Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a chcel by som sa opýtať. Ja som mal na mysli tých ľudí, ktorí, za ktorých platil štát, dajme tomu tých 15 rokov odpracovali, možno aj 40 rokov, respektíve 40 rokov boli akože kvázi, proste boli tu na Slovensku, ale štát za nich platil a viac-menej ako ich, čo vlastne nevytvorili hodnotu, ako im chceme teda vypočítať ten ich dôchodok, ako by mali dostať, keď môžem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoju rozpravu, ktorú si predviedol, a iba na upresnenie, dúfam, že som to neprepočul. Spomínal si 1,2 mld. slovenských korún a potom prepočet na eurá 400 mil. eur. Takže malo by to byť 40. Takže tam si treba ujasniť, neviem teda, ktorá čiastka je správna, takže aby sme nezmietli ani našich občanov.
A ja zase na druhej strane vidím, samozrejme, že tie registračné pokladne, nie som podnikateľ, ani som ním nebol. Pýtam sa, tu chýba veľa analýz, ktoré by mali byť urobené po zavedení určitých pravidiel hry. A v každom rezorte. My nevyhodnocujeme a je to naše slovenské pravidlo, že spätne sa nepoučujeme z toho, čo sa urobilo alebo nejaký prešľap, a tu ako si apeloval, že až po tom vyhodnotení, aký to malo prínos, my mali by sme ísť do ďalších nejakých opráv, resp. ďalších zlepšení v tejto oblasti.
Ja si myslím, že tie registračné pokladne, nie som, hovorím ešte raz, podnikateľ, ale tá kontrola podnikateľa musí nejaká byť. Musí byť, lebo iba z toho štát môže nejakým spôsobom brať a štátne podniky máme už iba 21, ktoré sú so 100-percentnou účasťou, nejakých 80 je s ďalšou účasťou štátu. To znamená, že ten príjem potrebuje mať aj z tých daní, sa plní. Takže dúfam, že pán minister to má jasné a že aj týmto krokom, ktorý teraz tu predvádza, ja to beriem ako párovanie tých faktúr, aby tá DPH-čka bola vymožiteľná od konkrétnej osoby, ktorá je povinná, takže myslím, že podľa mňa má to nejaký prínos.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že vyzdvihuješ aj naše návrhy, ktoré idú z úst našich poslancov. A tak ako si spomínal, že jeden mandát stačí, tak my budeme, by som povedal, tú našu víziu mať, pokiaľ budú Obyčajní ľudia v parlamente.
Chcel by som poukázať na jednu vec, a síce uvádzanie tých funkcií, ktoré prislúchajú viac-menej tomu mandátu, ktoré príslušný kandidát má, respektíve zastáva, pretože volič, ktorý tam ide a má sa rozhodnúť, dostane podľa mňa teraz iba poloinformáciu, lebo nie každý môže vedieť, kde môže ten kandidát sa nachádzať na akom poste A myslím si, že je to odstraňovanie tej krivdy, aby tam išiel s čistým štítom, že každý volič o ňom vie, kde je. A tým pádom si môže urobiť obraz, ako bude tú funkciu, do ktorej ho idú voliť, zastávať, pretože keď si uvedomí napríklad, že je primátorom mesta, zároveň ide do VÚC-ky, tak vie si asi predstaviť, že bude asi veľký problém, aby bol aj tam, aj tam. A potom možnože aj to bude jedno veľké jeho vodidlo, či mu dá alebo nedá ten hlas, pretože bojím sa, respektíve nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale asi tá primátorská stolička bude prednejšia ako nejaká VÚC-karska stolička. A vtedy prakticky, myslím, tí kandidáti, ako si správne spomenul, by sa mali jedného mandátu, respektíve ostatných mandátov vzdať. Žiaľ, to je zatiaľ asi iba takáto fatamorgána na Slovensku, peniaze lákajú, takže dúfam, že v takejto línii aj KDH, respektíve ostatné strany do budúcna budú s takouto alternatívou rátať, jeden mandát stačí.

Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím si, že si zhrnul našu filozofiu, s ktorou sme do toho parlamentu nášho slovenského išli. Na začiatku volali nás, tých štyroch, že sme politickí zblúdilci. Potom nás volali, že sme čudný politický experiment. A musím povedať, že som rád, že komunálne voľby, ktoré prebehli posledné, dokázali, že nezávislí majú svoje zastúpenie. A necelá tisícka nezávislých primátorov a starostov v plnom rozsahu to potvrdzuje. Ja viem, že sa mnohým kolegom, ktorí sú cez politické strany nominované, zle počúva, o nejakej nezávislosti a rovnosti šancí, ale myslím si, že demokracia musí byť o tom. V súčasnosti tejto myšlienke u nás na Slovensku demokracia ešte nedozrela. Tak preto myslím, že takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré túto rovnosť šancí dávajú, by mali byť predkladané častejšie. A týmto by sme povedali, že sme alebo snažíme sa byť v nejakom demokratickom zaradení v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to vystihol presne. A ja sa tiež prihováram za ten hlbší význam, pretože v súčasnosti neviem, koľko tých historikov, teda starších, ja hovorím (taká rada starších slovenského národa), žije a vie si predstaviť jednotlivé župy, ako vlastne boli. Ja si to jednoducho neviem predstaviť, hoci som teda zo šarišskej časti. A myslím si, že mali by sme dať jasne najavo, že tým našim koreňom, ktoré tu boli a sú a z niečoho vychádzali, momentálne keď teda si vážime tú našu históriu, znovu dáme tú vážnosť.
A, samozrejme, tiež sa pripájam k tomu, že podporím tento váš návrh, hoci to je u mňa len kozmetická zatiaľ zmena, ktorá nemá nič spoločné s nejakými tými historickými danosťami toho regiónu, ako rozprával kolega Hraško.
Na druhej strane, by som povedal, treba, aby sme ľuďom nespôsobili chaos, lebo, viete, vyzerá to, že ten názov župan urobili médiá z toho. Začali to takto forsírovať. Potom sa to dalo na nejaké tie bilbordy.
Ja chápem vašu nejakú aktivitu z titulu kandidátskej nejakej vašej pozície v súčasnosti, ale myslím si, že neskončíme len pritom. Poďme ešte hlbšie do toho, a v budúcnosti to je jedno, aká tu bude opozícia, koalícia, kto tu bude vládnuť, aby táto myšlienka nezapadla. Myslím, že keby sme mali teraz referendum, tak občania asi by to prijali. A asi v tom referende, nechcem povedať, že by bolo stopercentne úspešné, veľa ľudí by povedalo na to áno. Tak by sme si to vedeli predstaviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím že si mal také trefné vystúpenie, s ktorým ja v plnej miere súhlasím. A pýtam sa, keď už máme iba tých 21 štátnych podnikov so stopercentnou účasťou a príjem do štátnej kasy je prevažne z daní, tak kto vlastne, keď nie štátny podnik, by nemal generovať ten zisk, pri ktorom potom možnože aj pán minister spomenie nejaké mimoriadne odvody, aby sa tie financie z tohto možnože zisku štátneho podniku dali na iné plátanie dier? Keď sa nám tu prakticky na podnose prináša ďalšia časť, ktorá by mohla byť a sanovať verejné rozpočty a rozpočet nášho štátu, pýtam sa, o čom tu ešte uvažovať, o čom vlastne ešte uvažovať chceme, koho vlastne zastupujeme, nezastupujeme našich občanov? Vážení, nehnevajte sa, takéto diery sa musia plátať okamžite. Tak som rád, že pán Zsolt Simon takýto zákon predkladá. A stopercentne som zaň. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel vyzdvihnúť entuziazmus pána riaditeľa. A to, čo povedal predrečník, na to reagujem, že áno, Alojz, myslím si, že každý národ, ktorý nevie skade prišiel, čo je a kam ide, nemá nejaké dlhodobejšie vízie. A vieme, že boli aj úvahy zrušiť –  nezrušiť Ústav pamäti národa. Tak ja hovorím kategoricky nie. Nie, pretože my sme si ani neboli, by som povedal, nemali sme čas si uvedomiť, že sme Slováci po tom deväťdesiatom treťom, dajme tomu, a zrazu sme už nejakí euro v celej tej európskej našej Únii. Takže myslím si, že vaše opodstatnenie a vaša úloha tu je nezastupiteľná. Takže ja budem samozrejme veľmi rád, keď aj ja budem môcť svojím dielom prispieť k tomu, aby Ústav pamäti národa bol taký, aký má byť, aký si ho možno aj ja predstavujem. A aby sme mladú generáciu poučili a aby sme nerobili chyby, ktoré tu by byť nemali, pretože na chybách národ nenapreduje. Ako sa hovorí, hlúpy sa učí na vlastných a múdry na cudzích.
Ďakujem pekne, držím palce.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.
"Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.
Dňa 10. 3. 2012 o 12.45 hod. popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.
Hrad zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961, má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum (ďalej len SNM), ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.
Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až poisťovňa Generali Slovensko, a. s., ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila a neskôr urgovala výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k čomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne, dňa 14. 3. 2012 expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, a. s., stanovila predbežnú výšku škody na 8 mil. eur, 7 mil. eur na nehnuteľnosti a 1 mil. eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 mil. eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou
z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.
Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojím rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hradu, a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012, tak aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky, z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác, a to v konečnom dôsledku dodatok 3 zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.
Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok až 35-tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.
Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a ten požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vodného mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov, a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác. Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň, kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenot, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.
Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal spoločnosti ERPA, s. r. o., patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov.
Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka. Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku č. 1 a č. 2, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu, a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fáze nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, v ktorej sa zúčastnilo 6 uchádzačov, firiem, a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili 4 firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako ju mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a na srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Z akého dôvodu SNM - Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.
2. Akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur? Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t. j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur, na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.
3. Platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?
4. Prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti, a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.
5. Prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?
6. Prečo SNM podpísalo až 3 dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napr. obec Vlachovo, problémy s dodávkou, a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?
7. Aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv, opravných prác na hrade Krásna Hôrka?
8. Aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.
9. Vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovuzadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?
S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som chcel tiež na pána ministra, pokračovať v tvojom apeli a síce v tom, aby sa aj pozrel, aká je tam ťažba v týchto jednotlivých lesných celkoch, ktoré spadajú pod jeho rezort. Myslím si, že je tam tá kontrola taká, aká je, a mnoho ľudí poukazuje aj na tento stav hlavne pri tých reštitučných pozemkoch, ktoré sú či už Levočské vrchy, alebo iné. Takže, pán minister, keď môžem apelovať tiež, ako sa vlastne lesný hospodársky plán dodržuje aj v týchto vašich porastoch a lesných pozemkoch, ktoré máte vo svojom rezorte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. A v plnej miere sa stotožňujem s tými sadzbami, nemali by sme ich znižovať, ale zvyšovať, pretože to nie je cesta pre ďalšiu generáciu, aby sme ponúkali doslova takýto podľa mňa balast. Chceme, aby sa ďalšia degenerovala alebo aby nám rástla? Ja to vidím ako analógiu s fajčením. Keď sme boli mladí, roky ukázali, že, áno, frajer, zafajčím si. V každom filme to bolo. A zrazu po desiatkach rokoch sa svet učí, čo vlastne to fajčenie prinieslo. A karta sa obracia. Ja sa pýtam, keď sa celý svet zblázni, zbláznime sa aj my, skočíme do studne, nemáme vlastnú mieru hodnôt, vlastný rozum, slovenský národ? Ako ste povedali, mali by sme byť štátnikmi. A ja tvrdím stále, pán poslanec, pani poslankyňa, a to je jedno, na ktorej úrovni si, či si na komunálnej, VÚC-karskej, euro, Národnej rady, štátnej, tvoje ja sa týmto sľubom mení na my. Takže zabudni na tvoje ego, tvoje podnikanie. Ale sme my, občania, ktorých zastupuješ a ktorí ti dali hlas vo voľbách, ktorých si sa zúčastnil. Ďakujem pekne.