Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, podpredseda vlády, pán spravodajca, dobrý deň sa praje, kolegyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja prispel svojou troškou do mlyna k tejto otázke, pretože vyzerá, že už som tu druhé volebné obdobie, hoci to prvé bolo trošku skrátené, takže možnože môžem už niečo zo skúseností hodnotiť, ako sme sem prišli a ako napredujeme.
Chcem povedať, že možnože tá moja rozprava bude aj k jednému, aj k druhému, pán navrhovateľ, zákonu, ktoré viac-menej úzko súvisia. Takže nerád by som to nejako rozdeľoval, lebo myslím, že tie myšlienky sú kvázi aj v jednom, aj v druhom skoro v mnohých prípadoch totožné a nadväzujúce na seba.
Takže v prvom rade by som chcel povedať, že keď predkladateľ povedal, že je to nejaká iba pracovná, technická verzia alebo nejaký iba rozpracovaný materiál, tak dúfam, že v prvom čítaní je to o tom, či vôbec tento problém treba alebo netreba riešiť, či Národná rada sa ním má zaoberať alebo nemá zaoberať. A, ako vidíte, pán minister, znova vám to vypadlo na ten piatok poobedie, keď tu skoro nikoho nemáme a ani médiá tu nie sú. Takže je to také o ničom. A, just, ja už to mám možnože nejaké štrnáste vystúpenie, ktoré prakticky... (Reakcia spravodajcu.) Áno, nejaké sú, pán spravodajca, máte pravdu, ale vyzerá to tak, že stále to nejako vychádza, že ten piatok poobedie je to najnešťastnejšie obdobie na prednes nejakého zákona v Národnej rade. Ale, dobre, zvyknime si.
Samozrejme, kvitujem a myslím, že to je logické, že obdobie medzi prvým a druhým čítaním hovorí o pozmeňujúcich, vylepšujúcich návrhoch. A musím povedať na margo pána kolegu Martvoňa, ktorý už tu nie je, koľko nám tých pozmeňujúcich prechádza. Tak ja keď si vezmem moju doterajšiu v tomto volebnom období legislatívnu iniciatívu, tak musím povedať, ani na odporúčanie ministra pôdohospodárstva, že možnože tie moje návrhy, ktoré som tu dával, sú na to, aby boli prijaté touto snemovňou cez vládnu stranu SMER, ktorá tu má 83 hlasov, tak poslanci ma nepočúvli a neprijali moje pozmeňujúce návrhy. Dobre, je to tak. Takže nebudem teraz rozoberať, koľko opozícia má možnosť pozmeňujúcich návrhov dať. Stále verím, ja som večný optimista, tak verím aj pánu ministrovi, že nádej zomiera posledná, že keď dáme nejaké pozmeňujúce návrhy aj z opozície, aj možno z Obyčajných ľudí, z nášho hnutia, takže pán minister a jeho komisia, prípadne jedna komisia, ktorá má byť vytvorená alebo je vytvorená, to budú akceptovať a pôjde to, dá sa povedať, na skvalitnenie príslušných zákonov.
Bolo tu už povedané veľa a ja, keď dovolíte, tak začnem kolegom Lipšicom, ktorý svojím vystúpením v niektorých otázkach ma oslovil. A vnímam to podobne, ako on. Spomenul, že vrahovia by nemali mať volebné právo. V minulom volebnom období jeden vtedy poslanec koalície sa vyslovil: „Svätci nemajú čo v politike robiť." Ja sa pýtam, kto má ísť do politiky? Vrahovia, šmelinári, priekupníci? Keď si niekto neuvedomuje, že politika by mala byť prejavom najväčšieho dobra, tak ho ľutujem, lebo politikou vlastne zahrnujete všetkých občanov aj našej Slovenskej republiky. Takže ja to vnímam takto, že mali by sme prijímať zákony, ktoré nie sú dobré iba pre Žilinčanov, iba pre Prešovčanov, iba pre Bratislavčanov, ako to bolo pred chvíľou spomenuté, alebo pre Popradčanov, ale pre všetkých občanov Slovenskej republiky. A mali by tu byť ľudia. Ja tých svätcov tu chcem mať. A chcem ich vidieť, pretože u mňa to sú ľudia s rovnou chrbticou. To sú ľudia, ktorí svojím „sľubujem“ v Národnej rade Slovenskej republiky svoje „ja“, keď takýto sľub dajú, menia na „my“. To som už povedal v mojej nejakej rozprave. Tak keby sme takúto Národnú radu a takýchto poslancov mali v Národnej rade, tak ja by som bol hrdý. A Slovensko, myslím si, by sa tak nenachádzalo v takej situácii, v akej sa nachádza. Keď si to vezmeme naopak, v minulosti každé mesto majetky dávalo dokopy, nebolo v dlhoch. A snažili sa tie majetky kumulovať. Teraz sa pozrime na naše mestá, nechcem odchádzať od inej témy, majú veľké problémy. To znamená, ako keby sme zabudli na gazdovanie. A, žiaľ, čím je väčšia komunita, tým horšie sa to gazdovanie kontroluje. No a, samozrejme, štát je tá najväčšia komunita. Takže tam je tej kontroly o to viacej. Takže, áno, pán Lipšic ďakujem, že ste to povedali, ja chcem, aby tu neboli vrahovia, aby nemohli kandidovať do Národnej rady, aby tu boli ľudia s rovnou chrbticou, ktorí svoje „ja“ zamenia za „my“ svojím sľubom.
Ďalej bola tu už veľká polemika, či nezávislí kandidáti majú byť, nemajú byť. Poviem iba jedno. To, že médiá poslancov, ktorí vystúpili z nejakej strany, už keď vykonávali svoje mandáty, zaradili ako nezávislých, tak ja hovorím, že to je chybné zaradenie, lebo oni boli nezaradení. Jedinými nezávislými, a budem na tom trvať, sme my štyria od Igora Matoviča, ktorí sme sem išli. A teraz sú tam ďalší dvanásti. Sme v druhom volebnom období cez naše hnutie, hnutie Obyčajných ľudí. Sme urobili to minimálne zlo, ktoré bolo potrebné, aby vôbec nezávislí sa mohli dostať do parlamentu. Tak sme to hnutie so štyrmi členmi, áno, založili, aby sme do parlamentu nezávislých poslancov mohli dostať. To je aj príklad pána Alojza Hlinu. (Áno, v našom klube nebol ničím viazaný, mohol pristúpiť aj k nezávislým poslancom.) Takisto je aj príklad pani Ritomskej, všetkých, ktorí sú naši. Takto to vnímame my, ktorí sme s touto myšlienkou prišli. A ja ju budem obhajovať, pokiaľ budem žiť.
Ako spomenul pán Lipšic, nechcem stále jeho meno opakovať, ale to ma oslovilo, že rozumní ľudia sa zhodnú. A ja tvrdím, že rozumní inteligentní slovenskí občania (stopäťdesiati) by sa mali v parlamente zhodnúť na pravidlách, ktoré chcú meniť, ktoré chcú nastavovať, lebo to je o tej úrovni tohto národa, ako ten parlament funguje alebo nefunguje. Keď ste si všimli, tak v terajšom volebnom období prechádzajú vo vládnej strane SMER, ktorá teraz vládne, zákony nie len s 83-člennou podporou. Ale mnohé idú s podstatne väčšou podporou. To, dúfam, nikto nevyvráti, že sú tam aj 130-, aj 120-, aj 110-členné súhlasy poslancov Národnej rady. To znamená, že to je o tej rozumnosti poslancov, aby nám tu nešlo o svoje vrecká, o svoje loby, ale o vec a o dobrú vec pre ľudí, ale pre väčšinu tohto národa, nie pre tú menšinu, keď sa niekedy aj takéto zákony navrhujú v tomto parlamente.
Bola tu spomenutá aj čestnosť určitých funkcií, či už v okrskových komisiách. A Igor Matovič to povedal, že rád by sa chcel dožiť, aby čestná funkcia bola aj byť členom parlamentu Národnej rady, čo je, samozrejme, fatamorgána. To je fantázia. To asi nebude. Ale ja si myslím, že malo by sa aj s tým niečo robiť. Samozrejme, ten výkon, ktorý tam podajú tí okrskári za tie jednotlivé politické strany, áno, momentálne a hnutia, tak, dobre, je tam nejako ocenený. Myslím, že to je 30 eur. Dobre, budiž, môžeme sa aj o tom baviť, ako by to malo byť alebo nemalo byť. Ale myslím si, že nejakú odmenu by tam mohli dostať, lebo na to, myslím, aby sme mali až tak uvedomelých našich občanov, aby išli do okrskovej zadarmo, myslím, sme ešte nedozreli. Slovensko si na to musí počkať ešte možnože niekoľko rokov, aby až takúto uvedomelosť sme tam dosiahli.
Veľká debata sa tu viedla aj o krúžkoch, čo znamená 150 tisíc, 500 tisíc hlasov. No neviem, či by nebolo dobré uvažovať aj o absolútnom krúžku, pretože mnoho ľudí možnože chce ja neviem pána Fica, pána Matoviča, pána Procházku, ja neviem pána Šucu a chce si štyroch vybrať. To znamená, že dá sa to? No nie. Musí sa rozhodnúť pre niektorú stranu alebo hnutie. To znamená, aj to možno je otázka, či by nestálo za zváženie aj takúto nejakú hierarchiu mať a potom tú absolútnosť dať od najväčších počtov krúžkov až po najnižšieho, toho sto päťdesiateho, ktorý bude mať ja neviem 20 tisíc hlasov alebo 10 tisíc hlasov, podľa toho, už ako to vyjde. Takže myslím, že aj to by možno stálo za zváženie, keď už robíme teda ten volebný kódex, ktorý by mal hovoriť o, a ja tvrdím, väčšej kontrole občana toho politika, ktorý ho zastupuje.
Hovoríme si, že sme demokratický a právny štát, tak práve pri tých voľbách by sa to mohlo prejaviť, akú šancu majú jednotliví občania. Preto budem stále tvrdiť, že ústavou garantované nominácie od Národnej rady iba cez politické strany je u mňa protiústavné, respektíve nedemokratické, keď takto ústava to definovala. Totiž keď môžeme do komunálu, do VÚC-ok, za prezidenta nezávislého kandidáta nominovať, prečo ho nemôžeme nominovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je vlastne zákonodarný orgán, ktorý rozhoduje o legislatíve daného štátu, Slovenskej republiky. Myslím si, že umožnením práve nezávislých kandidátov by sme mohli sem dostať aj tých rovných, ktorí sem nejdú k válovu, ale preto, že chcú dať svoje životné know-how v prospech národa. Nechcem zatracovať mladé generácie, ktoré majú ja neviem vek do tridsiatky, ale myslím si, že v parlamente by mali v prvom rade sedieť ľudia, ktorí už nejakú tú životnú skúsenosť majú v tej danej oblasti, a mali by tam byť odborníci, ktorí, hovorím ešte raz, chcú zlepšiť svoju oblasť, ktorej sa venovali, a vidia krízy, vidia nedostatky v tejto oblasti a prídu do parlamentu a povedia: „Takto to musí byť, lebo ináč je to v reálnom živote nevykonateľné.“
Ďalej myslím si, že je veľmi dôležitým a podľa mňa aj zaujímavým momentom toho, koľko vlastne nás ľudí volí mimo našich hraníc, keď prídu voľby. Neviem, či to číslo poznáte, nepoznáte. Podľa našich informácií ľudia, ktorí pripravujú mne nejaké tie podklady k vystúpeniam, jedná sa zhruba o 200 tisíc ľudí, voličov našich, plus-mínus, ktorí môžu byť teda voličmi a sú voličmi v našich voľbách. A práve tu by som chcel trošku vypichnúť, akým spôsobom vlastne oni môžu voliť. Takže všeobecne by to mohlo byť akože päť spôsobov, vôbec, poštou, osobne na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v zahraničí, elektronicky alebo kombináciou týchto spôsobov. V minulých voľbách do Národnej rady v roku 2012 takýmto spôsobom zahraniční volili, 10 000 teda voličov dalo svoj hlas do týchto volieb. V tejto otázke je tu predkladaný volebný morálny kódex, ja tomu aj hovorím, a ja cítim iba jedno pozitívum, a síce to, že môžu zasielať svoje žiadosti, že budú chcieť ísť voliť aj elektronicky. Doteraz to nebolo možné. Áno, to je to plus, ktorým tento volebný kódex ako predkladaný umožňuje tým zahraničným, oprávneným voličom zo zahraničia, voliť.
Ale vidím tu dosť veľa negatív, na ktoré by som chcel možnože aj upozorniť. A bude to možnože predkladať ako pozmeňujúci návrh náš klub, teda hnutie Obyčajných ľudí. Takže napríklad neumožňuje sa takýto výkon volebného práva na zastupiteľských úradoch našich, ktoré sú v zahraničí. Takto napríklad existovala takáto možnosť v bývalom Česko-Slovensku. A majú to aj viaceré štáty Európskej únie. Ďalej, to sa pýtam, napríklad prečo nie je možná úhrada nákladov, ktoré sú s tým spojené, keď sa volí, poštou, či by sme nemohli od tejto úhrady sprostiť našich voličov, ktorí volia zo zahraničia. Ďalej, do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra, najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí 48 hodín pred voľbami. A voliť zo zahraničia nikto asi nestihne, lebo nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok by bol do výsledku volieb započítaný. Tieto skutočnosti voliči vnímajú ako ich diskrimináciu k iným voličom a k rovnosti z iných štátov. Je to také na úvahu, na zváženie, pán spravodajca, resp. pán navrhovateľ. Takže dúfam, že možnože aj takýto nejaký opozičný návrh bude mať pochopenie v tej komisii, ktorá sa bude k tejto veci vyjadrovať.
Vrátim sa k tým nezávislým, k tomu, že nemôžu kandidovať. Mali sme to v našom volebnom programe našich Obyčajných ľudí, nášho hnutia. A dávali sme už aj pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, žiaľ, neprešiel. V tejto súvislosti podotýkam, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) už roky vytýka Slovenskej republike, že jej volebná legislatíva neumožňuje účasť nezávislých kandidátov v parlamentných voľbách mimo straníckych listín. O tomto sa veľmi nehovorí, avšak je to fakt. Takže, vážení, je tu čas, čas dozrel, aby sme týchto nezávislých vo voľbách Národnej rady Slovenskej republiky brali vážne. Myslím si, že občania voliči Slovenskej republiky už to pochopili v komunále, kde tretinu zhruba kandidátov predstavujú už nezávislí kandidáti. A títo nezávislí kandidáti, vyzerá to tak, v očiach voličov sú ľudia reálneho výkonu, reálneho výkonu práce, ktorý za nimi reálne vidno. A mnohí z nich nie sú len na prvé volebné obdobie, mnohí z nich tieto posty obhája aj v ďalšom volebnom období, ktoré prichádza. A ja osobne a, myslím, aj celé naše hnutie sa tešíme z toho, že komunál to už pochopil a v komunále títo nezávislí poslanci môžu kandidovať a robiť prácu takú, aká je. Množstvo z tých nezávislých ako samostatne kandidujúcich subjektov je v iných krajinách otvorených, aj keď systém straníckej nominácie je typický tým, že na voľbách sa zúčastňujú politické strany a ich koalície so svojimi kandidačnými listinami. Práve umožňujú poriadky niektorých krajín, aby sa v rámci tohto systému zúčastnili na voľbách aj samostatne nezávislí kandidáti, ako sú napríklad Estónsko, Bulharsko, Rumunsko. Pre týchto sú stanovené osobitné podmienky registrácie, spravidla sa vyžaduje preukazovanie podpory určitého počtu oprávnených voličov volebného obvodu, v ktorom chce nezávislý kandidát kandidovať. Napríklad konkrétne mám tu Rumunsko. Je to 0,5 % oprávnených voličov volebného obvodu. U nás máme ten volebný obvod teda jeden, teda viac-menej mohla by to byť nejaká inšpirácia. My sme v našom návrhu, ktorý bol za hnutie Obyčajných ľudí predkladaný, to dávali. Myslím, že tam bolo 15 000 podpisov, 10 000 podpisov všetkých voličov zo Slovenska. Nezávislý kandidát, samozrejme, v tom Rumunsku kandiduje len v jednom volebnom obvode. Voliči v tomto obvode môžu zaregistrovanie nezávislým kandidátom udeľovať asi spôsobom, ktorý vyplýva z použitého systému hlasovacích lístkov a preferenčných hlasov. Takže myslím si, že tie preferenčné hlasy, tvrdím, majú svoje opodstatnenie, vedia hýbať kandidačnou listinou. A tiež sa prihováram za to, že predsa 750-tisícový počet voličov, ktorý dal dôveru príslušnému poslancovi, resp. kandidátovi, a nejaký 500-hlasový poslanec, ktorý má iba 500 voličov, myslím, to je nepomer. Je to, samozrejme, na polemiku. Ako som povedal, ten absolútny krúžok by možno stál za zváženie.
Ďalšie veci, ktoré možnože by stáli za úvahu, možnože si nechám na ďalšie čítanie, ktoré, dúfam, tu bude.
A neviem, či v súčasnej dobe je to už až tak rozobraté aj na verejnosti a vie o tom verejnosť, pretože som nezaregistroval aspoň medzi voličmi, ktorých stretávam na mojich mítingoch, ktoré teraz robím, aby mi nejakým spôsobom hlásili, že nejako to zaregistrovali, nejaká vehementná kampaň aby bola z rezortu ministra. Takže budem rád, keď to nie je pravda, pán minister mi to vyvráti, že naši občania vedia o tom, že takýto volebný kódex je tu na stole a dneska sa preberá, pretože zatiaľ takúto odozvu som nemal.
Myslím si, že sú tu ešte aj skúsenejší politickí harcovníci a kolegovia, ktorí už tu tých volebných období zažili viacej a doplnia tiež tento pripravovaný volebný kódex, verím, k dobru, aby hlavne tá priama demokracia, som tiež za ňu, aby sa presadila aj v tomto volebnom kódexe, pretože po tomto občania volajú. Ja som napr. zažil vo svojej krátkej momentálnej politickej kariére, keď ma prišiel kontrolovať môj volič do mojej kancelárie, kde sa ma opýtal, prečo som v hlasovaní 187 hlasoval za návrh. Tak ja som si to hlasovanie našiel. A som mu to vysvetlil. Tak potom, samozrejme, s tým súhlasil po vysvetlení, lebo bol nabrúsený, že som hlasoval zle. Nehovorím, že každý poslanec sa má stotožniť so všetkými názormi svojich voličov, ale v prevažnej viere by mal svoju nejakú cestu, ktorou chce ísť v politike, respektíve v Národnej rade, tou svojou činnosťou preukázať. Takže to je u mňa priama kontrola, že voliči sa vás dotknú, voliči môžu počuť, voliči vás môžu nájsť. A to je o tej priamej demokracii. Preto dovoľme, aby tento volebný kódex, ktorý tu chceme prijať, tú priamu demokraciu ešte zvýraznil, aby sme boli bližšie k občanovi a voličovi Slovenskej republiky, pretože sme Národná rada SR, ešte raz to zopakujem, Národná rada Slovenskej republiky, pretože v minulom období neviem koľko, 30 okresov nemalo svojich poslancov v Národnej rade. Neviem, koľko je to teraz. Otvorene to poviem. Zistím to. Dám to zistiť. Keď to viete, kolegovia, upresnite ma. Keď to bude znovu 30 okresov, tak ja tvrdím, že tak to je neskutočné, pretože za tých 30 okresov tu nebude mať akože kto byť, aby dostali peniaze? Keď sa pozriem na regióny, a eurofondy majú ísť na rozvoj regiónov, tak to bolo deklarované, a keď si pozriem môj región v Prešove a pozriem si, dajme tomu, nitriansky alebo bratislavský, alebo žilinský, ja neverím vlastným očiam. (Reakcia navrhovateľa.) No, áno, dobre, už nemajú... (Reakcia navrhovateľa.) Ale keď si pozriem, akým spôsobom ten rast za 20 rokov išiel, ja nechcem veriť vlastným očiam. Akoby sme tu nemali zástancov za naše okresy, za naše kraje. Tak ja neviem, kde to proste smerujeme. Iba takto sa to delilo? Veď predsa by to malo byť o vyrovnávaní rozdielov, nie o prehlbovaní rozdielov. Takže ja chcem mať dôveru v to, že aj poslanec zo Žiliny bude hlasovať za eurofondy pre Prešov, Humenné. Chcem mať dôveru v to, že takto to je, lebo ináč to je veľmi veľký problém. Tam nemôže predsa ísť o lobing. A hovorím ešte raz, za 5,45 mil. občanov SR bojujeme, sa bijeme. Takže nech tu nikto nehovorí o lobingu, pretože nemôže sa stať ja neviem, že niekde budú suché záchody a niekde budem robiť ozónové parky. No nemôže to tak byť, vážení. Sme tu Národná rada Slovenskej republiky.
Tak dúfam, že tá priama demokracia, ktorá je takto žiadaná národom, bude aj tým naším volebným kódexom podporená. Mnohé návrhy, dúfam, ešte prídu, a chcem veriť, že to nebude trepanie prázdnej slamy a že tieto pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, čo prídu aj z opozičných lavíc, vládna strana SMER a jej poslanci prijmú.
Ďakujem, ďalšie možnože z môjho pera v pozmeňujúcich návrhoch príde v druhom čítaní. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste vydržali ma počúvať. A to je toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne.
