Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, znovu, nie som rád, že musím tu stáť a vlastne ďalší recyklovaný zákon z našej dielne musíme znovu predkladať, pretože vôľa tu neni, a teraz sme si dovolili s kolegom Mičovským znovu predložiť novelu zákona o poľovníctve. Úvodom by som chcel povedať, že mám síce poľovnícke skúšky, ale poľovníkom nie som. Som viac-menej ochranárom, možno to aj viete, takže nemám žiadne nejaké vyššie záujmy, ktoré by mohli byť poza uši nejakým spôsobom odo mňa chápané, že chcem si tu robiť nejaký imidž alebo neviem čo.
Úvodom by som chcel povedať, že poľovníctvo predstavuje určitú činnosť v našej spoločnosti, ktorá je dobrovoľná a viac-menej predstavuje určité hobby, vyplnenie voľného času, ktorý, myslím si, že mal by mať svoj zmysel trávenie voľného času, a myslím, že poľovníctvo v každom prípade o takomto zmysle trávenia voľného času je. O tom nebudeme, dúfam, že polemizovať. A to je jedno, že či sme tu poľovníci, alebo nie sme tu poľovníci. Faktom je, že žiadny zákon nemôže byť úplne dokonalý, a vývojom, myslím si, že každá oblasť dorastá, respektíve sa precizuje do iných; ja tomu hovorím, pláva v iných vodách, ako život ide; a zákonite to prináša aj potrebné, vyvoláva potrebné nejaké tlaky upraviť aj príslušné zákony, respektíve legislatívu, týkajúce sa danej oblasti. Myslím, že je to aj v oblasti poľovníctva, a preto takto berte aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý s kolegom Mičovským predkladáme.
Čo sa s ním, čo ním sledujeme. Tak v prvom rade sledujeme, aby táto spoločenská úloha poľovníctva bola využitá čo najefektívnejšie, najracionálnejšie a prakticky, aby každodenná poľovnícka prax, ktorá na Slovensku je; a nehovorím iba na Slovensku, ale aj v celom svete; aby prakticky bola legislatívne upravená v zmysle tejto praxe. Naše najvýznamnejšie zmeny a doplnenia, ktoré v tejto novele predkladáme, sú asi nasledovné:
V prvom rade by sme chceli, aby zvernice, ktoré predstavujú určitú, určitý spôsob, dá sa povedať, chovu zveri v našich územiach, ktoré sú poľovné, aby sme ich v treťom až piatom stupni ochrany prírody nemohli zriaďovať. Myslíme si, že vytvorenie zverníc je takým zásahom do prírody, a hlavne čo sa týka ochrany prírody, je veľmi veľkým, a myslím si, že v treťom až piatom stupni ochrany by takáto zvernica do budúcna nemala existovať. Tie zvernice, ktoré sú už takto, samozrejme, schválené a urobené, mali by v prvom rade rešpektovať zákon o ochrane prírody, pretože tretí až piaty stupeň ochrany prírody v prvom rade chráni tú prírodu, až potom sa zameriava na iné, respektíve (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) iné veci ako a priori ochranu prírody. Takže náš návrh hovorí, aby v treťom až piatom stupni nevznikali takéto zvernice.
Ďalšie body načrtnem, teda spomeniem len niektoré, ktoré si myslím, že by mali mať tú podstatnú váhu, ostatné môžte si prečítať v našom legislatívnom návrhu, predpokladám, že kolega Mičovský ma doplní v tej oblasti poľovníckej a v iných, v ktorých proste nie som až tak doma, pretože myslím si, že malo by to byť o dopĺňaní, nie o ukazovaní si, aké máme silné lakte, aké máme silné ego, ale o tom, že poďme spolu a poďme riešiť a tvrdím, nie bojovať, ale vytvárať a tvoriť. Lebo ja si tu často pripadám, že ako to bolo v tých indiánkach, že stretli sa náčelníci, každý s nejakým oštepom, a povedali, zapichli: Boj. Prišiel ďalší: Boj. Prišiel ďalší: Boj. A v parlamente by sme mali robiť tak, aby to bolo o tvorbe zákonov, ktoré majú hlavu a pätu, a umožniť ľuďom normálne na Slovensku fungovať.
Takže, ale poďme k vecnej stránke. Takže ďalšou zmenou, ktorú navrhujeme a ktorú môžte si prečítať v našej novele, je zmena v oblasti odvolávania poľovného hospodára, aby tu nedochádzalo k takýmto anomáliám, že si niekto, vlastník si zmyslí, respektíve užívateľ, že chceme ho vymeniť, toho lesného hospodára, možno aj kvôli tomu, že striktne dodržiava pravidlá, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, ako sa má lesný hospodár správať, čo má tam vlastne robiť, a zrazu my ho odvoláme preto, že užívateľovi sa to nepáči a žiada lesný úrad, aby urobil zmenu a dal mu tam iného hospodára. Preto my navrhujeme, aby okresný úrad mohol odvolať poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru; nie že musel, ale mohol; aby preskúmal všetky danosti, všetky pre a proti, a tak, aby, ako mu to vyplýva zo zákona o štátnej správe a o jeho funkčnom nejakom pôsobení lesného úradu, teraz sú to okresné úrady, odbory lesné a pozemkové, aby prakticky mohol takýmto spôsobom rozhodnúť, ak teda užívateľ požiada o výmenu tohto poľovníckeho hospodára, aby mohol takto reagovať a konať podľa tých ustanovení zákona, ktoré má na odvolávanie, respektíve neodvolávanie poľovníckeho hospodára.
Ďalší bod, ktorý myslím si, že aj vás mnohých kvári, a dostávate asi viacero podnetov, pretože poľovné revíry sú nie iba na lesnej pôde, ale aj na poľnohospodárskej pôde a tam dochádza k škodám, samozrejme, pretože nie všetky pozemky poľnohospodárske môžeme mať oplotené, ohradené a nejak ináč chránené pred atakom zveri. A myslím si, že aj túto oblasť zatiaľ nemáme v zákone o poľovníctve tak vyprecizovanú, aby sa nedalo na tom niečo zlepšiť, a preto aj my navrhujeme, aby v týchto prípadoch, keď evidentne k danej škode dôjde; je to precizované v paragrafoch 70 a nasledujúcich, kde prakticky sú určité spomenuté nároky, ako sa môžu uplatňovať u príslušného lesného združenia, respektíve možnože aj na tom lesnom úrade, ale my práve hovoríme, aby aj ten lesný úrad mal možnosť, teda ten lesný úrad, odbor lesný a pozemkový, aby mal možnosť, pokiaľ sa nemôže daný sťažovateľ domôcť svojho práva náhrady, aby mohol aj cez tento odbor lesný a pozemkový, aby mohol rozhodovať o, o tejto náhrade tento odbor a prakticky túto náhradu aj reálne vymôcť od toho, kto je za to zodpovedný, zo zákona. Takže to je náš ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý v tejto našej novele predkladáme.
Jedným, by som povedal, možnože pre mňa z takých najpodstatnejších návrhov je aj návrh týkajúci sa poľovníckej komory. Už to bolo veľmi dlho atakované aj na našom výbore, aj tu v pléne, pretože, samozrejme, máme tu aj poľovníkov, je ich 57-tisíc na Slovensku podľa najnovších údajov, takže nie je to malá skupina, ale myslím si, že, tak ako som úvodom, v úvode povedal, že je to záujmové združenie, nie je to profesné, tak malo by to byť založené na tej dobrovoľnosti združovania sa, a preto aj náš návrh počíta s dobrovoľným vstupom, respektíve bytím v poľovníckej komore.
Poľovnícka komora bola ustanovená v roku 2009 poľovníckym zákonom a veľmi sofistikovane musím povedať jej tvorcom, že áno, splnili si svoju úlohu, že je to až v ďalších paragrafoch, nie priamo, že je povinná. Je tam citované, že členom komory je a tak ďalej, ale v ďalších ustanoveniach zákona sa hovorí: pokiaľ chcete poľovať, samozrejme, musíte mať poľovný lístok, musíte mať revír a sú obmedzenia. Pokiaľ nie ste členom komory, nedostanete lístok, pokiaľ nie ste členom komory, nemôžte mať revír. Takže prakticky je to povinnosť, ktorá je daná zo zákona, byť členom komory, a zdá sa mi to nedemokratické, neetické a nespravodlivé a myslím, že aj nehovorím, myslím si, že aj proti dobrým mravom poľovníckym, ktoré doteraz boli, do roku 2009, tu užívané. A myslím, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") stačila plniť si tie úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú, a v súčasnosti sú mnohé tieto úlohy delegované na poľovnícku komoru.
Takže navrhujeme, aby to bolo dobrovoľné, aby nebolo podmienkou na vylúčenie teda nečlenom komory, aby nemal podmienku na vydanie poľovného lístka, navrhujeme, aby ten, kto nie je členom poľovníckej komory, neprišiel o svoj revír a mohol normálne ďalej vykonávať túto, toto svoje hobby, túto svoju záľubu, ktorú mu deklaruje zákon o poľovníctve. To, že nie všetci poľovníci sú s poľovnou, poľovníckou komorou uzrozumení a dá sa povedať, že ju vítajú, svedčil aj včerajší štrajk, respektíve zhromaždenie protestné poľovníkov pred Úradom vlády Slovenskej republiky, kde odovzdali list premiérovi tejto republiky, ako oni vidia fungovanie a činnosť tejto komory.
A pokiaľ, keď si spomeniem, ako to bolo na našom výbore obhajované, tak ja byť na tom mieste týchto obhajovateľov, bol by som hrdý na to, keby poľovnícka komora bola dobrovoľná a z týchto členov, ktorí sú tam teraz, aby všetci tam ostali. Vtedy by to svedčilo o tom, že táto myšlienka je super, pozrite, aj v demokracii dobrovoľne moji ľudia, ktorí sú v tejto komore, alebo naši ľudia, ktorí sú v tejto poľovníckej komore a majú na dobrovoľnej báze, tak si ju ctia, tak ju chcú mať, že nevystupujú z nej, ostávajú a nemám žiadne alebo nemáme teda z komory žiadne úbytky, čo sa týka počtu členov, dobrovoľne platia tie príspevky, čo sú tam teda ustanovené. A to by som bral, že to je to opodstatnenie byť v tej komore, pretože je nám tak potrebná, že bez nej sa nezaobídeme. Áno, pokiaľ to bude na dobrovoľnej báze, tak sa skláňam a hlboko sa tejto myšlienke ja osobne pokloním, že takýto inštitút vznikol medzi poľovníkmi a oni dobrovoľne sú tam združení a fungujú tak, ako to má podľa mňa v záujmovej organizácii fungovať. Nie v organizácii, ktorá je profesná, lebo nemôžeme porovnávať poľovnícku komoru s komorou geodetov, s komorou stavebných inžinierov ani notárov, ani iných. Lebo tam už debatujeme o profesii, o určitej, určitom profesnom zameraní daného, daných komôr.
Ďalšie, čo by som ešte chcel spomenúť, akú navrhujeme novelu v našom predkladanom návrhu, je, že za škody spôsobené vlkom dravým nezodpovedá užívateľ poľovného revíru, ale štát aj napriek tomu, že si možnože nesplníte podmienky, ktoré mal v čase lovu toho vlka na danom revíri, títo, by som povedal, že užívatelia splniť. Myslíme si, že štát by mal prevziať všetky náhrady za škody spôsobené vlkom, takže tu myslím, že aj toto má nejaké to svoje ratio a nemuselo by to byť brané striktne politicky.
Myslím, sú tam ešte ďalšie veci týkajúce sa usmrtenej zveri, aké sú tam pokuty, akým spôsobom sa to má klasifikovať, ako vymáhať, myslím, že kolega Mičovský bude sa tiež k tomu vyjadrovať, takže nechám aj jemu parketu, aby dal tomu zadosť.
Vážení kolegovia, myslím si, že asi veľká šanca tu nebude, aby to prešlo, ale znovu apelujem na svedomie a zdravý ľudský úsudok, je to iba prvé čítanie. Pokiaľ by sme to pustili do druhého čítania, môžme, samozrejme, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy dať, aj tie systémové, ktoré často poslanci strany SMER hovoria, že to neni kompatibilné, systémové, neni to odborné. Nech sa páči, myslím, že v druhom čítaní by tu bol priestor, keby ste to postúpili do druhého čítania poslanci vládnej strany SMER - sociálnych istôt, pretože aj poľovníci, si myslím, že majú čo v legislatíve upravovať, a robiť tú legislatívu tak, ako z praxe vyplýva. Takže bol by som veľmi rád, keby ste nebrali politicky, ale apoliticky.
Tento návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zákon je, teda návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Kolegyne, kolegovia, záverom dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona. V prípade, že takáto podpora tu nebude, tak, samozrejme, som nútený, lebo tento problém sa nevyrieši, o pol roka znova aj s kolegom to predložíme a budeme to dávať až do konca volebného obdobia, resp. dokedy tu možnože hnutie alebo nezávislí poslanci Obyčajných ľudí budú, a budeme to predkladať stále, ako to rokovací poriadok bude umožňovať.
Ďakujem pekne a žiadam ešte raz a prosím o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.
