Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, ktoré sú nadbytočné. Takže riešime to v zákone 330-ke, dokonca vo veterine. No dobre, takže to sú tie naše novely a musíme si asi na to, na tie nepriame novely, zvykať.
Poďme ďalej. Ak dovolíte, tak ja som si dovolil aj na výbore predložiť určitý pozmeňujúci návrh, ktorý mal tri body, a v súčasnosti ho predkladám znovu po určitom menšom dopracovaní. Ak dovolíte, potom by som dal ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude mať iba jeden bod, ktorý sa už týka konkrétnych vecných vecí pri spracovaní projektov, pozemkových úprav. Tieto moje pozmeňujúce návrhy vyplývajú z podnetov mojich kolegov na pozemkových úradoch, ktorých by som chcel týmto pozdraviť a poďakovať im za podnety, ktoré prišli aj do mojej kancelárie. A myslím si, že spružňujú, zdynamizujú proces pozemkových úprav, pokiaľ samozrejme budú v tejto sieni zákonnosti pri hlasovaní poslancami Národnej rady odsúhlasené.
Čoho sa týkajú? Beriem pozmeňujúci návrh, ktorý máte v troch bodoch. Tak v prvom rade týka sa to ohodnotenia porastov. Takto, pozemkové úpravy, to je určitý proces, ktorý má určité štádiá, rozhodnutia, to bude ako č. 1, pani spravodajkyňa, pozmeňujúci návrh, ten trojbodový. A ten, ktorý ma iba jeden bod, bude číslo 2. Takže má určité etapy, tie pozemkové úpravy, a v konaniach o pozemkových úpravách, v ktorých vlastne sa prerokúvajú tie úvodné podklady, tak je tam ten nejaký § 9 ods. 6, ktorý nám hovorí: "Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch sa zachová druh pôvodného pozemku", odkaz na § 6 ods. 2, "hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť." To znamená, celá filozofia pozemkových úprav je taká, že sa zhodnotí váš majetok, v akej cene ho máte, v akej kultúre, aká je hodnota a dostanete ho po pozemkových úpravách v určitých väčších blokoch, ktoré sú obrábaniaschopné. Výsledkom by malo byť to, aby ste bol vlastníkom v jednej jednine, aby ste nemal spoluvlastníkov, aby ste mali obrábaniaschopný pozemok, a to je jedno, či to bude poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond, a zároveň, aby ten pozemok bol prístupný. To je, dá sa povedať, zmysel, ten základný, pozemkových úprav. Tak v tomto prípade, keď dochádza k tomuto vyrovnaniu, že tieto pozemky viac-menej, keď ste mali pasienok, budete mať znovu pasienok, a tá cena by nemala presahovať plus-mínus 10 %, tak tu sa hovorí, že nebudeme samozrejme to oceňovať, lebo viac-menej je to, malo by to byť v tej istej viac-menej bonite, takže je zbytočné robiť tam nejaké ďalšie náklady.
U poľnohospodárskej pôdy by som to aj bral. Má to nejakú logiku, pretože poľnohospodárska pôda nám až tak rapídne, keď nehovorím o nejakých trvalých porastoch, ktoré sú možnože na lesnom pôdnom fonde, až tak rapídne nenarastá. Ale u lesného pôdneho fondu, ktorý vstupuje do pozemkových úprav, kde prakticky hodnota lesa do tej nejakej rubnej doby z roka na rok stúpa - a je rozdiel, či máte nejakú mladinu, alebo po holorube pôdu bez porastu, alebo máte storočný porast, už nehovorím o jeho zložení, zakmenení a ďalších veciach, o ktorých by mohli hovoriť naši lesáci v parlamente sa nachádzajúci - tak som za to, aj moji kolegovia z pozemkových úradov, aby v takomto prípade sa na lesných pozemkoch hodnota porastu lesného, ktorý sa tam nachádza, ak tam je, sa musí určiť, lebo tým pádom degradujeme základnú filozofiu demokratického vyrovnania majetku pri pozemkových úpravách. Takže to je môj prvý bod pozmeňujúceho návrhu.
V ďalšom bode, samozrejme, pozemkové úpravy to není o jednom, dvoch, troch, štyroch vlastníkoch, to je o stovkách až tisícoch vlastníkoch, užívateľoch a iných dotknutých osobách v území, väčšinou v celom katastrálnom území, ktorí sú tzv. účastníkmi konania. A musím povedať, že tak ako sme v roku 1991, hurá, išli do tohto zákona a sme povedali, že to stihneme do desiatich rokoch, tak sme v roku 2013 a máme urobených nejakých 200 katastrálnych území. Ďalších niekoľko stoviek, nie, niečo cez stovku je rozpracovaných. A ako som tu už viackrát povedal, ako povedal pán minister, na realizáciu projektov máme, na DPH nemáme, lebo ide to zo štátneho rozpočtu. Takže asi sa s tým veľmi nepohneme, ale to je už o tých financiách.
Takže pri týchto pozemkových úpravách sa musí pre, by som povedal, operatívnosť vytvoriť zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav, ktoré ich zastupuje, tie stovky a tisíce vlastníkov a iných účastníkov konania. Aby sme mohli byť pružnejší, pretože prax nám ukazuje, že mnoho tých odvolacích konaní, na ktoré sa ľudia nejakým spôsobom spoliehajú, že budú poriešení, začínajú účelovo naťahovať tento proces. Není doma, nepreberie zásielku, nedostaví sa na úrad a je veľký problém s doručovaním. Preto dovoľujem si dať v bode 2 môjho pozmeňujúceho návrhu ďalšie, myslím si, že racionálne vylepšenie, že v prípade, ak sa účastník konania nezúčastní alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak jeho námietka, ktorá samozrejme je daná, pretože všetkým nevyhoviete, a pri pozemkových úpravách hovoríme o počte 2/3 plus 1, tak táto námietka môže byť prerokovaná združením účastníkov a tým pádom sa môže ísť do ďalšieho štádia pokračovania v tomto konaní.
Tretí môj bod, ktorý je v tomto mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, sa týka "šťastných - nešťastných" vyčleňovačiek náhradných pozemkov do užívania. Hovorím teraz do užívania, nie v rámci pozemkových úprav, kedy náhradný pozemok má trošku iný zmysel, lebo náhradný pozemok sa stal potom vaším vlastníctvom. Ale v 90. rokoch sme boli postavení, naša republika, tisícom žiadostí na gazdovanie. Myslím, že nie sme tu 20-roční, každý ste to prežili, možnože aj osobne ste žiadali družstvo, lesy, aby vám váš majetok vrátili na vaše užívanie. Ja som to zažil v mojom odbornom živote na pozemkovom úrade a musím povedať, že to boli tisíce a tisíce žiadostí, ktoré sme riešili, a štát ten nápor riešil formou náhradných pozemkov.
Čo to znamená náhradný pozemok na užívanie? Náhradný pozemok znamená, vy ako vlastník mali ste určitú výmeru vašich pozemkov, ktorých ste vlastníkom, a mohli ste požiadať o celú tú výmeru príslušnú poľnohospodársku, respektíve lesnú organizáciu, aby vám to vymerala a vrátila do vášho vlastného užívania. Neboli to iba pozemky, ktoré ste mali vo výlučnom vlastníctve, to znamená iba v jednej jednine. Boli to pozemky, kde ste mali tisícinový podiel, kde ste mali štvrtinový, tristotisícový, to je jedno, aký podiel. Celý váš majetok bol v stave, keby ste si ho vyčíslili, celé tie vaše podiely predstavujú 3 ha, tak pozemkový úrad, ktorý bol správny orgán v tomto čase a je, mal možnosť po dohode s poľnohospodárskou organizáciou vyčleniť vám náhradný pozemok. U lesných pozemkoch to boli iba vlastné pozemky, musím povedať. U poľnohospodárskych boli tie náhradné. V zákone však to bolo písané iba na pozemok v § 42 i), ktorý hovorí o tom, že pokiaľ došlo po rozhodnutí pozemkového úradu na ten náhradný pozemok k likvidácii družstva, že bolo v konkurze, tak dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania to náhradné užívanie, to rozhodnutie pozemkového úradu stráca platnosť. A bolo to vysvetľované iba tak, že iba tam, kde som bol v celku vlastníkom. Tak ja som si to dovolil doplniť, ten môj pozmeňujúci návrh, teda cez mojich kolegov, ktorí mi to posunuli, aby tam bolo – zaniklo užívanie, aj keď zaniklo to vlastníctvo k pozemku, aj k jeho časti, alebo k niektorým pozemkom, ktoré boli v jeho vlastníctve, toho človeka. To by bolo k tomu prvému pozmeňováku.
Ak dovolíte, tak ja sa to pokúsim prečítať v zmysle litery rokovacieho poriadku, aby sme urobili zadosť aj legislatíve. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde, o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 406.
Bod 1. V § 9 ods. 6 sa na konci vkladá veta:
"V prípade lesných pozemkov sa hodnota lesných porastov určí vždy, ak sa na pozemku nachádzajú."
Odôvodnenie: Podľa § 9 ods. 6 ak sa pri vyrovnaní zachová druh pôvodného pozemku, hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. To však nemôže platiť v prípade lesných pozemkov, pri ktorých hodnota trvalých porastov je spravidla a niekedy aj niekoľkonásobne vyššia ako hodnota pozemku. Chýbajúca informácia o hodnote trvalých porastov účastníkovi znemožňuje utvoriť si ucelený prehľad o hodnote majetku, resp. hodnota pozemkov bez hodnoty trvalých porastov je pre účastníka neúplná a zmätočná. Takže myslím, že má to svoju logiku.
Bod 2. V § 13 ods. 4 sa za prvú vetu, tam si opravte, keď môžem poprosiť, nie vkladajú vety, ale vkladá veta, dať to do jednotného čísla, pani spravodajkyňa, keď môžem tiež poprosiť:
"V prípade, že sa účastník konania nezúčastní, alebo si zástupcu neurčí, postačuje, ak je námietka prerokovaná so združením účastníkov.".
Odôvodnenie: Podľa § 13 ods. 4 má obvodný pozemkový úrad v lehote 90 dní prerokovať námietku s účastníkom. Stáva sa však, že účastník sa z rôznych dôvodov prerokovania nezúčastní. To som už spomínal, sú to dôvody jednak objektívne, jednak svojvoľné, často s úmyslom komplikovať pozemkové úpravy a komplikovať konanie. Preto je potrebné zabrániť neodôvodnenému zdržovaniu konania.
Bod 3. Paragraf 42i znie:
"Rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov stráca platnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o začatí konkurzného konania, odkaz na 57) na majetok poľnohospodárskeho podniku, na ktorý sa vzťahoval zákonný nájom podľa osobitného predpisu, odkaz na 13) alebo schválením vykonania projektu pozemkových úprav, alebo ak vlastníkovi zaniklo vlastníctvo k pozemku," dopĺňam "jeho časti alebo k niektorým pozemkom, za ktoré mu bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania, alebo ak došlo k trvalému odňatiu poľnohospodárskej pôdy, odkaz na 60), za ktorý bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania. To platí aj vtedy, ak k takémuto rozhodnutiu, rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 2008".
Odôvodnenie. Pardon, ešte poznámka pod čiarou k odkazu 96) znie:
"Odkaz 60) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Odôvodnenie: Ide o upresnenie a precizovanie pojmu vlastného pozemku, za ktorý bol vlastníkovi pozemku pridelený do bezplatného užívania náhradný pozemok. Zároveň sa upresňuje termín odňatia poľnohospodárskej pôdy za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy v zmysle platného právneho predpisu, t. j. kedy sa už daný pozemok nebude môcť užívať na poľnohospodársku činnosť, a preto rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu na poľnohospodárske využívanie pozemku stráca platnosť. Doteraz to bolo iba odňatie, nebolo to trvalé. To som zabudol pripomenúť v mojom prvom odôvodnení, a síce trvalé odňatie môže vrátiť tú pôdu a vracia zvyčajne do poľnohospodárskeho využitia, ale pri trvalom odňatí, tam už to poľnohospodárske využitie tohto pozemku je nenávratne stratené.
Takže, vážení kolegovia, myslím si, že ak toto je o politike, tak ja hovorím, že to o politike není. Je to o zjednodušení aj vašich konaní. Neverím, že nie ste v konaniach o pozemkových úpravách, neverím tomu, že nie ste. Každý občan Slovenskej republiky je dotknutý týmto zákonom o pozemkových úpravách, ktorý vlastní nejakú nehnuteľnosť na Slovensku. Takže dúfam, že, a apelujem na vás, že pracovníci pozemkových úradoch vás žiadajú a prosia, aby ste takto spružnili proces pozemkových úprav cez zákon 330/1991 Zb. To je k môjmu prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A ak dovolíte, tak predniesol by som aj pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý nebol predložený na výbore a dávam ho iba do pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Čoho sa týka? Ako som už spomínal, celé konanie pozemkových úprav, má určité stupne, ja tomu hovorím, že 10 stupňov ku zlatej, aby sme sa dopracovali k nejakému výsledku. Nie je to proces ani mesačný, ani ročný, je to niekoľkoročný proces, pretože práca s ľuďmi a hlavne s majetkom je veľmi citlivá vec. A Rakušáci to robia od vojny a majú 98 % území skomasovaných. My to robíme od roku 1991, máme cez 200 území skomasovaných, teda urobené pozemkové úpravy.
Čoho sa týka? Takže, ako som spomínal, sú tu určité štádia, určité rozhodnutia, ktoré musia byť v konaní dodržané. Jedným z nich, alebo niektoré z nich sú také, ktoré hovoria, že môžme určiť tú činnosť a ďalší stupeň vyhlásiť verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou. Presne to precizujem v ustanoveniach. A pokiaľ voči tomuto oznámeniu, respektíve tomuto rozhodnutiu pozemkového úradu, ktoré je verejnou vyhláškou dané, je možné odvolanie, tak správny poriadok hovorí, tí, ktorí ste s tým pracovali, tak viete, že mali by ste to doručiť každému účastníkovi konania, oznámiť, že niekto sa odvolal. Viete si predstaviť, koľko je to tisíce a tisíce obálok a financií? Už nehovorím o prevzatí, neprevzatí, lehota dodržaná, nedodržaná, všetko možné, tak je to neskutočná záťaž, jednak časová, aj finančná.
Preto dovoľujeme si, ja hovorím teraz o pracovníkoch pozemkových úradov, predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý bude umožňovať, aby upovedomenie o takýchto odvolaniach, ktoré boli dané verejnou vyhláškou, mohlo byť o týchto odvolaniach upovedomené verejnou vyhláškou, že títo napr. dvadsiati sa nám odvolávajú. Verejnú vyhlášku tam vyvesím, respektíve dám na web a je to tam, aby sme nemuseli tým tisícom a tisícom účastníkom posielať tieto doručenky a tieto oznámenia o odvolaní sa v konaní. Takže myslím si, že je to ďalší bod, ktorý by mohol zarezonovať v konaní pozemkových úradov, ako sa budú volať, či budú okresné odbory, to už je jedno, momentálne sú pozemkové úrady, kde by pracovníci aj štátna kasa pocítila úľavu. Úľavu na poštovnom, keď už nie na niečom inom.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 406.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
Do čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Doterajší text § 42l sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Upovedomenie ostatných účastníkov konania o obsahu podaného opravného prostriedku, ktorý uplatnil účastník konania alebo združenia účastníkov proti rozhodnutiu vydanému podľa § 10 ods. 6., § 13 ods. 7, § 14 ods. 7 alebo § 26 sa vykoná formou verejnej vyhlášky.".".
Odkaz na bod 6.
Odôvodnenie: V zmysle zákona je rozhodnutie o schválení všeobecných zásad funkčného hospodárenia územia, § 10 ods. 6, rozhodnutie o s chválení projektu pozemkových úprav, § 13 ods. 7, schválenie umiestnenia nových pozemkov, § 14 ods. 7, alebo rozhodnutie o obmedzení účastníkov pozemkových úprav, § 26, oznámené verejnou vyhláškou a sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Na rozdiel od toho možno uviesť § 14 ods. 4 platného zákona, podľa ktorého je rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav taktiež oznámené verejnou vyhláškou, no bez možnosti odvolania. Realizácia uvedených právnych ustanovení však v praxi prináša viacero konkrétnych komplikácií, keďže v zmysle ustanovení všeobecného právneho predpisu o správnom konaní (ďalej len "správny poriadok") je potrebné pri podaní každého opravného prostriedku upovedomiť o jeho obsahu aj ostatných účastníkov konania. Pri väčšom počte účastníkov konania, ktoré je typické pre konanie podľa tohto zákona, vznikajú pri doručovaní týchto informácií viaceré problémy. So zvýšeným počtom účastníkov sa predlžuje aj faktická doba faktického doručovania upovedomenia, ktorá môže byť v individuálnych prípadoch rôzna, čo môže viesť k neúmernému predlžovaniu konania.
Nezanedbateľným aspektom je aj finančný dopad aktuálnej právnej úpravy. Mnohopočetné zásielky jednotlivým účastníkov zvyšujú finančné náklady štátu na realizáciu právneho konania a majú negatívny dopad na hospodárnosť konania.
Navrhované doplnenie zákona reaguje na existujúci negatívny stav a zavádza úpravu analogickú k spôsobu zverejňovania samostatného rozhodnutia - zverejnenie opravných prostriedkov verejnou vyhláškou. Navrhované ustanovenie je možné aplikovať na písomnosti súvisiace s riadnymi aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami, v oboch variantoch sa doručujú rovnakým spôsobom, ako bolo doručené rozhodnutie, teda iba verejnými vyhláškami a teda nie všetkým účastníkom do vlastných rúk.
Priamym efektom navrhovaného doplnenia by bolo zrýchlené konanie a zvýšenie efektívnosti pri realizácii tohto zákona.
Navrhované doplnenie je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, keďže tento právny predpis stricto sensu nepredpisuje, akou formou má byť urobené oznámenie účastníkom, § 56 správneho poriadku, a taktiež ustanovenia o doručení verejnou vyhláškou, § 26 správneho poriadku, obsahuje blanketové ustanovenie, ktoré umožňuje rozšíriť dôvody rozšírenia verejnou vyhlášku aj na ďalšie prípady, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, t. j. v tomto prípade § 42l ods. 2 tohto zákona.
Vážení, myslím, že je to ďalší nepolitický návrh, a chcel by som vás, ako v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu, požiadať a poprosiť o jeho schválenie, aby sme dokázali našim voličom, našim občanom, že nám ide vec, nejde nám o politiku, lebo je to citlivá otázka. A dúfam, že takto budeme pristupovať aj k ďalším zákonom, minimálne týkajúcim sa nášho rezortu, respektíve rezortu pána ministra. A aby sme ukázali, že sme hodní hlasov našich voličov a život im nekomplikujeme, ale ten život im uľahčujeme aj cez legislatívu, ktorú prijímame v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani spravodajkyňa, ja vám odovzdám... (Vystupujúci podáva spravodajkyni prednesené pozmeňujúce návrhy.) Áno, ešte, ak dovolíte, tak žiadal by som hlasovať a doporučujem hlasovať samostatne o každom bode, to znamená o bode 1, 2, 3 samostatne o každom a ten ďalší, čo je pozmeňujúci návrh jednobodový, takže samozrejme, tam to je bezpredmetné, ako by to mohlo byť.
Ďakujem pekne, vážení kolegovia, trošku ste sa nám nahustili, takže je nás trošku viacej. Som rád, že aj pán minister, dúfam, že je tu toho viacej, takže dúfam, že nabudúce tu bude ešte viacej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
