Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s vami, svedomie nemôže byť deformované, musí sa rozvíjať v plnej šírke, ako to má byť. Spomenuli ste, že nevenovali sme sa tomu materiálu tak ako, či už v rozprave, alebo fakticky, ako malo byť. Ja by som chcel len tu pripomenúť, že tiež som ako poľnohospodársky inžinier, keď som si prečítal, že oblasť násilného, násilnej kolektivizácie poľnohospodárstva v minulom roku nebola nejakým spôsobom spracovávaná z dôvodu, že asi tá pracovníčka ukončila pracovný pomer, tak chcem veriť, že do budúcna aj táto oblasť bude pokračovať a že budeme aj tam, by som povedal, tú pamäť národa oživovať, ako to bolo. Myslím si, že každá oblasť života, ktorou sme prešli, by mala byť nejakým spôsobom zdokumentovaná pre ďalšie generácie, aby sa vedeli poučiť a neopakovať chyby. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pekne si to povedal, že existovali tu ľudia, ktorí sa dokázali vzoprieť danej dobe, nehladiac na svoje obete, ktoré by mali priniesť. Niektorí priniesli tú najvyššiu obeť. Je to o nás, o našej histórii, predsa my nemôžme teraz tu budovať nejakých falošných hrdinov, ktorí, žiaľ, sa cez médiá dostávajú k našim mladým, a tí si potom nevedia vybrať. Tak, samozrejme, berú to, čo sa im podsúva, a zisťujeme, že vlastných nevieme oceniť, ktorí, by som povedal, že majú hodnosť toho nasledovania v ďalšej generácii, ktorá by tu mala prísť.
Staroba je definovaná tým, že starý človek vie odpovedať na otázky života, ale mladí ho v mnohých prípadoch nechcú počúvať, lebo si myslia, že vy ste ten alebo hento. Myslím si, že pamäť národa by mal byť, takto by mal to zdokumentovávať, aby mladí, ktorí by sa chceli takouto cestou vybrať, ktorú sme už, náš národ prešiel a bola do slepej uličky, aby nemusel ísť do takejto slepej uličky. O tom by mala byť tá pamäť národa, ktorá by sa mala zdokumentovávať, a ja chcem len pevne veriť, že tých nositeľov hodnôt, aké by mali prezentovať slovenský národ, nájdeme ich, dáme na piedestál a ich budeme ukazovať ako vzor pre ďalšiu generáciu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, si povedala, že ľudia boží, spamätajme sa. Spamätajme sa, čo vlastne tu chceme alebo nechceme! Ja by som bol veľmi rád, keby sídlili v nejakej historickej budove, ktorá má možno nejaký súvis s tým, čo sa dialo v našom socialistickom zriadení, ktoré sme tu prežívali, a hlavne to je predmetom dokumentácie, a ktorá by vlastne hovorila, že áno, a tam ten ústav musí sedieť, pretože má to nejaký súvis. Samozrejme, keď nevieme, ani koľko majetku má štát, ako to bolo konštatované z úst ministra, tak, samozrejme, že je veľký problém potom povedať, že ako to prerozdeliť, kde kto pôjde.
Chcem len veriť, že žabomyšie vojny medzi ministerstvami alebo medzi poslancami sa nejakým spôsobom ukončia, a dúfam, vážení páni poslanci a poslankyne, že urobíme všetko preto, aby pamäť národa mal dôstojné miesto v našom kultúrnom, spoločenskom živote na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, plne s tebou súhlasím, čo si v rozprave uviedol. Ľudia boží, uvedomme si, my tu máme Ústav pamäti národa. Ešte raz, Ústav pamäti národa. Nie nepamäti národa. Tak krásny názov, ktorý by mal vystihovať, kam by ten národ mal smerovať a skade ide, si ani lepšie neviem predstaviť. A my sa k nemu takto macošsky správame.
Žiaľ, že ľudia nám zomierajú, život beží, a ako som si prečítal správu, my nestíhame podchytávať ich životné príbehy. My prichádzame o ťažkú životnú skúsenosť, ktorú náš národ cez svojich občanov prešiel cestou-necestou a my prakticky tápame. Podľa tejto správy nieže my to ešte, ako by som povedal, že navršujeme, my možnože skôr ostávame na nejakom bode a veľa problémov akoby sme nechceli riešiť. Ja si myslím, že Ústav pamäti národa žiadne špekulácie, musí tu byť, ak chceme niekde smerovať. Ak nechceme, tak potom nehovorme, že sme nejakí kultúrni, demokratickí a neviem akí a že sme v Európe a že každý si musí pozametať pred vlastným prahom.
Čo s týka budovy, no to je hanba, jednoznačne. Ja by som, byť ministrom, tak som hrdý, že v mojich budovách mám Ústav pamäti národa. A preto aj na podnet pána riaditeľa som dal otázku na pána Kažimíra v hodine otázok, bolo to 10. 7. 2014, kde som chcel od neho konkrétnu odpoveď. Samozrejme, mi povedal, že neni ubytovacím orgánom, ktorý by mal ubytovávať, a jeho odpoveď si môžete prečítať celú, na hodine otázok povedal, že vie o tomto probléme, a pokiaľ bude mať možnosť nejakého prebytočného majetku, že bude sa o to zasadzovať, aby tento majetok prišiel aj do Ústavu pamäti národa. Dúfam, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem, zareagujem krátko. Ďakujem za tvoje vystúpenie a ku tým reštitúciám. No ja som prišiel aj kvôli tomu do parlamentu, aby sme tie reštitúcie pohli, mali sme krátke obdobie, dvojročné, tú istú otázku som dal po roku 2012 pánu ministrovi Jahnátkovi, že pán minister, bol by som veľmi rád, keby za vaše volebné obdobie bola fajka - reštitúcie vybavené. Odpoveď znela: nemožné. Tak ja hovorím: možné, len treba personálne a možno aj finančne tých ľudí, ktorí to majú riešiť, aby sa k nim dostalo to, čo tam má byť a neni možné, aby sme čakali na identifikáciu z katastra rok a pol. Na pozemkových úradoch rok a pol čakáš na identifikáciu, aby si vôbec vedel majetok zidentifikovať, to je jedno, či sme v Sobranciach alebo v Námestove a už nehovorím o ďalších prieťahoch, ktoré sú v konaniach, kde sa hovorí o takzvanej vyššej moci, ktorá ti bráni v konaní. Takže to hovorím, že všetko sa dá, len treba chcieť a dúfam, že jedno volebné obdobie niekto to konečne odfajkne, že vybavené, reštitúcie budú. A to je jedno, či budú cirkevné, fyzické osoby alebo právnické osoby. To znamená urbariáty a ďalšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, troška aby sme to tak dali na správnu mieru, lebo vyzerá, že trošku sme ako odišli z tohto. Keď si vezmeme Poľsko, oni tam nezdružstevňovali, oni nemali veľké družstevné lány. U nás to prebehlo cez družstevné lány. Oni nemali tam reštitúciu, my sme museli mať reštitúciu. Pokiaľ si štát splní všetky povinnosti, ktoré sľúbil v zákonoch, že vysporiada v pozemkoch a budeme to mať vysporiadané, to znamená, reštitúcie, záhradkárske osady, chránené oblasti, ktoré chceme meniť, lebo aj tam máme problém, v tomto, to znamená, tá pôda 137-tisíc hektárov možnože bude ešte málo, ktorú by sme dali. A pokiaľ, to je o ľuďoch, to je o našich ľuďoch, ktorým my dlhujeme, štát dlhuje týmto ľuďom pôdu. A to musí ísť zo štátnej pôdy, z akej pôdy inej? Budeme niekoho vyvlastňovať potom? To sa nedá. Zo štátnej pôdy to pôjde, takže to je jedna vec. Je fakt, že ja som vo Švajčiarsku nebol, ale zase u nás sme mali, koľko revolúcií za sto rokov?
V 1918 jedna, v 1948 druhá, 1983 tretia. Švajčiari si to budujú furt, to isté, čo raz začali, neviem, pred koľkými sto rokmi, takže asi aj ten vzťah k pôde je trošku iný, ako u nás. A u nás sa momentálne po 1989 ten vzťah k pôde stratil a je veľmi ťažko ho znovu dostať.
Hovoril si, že máme zarastené pozemky. To nie sú štátne pozemky, to sú fyzických osôb pozemky, ale tam musí byť o pokutách. Tam musí prísť odbor ochrany pôdy a povedať, áno, niekde v Hudcovciach je zarastený pozemok, tak dám vám pokutu. Len potom zistí, že je to jeho sused a pokutu mu nedá a to je o tom. To znamená, zase o tých ľuďoch, takže Slovenský pozemkový fond bodaj by prenajímal tie pozemky a keď sa o to nestará, dával pokuty a zase penále. Má to v nájomnej zmluve, zase príde do štátnej kasy viacej peňazí a pokiaľ bude mať všetky podlžnosti, ktoré zo zákona vyplývajú voči našim občanom, čo im dlhoval socializmus, vysporiadané, nemám problém, aby to prípadne rozpredal, keď už zostane nejaká pôda. Tvrdím, že nezostane, pretože päťku, štvorku, ochrana prírody tam predstavuje asi 30-tisíc hektárov, ktorá bude tam sa musieť sa riešiť. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za reakciu. Môžem povedať iba jedno, že som rád, že kolegyňa pani riaditeľka nebola nominovaná, ale išla ako odborníčka na tento post, tak dúfam, že to každý vie a o takýchto odborníkov stojím a stojíme aj my všetci, dúfam, v tejto sále, aby na týchto miestach, kde je vysoko odborná, odbornosť požadovaná, aby sa to aj realizovalo. Nemôže byť politický nominant, nehnevajte sa, nemôže byť politický nominant, pretože on to proste nevie. Nehnevajte sa, bol som aj na Slovenskom pozemkovom fonde aj v Dolnom Kubíne aj na Pozemkovom úrade v Námestove v minulom volebnom období, aj teraz som sa tam bol pozrieť, niektoré veci im asi treba vysvetľovať, ako to má fungovať, lebo som sa trošku zhrozil, ako to tam vyzerá, ale verím, že nie je všetkým dňom koniec a náprava je možná stále, nikdy nie je neskoro, takže dúfam, že budú iba odborní nominanti a tak by sme si vedeli predstaviť posun aj s gazdovaním majetku štátu do lepších vôd. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani riaditeľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia. Ja nebudem vás unúvať svojimi osobnými personami, ktoré v našej rodine fungujú a nefungujú, nemám žiadnych nominantov nikde. Takže dúfam, že, keď ich nájdete, tak ma upozorníte na to, budem robiť nápravu okamžite. Budem sa venovať tomu, na čom sme sa uzniesli v bode programu a to je výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2013, keď dovolíte.
Rok ubehol veľmi rýchlo, pani riaditeľka, ani sme sa nenazdali a znovu to tu máme. Musím povedať, že myslím si, že ten rok bol zmysluplne využitý. Správa nemá síce 371 strán, ako to mali v Rade pre vysielanie a transmisiu, ale nejde o počet strán, ale ide o hutnosť materiálu, o kvalitu a myslím si, že v našich, ja hovorím, že v našich, lebo som, myslím, že je to naša brandža poľnohospodárska, v našich 98 stranách nájdete tiež úplný výpočet, čo sa robilo, nerobilo za ten rok a niektoré veci už tu pani riaditeľka spomenula.
Nakoľko sa jedná o náš majetok, vážení, uvedomte si, že každý v ňom má 5,4 milióntinu, každý má v tom majetku, každý občan má v tom majetku nejakú tú, ten svoj podiel a preto by tento majetok, myslím si, že mal byť zveľaďovaný, nie dehonestovaný a nejakým spôsobom inak s ním aby sa gazdovalo. Nie sme v pozícii Poľskej republiky, ktorá si povedala, že do roku dvetisíc, myslím, že 2016 rozpredá všetok majetok, majetku štátu, pretože náš Slovenský pozemkový fond, ktorý, teda dúfam, že to všetci viete, že spravuje štátnu pôdu a zastupuje neznámych vlastníkov, tak má celkom iný režim činnosti, pretože v prvom rade musí plniť reštitučné nároky, ktoré mu vyplývajú zo zákona, musí plniť záhradkárske nároky, ktoré tiež vyplývajú zo zákona, musí plniť pri pozemkových úpravách svoje povinnosti. Takže tých povinností na štátnu pôdu, ktorú musí Slovenský pozemkový fond plniť, je až až, takže neverím, že budeme mať niečo na predaj vo veľkom a chcem veriť, že v živote nebudeme dávať si limit, dokedy štátna pôda nebude rozpredaná. Štátna pôda tu musí byť a iba v tej nevyhnutnej miere musí sa rozpredávať, keď už podmienky nejakým spôsobom neumožňujú iné riešenie.
Koľko tej pôdy je? Momentálne o našej republike vieme iba, akú má výmeru, to je tých 39 036 km2, ale my ešte nevieme, koľko tu máme, ja hovorím izieb, koľko máme parciel, koľko máme vlastníkov. Tak na ozrejmenie, aj Slovenský pozemkový fond stále dopracuváva svoju výmeru, ktorú má vo vlastníctve štátu, resp. koľko je neznámych vlastníkov a ich spravuje, takže je to veľmi živý materiál a ja by som všetkým občanom chcel povedať, že závisí to samozrejme, v akom stave bude tá identifikácia tých majetkov, ktorá momentálne prebieha cez nejaké ROEP-ky, cez nejaké registre, v hantírke povedané a poviem, že v roku 2012 bolo spracovaných 462 registrov, v roku 2013, ktoré vyhodnocujeme teraz, tých registrov bolo 286. To znamená, z celkového portfólia 3,5-tisíc katastrálnych území nám ostáva 286 katastrálnych území dopracovať a v tomto objeme, samozrejme, aj sa navýši, resp. poníži Slovenskému pozemkovému fondu jeho majetok. Myslím si, že skôr navýši ako poníži, pretože tých neznámych vlastníkov a majetkov vo vlastníctve štátu sa v tých 286 katastrálnych území nájde až-až.
Samozrejme, popri tom sa robia projekty pozemkových úprav, kde Slovenský pozemkový fond ako účastník konania vystupuje a musí vystupovať. Káže mu to zákon. To znamená, musí zastupovať ako štát, tak aj tých neznámych vlastníkov a ako je to v správe uvádzané, keď sme v roku 2009 začali, mali rozpracovaných 350 katastrálnych území a 73 bolo ukončených na Slovensku, tak v roku 2013 máme 193 rozpracovaných a 251 ukončených pozemkových úprav. To znamená, to je to sceľovanie pozemkov a by som povedal, tá perspektíva, ktorú tu chceme mať, aby tie pozemky boli obrábania schopné a funkčné.
Aká je vlastne výmera? Čo momentálne sa v správe uvádza, to musím uviesť, aby naši občania videli, že aký majetok vlastne vlastnia. Tak v správe štátu, ja tomu hovorím, tá kmeňová štátna pôda, ktorá je na LV-ku a je tam správa SPF, podľa tejto výročnej správy je 137 586 hektárov. V minulom roku to bolo 125 156, to znamená, navýšili sme to o nejakých 12-tisíc a to bolo aj tými ROEP-kami, sa proste ukázalo, že áno, tam je ešte štátna pôda, je to zapísané na liste vlastníctva, nie je to v pozemkovej knihe, áno, štát dostal ďalší majetok. Super.
Samozrejme, sú tu aj neznámi vlastníci. Minulého roku sme ich mali na výmere 327 061 hektárov. Tohto roku, teda v roku 2013, lebo tento rok ešte nemáme spracovaný, je to 316 798 hektárov. To znamená, tu sme, zase máme úbytok a to je z dôvodu, že samozrejme, tí neznámi sa stali známymi, aj v tých ROEP-kách a tým pádom Slovenský pozemkový fond môže niektoré listy vlastníctva, ktoré mal, alebo ich zastupoval, už ich nezastupuje a viac-menej ja by som bol veľmi rád, keby tých neznámych vlastníkov bolo čo najmenej. Samozrejme, že celú tú výmeru, ktorá momentálne predstavuje v správe a v zastupovaní štátom 454 384 hektárov, momentálne o to Slovenský pozemkový fond nejakým spôsobom stojí. Túto výmeru háji a háji, myslím si, že pomerne úspešne.
Ako tu už bolo spomínané vlastne, resp. ani nebolo spomínané, že aký počet ľudí to spravuje, tak môžem povedať, že mám takú štatistiku, nie je tých štatistických údajov veľa, ale chcem to povedať národu, aby to videli, aký kolos - nekolos to obsluhuje, tú ich pôdu. V roku 2009 to bolo 292 pracovníkov, v roku 2010 - 305, v roku 2011 - 288, v roku 2012 - 284 a teraz v roku 2013 teda je to 277. To znamená, toľko pracovníkov sa stará o pôdu, ktorú má v správe, resp. zastupuje neznámych vlastníkov Slovenský pozemkový fond.
Aká je priemerná mzda? Aj to je v tejto správe. Tak aj toho sa chcem dotknúť, lebo mnohí možnože si myslia, prehnané, niektorí zase možnože uberajú z tejto priemernej mzdy. V roku 2009 priemerná mzda bola 982 eur na Slovenskom pozemkovom fonde. V 2010 - 1 282, v 2011 - 1 157 eur, v 2012 - 1 159 eur a v roku 2013 - 1 200 eur. Musím povedať, že oproti pracovníkom pozemkového úradu je to možnože dvakrát taký plat, ako oni majú tam, ale to by sme sa mali zamyslieť možnože s pánom Kaliňákom po tej reforme ESO, že ako to nejakým spôsobom vykoledovať, lebo vyzerá, že pracovníci pozemkových úradov, nechcem dehonestovať prácu Slovenského pozemkového fondu, ale majú tiež podstatne s pozemkami ťažkú úlohu rozhodnúť vo veci a zastupujú v mnohých prípadoch, nieže v mnohých, desiatkach, tisícoch prípadoch za svoju prácu na súde. Nemáme žiadnych komerčných právnikov, ktorí by za pozemkové úrady, teda sú to odbory lesné a pozemkové, išli na súdy, ide ten referent, ktorý dal to rozhodnutie, väčšinou, alebo právnička z daného odboru.
Ako som sa dozvedel z tejto správy, Slovenský pozemkový fond, aj minule som to kritizoval proste, že akým spôsobom sú zastupovaní, nezastupovaní, tak áno, je tam uvedené, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu majú svojich právnikov, ktorí chodia na tieto zastupovania a myslím, že iba tri máte kancelárie, proste kde právnici iní komerčne zastupujú práva Slovenského pozemkového fondu v týchto súdnych sporoch.
Koľko je tých súdnych sporov? V roku 2009 to bolo 1 190, teraz to je 1 483. V hodnote v roku 2009 to bolo 7 mil. eur, teraz je to 6,7 mil. eura. To znamená, zhruba to isté, ale nárast asi o 300 súdnych sporov. Či sa to vymôže alebo nie, ťažko povedať, to už necháme na iných. Je to presne rozobraté, kde aké sú tie súdne spory. Myslím, že tá správa je dosť podrobná a každý, kto má záujem, sa tam môže pozrieť.
Teraz by som sa chcel upriamiť na oblasť reštitučnú, lebo tá je dosť, aspoň pre mňa a mnohých, tvrdím, ešte státisíce ľudí podstatne rozhodujúca. Ako tam stojíme? V roku 2009 sme mali vybavených 14-tisíc podaní z 20-tisíc. V roku 2013 z 26-tisíc 900 máme vybavených 18-tisíc 500. Percentuálne to vychádza na nejakých 69 %, je vybavených reštitučných podaní, ale beriem to tak, pani riaditeľka, že je to, sú to reštitučné podania týkajúce sa náhrady v pozemkoch, nie finančné. Sú to iba náhrady v pozemkoch, to znamená, je nám potrebné tam ešte vyriešiť nejakých 9 049 prípadov, z toho 3 080 podľa dvesto dvadsať deviatky, toho starého a nejakých 5 969 podľa päťsto trojky. Takže plus-mínus 9 000 reštitučných nárokov, čo sa týka náhrady v pozemkoch. Aká tam bude výmera, ešte samozrejme nevieme,možno by sa to dalo niekde načítať, zatiaľ nie. Takže berte na vedomie, že z tých 137-tisíc hektárov bude ukrojených tých 9 000 reštitučných nárokov na tieto vysporiadania v rámci reštitúcie.
Ďalej, zo Slovenského pozemkového fondu samozrejme boli plnené aj finančné náhrady, ktoré sú zase trošku iný prípad a bolo ich v počte 1 664 prípadov v sume 589 415 eur. To znamená, to jeden tiež výdavok v tých reštitučných konaniach, ktorý tam je. Celkove, čo sa týka tých pozemkov, bolo uzavretých 601 zmlúv o výmere 882 hektárov, to znamená reštitučné konania v celkovej hodnote 2 mil. eur.
Takže vážení občania, toto aby ste si druhovo urobili obraz, v akých objemoch sa reštitučné konania konajú, resp. ako to plní a chcem veriť, že tak, ako bol nárast po roku 2010, pretože pán kolega Martvoň tu sa vyjadril, že áno, boli tie konania také, aké boli, sa nepracovalo, no nechcem sa vracať do roku 2006 - 2010, ako pracoval Slovenský pozemkový fond, hej, ako tam boli ťažké doby, ja hovorím, že za štyri roky boli funkční, keď to zrátame po tých mesiacoch, zhruba rok a pol, hej? Aj to boli s prestávkami. Takže nebudem sa k tomu vracať. To už je iná kategória. Každopádne chcem kvitovať, že keď sme v roku 2011 mali vybavených 1 151 reštitúcií, hovorím o tých reštitúciách na pozemky vzhľadom k Slovenskému pozemkovému fondu, v roku 2012 to bolo iba 854 a tohto roku, teda v roku 2013, to bolo 1 177. To je znovu nárast. To znamená, že asi tam nespia a práca sa asi rozbehla, tak to vidím. Samozrejme, aj všetko je na tých pracovníkoch na regionálnych odboroch, ako to pripravia. Rada sedela 11-krát. Má 11 zasadnutí. Bolo tu už spomínané, koľko mala tých 2 160 právnych aktov, 2 125 bolo súhlasných. To znamená, nejakých ani 94 % bolo súhlasných, ostatné boli nesúhlasné, takže dobre. Nie všetko sa odklepáva. Sú tam aj také, koľko, ktoré neprechádzajú.
Samozrejme, že s týmto majetkom by mal Slovenský pozemkový fond hospodáriť čo najhospodárnejšie a preto ho prenajíma a preto tam sú tie zisky aj z toho prenájmu a ja by som bol veľmi rád, že by gro príjmu bolo z týchto prenájmov, aby bolo z týchto prenájmov, ktoré či sa už týka poľovníkov, na poľnohospodárske účely, na iné účely, ale aby to nebolo z predaja týchto pozemkov, ale aby to bolo z prenájmu. Takže boli samozrejme uzatvorené aj nájomné zmluvy na poľnohospodársku činnosť a tam to bolo uzavretých okolo 4 695, pričom celkove bolo vyplatených 8,8 mil. eur, zhruba 96 %. Na nepoľnohospodárske účely boli tiež urobené nájomné zmluvy Slovenským pozemkovým fondom na využitie týchto pozemkov. Počet zmlúv tam bol 3 089 a vyplatených bolo 7 mil. 830, pardon, boli uhradené na 78,9 %. Takže asi tak. Takže toto bolo akože, čo sa týka tých nájomných zmlúv, u poľovníkov to bolo v hodnote asi 262-tisíc eur 1 610 zmlúv.
Takže, pani riaditeľka, ja vám chcem držať palce aj v ďalšom roku. Je pravdou, že už za chvíľu nám tento rok končí a my až teraz prejednávame túto správu. Stále sa to prehadzovalo. Áno, tak ako ste povedali, predaj štátnych pozemkov po jednotlivých rokoch, to musím povedať, lebo o tom to kráčí, v roku 2010 to bolo 104 hektárov, 2011 - 152 hektárov, 2012 - 178 hektárov a v roku 2013 - 149 hektárov. To znamená, takáto výmera za 137-tisíc bola predaná. Nie sú to tisíce hektárov, ani desaťtisíce, sú to desiatky hektárov, ktoré boli, myslím, že v tej nevyhnutnej miere predávané hlavne asi, čo sa týka výstavby diaľnic vo verejnom záujme a iných možnože verejných záujmov.
Takže, pani riaditeľka, ja chcem veriť, že v takomto trende budete pokračovať aj ďalej. Mali ste 176 podaní, z toho 81 boli akože sťažnosti. Najviac sťažností bolo na reštitúcie v Bratislave. To znamená, bratislavský pozemkový úrad nech si spytuje svedomie, za čo brali plat 20 rokov jeho pracovníci, keď tam majú cez 3 000 nevybavených žiadostí na pozemkovom úrade a fond detto. Vyzerá, že sa tam ako dosť ťažko prehryzáva týmito počtami.
Ešte by som na záver, a končím, chcel dať jednu takú možno doplňujúcu otázku, pretože pred troma dňami sme tu debatovali o cirkevnom majetku, je, neni, dať mu, nedať mu, odluka cirkvi od štátu, všetko možné tu bolo nahodené. Tak aby ste boli v obraze, Slovenský pozemkový fond, to je ten, ktorý tu aj ten cirkevný majetok vracia a uzatvára zmluvy, tam sú dohody o vydaní tohto majetku a hovorím, že ešte neni celý, opravte ma, pani riaditeľka, ak sa mýlim, neni celý cirkevný majetok vrátený, tak ako bol nárokovaný a v roku 2013 to predstavovalo, tento majetok v desiatich dohodách a výmera poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola vrátená cirkvi, predstavovala 426 hektárov. Aby ste boli v obraze, keby ste, pani riaditeľka, mali možnosť, neviem, či ju budete mať alebo nie, ako stojíme s tými reštitúciami cirkevnými. Vieme, že v českých krajinách to je trošku zaujímavejšie. Ako my tu postupujeme, ako stojíme, neviem, koľko tých celkovo žiadostí bolo, v správe sa to nekonštatuje. Takže prípadne, keď to nebudete vedieť, samozrejme teraz, keby ste mi mohli nejakým spôsobom doručiť alebo na výbor, aby sme sa oboznámili aj s týmto a potom oboznámime plénum Národnej rady.
Takže, vážení občania, môžem vám povedať, že Slovenský pozemkový fond s vaším majetkom gazdoval tak, že bol v zisku 10,5 mil. eur. To znamená, na každého občana 2 eurá. Takže bodaj by takto gazdoval aj ďalej a hovorím, aby to gazdovanie sa napĺňalo z nájomných zmlúv, nie z predaja pozemkov a aby sme tieto príjmy mohli vrátiť znovu do poľnohospodárstva, bol by som najradšej, aby sme to nevykrývali, iné diery v iných rezortoch, ale to je asi momentálne mierna utópia, takže ďakujem ešte raz a dúfam, že takáto správa ešte možno s lepšími výsledkami bude aj o rok, nie o rok, dúfam, že to bude niekedy v júni alebo v máji, aby sme mali jasno, že rok, ktorý nám ubehne, nemôžme na konci budúceho roku prejednávať.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Ja iba krátko zareagujem. Myslím, že v chaose sa žiť nedá. Ja teda nedokážem v chaose žiť. A, tak ako tu už bolo spomínané aj predrečníkmi, kto iný, ak nie štát by mal vedieť, aký majetok má? Takže tiež vítam túto iniciatívu. A tiež som bol trošku zaskočený ako bývalý pracovník štátnej správy tým, že vlastne my nevieme, čo máme v našom portfóliu.
Alojz, chytil si sa aj trošku cirkevného majetku. No tam, žiaľ, ja tvrdím, v reštitúcii ešte nie je všetko vrátené. Ešte sú tam nejaké podlžnosti štátu voči cirkvi tak ako voči fyzickým osobám. Aj tie reštitučné zákony, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch prijímané na vrátenie majetku, bolo to termínované. Dovtedy to uplatníte, máte na to nárok, neuplatníte, ten nárok vám prepadá. Takže trošku keď to brali v roku 1948, nikto sa na to nepýtal, bralo sa to en bloc všetko. Akonáhle sa to má vracať, tak už sú tam lehoty. Keď si ich neuplatníš, prepadne to. Je to aj u fyzických, aj u právnických osôb, teda aj cirkvi. A to sa mi zdá trošku diskriminačné. Takže pokiaľ by sme chceli túto tému nejakým spôsobom rozobrať, tak hovorím, áno, tak nech je paušál, ale tak, všetko aby to išlo a aby to išlo potom aj fyzickým osobám, kde reštituovaný majetok nebol vrátený. Môžem povedať, že tretina ho nebola vrátená tak, ako možnože mohli ho dostať a nedostali ho, lebo termín im to zakázal, resp. boli obmedzení na určitú výmerovú plochu, ktorá nebola možná.
Ale vítam, že pán minister s takýmto zákonom prišiel. Tak ako som hovoril, že štát nevie gazdovať, tak dúfam, že to nebude pravda a že štát bude vedieť gazdovať so svojím majetkom. A v prvom rade musí vedieť, aký ten majetok má. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja iba zareagujem, že už je to v druhom čítaní, takže vyzerá, že už sme v tom druhom čítaní a bude aj tretie podľa všetkého, lebo tak to je.
Ale, áno, plne zdieľam váš názor, že prečo sme na to neprišli už skôr. A pýtam sa, koľko je takých ešte ako anomálií, ktoré možnože sa týkajú, nehovorím teraz miliónov ľudí, možno sa týkajú 50-tisíc ľudí, 100-tisíc ľudí, určitých kategórií, kde takto možno sú hendikepovaní, keď v nejakom prípade zastupuje, resp. reprezentujú štát a potom sa im to prejaví na nejakej, by som povedal, inej diskriminačnej jednotke, čo sa týka financií. Samozrejme, tiež ho podporujem.
A, žiaľ, že ste navodili, kolegovia, takúto atmosféru, že v súčasnosti na tom hlasovaní moje svedomie nemôže byť, pretože keď vylučujete naše zákony opozičné, aj ja som tam mal nejaký s našimi kolegami a takisto nekandidujem do žiadnych komunálnych volieb, v žiadnych komunálnych voľbách na žiadny post, lebo tvrdím, že jeden mandát stačí, tak, žiaľ, som za, aspoň takouto formou dávam podporu, ale hlasovania sa zúčastniť nemôžem.
Ďakujem pekne.