Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.4.2014 o 11:35 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 13:43 - 13:44 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste reagovali na mňa. Zareagujem iba na posledného kolegu. To mimorezortné pripomienkové konanie vlastne už to bolo, prebehlo a prakticky v decembri už bola nejaká, nejaký návrh tohto zákona, ako to má vyzerať. Zrazu sa to proste zaseklo. Minister, pán minister to asi teraz zdôvodní prečo. Možnože v tom prvom čítaní, ktoré, do ktorého teda predpokladám, že z prvého do druhého to postúpime, takže beriem tak, že áno, nebolo to až tak bez toho mimoriadneho pripomienkového konania a je dosť, myslím, že tam bolo 150, 175 pripomienok aj zásadných, ktoré viac-menej povedali dosť aj do podstaty veci, a vystihli ste, že vlastne prečo ten zákon ide. Nie iba pre tú ochranu pôdneho fondu, ale že končí to obdobie, ktoré 1. máj deklaroval.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2014 13:33 - 13:37 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, budem tiež konštruktívny ako kolega Hlina, pretože ide o procedurál, takže, akým to chceme alebo nechceme prijať.
Už som to povedal na jednom mojom vystúpení. Mali sme na to desať rokov, hovorím, mali sme na to, nie mali ste, a sme to nestihli. Žiaľ, nebudem hovoriť, že modrí, zelení, červení, bieli, neviem akí. Desať rokov bolo, nestihlo sa to. Maďarská republika to mala tiež v tej istej lehote. Končilo jej obdobie, kedy sa mohla nakupovať, resp. nemohla nakupovať pôda zahraničnými osobami, a stihla to. Pýtam sa, prečo tá kontinuita nám tu chýba. Nezvládame? Neviem, ja som 24. 4. vyzval pána ministra, ak to ešte stihne na mimoriadnej schôdzi za sedem dní, pri dobrej vôli by sa to dalo. Kde je vôľa, je aj cesta. Vyzerá, že nestihli sme to. 1. máj už máme za nami a teraz verím, že to, čo nám teraz uniká medzi prstami, myslím na tie metre štvorcové, ktoré sa prevádzajú aj v týchto možnože minútach bez žiadneho, žiadnej, by som povedal, brzdy zákonnej, čo má splniť ten nadobúdateľ, tak dúfam, že to nebudú nedozierne škody.
Pri tomto zákone môžem povedať s čistým svedomím, že keď sme mohli hlasovať v skrátenom legislatívnom konaní v zákone o obnoviteľných zdrojoch, o núdzových zásobách ropy, zákone o odpadoch, tak zákon o pôde, ktorý, v úvodzovkách, teda tak, ako by som povedal, o prevode poľnohospodárskych pozemkov stopercentne, pokiaľ ho nebudeme robiť v tom skrátenom konaní, nám prinesie nedozierne škody. Ja hovorím nedozierne škody aj pre ďalšie generácie. A keď niekto mi povie, že robím búrku v pohári, tak poviem iba jedno, že, vážení, si uvedomte, zákony majú v prvom rade slúžiť prevencii. Prevencii, aby vás ani vôbec nenapadlo robiť z toho nejakú špekuláciu, a preto aj tento zákon mal takto byť prijímaný. Je to vlastne reakcia na to, že sa nám tá pôda môže pod nohami stratiť a ani nebudeme vedieť ako.
Takže som rád, že je to tu tak, ako to pán minister povedal, že to bude na tejto schôdzi zaradené. S tým odôvodnením, lebo viac-menej by sme to otočili na ochranu poľnohospodárskej pôdy a jej využívania do budúcna, chcem povedať, že, a myslím si, že súčasná legislatíva ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu na jej využívanie je dostatočná, len výkon možnože určitých ľudí, ktorí sú priamo za ňu zodpovední, neni príslušný, aký by mal byť. To znamená, aj tu by som hľadal a apeloval na príslušných našich - či už štátnych, alebo verejných - zamestnancov, ktorí majú chrániť tú poľnohospodársku pôdu, aby si svoju pracovnú povinnosť vykonávali tak, ako im to zákon káže.
Takže ja by som to zdôvodnil trošku ináč. Tie národohospodárske straty, ktoré tuná vzniknú, keby to nebolo v skrátenom legislatívnom konaní, ale v poriadku. Je to zdôvodnené, takže moje svedomie nemá problém a budem hlasovať zaňho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2014 18:57 - 18:58 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tvoje slová povedali to, čo som chcel aj ja povedať. A pýtam sa, prečo ešte obec doteraz nebola účastníkom konania? Myslím, že nie je veľa obcí na Slovensku, ktoré by mali takýto problém, že by až takúto nejakú dopravu mali vodnú v svojom katastrálnom území a myslím si, že obec by mala byť tým prvým účastníkom, čo sa v jej území robí. A to je jedno, či má tam vodnú nejakú cestu, alebo nemá, pretože je to o samospráve a bude taká, akú si ju tá obec pustí alebo nepustí do svojho katastrálneho územia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 12:00 - 12:00 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba jednu vec týkajúcu sa prevodu tých pozemkov pod budovami, respektíve iných stavieb. Pri reštitučných konaniach, teraz hovorím o reštitúciách, je to zákonná prekážka, lebo pokiaľ je to zastavané, to znamená, vtedy musí tam prísť náhrada a pozemky sa vydávajú, to znamená, vracia vlastnícke právo  iba na pozemky, ktoré sú vhodné na poľnohospodársku a lesnú činnosť. To si musíme uvedomiť. Že tieto pozemky pod budovami, pokiaľ nebudú slúžiť poľnohospodárskej a lesnej činnosti, nebudú môcť byť vrátené, pretože tam ide náhrada. Takže pozor na to, tam nejaké tie plochy nebudú en bloc celé vydané. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 11:35 - 11:36 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež mňa na tvojom vystúpení zaujala tá zelená správa. Myslím si, že tak ako minister pôdohospodárstva povedal, že sme na kolenách, o to viacej by ľudia mali vidieť, ako z tých kolien ideme hore. A preto si myslím, že malo by to byť v Národnej rade prerokované. A myslím si, že aj to zdôvodnenie, že nie je o to záujem, tak potom už ani žiadny zákon, o ktorý nie je záujem v Národnej rade, nemusíme, stačí vo výboroch. Takže zdôvodnenie mi vôbec nesedí. A ja nechcem sa hanbiť za náš rezort, že sme, poľnohospodársky a pre životné prostredie, a preto apelujem znovu, aby sme tú zelenú správu nie vo výboroch, aj v Národnej rade stále prejednávali. Občania majú na to právo, aby sme im rozmenili na drobné, aby videli, ako sa gazduje na poľnohospodárskej pôde a v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 10:44 - 10:46 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, pani kolegyne, že ste na mňa reagovali. So Zsoltom Simonom, myslím, že iba súhlasiť. Proste áno, tak ako si to citoval, takže je tam potrebné riešiť to samostatne.
Pán Galko, samozrejme, že nezľahčujem. Akurát nevidel som ten posun pri vrátení vlastníctva, keď sme zrušili ten vojenský obvod, že by ľudia proste si mohli vydýchnuť, že áno, pozrite, už sa to aj pohlo, už aj ide všetko, hej. Žiaľ, to som nevidel a neviem, či to zaregistrovali kolegovia vlastníci. Ja momentálne ako nie, keď som tu už nejaké, hovorím tie tri roky, či tri a pol roka. Takže nechcem to zľahčovať. Samozrejme, že každé, každý úkon, ktorý umožní vlastníkovi dostať sa k svojmu majetku, či na liste vlastníctva, respektíve do jeho užívania, iba podporím. To znamená aj všetky obmedzenia, ktoré dáva štát na vlastnícke pozemky, budem samozrejme rád, keď nebudú tam.
Pani Gibalová, samozrejme, v strehu musíme byť, lebo život nás učí, nie iba vo vojenských priestoroch, ale v celej republike sa začína veľký boj o pozemky. A nechcem hovoriť, čo bude po 1. máji 2014, hej, to ani nechcem precizovať, ako nás tu budú rozoberať, keď prestane tá, to 10-ročné moratórium nákupu pôdy pre cudzincov.
Pán Lebocký, popis hraníc chcem preto tam, aby bolo jasné, že nebudeme robiť pozemkové úpravy na nejaké malé franforce, že to musí byť ucelený celok. Toto je ten prvý dôvod prečo. Lebo niekto si príde a povie, že budeme robiť pozemkové úpravy tak, že budeme mať 30 rôznych častí v tých územiach. Nie, to musí byť celok. Tak preto ten popis, aby tam bol. Čo sa týka, štátne podnikanie, áno, som hovoril, že je to v zákone o štátnej službe a máme na to špeciálny zákon, tento náš a špeciálnu štátnu správu, proste ja to beriem, aby to tam bolo. Aby nový riaditeľ, ktorý tam príde a je väčšinou politický nominant, aby vedel, na akom je poste, lebo mnohí to potom hovoria, že to iba v štátnej službe, to není u nás. A my tam máme ešte aj verejných, nemáme iba štátnych, máme aj verejných zamestnancov, žeby to bolo jasné. A predĺžiť to už nestihnem, sorry.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.4.2014 10:02 - 10:37 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte pár slov aj mne k tomuto, môžem povedať, že dosť zapeklitému problému, ktorý nám tu vyvstal. A jedno môžem povedať, som rád, že sa vôbec ide riešiť, pretože doteraz sme iba asi prešľapovali na mieste a zatiaľ ľudia ťahali stále za kratší koniec.
Ako tu už spomenul kolega Zsolt Simon, musíme si uvedomiť, že sú tam vlastníci a reštituenti. To znamená, nejaké dve kategórie, ktoré, ako hovorí, že sa navzájom bijú. Tak aby sme si ujasnili, táto zelená knižočka (vystupujúci ju ukazuje plénu), zákon 229 o pôde, ktorý v deväťdesiatom prvom roku ešte ako federálny zákon vyšiel, hovorí o tom, kto si môže uplatniť reštitúciu. Kto si môže uplatniť a na čo sa vzťahuje. Vzťahuje sa na rozhodné obdobie, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Ešte raz opakujem, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Nič viacej, nič menej.
To znamená, v § 5 ods. 3 zákona o pôde, dvestodvadsaťdeviatky, sa hovorí: "Povinná osoba", to znamená, tá, ktorá je oslovená pri vracaní majetku, "odo dňa účinnosti tohto zákona", a to je 24. jún 1991, "nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného." Takéto právne úkony sú ne-plat-né. To znamená všetci, čo si uplatnili reštitučný nárok a  neboli vyriešení, a teraz tam príde, neviem kto, aký developer, neviem aký, aká vyššia moc ľudská, keď niečo sa urobí, je to ne-plat-né. Môžete si pozrieť aj nejaké rozsudky súdov, koniec, verdikt. Nemám o čom debatovať.
Druhá možnosť, kedy si môžu reštituenti uplatniť nárok, bola v zákone 503/2003, kde prakticky, je to zase § 4 ods. 2 to isté znenie. Aby bolo jasné, že reštituent, ktorý si uplatnil, nemôže prísť o tento majetok. To je jedna kategória, ktorú tu máme.
Áno, jak som povedal na začiatku tohto volebného obdobia, že, pán minister, bol by som veľmi rád, keby za vašej vlády, pretože my sme to nestihli za pani Radičovej v tom krátkom období, aby sme mohli urobiť fajku, reštitúcie vybavené. Vy ste povedali, že to nezvládneme, alebo nezvládnete ako rezort, tak ja hovorím, že napnime sily. A je to hanba, že 20 rokov ľudia musia čakať na reštitúciu. Takže to na úvod, aby sme si ujasnili, kde sme, kto sme.
Samozrejme, takýto chaos v "C" registri, ako ho spomínal pán Simon, že vojaci urobia z toho céčko jedno veľké a tie malé pôvodné parcely, éčkové terajšie, sú mimo, sa nerobilo iba vo vojenskom priestore Javorina. Ja vám poviem ďalší taký istý prípad, vojenské priestory v Malom Šariši u nás v okrese Prešov. To isté. Detto. Jeden veľký blok a zrazu každý hovorí: však vy tam máte iba podiel. No žiadny podiel, ideme do pôvodných vlastníckych hraníc. Zabudnite na to. Vybielil? Nevybielil? No neviem, keď si my tu momentálne identifikujeme z 19. storočia mapy, a z nich sa vychádza v mnohých prípadoch, nechcite mi povedať, že ten vojenský kataster tak urobil proste, že nevieme sa dostať, kde sme. Keď už bude najhoršie, tak vedia ľudia presne, kde mali tie parcely a môže sa to presne zrekonštruovať naspäť, či už do užívacích alebo do vlastníckych vzťahov, ako to má byť. Či už bol tam kataster, alebo pozemková kniha.
Takže myslím, že je to iba o tom, táto novela, ktorá bola teda daná na tom našom výbore, a ja by som bol veľmi rád, keby tak veľký problém, ako už bolo predo mnou spomenuté, bola riešená samostatne a s príslušnou dobou, kedy sa budú môcť dotknuté osoby a účastníci konania k tomu vyjadriť. Lebo je to o našich ľuďoch, je to o krivde štátu, ktorá bola spôsobená našim ľuďom, a ja sa hanbím ako poslanec Národnej rady, ktorý v tom čase tu nebol, je tu tri a pol roka s topánkami, ako sa hovorí, aby sme s tým nepohli a nešli trošku ďalej.
Ako som si všimol, na stole už máme pozmeňujúci návrh cez 15 podpisov poslancov, ktorý áno, ktorý trošku pozmeňuje tam jednu vetu a hovorí, že ten register bude podkladom pre reštitučné konanie. No to je tá identifikácia, ktorú mal zabezpečiť kataster alebo správa katastra, keď sa reštitúcia ide riešiť. To znamená, mal si ujasniť, čo ide zapisovať. Pýtam sa, ako mohlo byť, že kataster zapísal rozhodnutie, ktoré prevyšovalo 100 percent? Toto mi teraz vysvetlite. Akým spôsobom, áno, sa pýtam ja, to sa pýtam ja, ako je to možné, a teraz neberiem, či to bol ten minister, alebo ten minister, proste všeobecne, ako je možné, že takýmto spôsobom sa mohol urobiť zápis v katastri nehnuteľností, ktorý hovorí o vlastníctve k pozemkom. To je nonsens! Neprijateľné. Nebudem hovoriť už o odovzdávaní, nebudem hovoriť už o užívacích vzťahoch, lebo čo som sa včera dozvedel, mne je z toho zle. Mne je z toho zle. Pretože keď hovoríme, že no, je toho veľa, čo by som vám chcel povedať a musím tie myšlienky nejako zladiť, pretože v prvom rade je vlastníctvo, v druhom rade je užívanie a v treťom rade sú aj nejaké pozemkové úpravy možno, aby sme to nejako scelili dokopy. Zákony na to máme. Od roku ´91 sú tu. Nemáme s tým problém. Máme aj inštitúcie, pozemkový úrad, pozemkový fond, kataster. Sú tu.
Pýtam sa, ako je možné, že keď hovoríme, že pozemkové úpravy nemôžme robiť v lesných pozemkoch, lebo tam máme problém s cenou, že ako vyhodnotiť adekvátnu cenu pred a po pozemkových úpravách, pýtam sa, ako je možné, že sme vydávali náhradné lesné pozemky v lesných obvodoch? Toto mi teraz vysvetlite. Toto mi teraz vysvetlite niekto. To znamená, les je o hodnote majetku a hlavne o tom poraste, ktorý na tom je, dúfam, že mi každý uzná. To není poľnohospodárska pôda, ktorú za rok môžte obrobiť a hotovo. To je storočný proces, z ktorého niečo bude. A preto keď sme išli do pozemkových úprav, tak každý hovoril: lesný pôdny fond nie, tam je problém s cenou, ako to oceniť. No ja sa teraz dozviem, že proste bolo tam odovzdávané užívacie právo do náhradného užívania. Veď to je nonsens, ľudia boží, sa spamätajme.
To, že keď niekto povýši, jak to tu bolo povedané, užívacie právo nad vlastnícke, tak to sme znovu v rokoch päťdesiatych. To sme zase niekde inde. Kolega Mičovský to minule pekne vysvetlil. Proste, že chceme, aby tie jednotkové, teda priestorové rozdelenie toho lesa, tie jednotky boli, tie dielce nejakým spôsobom rozseknuté, tie drobné vlastnícke vzťahy. Potom, samozrejme. A už nehovorím o tom, že tam bolo napísané, že bez vytýčenia hraníc, hej? To už, to už, ja už ani, toto už ani ja nechápem. To proste, nehnevajte sa, kolegovia, to nechápem, pretože do roku 2008 na trovy štátu sa mohli zameriavať tieto vlastnícke hranice, nie formou geometrického plánu, ale formou vytýčenia vlastníckej hranice s presnosťou geometrického plánu. Takže kto ste v tom robili a kto možnože ste mali v tom, mali trošku jasno, tak toto nemôžte poprieť. To znamená, aj v týchto priestoroch vojenských lesov sa mohli tieto pozemky pekne vymeriavať. Takže verte takto, že ja tvrdím, že tu nieže máme hrušky s jablkami, tu máme bataty s nejakými grapefruitmi a ešte k tomu máme slivky naše, hej? Proste to je, to je nonsens.
Ďalšia vec. Samozrejme, pozemkové úpravy nemôžte robiť, pozemkové úpravy to je vlastne sceľovanie pozemkov, nemôžme robiť tam, kde nemáme register, overovaná evidencia pozemkov. Nemôžme, lebo nemáme, koľko máme parciel, koľko máme vlastníkov, to je, dúfam, každému jasné. Preto tých 500 území, respektíve 600, ktoré ešte nie sú ukončené a prakticky čakajú na dokončenie, a medzi nimi aj tých 24, respektíve 26 území aj z tohto vojenského priestoru. Beriem za to, že tá ROEP-ka, ktorá sa robí, teda ten register, samozrejme, že má ísť do minulosti, má lustrovať pôvodné stavy, ktoré v štyridsiatom ôsmom boli prestrihnuté. Musí ísť do minulosti, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Ako fungovali komisie, ako fungovali rady starších v jednotlivých katastrálnych územiach, to už nechám na svedomie a vedomie jednotlivých starostov, členov komisií v ROEP. Ale hovorím jedno, že pokiaľ by sme tu išli robiť klasickú ROEP-ku, tak tu vlastne sa nám bije, pretože tu máme aj reštitučné tituly, ktoré boli ukončené, to znamená, vlastník už tam je, sú reštitučné tituly neukončené, to znamená živé, a zvyšok, samozrejme, je štát, ktorý má tam tiež nejaký podiel, alebo neznámi vlastníci ešte k tomu. A tým pádom proste to máte všetko v jednej kope. Takže môžem povedať, že zatiaľ z môjho hľadiska pozemkové úpravy Levočských vrchov, zabudnite, pokiaľ tam nebude urobený ROEP, teda register, ktorý by tam ako mal ísť. Tá identifikácia, ktorá mala byť pri reštitúciách ukončená, pýtam sa, registrácia, identifikácia parciel: kto je za to zodpovedný? Kto? Že takýmto spôsobom sa to riešilo a nepostrehol, že ten percentuálny podiel je nad tú výmeru, ktorá mala ísť? To je nonsens.
Riešil som takéto prípady nie vo vojenskom priestore, ale v iných priestoroch, a musím povedať, že videl som, že kataster nám niektoré veci vrátil, keď neboli v súlade s možnosťou zápisu do katastra nehnuteľností.
Aby sme si ešte ujasnili, akým spôsobom vlastne ten zákon, lebo my teraz hovoríme, že mali si uplatniť, nemali si uplatniť, vedeli o tom, nevedeli o tom. No, hovorím, dva tituly boli, 220-ka a 503-ka, termín 220-ky bol do konca roku 2002, urbárnici do roku 2003, podľa 503-ky to mali do roku 2004 akože uplatniť. Takže pokiaľ si to uplatnili, klobúk dolu, a malo by sa to doriešiť. Samozrejme, problém je teraz čo s tými ostatnými, ktorí si neuplatnili, a ako povedal pán Zsolt Simon, boli tam urobené dedičské konania, ktoré zase sa pýtam, akým spôsobom mohli byť robené, keď aj pri iných právnych tituloch, ktoré boli v reštitučných konaniach, nemusel byť zápis v pozemkovej knihe robený a súdy to potvrdili, že je tam prepadnutie majetku ako takého, či už konfiškácia, stoštvorka alebo iné, tým pádom bez pardonu všetky majetky išli. Všetky majetky išli. A keď si pozrieme ten zákon, ktorý hovorí o vojenských obvodoch, na základe ktorého to išlo, tak ja to budem citovať, pretože nemám rád, že niekto povedal, ale radšej nech to je zo zákona. Takže aby bolo jasné. Dňom určeným podľa ods. 1, odsek 1 hovoril, že "dňom určeným vyhláškou v úradnom liste krajským národným výborom po tom, keď boli podobne vytýčené hranice obvodu, prechádzajú do odboru verejnej správy nehnuteľností a práva na vody na území obvodu, ktoré náležia štátu, čítajúc do toho majetok, ktorý štát nadobudol konfiškáciou, znárodnením alebo podľa predpisov usporiadaných podľa súkromného vlastníctva k pôde". Citujem zákon o vojenských obvodoch 169/1949, § 8. "Po zoštátnení podľa § 8 ods. 2 upovedomí vojenská správa doterajších vlastníkov nehnuteľností. Ak vznikne spor o predmete a rozsahu zoštátnenia, rozhodne o ňom okresný národný výbor." Toto zákon, ktorý hovoril o tom, akým spôsobom by sa malo s týmto majetkom zoštátneným nakladať, keď teda bol tento zákon prijatý.
Tvrdím, že, ako už bolo predo mnou spomenuté, nemalo by to byť iba pozmeňujúcim návrhom, lebo je to tak komplikovaný prípad, že musíme si na to podľa mňa, kolegovia a pán minister, sadnúť a rozdiskutovať so všetkými účastníkmi, ktorých sa to dotýka, pretože sa nám tu bijú rôzne tituly a neviem, či o tom by nemal nejaký Najvyšší súd alebo neviem kto proste rozhodnúť, aby, ako vlastne to posúdiť, lebo to je veľká, by som povedal, že doslova pozemková prekáračka jedných, druhých, kto má väčšie právo, kto nemá väčšie právo.
To, že sme zrušili vojenský obvod a bola veľká sláva v roku 2011, ja sa pýtam: no dobre, zrušili sme vojenský obvod, to bolo asi tak všetko, hej? Proste nič viacej, nič menej. Tam ešte to máme možnože 10 stupňov ku zlatej, k tomu možno prvý stupeň a tam ešte treba kopu vecí robiť. Nechcem hovoriť, že teraz proste ako, keď sme tam boli na tom prieskume poslaneckom, ako sú tam tie lesy vymydlené a momentálne neviem si predstaviť, čo vlastne bude štát odovzdávať, keď ten reštituent už bude teda poriešený, aké bude to odškodnenie. Pretože aj zákon reštitučný hovorí, že pokiaľ nedostanete adekvátny porast, ak tento porast je rúbaň, už vám nemôže byť odovzdaný. Musí zostať porast adekvátnej hodnoty, zabezpečený, kolega Mičovský ma môže opraviť, že ako by to malo byť, ktorý prakticky je v takej istej hodnote, ako vám ho brali v tom roku ´49, alebo kedy to bolo brané. To znamená, to je ďalšia komplikácia, ktorá vyvstane a na ktorú my momentálne ani, možnože sa o tom nedozvieme, aké tam sú veľké problémy. Ale to je, hovorím, už o tom užívacom práve. Bodaj by sme to vlastníctvo už mali, aby ľudia boli spokojní. Takže, pán minister, tiež sa prihováram za to, aby sme to nejakým spôsobom komplexnejšie a, ako vy stále hovoríte, alebo vaši poslanci, že treba to komplexne, systematicky a neviem ako odborne, tak myslím, že toto tu takýmto rýchlym spôsobom by to nemalo prebiehať.
Samozrejme, myslím, že aj register o nás bez nás by tiež nemal ísť. Takže ja by som veľmi apeloval na tých ľudí, ktorí budú dotknutí a budú účastníkmi konania, aby keď už, alebo uvidíme, aké naše apely, ako na úrodnú pôdu padnú, ako nepadnú, keď už by teda nepadli na úrodnú pôdu, že by sme to neriešili komplexne, tak chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, vlastníci, aby ste boli aktívni a všetky tie vaše výhrady, ktoré akože máte, aby v daný čas na danom mieste boli podané, aby ste sa vedeli o ne oprieť.
Neviem teraz, sa pýtam takto, v úvodzovkách, nevedome, vlastne za čo potom tie peniaze sa brali, keď sme sa dostali do takéhoto štádia? Amorálneho, by som povedal, že vlastne nevieme po nejakých 20 rokoch vôbec to pohnúť. A tento titul bol reštitučný aj v jednom, aj v druhom zákone, to mi nikto neodškriepi, čo sa potom, spravilo sa, že tie, že sa spravil nejaký ten vojenský kataster, to je druhá vec. Ale hovorím, že tu tá identifikácia je nájditeľná, ako majú vyzerať tie pozemky, a myslím si, že pokiaľ toto nerozsekneme, tak my si tu môžme hovoriť o čom všetkom možnom, o nejakej demokracii, o neviem akých ľudských právach, to nebude pôsobiť vierohodne a by som povedal zmysluplne pri takomto ťažkom prípade, ako je vojenský priestor Javorina.
Ja myslím si, že nemáme hľadať dôvody, prečo sa to nedá, ale spôsoby, ako sa to dá. Kde je vôľa, je aj cesta. Takže dajme hlavy dokopy a nie iba nejaký mesačným pozmeňujúcim návrhom, ale aspoň polročnou debatou, ako by to malo ísť, aby sme to nejakým spôsobom vyčíslili.
Chcem sa opýtať, ako budú, keď hovoríte, že pôjdete do roku ´48, to znamená tie listy vlastníctva reštitučných titulov už ukončených, ako budú v tom ROEP-e vystupovať? Budú tam nejako zohľadnené? Nebudú? Samozrejme ROEP sa nezapíše do katastra. To znamená, budeme tam robiť ešte jeden ROEP potom, keď budeme to mať nejako ukončené, alebo nejak tak? Lebo toto u mňa není ROEP. Toto je u mňa identifikácia pozemkov k reštitučnému titulu, nič viacej, nič menej, čo mala byť urobená v tomto režime. Lebo keď si pozriete zákon, jeden, druhý, správne orgány spolupracujú pri identifikácii, je to bezplatne a všetko možné, hej? Tu už ideme na peniaze. Tu už ideme na peniaze, že budeme musieť za tie ROEP-y nejakej tej firme zaplatiť. No tak dúfam, že sa to vysvetlí, áno. Takže dúfam, že to bude v takomto duchu. Lebo len nevolajme to ROEP. Neviem, mali sme to nejako ináč volať. No ROEP to nevolajme, lebo ROEP-ka to je niečo iné, to sa musí zapísať, hej, do katastra, to nemáme z tohoto. Takže berte to tak, že toto by som tiež rád nejako ujasnil, ako to bude.
Takže, vážení, toľko ku vojenskému priestoru Javorina, tiež sa prikláňam k tomu, aby to malo byť samostatne a možnože aj v zákone, či už o tých reštitúciách, alebo inom, kde by sme prakticky venovali samostatnú pasáž, možnože aj niekoľko paragrafov, kde by boli jasné pravidlá hry, ktoré by neboli nikým spochybniteľné, ani úkonmi po 91. roku, ktoré tento štát v demokracii cez svojich ministrov a cez svojich nejakých vládnych, vládne garnitúry robil a spochybnil ako také vlastníctvo, ktoré ústava nespochybňuje a garantuje. To znamená, bol by som veľmi rád, keby to bolo jasne zadefinované, že predsa my nemôžeme robiť reštitúcie v demokracii. Však to je volovina, nehnevajte sa. Predsa v demokracii by nemohli byť nejaké ešte reštitučné nové. Tak potom neviem, aký zmysel potom mali tie bývalé, keď máme ešte aj teraz tu, by som povedal, že nejakú porobu, čo sa týka vlastníckeho práva. A užívacie právo nemôže byť nad vlastnícke právo. A to som už hovoril pri každom mojom, rozprave, ktorú tu vediem k pozemkovým nejakým zákonom, pretože inak sa vraciame do päťdesiatych rokov, a to nemá nič spoločné s demokraciou a s vrátením vlastníctva našim ľuďom, našim okradnutým ľuďom, ktorí momentálne, žiaľ, dostanú iba holé vývraty a holé holiny bez stromov.
Takže, vážení, potom dúfam, že budete si pýtať, vážení občania, aj náhradu príslušnú v danom poraste, ktorú štát by mal zabezpečiť. To by som vás chcel vyzvať, aby to takto bolo, lebo ináč to bude veľmi zle. Hlavne čo sa týka tých reštitučných. Lebo tam, kde reštitúcie neboli a neboli uplatnené, tam ja mám pochybnosti, akým spôsobom by sa k tomu malo pristupovať, to nech si právnici tam rozdiskutujú a súdy, ako tie dedičské konania. V Malom Šariši sa tieto dedičské konania nebrali do úvahy, poviem otvorene, reštitučné tituly sa brali, a tak sa to vracalo podľa podielov, ktoré boli uplatnené, respektíve celý podiel sa vydal vtedy. To iba na ilustráciu, ako to bolo tam.
A teraz poďme k novele zákona, ktorá teda je tu už v druhom čítaní, a môžem povedať, že ešte sme tu nemali tento zákon, takže je to prvýkrát. Je dosť obsiahla, to už som v prvom čítaní nejakým spôsobom prešiel a to, že sú tam niektoré dobré veci ako jednoduché pozemkové úpravy. Samozrejme, že vzniká tu spor, o tom nepochybujem, pretože keď umožňujeme investorom začať jednoduché pozemkové úpravy, rôznym developerom, tak samozrejme, že to bude, to budú dobré fukoty, koľko sa možnože tých ľudí do tých asi päťdesiatich hektárov nejakého územia sprace a bude sa snažiť tam tie pozemkové, respektíve komasácie urobiť. Aby sme rozlišovali pozemkové úpravy a komasácie, to sú dve rôzne veci. Dve rôzne veci. A tak by som povedal, že tie pozemkové úpravy sú aj s tými zariadeniami spoločnými. Takže neviem, verím, že tí súkromní investori budú aj tie spoločné zariadenia nejakým spôsobom vo svojich rozpočtoch plánovať, aby sme z toho nespravili iba technokratické dielo, ktoré nám tú krajinu nejakým spôsobom iba zastavá bez nejakých tých odvodňovacích, protipovodňových, ekologických a ďalších prvkov, ktoré pozemkové úpravy ako celok takto riadia.
Mnoho vecí, ktoré sú tam, môžem povedať, že moje svedomie neodporuje, ale predsa len dovolím si podať pozmeňujúci návrh aj s kolegom Mičovským, aj s kolegom Hubom, kde niektoré veci sa nám zdajú, že by sme mali vrátiť späť, tak ako je to v tomto znení zákona, doteraz platnom. Hovorím o zákone 330 o pozemkových úpravách, a konkrétne sa jedná o nasledovné: aby bol jasne ohraničený obvod pozemkových úprav, ktorý momentálne v tomto znení zákona je. My ho nevylučujeme. Po ďalšie, aby ak je nad 50 % účastníkov, 50 účastníkov konania, aby až vtedy sa verejnou vyhláškou doručovalo; do 50 % každému do vlastných rúk. Ďalej aby pracovníci pozemkových úradov, teraz sú to okresné úrady, odbory pozemkové a lesné, aby ostalo zachované, že nemôžu podnikať v pozemkových úpravách, ktoré vlastne objednáva ministerstvo, respektíve okresný úrad v tejto veci, v tomto predmete pozemkových úprav. To, čo ste mi hovorili, že je to v zákone o štátnej službe, neberiem, pretože je to špecializovaná štátna správa predsa len, a tak jak je to teraz definované, myslím, že je to správne.
Ďalšie, aby účastníkom konania bol aj ten, ak hovoríme o pozemkových úpravách, pri obnove a zlepšení funkcie ekonomickej stability a územného systému a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Teraz ho vyhadzujeme, že není účastníkom konania, pokiaľ by z takéhoto dôvodu sa pozemkové úpravy robili, a ideme iba na nejaké územie, ktoré sa vykonávajú, keď dochádza k nejakej investičnej výstavbe. Myslím, že není to správne, malo by to ostať tiež rozšírené aj o toho, keď ideme robiť pozemkové úpravy, čo sa týka ekológie a ekologických úprav.
Ďalšia vec, ktorá v pozmeňujúcom návrhu je, aspoň takto telegraficky, potom prečítam celý pozmeňovák, aby som urobil zadosť zákonu, je aj to, aby sme ponechali na ľubovôli toho vlastníka, účastníka konania, že pokiaľ jeho vyrovnanie je plus-mínus v nejakých intenciách aj väčších, ako pripúšťa zákon, pokiaľ s tým súhlasí, aby viac-menej to vyrovnanie bolo brané s jeho súhlasom, že môže byť v konaní použité. Vy ste zas tu dávali 200 metrov, my tých 200 metrov štvorcových vypúšťame. Je to myslím, že širší rámec, a myslím, že je to demokratické, že pokiaľ aj tá väčšia plocha alebo menšia, tak nech sa páči, môže byť.
Ďalšie, čo tu ešte dávam, chcem, aby sme možnosť odvolania sa po schválení registra, vy to dávate z troch na päť rokov, ja to dám až na desať rokov, a k tomu súvisí aj činnosť tej komisie, ktorá proste až po desiatich rokoch by sa tým pádom mohla rozpustiť a zrušiť.
Takže dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu, v skratke, o pozemkových úpravách.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa mení takto:
Po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 6. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať platné znenie § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktoré definuje obvod projektu pozemkových úprav a jeho ohraničenie. Obvod pozemkových úprav je teda ohraničený hranicou, ktorá oddeľuje súvislé územie pozemkov patriacich do pozemkových úprav od súvislých území s pozemkami vyňatými z pozemkových úprav a od pozemkov, ktoré neboli zahrnuté do pozemkových úprav.
Bod 2. V čl. I bode 7 v § 4 ods. 5 v tretej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak je v konaní viac ako päťdesiat účastníkov a ak sú pozemkové úpravy nariadené, rozhodnutie sa účastníkovi oznamuje verejnou vyhláškou. Odkaz na § 6, na bod 6."
Odôvodnenie: V § 4 ods. 5 sa navrhuje doplniť časť ustanovenia o doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav dotknutému účastníkovi konania, ktorého cieľom je odstrániť prieťahy spojené s doručovaním veľkému počtu účastníkov konania, a to najmä z dôvodu naplnenia zásad správneho konania, rýchlosti a hospodárnosti. Verejnou vyhláškou sa bude doručovať v prípade, ak počet účastníkov konania, ktorých sa zmena obvodu projektu pozemkových úprav dotkne, bude vyšší ako päťdesiat.
Obdobné riešenie sa uplatňuje aj pri rozhodnutiach o povolení alebo nariadení pozemkových úprav podľa § 8 ods. 7 zákona. Ak je v konaní menej ako päťdesiat účastníkov konania, pardon, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk. V ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh však pri doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu počíta s doručovaním prostredníctvom verejnej vyhlášky len v prípadoch, ak ide o rozhodnutie o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú pozemkové úpravy nariadené, a to z dôvodu, že v takýchto prípadoch je vylúčená možnosť účastníka podať opravný prostriedok. V prípade rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú povoľované, sa navrhuje zachovať doručovanie do vlastných rúk aj v prípade počtu účastníkov konania nad 50, aby im bola zachovaná reálna možnosť zoznámiť sa s obsahom rozhodnutia a prípadne proti nemu podať opravný prostriedok.
Bod 3. V čl. I sa vypúšťa bod 10. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať súčasné znenie § 5 ods. 6 zákona, ktorým sa zamestnancom okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a ministerstva zakazuje výkon prác súvisiacich s pozemkovými úpravami alebo ochranou poľnohospodárskej pôdy, ktoré ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja alebo okresný úrad objednáva, a to za účelom získavania peňažných príjmov. Tu musím povedať, že by bola veľká možnosť korupcie, a to by som nerád, tak preto to nechávame tak.
Bod 4. V čl. I bod 12 znie:
"12. V § 6 ods. 1 písm. e) sa slová „§2 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§2 ods. 1 písm. c) a d)“.".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje zo súčasného § 6 ods. 1 písm. e) vypustiť zaradenie investora medzi účastníkov konania v prípade, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, ktoré sú potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Zároveň priznáva investorovi postavenie účastníka konania v prípade, ak má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti.
Navrhuje sa ponechať investora ako účastníka konania pri vykonávaní pozemkových úprav v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, pretože konanie týkajúce sa ochrany krajiny a prírody je rovnako dôležité a s investorom bezprostredne súvisí, respektíve sa ho týka.
Bod 5. V čl. I bod 40 znie:
"40. V § 11 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôdnych pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov.“.". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona s výnimkou pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona, zákona teraz platného.
Bod 6. V čl. I bod 41 znie:
"41.V § 11 ods. 5 v prvej vete sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.".
Odôvodnenie: Ide o vypustenie zmeny výrazu "vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" jeho nahradením výrazom "po odpočítaní podielu pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" navrhované vládnym návrhom zákona. Zmenou by totiž došlo k situácii, kedy by rozdiel výmery pôvodných a nových pozemkov v sebe nezahŕňal pozemky alebo ich časti potrebné na spoločné zariadenia a opatrenia, ale tieto podiely alebo ich časti by sa od-po-čí-ta-vali.
V ostatnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona, podľa ktorého sa sprísňuje limit pre výmeru pozemkov, § 11 ods. 5, na plus-mínus 5 % z pôvodných 10 %, nakoľko tolerancie je možné bez problémov dodržať, avšak s výnimkou znovu pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona.
Bod 7. V čl. II bod 3 v § 4 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.
Odôvodnenie: V súvislosti s úpravou navrhovanou v bode 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo treba upraviť aj funkčné obdobie komisie, aby mal kto prípadný návrh na zmenu schváleného registra posúdiť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu.
Bod 8. V čl. II v bode 6 v § 7 ods. 3 sa vypúšťa veta: „Rozhodnutie o schválenie registra sa doručuje verejnou vyhláškou.“.
Odôvodnenie: Takýto spôsob doručovania správny poriadok pripúšťa, nejaví sa byť náležitým, keďže schválený register môže predstavovať zásah do vlastníckeho práva účastníka konania, ktorý ho môže dať následne preskúmať súdom v zmysle platného aj nového znenia § 7 ods. 3. Preto je dôležité, aby sa vlastník, ktorý má často trvalý pobyt mimo obce, kde konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim prebieha, mohol o rozhodnutí dozvedieť včas a prípadne aj sa domáhať svojich práv, ktoré by mohli byť poškodené na súde.
Posledný bod 9. V čl. II v bode 7 v § 7 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.
Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť lehotu na rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností vzhľadom na dĺžku iných súvisiacich a prebiehajúcich konaní, ktorých výsledok by mohol mať vplyv na údaje o vlastníckom práve zapísanom na základe takého registra do katastra nehnuteľností.
Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, to je ten dlhší. Tu si, vážení, napíšte, to je pozmeňovák č. 1, lebo mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý je podstatne kratší, takže ten dlhší, to je č. 1. A pani spravodajkyni potom odovzdám, ako chcem o ňom dať hlasovať. Takže hlasovať budeme o 7 a 9 spolu, 5 a 6 tiež spolu a samostatne bod č. 1, bod č. 2, bod č. 3, bod č. 4 a bod č. 8. Toľko k prvému môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
A druhý, to je ten kratší, takže môžte si tam dať hore, kolegovia, č. 2. Ospravedlňujem sa, že sme to takto neupravili už v rovnopise.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenskej národnej rady č. 330, tlač č. 833.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
V čl. I v bode 56 v § 13 ods. 5 sa slovo „nevyriešia“ nahrádza slovom „nevybavia“.
Odôvodnenie: Ide iba o terminologické spresnenie ustanovenia vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 6 vládneho návrhu zákona a súčasné znenie § 13 ods. 4 zákona 330/1991. Proste iba legislatívna úprava, aby to bolo jednotné, nevyriešia, vybavia. Toto je pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý sme si dovolili predložiť k tomuto vládnemu návrhu zákona, a chcem veriť, že aj napriek rôznemu politickému spektru, toto není o politike, toto je o veci. Toto je o vlastníctve, toto je o vlastníctve, ktoré hovorí o tom, že nemá byť scudziteľné a nemôžme oň pripraviť ani v roku 2005, ani 2014 našich vlastníkov a našich občanov.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aby tie apely, ktoré tu išli, aby sme si k tomu sadli a urobili to komplexne, ako vy radi hovoríte, aby to bolo, a by som povedal, aj s dlhším časovým rámcom, aby sme sa k tomu vojenskému priestoru Javorina vrátili tiež.
Navrhujem bod 19 na samostatné hlasovanie, pani spravodajkyňa, ako pán Zsolt Simon. Takže v takomto duchu by som na vás chcel apelovať, aby sme tento zákon v tejto veci doslova preorali ešte raz. Zároveň naše pozmeňujúce návrhy, myslím, že tiež sú, iba vylepšujú a precizujú kvalitu predloženého vládneho návrhu, kde aj staré veci niektoré myslím, že boli precíznejšie vyprofilované. Tak myslím si, že malo by to mať podporu aj u vás, ak hovoríte o veci a o skvalitňovaní zákonov.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 27.3.2014 17:03 - 17:13 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som aj ja predniesol moje dve interpelácie na dvoch ministrov. A keďže som pozemkár, tak bude sa to týkať pôdy, ak dovolíte. Jedna interpelácia je na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a druhá je na podpredsedu vlády a ministra financií pána Petra Kažimíra. Dňa 1. mája 2014 naša pôda môže byť atakovaná neskutočným tlakom možnosti jej nákupu cudzím štátnym príslušníkom mimo našej republiky. Všeobecnú časť, ktorá je prakticky totožná prvej aj druhej interpelácie, by som si dovolil prečítať pre obidvoch ministrov naraz v jednom čítaní. A potom otázky by som rozdelil na jedného a druhého ministra. Takže v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku si vás dovolím interpelovať vo veci moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom.
Dňa 1. mája 2014 sa končí dodatočné trojročné prechodné obdobie na obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku, o ktorom v roku 2011 na základe žiadosti Slovenskej republiky rozhodla Európska komisia rozhodnutím č. 2011/241/EÚ. Toto dodatočné trojročné prechodné obdobie plynulo nadväzovalo na pôvodné sedemročné obdobie, ktoré bolo vyjednané v rámci prístupových rokovaní Slovenskej republiky do Európskej únie a formálne bolo súčasťou 3. bodu XIV. prílohy Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (ďalej len „akt o pristúpení"). Súhrne teda mala Slovenská republika priznanú desaťročnú dočasnú výnimku týkajúcu sa voľného pohybu kapitálu, ktorý je zaručený článkami 63 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
S blížiacim sa koncom prechodného obdobia narastajú obavy občanov o budúcnosť slovenskej pôdy a najmä tej poľnohospodárskej, neistotu cítiť nielen z reportáží v médiách, ale aj priamo v konaní občanov, ktorí už teraz iniciujú petície s cieľom ochrany slovenskej pôdy.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá si v rámci uvedených prístupových rokovaní vyjednala prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, aj keď treba objektívne priznať, že Poľsko bolo v tomto smere úspešnejšie, keďže vo vzťahu k tomuto členskému štátu EÚ uplynie toto prechodné obdobie až 1. januárom 2017.
Napriek tomu, že koniec prechodného obdobia t. j. moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom je verejnosti už všeobecne známy, je veľmi málo informácií o príčinách, okolnostiach a podmienkach jeho vyjednania, a to takisto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sľubuje: „Bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať možnosti aplikácie vhodných mechanizmov nákupu pôdy pre poľnohospodárov.“ Splnenie tohto sľubu si však vyžaduje jednoznačnú pozíciu vlády Slovenskej republiky v otázke hodnotenia, či počas desaťročného moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom na Slovensku boli do praxe zavedené všetky opatrenia, ktoré sa vyjednaním prechodného obdobia chceli dosiahnuť, ako aj jej jednoznačnú pozíciu vo vzťahu k obdobiu po 1. máji 2014, aby sa poľnohospodárska pôda skutočne na poľnohospodárske účely aj využívala a v ideálnom prípade aj zostala v rukách slovenských poľnohospodárov.
Podstatnou otázkou je aj vysporiadanie poľnohospodárskeho vlastníctva, čo je dlhodobým problémom, žiaľ, podľa môjho názoru zatiaľ neúspešne riešeným aj touto vládou Slovenskej republiky, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „Vláda vytvorí podmienky na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva tak, aby bolo zabezpečené efektívne využívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov ich vlastníkmi. Urýchli sa proces vyvolania reštitučných nárokov." V tom, myslím, sme vôbec nepostúpili.
Vzhľadom na skutočnosť, že pôdu z pohľadu práva Európskej únie musíme teda považovať za kapitál a nakladanie s ňou je opravené v § 19a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bola otázka prechodného obdobia na predaj pôdy cudzincom na Slovensku v rámci prístupových rokovaní prerokovaná v rámci negociačnej kapitoly voľný pohyb kapitálu v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, dovoľujem si vás, pán minister financií, požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
Po prvé. Aký bol účel vyjednaného desaťročného prechodného obdobia na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom? Aké kroky mala v úmysle Slovenská republika počas tohto obdobia vykonať, aby bola v roku 2014 dosiahnutá optimálna pripravenosť Slovenskej republiky na vstup zahraničných subjektov na trh s poľnohospodárskou pôdou? Boli všetky plánované kroky v gescii vášho ministerstva aj naplnené a realizované?
Druhá otázka. Vychádzajúc z aktu o pristúpení vieme, že niektoré krajiny mali vyjednané iné, výhodnejšie podmienky, napríklad dvanásťročné prechodné obdobie pre Poľsko, nebolo možné v rámci negociácií vyjednať takéto výhodnejšie podmienky a dlhšie prechodné obdobie aj pre Slovenskú republiku?
Po tretie, tretia otázka, pánu Kažimírovi. Mohli by ste uviesť verejný zdroj informácií, ktorý podrobne informuje o obsahu podkladov v otázke vyjednaného prechodného obdobia, ktoré boli vypracované negociačnou skupinou v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky, resp. jej členmi? Ak tieto informácie a podklady nie sú prístupné verejnosti, dovoľujem si vás požiadať o ich zaslanie spolu s odpoveďou na túto interpeláciu.
Po štvrté, štvrtá otázka. Signatármi aktu o pristúpení boli v mene Slovenskej republiky Rudolf Schuster, Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan a Ján Figeľ, ktorý z týchto sa osobne zúčastnil prístupových rokovaní vo veci 3. bodu prílohy číslo XIV Voľný pohyb kapitálu k aktu o pristúpení a vyjednal končiace sa prechodné obdobie na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom?
Toľko moje otázky na pána Kažimíra, podpredsedu vlády a ministra financií.
A teraz, ak dovolíte, ešte otázky na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka.
Okrem týchto štyroch, ktoré som dal a nebudem ich opakovať pánu Kažimírovi, ktoré dávam takisto pánu Jahnátkovi, sú ešte ďalšie štyri, ktoré si dovoľujem predniesť.
Takže otázka číslo päť. Do medzirezortného pripomienkového konania už bol predložený legislatívny návrh, ktorý sa snaží reagovať na skončenie moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, z akého dôvodu sa zvolilo vo vzťahu k cudzincom benevolentnejšie riešenie, ako je tomu napríklad v Maďarsku, kde po skončení príslušného prechodného obdobia sa umožňuje predaj poľnohospodárskej pôdy len štátnym príslušníkom Maďarskej republiky alebo iným členským štátom EÚ? Prečo sme to uvoľnili na celý svet?
Šiesta otázka. Aké opatrenia Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijalo, resp. mieni prijať, aby sa zabránilo obchádzaniu už jestvujúcich zákazov na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ako aj obchádzaniu obmedzení na predaj takejto pôdy, ktoré sa plánujú zaviesť na základe legislatívneho návrhu predloženého do legislatívneho procesu?
Siedma otázka. Neuvažuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v budúcnosti nastoliť pri revízii Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadavku prijatia osobitného protokolu o zákaze predaja poľnohospodárskej pôdy na Slovensku cudzincom vrátane štátnych príslušníkov iných členských štátov EÚ v podobnom duchu, ako to má vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam priznané Dánsko?
Po ôsme. Aké opatrenia mieni Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prijať, aby sa naplnilo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky o vytvorení podmienok na urýchlené usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku, ktoré sa oneskoruje už v súčasnosti o niekoľko rokov oproti pôvodným zámerom?
Toto sú moje otázky na jedného i druhého ministra. Verím, že odpovede na ne budú také, ktoré nebudem potom musieť napádať, ako mi odpovedali. A hovorím jedno, nerád by som bol, aby sme skončili v nájme vo vlastnom. Takže venujme tomu pozornosť a náš grunt je náš grunt. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 27.3.2014 11:57 - 11:58 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja už to iba minútkou zhrniem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vás poprosiť a požiadať, aby ste svoje ja zamenili za my, občania Slovenskej republiky, ktorí potrebujú mať to životné prostredie a krajinu takú, minimálne ako nám ju nechali naši predkovia, aby sme mali čo nechať ďalším generáciám, ktoré prídu po nás, aby sme sa nemuseli hanbiť. A zavŕšim to znova jedným slovenským príslovím, už som ho tu povedal, že: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“ Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.3.2014 11:48 - 11:50 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa zareagovali.
Tak začnem postupne od pána Fronca, áno, jednoznačne k tej náhrade. Moju filozofiu už som propagoval aj v minulom, keď sme dávali môj návrh na zmenu novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tvrdím jedno, ak chcem mať ochranu prírody a krajiny, ja hovorím stále, tak to územie, ktoré je, dajme tomu v tej štvorke, päťke, najvyššom stupni ochrany, to sú tie diamanty Slovenska. Tie by mal mať vo vlastníctve štát alebo inštitúcia, ktorá sa zameriava na ochranu tohto. A, samozrejme, treba, by som povedal, to zrevidovať, lebo videl som ochranu prírody, kde sme chránili poniklec systémom, že ohradíme ho. Nebola, by som povedal, údržba po pasienku, tak ako bola doteraz, aj tým spásaním. A poniklec zrazu zmizol. To je logika. Žiaľ, to je ten konzervativizmus v tej ochrane prírody. Samozrejme, súhlasím s tým. Takže chráňme to, čo máme, aby ten režim bol na to, aby sa ten predmet ochrany ešte zveľaďoval jednoznačne. Ale musíme mať pôdu pod tým, aby sme teda tých vlastníkov nehendikepovali, pretože tvrdím, že náhrada sa bude veľmi ťažko zháňať v štátnom rozpočte finančná a má iba 125 tisíc hektárov štátnej pôdy štát, Slovenský pozemkový fond. A tých iba vo štvrtom a piatom stupni ochrany, čo by sme teraz potrebovali riešiť, je 20 tisíc hektárov okamžite a máme okolo 100 tisíc hektárov v štvorke a päťke. To znamená, je tam dosť, by som povedal, veľa toho, čo by bolo potrebné. A treba ešte riešiť reštitúcie a ďalšie veci, záhradky.
Ku Števovi Kuffovi asi toľko. Samozrejme, musí to byť zosúladené. Ale musím povedať, že naši predkovia mali asi trošku vrúcnejší vzťah k tej prírode, a tak ju ani technicky nemohli zdevastovať, ako ju devastujeme teraz pri našom súčasnom technickom pokroku, ktorý je. A stromy vyrúbať, to je otázka minút, nie týždňov. A to je ten veľký problém, že v súčasnosti sa ten tep likvidácie zrýchľuje a my v tom našom zákone ho musíme znížiť. Ďakujem.
Skryt prepis