Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem dlhý, myslím, že to skrátim na maximum, nadviažem na pána kolegu.
Môžem povedať, že áno, ako povedal, bolo konštatované, že skládkovanie je najhorší spôsob likvidácie odpadu, úplne s tým súhlasím a bude mať Slovensko s tým ešte dlhý problém asi, dlhé obdobie. Nespravíme to ani za rok, ani jedno volebné obdobie, podľa mňa, bude to ešte veľká, veľké asi bolenie brucha slovenského životného prostredia, ale dobre, som rád, že začíname robiť niečo s tým, aj možnože pod hrozbou nejakých tých sankcií, ktoré nám hrozia, ale dobre, beriem aj to.
Je tu myslím, že veľa dobrých vecí, niektoré sú, by som povedal, formálne, ktoré tam boli. Som rád, že napríklad aj ten, kto bude kontrolovať podklady slúžiace na výpočet poplatku za užívanie odpadu, nebude to jeho obec a obvodný úrad, ale Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože myslím, že už tam mala byť, hej, že to iba chytáme mačku za chvost, že nám to ušlo a prakticky kto iný, keď nie táto inšpekcia by mala tiež sa na tom podieľať.
Musím povedať, že to, čo povedal teraz pán kolega Huba, aj mňa to zarazilo, keď som si to prechádzal a ja zase tvrdím a som tohto názoru, že áno, doteraz to bolo výlučne, že tie príjmy museli ísť na to, použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Teraz vlastne sa to trošku rozširuje, ale mne zase na druhej strane tam chýba to slovíčko "môže a musí", tak ako sme to mali pri centrách voľného času, kde obec môže, alebo musí dať na tento rozvoj a tu sa hovorí, že môže príjmy podľa odsekov 3 a 4 použiť na účely zlepšenia životného prostredia.
Zlepšenie životného prostredia je taký široký pojem, áno, že keď prídeme na lámanie chleba, môžeme si pod to hocičo predstaviť a tak by som povedal, že to, že sa povie, že musí, tak už sa povie, že áno a môže vyšpecifikovať, na aké oblasti by to malo byť, aby sme neminuli účinok tej dobrej myšlienky, ktorá možno, že z tohto vyšla, aby to nebolo vyslovene z odpadového iba na to odpadové, ktoré tam je.
Čo sa týka sadzieb, tak myslím, že v minulosti to tam boli korunové záležitosti, tri koruny, päť korún a ďalšie, teraz to, myslím, že najmenšia tam je 0,33 eura. Samozrejme, myslím si, že aj v iných zákonoch by sme mali prejsť z tej meny slovenskej na eurovú, takže možno, že je potrebné aj toto možnože zladiť vo všetkých legislatívach, ktoré tu máme a v zákonoch, ktoré sú tu. Ale na záver si ešte dovolím jedno, lebo to sa mi stalo pri zákone mojom o veterinárnom, o veterinárnom lekárstve a síce, keď som dával zákon o nebezpečných zvieratách, kde mi bolo vytýkané, že prečo dávam z vyhlášky, vyhlášku ako prílohu k zákonu, že vraj to už je podrobné a je to nejak neúčelné a neviem čo ešte mi tam bolo vytýkané a ja tu vidím, že áno, aj tu presne tie poplatky sú presne špecifikované za čo, za aké, že mohlo to byť vo vyhláške. Takisto by som mohol povedať, no, som opozičný, dobre, beriem aj takúto alternatívu, ale prakticky dúfam, že mi pri ďalšom mojom návrhu, ktorý budem dávať o tých nebezpečných zvieratách, budem dávať znovu, ako mi tá polročná lehota ubehne, že mi to nebude vytýkané, že nemám to dávať, pretože u vás, teda hovorím teraz o vládnych návrhoch, je to bežnou praxou, ktorá proste tu je a v týchto paragrafoch sa takéto podrobné, by som povedal, rozoberanie až vyhláškové, ja tomu hovorím, sa bežne ako dáva do paragrafového znenia. Toľko z mojej strany iba a verím, že tento zákon sa bude snažiť, aj to odpadové hospodárstvo naše aspoň o pol kroka posunúť dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel do tejto rozpravy, ktorá momentálne prebieha. Bolo tu už povedané veľa, bolo tu povedané veľa múdrych vecí podľa môjho názoru, bolo tu aj povedané aj niektoré balastné názory, ale myslím si, že rokovací poriadok je tak vážny zákon, o ktorom by sa malo rokovať a hovoriť jasne, stručne, výstižne, aby dosiahol ten cieľ, za ktorý na začiatku bol predložený do Národnej rady.
Kto rozhodol o poslaneckých prieskumoch, môžem povedať za mňa, že česť a chvála tým predsedom výborov Národnej rady, ktorí takéto prieskumy umožňujú robiť na svojej pôde, žiaľ, kolega Mičovský to spomenul, že u nás na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie máme trošku inú pozíciu, a preto som za každé zlepšenie, aby dokonca aj ten individuálny prieskum poslanca mohol byť realizovaný. Myslím si, že to je výkon jeho mandátu, pretože mnoho ľudí, našich občanov, voličov nevie si veľmi dobre predstaviť tú mašinériu, ktorá vlastne sťažuje tento poslanecký prieskum.
Bol tu spomenutý alkohol na pracovisku, jednoznačne tam nemám o čom debatovať, už som sa viackrát vyjadril k tejto téme. U mňa človek, ktorý prežije deň, ako sa hovorí v opici alebo po opici, si neuvedomil, aký krátky má čas na tejto zemi. Stratiť deň iba tým, že budem v nejakom delíriu alebo v nejakom inom opojení a nebudem vedieť, čo sa deje okolo mňa, je u mňa nejaká strata jeho súdnosti, pretože to, čo on dostal za šancu žiť, si musí uvedomiť dennodenne. Čas je veľmi krátky, ja hovorím a je toľko veľa vecí, čo by tu bolo ešte potrebné urobiť, len to si nevieme uvedomiť. Takže myslím si, že aj s alkoholom na pracovisku Národnej rady stopercentne musíme niečo robiť. Ako to bude, ako sa to dá, nedá, nech si každý urobí mienku o tom svoju, a ja si myslím, že sme také isté pracovisko a zamestnanie ako každé iné a o to viac by sme mali byť vzorom, tak alkohol by u nás nemal vôbec, ani o tom debatovať, že by tu niečo také sa mohlo diať.
Súhlasím s kolegami, s poslancami KDH, ktorí, myslím, že to hovoril pán Brocka, že rokovací poriadok musí byť nadčasový a nadstranícky. Áno, rokovací poriadok má byť taký a mal by byť prierezom všetkých skúseností, možno aj tých negatívnych, ktoré by sme chceli odstrániť v rokovaní Národnej rady, aby prakticky sa vylepšoval a prispieval k zdarnému priebehu tohto inštitútu. Nechcem dlho hovoriť, takže dovoľte, aby som dal doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka konkrétne hodiny otázok, k § 131 nášho rokovacieho poriadku. Ako vieme, je tam hodina otázok a na začiatku má 15 minút premiér na odpovede na otázky, ktoré boli vznesené. Myslím si, že za 15 minút sa dá veľmi dobre uhrať jedna otázka a dajú sa uhrať aj tri, aj štyri, aj päť, je to už iba na tom premiérovi, ako si to zváži, ako si to rozhodí. Myslím si, že tak ako pri ostatných otázkach, ktoré sú na členov vlády, je tu predsa len pri určitom počte poslancov možnosť to určitým spôsobom usmerniť tak, ako to potrebujeme, a štatistika nepustí. Keď dávajú 15 a keď dávajú 83 tak je to rozdiel v pravdepodobnosti vyžrebovania danej otázky. Takže keď dovolíte, tak aj ja by som sa s našimi kolegami s pánom Viskupičom, pánom Kadúcom a Erikou Jurinovou snažil trošku vylepšiť aj túto hodinu otázok, a to konkrétne tým, čo sa týka odpovedí premiéra. Nás pozmeňujúci návrh máte rozdaný v laviciach, takže môžte si ho prejsť, v čom je jeho podstata. Podstata je v tom, aby sme umožnili dávať otázku za klub, jednu otázku za klub, príslušný poslanecký klub, resp. poslancom, ktorí nie sú v poslaneckom klube. A týmto pádom by sme vlastne dostali do, myslím, že do spravodlivejšej roviny, aby možnože po tom žrebovaní premiér mal aj rôzne otázky z rôznych klubov, nie iba z tohože možno jedného portfólia, ktoré tam dá možnože podstatne viacej ako iné poslanecké kluby, ktoré sú menej početné.
Takže doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 559.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 5, ktoré znejú:
3. V § 131 ods. 1 sa za slovo "poslanci" vkladajú slová "a poslanecké kluby".
4. V § 131, v ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Predsedovi vlády má právo položiť jednu otázku každý poslanecký klub a každý poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu."
5. V § 131 ods. 4 tretej vety sa za slovo poslanec vkladajú slová "alebo poverený člen poslaneckého klubu".
Odôvodnenie:
Cieľom tohto doplňujúceho návrhu upraviť inštitút hodiny otázok, ktorý je zaradený do programu schôdze vo štvrtok so začiatkom o 14.00 hodine. Navrhuje sa, aby otázky určené do hodiny otázok, ktoré boli adresované predsedovi vlády, mohli podávať iba poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, a to tak, že každý z ich má právo iba na jednu otázku. Doplňujúci návrh vytvára spravodlivejšie podmienky na diskusiu, keďže sa snaží zamedziť cielenému zneužívaniu a podávaniu veľkého množstva otázok poslancov z jedného poslaneckého klubu, čím sa objektívne znižujú šance na na vyžrebovanie iných otázok pre predsedu vlády.
Ja viem, aký osud stihne tento doplňujúci návrh, ale chcem apelovať na svedomie poslancov cez politické spektrá, aby sa zamysleli, možnože aj nad týmto pozmeňujúcim návrhom rokovacieho poriadku, aby tie šance, možnože aj tých, nehovorím, že nejakých, nieže nezávislých, nezaradených, ktorých máme, a vyzerá, že v každom volebnom období sa takíto poslanci nachádzajú v parlamente, aby, samozrejme, aj oni mohli to predkladať a aby tá ich šanca, že sú iba sami voči klubu, ktorý má možno 83 hlasov, bola adekvátna 1:1. Tak ako sme si tu každý rovní, poslanec, je to jedno, či má 150-tisíc hlasov, alebo má iba 800 hlasov od voličov preferenčných krúžkov napríklad, tak má jeden, jeden hlasovací hlas, môže hlasovať iba za svoju osobu a tým pádom je to, by som povedal, že kóšer.
Takže chcel by som poprosiť a požiadať, pokiaľ vaše svedomie hovorí, že malo by sa s tým niečo robiť, aby tá šanca aj tých nezaradených, resp. tých poslaneckých klubov bola vyrovnaná, aby ste dali podporu tomuto doplňujúcemu návrhu k rokovaciemu poriadku Národnej rady.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli, a ešte raz vás prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Nechcem to naťahovať, iba krátko sa vyjadrím. Tiež vítam tento návrh zákona, ktorý tu bol. A som bol rád, že pani predkladateľka povedala, že sa to bude týkať celého Slovenska, nie iba Bratislavy, pretože žijeme na Slovensku.
A ešte musím povedať tak pre uváženie, tak na rozjímanie, mali sme možnosť po prístupových rokovaniach do EÚ, čo sa týka plochy viníc, mať 22 000 hektárov. Vyzerá to tak, že v súčasnej dobe ich máme produkčných 8 000. To, koľko je ich opustených, nechcem hovoriť, nech ich bude 12 tisíc, dobre, kolegovia. To je polovica z toho, čo máme. Chmeľnice už vôbec nemáme. O ovocných sadoch nechcem ani hovoriť, koľko ich máme, koľko ich nemáme. Takže ja by som bol možnože rád aj na polemiku aj do druhého čítania, možnože aj ovocnými sadmi keby sme sa trošku zaoberali, či by aj tie nemohli mať nejakú ochranu. Nechcem povedať, v akom rozsahu by to malo byť. Ale myslím si, že nemôžeme diskriminovať aj inú nejakú kultúru a druh pozemku na poľnohospodárskej pôde, pretože aj tam sú pracovné príležitosti. Samozrejme, v súčasnosti správne delikty, resp. priestupky sa týkali iba tokajskej oblasti vinohradníckej. Teraz sa to vypúšťa. To znamená, berie sa to celoplošne. Tak som rád a dúfam, že aj naše ďalšie generácie, ktoré prídu po nás nájdu Slovensko aj s vinicami, aj s ovocnými sadmi, aj s chmeľnicami.
Ďakujem pekne a každopádne odporúčam podporiť tento návrh zákona, ktorý, myslím, ide cez politické spektrum a nie je politický, ale je vecný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, neregistrujem ťa v našom výbore, takže asi som kompetentnejší. (Úsmev.)
Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 170 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov (tlač 678). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 653 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa ešte dotknúť v rozprave jednej veľmi vážnej veci, a síce vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, v štáte, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Na to som zabudol, lebo aj tu dochádza k ťažkému, k ťažkej devastácii vlastníckeho práva, čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj čerpania eurofondov.
Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.
Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.
Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.
Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.
Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.
Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.
Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.
Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.
A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.
Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, zvyšní šiesti kolegovia, predkladám v poradí dnes už štvrtý môj návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý sa týka najmä nájmu poľnohospodárskej, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov. Chcem dať zadosť sľubu, ktorý sme si dali, keď tu ešte v minulom volebnom období, v skrátenom teda, boli aj pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Galbavý, ktorí na poslednej schôdzi vtedajšieho piateho volebného obdobia tento zákon predkladali. Samozrejme, nebol, nebola možnosť postúpiť ho do druhého čítania, pretože volebné obdobie končilo.
Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.
Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.
No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.
Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.
Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.
Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.
Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.
Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.
Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.
Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.
Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.
Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážení prítomní, máme tam niekoho, máme tam na balkóne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 165 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (tlač 633).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni a kolegom, že reagovali rozpravou.
Takže, áno, beriem, že je to tam nejaká spätná retroaktivita, sčasti to zaváňa, je to rozobraté v tej dôvodovej správe, takže myslím, že dá sa to tam z toho jasne vidieť, aké sú tam ústavné rozsudky Ústavného súdu aj Českej republiky, aj u nás.
Ja by som povedal skôr takúto myšlienku na tento problém. Keď sme vedeli reštituovať poľnohospodársku pôdu a likvidáciu našich poľnohospodárskych, vtedy kulakov, podnikateľov, ktorí boli v ´48., prečo by sme nemohli reštituovať aj túto oblasť, ktorú štát zanedbal, keď sa, keď dochádzalo k privatizácii tejto energetickej, energetických sústav a sietí?
V celom našom zákone sa tá filozofia nesie, aby sme ten jednorazový, ktorý, áno, nárok v tomto zákone, ktorý je momentálne platný, je tam ten jednorazový nárok na odškodnenie. My tú filozofiu meníme, ako povedal pán Zsolt Simon, že tento zisk je stály, on je permanentný. To nie je jednorazový, lebo to je iba o drobnom.
Takže preto by sme chceli, aby ten vlastník cítil, že to jeho vlastnícke právo je tak tým užívateľom nedotknuté, resp. adekvátne dotknuté, že ten príslušný nejakú finančnú náhradu za to má každoročne. Nie iba jednorazovo. Jednorazové riešenie nerieši tento prípad.
Keby sme to vzali striktne, tak musím povedať, že štát sa na to podľa môjho názoru vykašľal. Doslova vykašľal, lebo, ako bolo povedané, všecko bolo naše, vlastnícke právo k pôde je o ničom, užívacie právo nad vlastnícke a tak sa správa, žiaľ, v mnohých prípadoch aj dnes a ako keby sme chceli iba zakryť oči, pretože tam tieto energetické, resp. držitelia oprávnení majú dobré miesta, z ktorých dá sa veľmi zaujímavo následne či už lobovať, alebo fungovať aj v iných intenciách ako v tých, že ten vlastník by niečo mal dostať.
Myslím si, že aj tá kvantifikácia, ako povedala kolegyňa, áno, malo by to byť jasné, len my sme urobili takéto podmienky na tom našom Slovensku, že to pre našich podnikateľov, sme im dali vyslovene že modré z neba. A možno, áno, keď, tak môžeme aj na túto tému sa podebatovať a prípadne tú kvantifikáciu urobiť, ale skôr sa budem asi uberať cestou reštitúcií v tejto energetickej nejakej oblasti k pozemkom, cez ktoré tie energetické siete idú.
Poznám veľa ľudí, ktorí, doslova vedľa domu mu ide takáto sieť a celá jeho záhrada, ktorá má možno pol hektára, je takýmto, umiestnením takejto siete hendikepovaná tzv. technická pôda, na ktorej nemôžeš ani sadiť stromy, nemôžeš proste nič, hlavne že za to platíš dane. A keď si v intraviláne, tak nie malé. No ale máš smolu, pretože štát vo verejnom záujme socialistického hospodárenia tak to zariadil a demokracia si zakrýva oči a do dnešného dňa to nevysporiadala, vážení, nevysporiadala. A ja budem až dokonca sa biť, aby reštitúcia pri takýchto skutočnostiach, ktoré nastali, u takýchto vlastníkov bola aj možno legislatívou vytvorená a následne títo občania aby boli odškodňovaní.
Ako to dopadne, dajme sa prekvapiť. Je to iba prvé čítanie, takže myslím, že keď vznesiete nejaké ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú po tej stránke vašej odbornosti, v ktorej ste doma, energetici, resp. pozemkári, ja len budem rád, keď vylepšíte a dokážete tým, že nekašleme na našich občanov, a aby sme sa vedeli potom postaviť im pred oči a povedať, že, áno, aj to sme chceli. Chceli sme to urobiť, urobili sme to a to vlastnícke právo si štát uvedomuje, ako je definované v ústave našej republiky a vám ho aj garantuje.
Takže budem veľmi rád, ešte raz v závere by som chcel požiadať, poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z.
Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva.
Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky.
Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu.
Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť.
Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý "právo vlastniť majetok". "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú", hovorím za primeranú, "náhradu."
Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.
Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike.
Po prvé: "Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."
Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné.
Po druhé: "Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."
To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva.
Za ďalšie. "Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."
Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom.
Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: "Vážený, neviete, o čom hovoríte." Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur.
Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde.
Ďalej. "Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."
Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za.
"Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."
Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia.
"V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."
Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení.
A po posledné. "Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."
Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou.
Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností.
Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie.
Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil.
Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete za to ani cent a vy s prižmúrením oka poviete, že nie, načo. No asi ste dosť bohatí na to, že to nepotrebujete. No ja si myslím, že máme tam tisíce a tisíce vlastníkov, ktorí nie sú tak ako my, nemajú takýto príjem, a myslím si, že bolo by to fér. Je to fér, ak niekto chce podnikať na mojom majetku, aby sa so mnou vysporiadal.
To, že sme to nestihli a sme to pustili nadivoko po roku ´90, ešte neznamená, že sa s tým nemáme vysporiadavať aj po niekoľkých, možnože desaťročiach alebo niekoľkých rokoch.
Preto chcel by som vás, kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu pozmeňujúceho zákona k zákonu o energetike.
Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento môj návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami.
Čo k tomu dodať? Znovu je to môj recyklovaný zákon, pretože tvrdím, aj to je problém, treba sa s tým zaoberať a kolegovia na pozemkových úradoch majú s tým dosť veľký problém. Pretože Slovenský pozemkový fond ako vlastník štátnej pôdy, myslím si, že mal by v prvom rade tú pôdu chrániť a dávať ju v zmysle jeho štatútu na reštitučné a iné účely, na ktoré bol prioritne ustanovený.
O čo tu vlastne ide? Je to veľmi malá a krátka novela, ale myslím, že podstatná. Cieľom je, aby súčasné znenie tohto zákona, ktoré hovorí, pokiaľ má samospráva alebo vyšší územný celok nejaký nevysporiadaný pozemok pod nejakou stavbou, tak môže požiadať pozemkový úrad o pozemkové úpravy a môže si nárokovať na pozemok vo vlastníctve štátu.
Zdá sa mi, že štátne pozemky, ktoré tu máme, neni ich veľa, je to okolo 125-tisíc hektárov na Slovensku, z toho možnože polovica bude lesných. Myslím si, že tieto pozemky, jak som už spomínal, sú všetkých občanov a mali by sme ich v prvom rade chrániť a dať ich tým občanom, ktorí, samozrejme, majú na to nárok.
Ale v tomto prípade ja hovorím, že pokiaľ sa rozhodne samospráva alebo vyšší územný celok, že ide vysporiadať pozemky pod týmito stavbami, ktoré nemá vysporiadané majetkoprávne, mal by v prvom rade použiť svoje portfólio pozemkov, čo má na listoch vlastníctva, až tak siahať na štátne. Myslím, že má to svoju logiku. My sme poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme poslancami ani VÚC-ky, ani mesta, ani okresu, takže myslím, vážení kolegovia a kolegyne, že chrániť štátny majetok je naša prvoradá úloha.
Tak preto dávam takýto pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že: "Ak vlastník stavby nemá k dispozícii náhradný pozemok na uplatnenie postupu podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitných predpisov."
Je to jednoduchá novela, jak som povedal, ale zaväzuje prv minúť pozemky adekvátne, náhradné, ktoré má buď obec, alebo samospráva v svojom vlastníctve, a až potom ideme na štátne pozemky.
Aj dneska ráno sme tu mali predložený návrh zmeny zákona od pána Chomu, ktorý hovoril o vyvlastnení tiež pod stavbami, tiež pod komunikáciami. Tak beriem, že viac-menej už máme tu jeden zákon, nehovorím, že sa bijú, ale sú tu možnosti ako vysporiadavať. A bol by som veľmi rád, keby sme napriek nejakým politickým potýčkam sa nad nich povzniesli a povedali, že má to logiku, chránime štátnu pôdu. A samospráva, pokiaľ, samozrejme, už nemáš, alebo vyšší územný celok, takýto pozemok, môže siahnuť aj na štátny a formou pozemkových úprav pozemkový úrad urobí pozemkové úpravy.
Takže chcel by som vás poprosiť a požiadať o schválenie a podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu zákona o majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.