Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, jasné, súhlasím s vami, ústava má byť tá strecha, má to byť čo najvšeobecnejšie, ale aby sa nemohla vysvetľovať aj vpravo, aj vľavo; aj hore, aj dole, lebo to je potom už katastrofa a, žiaľ, naši právnici, viete ako, traja právnici, päť názorov a potom je veľký problém.
Som veľmi rád, že ste spomenuli aj lesy, áno, aj to som opomenul vo svojej rozprave. Pán premiér povedal, že máme tu strategické národné bohatstvo, že okrem vody sú tu aj lesy. Áno, v lesoch tam zase časť tej drevnej hmoty je vo vlastníctve osôb, pretože zhruba 800-tisíc hektárov máme iba v lesoch Slovenskej republiky, ostatné sú v súkromných rukách, no a, samozrejme, tam už závisí od toho vlastníka, ako naloží s tou drevnou hmotou. Takže myslím si, že to národné bohatstvo sa trošku tak ako triešti, že iba to, čo obhospodaruje Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, s tým, môže nejakým spôsobom štát povedať, že ako to pôjde, ale vlastník ten viac-menej ostatných a tých 22 mil. ha lesných pozemkov, tam viac-menej už rozhoduje vlastník. Ale myslím si, že každý občan by mal so svojím majetkom naložiť tak, aby aj ďalšia generácia, ktorá príde po ňom, mala na čom stavať, a vlastne malá rodina a by som povedal, že to je ten základ, a vlastne štát by mal byť jednou veľkou rodinou, ktorá vie gazdovať so svojím národným bohatstvom, nič viacej, nič menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, ma počujete, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne trošku prispieť do diskusie. Nechcem sa opakovať, čo som povedal už v prvom čítaní, takže nebude to také dlhé, myslím, že to zhutním do logických nejakých úvah, ktoré by možnože mali zaznieť v tomto druhom čítaní.
Som veľmi rád, že polemika, ktorá nastúpila hneď po prvom čítaní, a čas, keď ideme už v druhom čítaní dať tomu relatívne bodku, spôsobilo niektoré zmeny, ktoré, myslím, že vedú k určitému kompromisu, ktorý by mal byť pri každom prerokovanom zákone. Hovorilo sa tu, prečo tak dlho hovoríme o vode. Ja sa pýtam, o čom inom. Keď to dám do absurdity, keby sme dneska už vodu nemali, zajtra by naša republika mala byť bez vody, tak o čom by sme mali debatovať, ak nie o vode. Keď nebude voda, nebude život. Dúfam, že to si nemusíme vysvetľovať, takže myslím, že voda, či tu budeme debatovať o nej dva dni, päť dní, osem dní, má tú váhu pre ľudskú činnosť a život na Zemi ako taký.
Som veľmi rád, že sa aj tie jazykové prestrelky, ktoré sme mali, či už na výbore, resp. na ďalšom rokovaní, sa nejakým spôsobom utriasli, a tak ako hovorí zákon, ako sa má tvoriť zákon, teda legislatívne pravidlá, že v prípade nejakých slovných nejasností by sa to malo s nejakou inštitúciou prerokovať, ktorá je za to zodpovedná, myslím, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied je zodpovedný, tak preto sme aj my s kolegom Mičovským a Hubom vyzvali, aby sa nám jednoznačne vyjadril, aká tá, aké to slovné súvetie má byť, ako si ho vysvetľovať. Takže som veľmi rád, že máme ho tu. Kolega Mičovský to už predniesol, a že bude, dúfam, že zohľadnené, keď vystúpi pán Puci, je v rozprave, takže dúfajme, že bude tu mať túto tendenciu, aby to tam bolo pojaté, ako to bolo doteraz dojednané.
Vrátim sa znovu k tomu, čo mi je blízke, a síce vlastníctvo. Článok 4, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ako si to vysvetľujú ľudia? Majú vo vlastníctve, je vo vlastníctve a asi by malo aj ostať vo vlastníctve. Pýtam sa, pán minister v úvodnom slove povedal, že voda je národným bohatstvom a zároveň je vo vlastníctve Slovenskej republiky, to znamená, aký je cieľ naložiť s národným bohatstvom a s vlastníctvom Slovenskej republiky, ktoré tu máme. Aký je cieľ, kto o tom rozhodne? Ja si myslím, že dobre, máme nejakú delegovanú právomoc cez voľby, ale u mňa pri tak vážnej veci ako národné bohatstvo, resp. vlastníctvo Slovenskej republiky, to znamená našich občanov, ako s ním naložiť, tak to, myslím, že by bolo hodno možno, že aj referenda ako ďalej, pretože ako sme naložili s dedičstvom našich predkov, ono v tej matérii, po '89. vidíme sami, aký je tu stav, a nikto sa nikoho nepýtal. Takže znovu budem kritizovať to, či sme až tak spôsobilí, aby sme my rozhodli o tom, ako naložiť s tým národným bohatstvom, či by to nemal povedať národ v referende. Chceme ho navyšovať, chceme ho konzervovať, chceme ho ponižovať, ako? Kto? Daná politická partia, ktorá sa dostane ku moci, tá má rozhodnúť o tom? Ja si takúto právomoc neuzurpujem ako poslanec Národnej rady a myslím si, že o tak závažnej veci by mali rozhodnúť občania v referende.
Samozrejme, že nehovorím už o plytvaní vody, ktoré, samozrejme, u nás má ďalekosiahle, by som povedal, a dlhodobé tradície, a mnoho ľudí, ktorí prídu k nám a sú ako hostia, tak sa čudujú, že my s pitnou vodou, dá sa povedať, že aj na toaletách a ďalších s ňou splachujeme, a to je pre nich najväčší šok. To je pre nich najväčší šok. To nech si už každý vstúpi do svedomia a myslím, že aj tu by sme mali robiť nejaké vážne úkony, akým spôsobom možnože tú úžitkovú vodu poslať do týchto zariadení, aby sa používala, nie pitnú vodu. Lebo pitná voda je to, ktoré nám nikto nikdy nenahradí, a pitná voda je iba ten vážny fenomén, ktorý nás vôbec drží pri živote.
Pán minister, myslím si, že tak ako ste hovorili, že chcete zabrániť predaju vody, tak chcem veriť tomu, že to ten pozmeňujúci návrh, ktorý prinesie pán Puci, bude tomu, dá tomu zadosť, a že bude to tak, ako deklarujete v takejto forme, aj prednesené.
Samozrejme, že tie pozmeňujúce návrhy, na ktorých som aj ja podpísaný, myslím si, že zlepšujú a stransparentňujú aj s nakladaním s ďalším bohatstvom tohto národa, ktoré tu máme a je vo vlastníctve, tak bol by som veľmi rád, keby aj nad tým sa zamysleli ako kolegovia z opozície, tak aj vládni poslanci, a aby ich svedomie sa prebudilo a pouvažovali nad tým veľmi vážne, ako budú hlasovať.
To, čo už tu bolo spomínané, že zvyšujú sa poplatky za vodu pre našich poľnohospodárov, samozrejme, ja ako poľnohospodár tiež, samozrejme, nemám, nesúhlasím s týmto spôsobom, pretože tá voda, ktorá nám odteká zadarmo preč, má tiež svoje kubíky a viac-menej nikoho to netrápi zatiaľ, takže bol by som veľmi rád, keby sme aj pri tom závlahovom hospodárstve, ktoré, naši poľnohospodári momentálne po ňom volajú, aby sme aj tam zvážili tie pre a proti, a myslím si, že poľnohospodári by mali mať tú, nechcem povedať, že výhodu, ale tú danosť, že tá voda, ktorá zabezpečuje nám dennodennú obživu, mala by predsa byť, veď na takýto účel nespoplatnená, ale to je asi rezort pôdohospodárstva, resp. iný, takže asi v takomto duchu to beriem, ale aby ste aj vy, je to predsa len príbuzná problematika.
To, že nemáme tú vodnú bilanciu, to je veľký problém a hlavne by som chcel vedieť, kto všetko by k tomu mal sa vyjadriť a kto by mal dať tú konečnú verziu, aká je tá bilancia naša. Boli tu spomenuté pánom Chrenom a inými rôzne cifry, ktoré, ale najlepšie by bolo, keby to bolo prezentované s príslušnou pečiatkou, s príslušným hlavičkovým papierom, že áno, to je tá konečná verzia našej bilancie, našej vodnej bilancie, akú ju máme. Ja osobne môžem za seba povedať, že tak som bol proti predaju pôdy, som aj proti predaju vody a som aj proti predaju vzduchu, keby náhodou sme raz uvažovali aj s týmto vzduchom, ho nejako predávať, lebo, myslím si, že na to nemáme kompetenciu. Na to musí povedať občan a občan v referende. Nebudem sa ďalej opakovať, chcem veriť, že všetky dobre mienené rady, ktoré tu boli, aj tie naše pozmeňujúce návrhy budú nejakým spôsobom prehodnotené u každého poslanca a jeho svedomie sa prebudí a bude hlasovať tak, ako mu to svedomie a jeho sľub na Ústavu Slovenskej republiky, keď vstupoval do parlamentu, tak takto zahlasuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, myslím, že áno. Ja hovorím o správnej miere. Tiež som za to, že heslo, že štát nebude vedieť gazdovať a všetko to porieši trh, sme sa dostali tu, kde sme sa dostali. Takže myslím si, že musí to byť nejaká reciprocita, koľko štátnych, koľko tých súkromných. A, žiaľ, ja iba konštatujem, že u nás máme podnikavcov, nie podnikateľov. A to nekonštatujem ja, to konštatujú múdrejší odo mňa, ekonómovia. A my musíme našich podnikavcov naučiť, ako sa podniká. Pretože vyzerá, že momentálne je to klondike, je to úžerníctvo a bojím sa, ja som síce nebol podnikateľ, ale dostávajú, mám kolegov, ktorí v tom robia, mnohých, však aj vy máte, samozrejme, a musím povedať, že nehľadíme na človeka a sme ochotní ho zdrieť do krvi iba kvôli svojmu biznisu. Ale o tom to neni, takto nemôže predsa fungovať podnikanie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel v rozprave k predkladanému návrhu zákona o pozemkových úpravách.
Dobrá myšlienka, pán minister, kvitujem, ja tiež hovorím, že poľnohospodárstvo by sa malo pozviechať. Myslím, že to chceme všetci v našom rezorte. A na akú pôdu, ak nie na štátnu a štátom spravovanú má dosah štát? Na inú nemáme dosah, na iné formy vlastníctva k pôde dosah štát nemá.
Takže v prvom rade, ak to myslíme úprimne, tak samozrejme s tou pôdou môžme niečo robiť. To, čo chceme s ňou robiť, ste deklarovali týmto návrhom zákona, ako by ste si to predstavovali. Ja tvrdím, že všetka pôda by mala byť zo Slovenského pozemkového fondu dávaná tým, ktorí na nej chcú gazdovať, by som povedal, úprimne, so srdcom, nie iba koristnícky. Nechcem hovoriť, že všetky poľnohospodárske subjekty, ktoré teraz existujú na Slovensku, sú koristnícke, ale, žiaľ, mnoho je takých, ktoré, ako povedal kolega Hlina, narodili sa v zlatej kolíske a v tej kolíske chcú byť naveky vekov. Áno, boli pri transformácii v družstvách, boli pri privatizácii štátnych majetkov a teraz majú tisíce hektárov, ktoré, žiaľ, v mnohých prípadoch nemôžu byť rozdelené iným, ktorí možnože by mali ten vzťah k pôde trošku iný. Ale dobre, je to tak, takže dúfam, že sa to do budúcnosti zmení.
Pán minister, samozrejme, že dávate tu zákon 330-ku o pozemkových úpravách, takže prv sa budem jej venovať, a síce, že rozširujeme možnosť robenia pozemkových úprav aj o vlastnícke a užívacie vzťahy v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice. Takže ďalší dôvod, kde by sme mohli teda pozemkové úpravy robiť, asi nariaďovať, nie povoľovať, takže dobre. Vyzerá, že asi aj štátna hranica nejakým spôsobom môže byť dotknutá týmito pozemkovými úpravami. Beriem.
Nakoľko máme samozrejme, že katastrálne územia rozpracované, kde idú pozemkové úpravy a územia, kde pozemkové úpravy vôbec nie sú, tak samozrejme, že logika dávala, že museli ste to zmeniť aj v zákone 504 o nájme poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov. Takže je to vyprecizované, že každé katastrálne územie prakticky je možné dať do užívania mladým, respektíve mikro a malým podnikom.
Ako tu už bolo spomenuté, nebudem sa opakovať, lebo veľa vecí už kolegovia povedali predo mnou, a som rád, že máme rovnaké myšlienky a ich zdieľame. Samozrejme, aj mňa zaujíma kvantifikácia 28 hektárov. Prečo? Či je to ten najrentabilnejší sebestačný podnik, alebo nech mi niekto vysvetlí, budem veľmi rád, takže zdupľovávam aj moju požiadavku, aby 28 hektárov bolo vysvetlených. Potom, prečo sme nebrali do 100 hektárov? Prečo z tohto portfólia nájomných zmlúv sa žiadne percento nebude uberať? Neviem, či je ich až toľko veľa alebo toľko málo, ale myslím si, že malo by to byť tiež zdôvodnené, prečo stohektárový, do 100 hektárov nájomných zmlúv s fondom nebudú dotknutí, že z ich portfólia sa nebude môcť brať. Čo keď v nejakom okrese nebude iný, iba do 100 hektárov na podpísanú zmluvu s SPF? Neviem, aký je tam stav, ale môže byť aj takéto. Takže myslím si, že aj títo možnože by mohli byť zabratí.
Ďalej bolo tu spomenuté, že viac-menej dávame iba mladým poľnohospodárom, malým podnikom a mikro. Tí, čo chcú začínať a nemajú vôbec nič, samozrejme, že sú spomenutí. Už nechcem hovoriť o tých, čo nechcú podnikať, čo nechcú podnikať, ale chce byť samozásobovateľom svojej rodiny iba. Nič viacej, nič menej. A chcel by na tú pôdu ísť. To bude asi kolegyňa Mezenská sa k tomu vyjadrovať, takže nechcem viacej to rozvíjať. Ale to by prakticky tiež mal byť záujem, keď to myslíme teda seriózne v rámci nejakého toho rozvoja nášho poľnohospodárstva, aj v takýchto formách, nie všetko iba cez podnikanie. Áno, samozásobovanie mali sme za socializmu. Pre niektoré krajiny to bolo nevysvetliteľné, že prečo si samozásobovaním aj naši ľudia tie potraviny dorábali, ale áno, u nás takto sme boli, takže z toho sa nejakým spôsobom nevyzujeme.
Ďalej to, čo tu už bolo spomenuté, tiež tú konkrétnu realizáciu, keď už raz ten Slovenský pozemkový fond bude musieť v tých percentách, ktoré sú tu spomínané, bude musieť tú pôdu vymerať, no chcel by som teraz vidieť tú metodiku, akým spôsobom, pretože zmluvy v mnohých prípadoch nie sú špecifikované na parcelné čísla a nájomné zmluvy sú aj na pôdu, kde sú fyzické osoby, nie je tam Slovenský pozemkový fond, a zahŕňa tá zmluva tú celú výmeru veľkú, kde sú aj fyzické osoby. Takže neviem, či to máte domyslené, dúfam, že áno, akým spôsobom sa tam bude kreovať tá výmera fondárska už priamo v reálnom teréne a na aké trovy sa vyčlení. Lebo vieme, že od 2008. roku už pätnástka nefunguje, to znamená, ani finančné náklady na vyčlenenie pôdy nebudú, takže neviem, či tým bude zaťažený štát, alebo ten mladý farmár, alebo kto vlastne. Či PPA-čka dá nejaké fondy zvláštne, alebo neviem kto. To by som bol tiež veľmi rád, keby ste aj túto otázku nejakým spôsobom zodpovedali, aby bolo jasné.
Samozrejme, podmieňujeme to, alebo teda podmieňujete to tou špeciálnou výrobou, či už rastlinnou alebo živočíšnou. Poďme na ten prípad, že by išiel na živočíšnu výrobu ten začínajúci farmár, alebo teda mladý a mikro a malý podnik, ako sa dostane k budovám nejakým? Teraz berme tú atypickú situáciu, chcem ísť a, dobre, nejakú pôdu mám a chcem živočíšnu, budovu ako získam? Keď to myslíme úprimne s rozvojom týchto, tak toto asi, úprimne asi tak nebude, pokiaľ sa to takto nezrealizuje, pretože keď si prejdeme po hospodárskych podnikoch a hospodárskych dvoroch, teda poľnohospodárskych, tak je to o ničom a mnohé budovy chátrajú. Možnože z týchto chátrajúcich budov by niektorí tí mladí a začínajúci farmári, možnože by aj mali chuť niečo s tým urobiť, ale, žiaľ, sa k tomu už nedostane. Už sa k tomu nedostane, už to rozkradli buď rómski spoluobčania, alebo to chátralo a ostalo tak. Hlavne, že je tam nejaká OBS-ka a vás nepustí, ale to už je druhá vec, hej, že ako to funguje. Takže ja by som sa aj na to chcel vás opýtať, akým spôsobom príde k nejakej budove, kto chce živočíšnu špeciálnu výrobu?
Tá špeciálna rastlinná výroba, zistil som, medzi špeciálnou je aj pestovanie zemiakov. To ma trošku prekvapilo, ale dobre, nie iba ovocie a zelenina, aj zemiaky už sú pod špeciálnymi plodinami, takže okej, keď takto už je to zadefinované, tak to beriem. Pýtam sa, pokiaľ mladý farmár alebo začínajú..., začínajúci nie, mladý, lebo tak to definujete, mladý, mikro a malý podnik, ktorý už má nejakú pôdu a už gazduje, pokiaľ on musí deklarovať ku žiadosti buď list vlastníctva na pôdu, na ktorej gazduje, alebo nájomnú zmluvu, na ktorej gazduje, prečo to nie je vo všeobecnosti? Prečo to nemusia dávať tí, čo čerpajú dotácie? Aby na PPA-čku som ten zákon tu dával, a nebol schválený, prečo oni nemajú tú povinnosť, nieže môže kontrolovať PPA, či má tú nájomnú zmluvu, ale musí kontrolovať, či má vlastnú pôdu alebo v nájme. A teraz tu mladému a mikropodniku a môjmu podniku, ktorý proste bude fungovať, tomu dávame podmienku, že musí to tam mať. Keď nebude mať, má problém. Veľké, ktoré nemajú podpísané zmluvy a čerpajú eurodotácie, stačí čestné vyhlásenie na PPA-čke. Tak toto mi vysvetlite, teda prečo týchto chceme podporovať, tak im dáme ešte prísnejšie, ako tým veľkým, ktorí fungujú, a nemusia?
A ja ten zákon znovu budem dávať a budem ho dávať do konca, pokiaľ tu bude nejaký poslanec Obyčajných ľudí, tak budeme ho stále dávať, pretože toto, hovorím, je veľká krivda.
Ďalej. Samozrejme, ten vzťah k pôde sa stratil. K pánu kolegovi Kuffovi, myslím si, že Švajčiarsko je v nejakých iných vzťahových veciach k pôde ako naši občania. Naši mladí ľudia už momentálne vôbec nechcú pracovať na pôde. Musím povedať, že najradšej by mali, keby z ničoho dostávali peniaze. Aj teraz som bol na stretnutí s agropodnikateľmi a povedali, že áno, tých mladých musíme nejako motivovať, aby do tej rehole poľnohospodárskej išli, ktorá je veľmi ťažká, a nemotivovať tým, že im budeme ešte klásť nejaké väčšie problémy, ako tým, ktorí možnože sprivatizovali alebo stransformovali družstvá, a tí si proste už teraz vegetujú a žijú, ako sa im patrí a vôbec ich nezaujíma, že tam nejaký drobný by mohol možnože tú pôdu lepšie využívať.
To, že není obrobená pôda, ako tu bolo spomínané, zákony na to máme. Zákony na to máme. Je tu zákon o ochrane pôdy. Pýtam sa, budem možnože aj interpelovať pána ministra, koľko z pokút za neobrobenie pôdy sme vybrali v minulom roku? To nech mi niekto povie, pretože iní rezortní ministri sa chvália tým, že koľko na tých pokutách do rezortu prinesú peňazí. Tak sa pýtam aj ja, koľko za neobrobené pôdy bolo daných pokút v roku 2013 u nás v Slovenskej republike a ako sme si tú pôdu hájili, aby obrobená bola? Sú na to úrady, berú za to plat, tak verím, že to aj urobia.
Dobre. Myslím si, že nebudem viacej, bolo možnože by tam viacej k tomuto, asi v druhom čítaní dám aj nejaký pozmeňujúci návrh, ale, pán minister, aspoň na tieto otázky, ktoré som dával, bol by som veľmi rád, keby sme to mohli odpovedať.
A ešte jednu vec na koniec, ma teraz napadla, tie sídla, čo spomínal kolega Hlina, že do sídla pozemkového fondu. Pán kolega, neviem, či to všetci budú počúvať, alebo nie, lebo tak sa nám stalo napríklad, že sme uplatňovali reštitučné nároky v roku 1991, že to prišlo niekde inde, na iný úrad v lehote, tento iný úrad to neodstúpil, reštitúcia prepadla. A teraz neviem, či mnohí nebudú dávať na regionálne odbory. To znamená, že prinesú to do Prešova, do Žiliny, do Trenčína, nepošlú to do Bratislavy. Takže bojím sa, že aj tam budú nejaké prepadnuté žiadosti, ktoré potom ako sa to, tak by som chcel, bol veľmi rád, keby sa aj toto vysvetlilo, pán minister, v rozprave, že to sídlo, či to je tá Búdková, alebo či to je regionálny odbor v príslušnom okresnom meste alebo krajskom, kde máte, je ich myslím, že 24 po tom znížení, ktoré teraz bolo na Slovenskom pozemkovom fonde.
Dobre, chcem veriť, že, pán minister, sa zamyslíte na týmito otázkami, ktoré sme tu dávali už aj viacerí. Ja nechcem ich znova zopakovávať, a že bude to zákon, ktorý doslova pomôže tým mladým a mikro a malým podnikom, ale aj začínajúcim. Ja stále pripomínam, že aj začínajúcim, ktorí chcú. Pretože keď päťdesiatnici sú najviac problematickou oblasťou na zamestnanie, čo sa týka ľudí, tak prečo by oni, keby sa chceli k tej pôde dostať, nemajú nič? Prečo by sme im nemali dať šancu, aby možnože aj cez tento zákon mohli ísť a nebyť na bedrách štátu, ale urobiť niečo a byť možnože aj aktívni v poľnohospodárskej činnosti?
Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že v druhom kole to spresníme tak, aby to malo ten, tú razanciu a ten účinok, aký si to mladí farmári, malí farmári a začínajúci predstavujú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som iba jednu vetu k tomu tvojmu vystúpeniu. A síce áno, keď štát si poplní všetky povinnosti, ktoré má voči našim občanom, čo sa týka pôdy, a budem sa stále opakovať, to znamená pri reštitučných konaniach, pri pozemkových úpravách, pri záhradkárskych osadách, ak všetko už tým našim občanom vysporiada zo štátnej pôdy, tak potom nech tú pôdu teda môže aj predávať, nech ju nevlastní. Beriem. Ale prv musí tie krivdy, ktoré socializmus spôsobil na pôde vlastníkovi, vysporiadať z toho portfólia štátnej pôdy, ktoré má. Momentálne je to nejakých 135-tisíc hektárov, keď si dobre pamätám. To znamená, pokiaľ to bude prevyšovať tú potrebu, ktorú musí voči občanom diskriminovaným za socializmu a má im dať tú pôdu zo štátnej, tak áno, nech to predáva, ale nie ináč, nie vopred, aby nebola ďalšia krivda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže dovoľte aj mne nejaké záverečné slovo k tomuto. Tak ako tu bolo spomínané predkladateľom, že chúďatko-príroda u nás. No, žiaľ, je to tak. Keď sme po 90. roku by som povedal, že si mysleli, že ten náš vklad do prírody v demokracii bude ešte väčší a že ďalším generáciám ju necháme ešte zaujímavejšiu, ako ju nám nechali naši rodičia, tak, žiaľ, sa to míňa účinkom. A v súčasnosti, dneska, dneska nám miznú denne dva až tri druhy na svete, denne, vážení. Aj u nás, aj u nás, žiaľ, sú mnohé druhy na pokraji vyhynutia. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že ekonomická pažravosť a zásahy do prírody sú tak negatívne, že naša krajina to už nevládze znášať.
Samozrejme, samočistiaca schopnosť vody je veľká, že? Infiltračné vlastnosti pôdy sú tiež veľké, že to prečistí. Skládku niekde tá príroda predsa len zakryje s nejakým tým stromom, nejakým tým kríkom. To znamená radosť žiť, že?! Len poďme a drancujme!
Takže myslím si, že, áno, sme v štádiu, že možno, že sa ti, pán kolega Kuffa, zdá, že je to, by som povedal, že prebyrokratizované, tie rôzne zákony, ktoré sa týkajú ochrany prírody. Samozrejme, ja tiež neglorifikujem, že by sme to dali nad, musí to byť vyvážené jednoznačne, ale nemôže to byť o drancovaní. A pokiaľ sme došli do štádia, že ani možnože tie úrady životného prostredia alebo Štátna ochrana prírody, ktorá je chvoste chvosta, čo sa týka financovania, to ti môžem povedať, že už nestíhajú tých ľudí umravniť, tak myslím si, že áno, má tu šancu aj tento zákon, ktorý by aspoň trošku povedal, že tak poďme s tým niečo robiť, a ďalšia nejaká autorita, ktorá sa tej prírody zastane.
Už som tu povedal: rastliny nepotrebujú ľudí, ľudia potrebujú rastliny. A keď si to neuvedomujeme v tej našej malosti, tak keď to všetko zničíme, tak zničíme vlastne sami seba. To dúfam, že nikomu netreba vysvetľovať. To netreba nikomu vysvetľovať takého základné pravidlá hry, ktoré tuná na tejto Zemi fungujú. A, žiaľ, ja keď chodím tiež, viete, som ornitológ, tak tiež chodím po tej krajine slovenskej a hovorím, že je krásna, máme čo ukázať, ešte máme, chvalabohu, a aj u nás za posledné tri roky nám odišli niektoré druhy. Konkrétne krakľa belasá, dropa už tu skoro nemáme, strakoša červenohlavého už tu nemáme, pred štyrmi rokmi sme tu ešte mali. Vážení, a to je kvôli tomu, že sme zmenili ráz našej krajiny, hlavne čo sa týka osevných postupov, respektíve ako sme tu našu poľnohospodársku, lesnú krajinu momentálne využívali a určité druhy u nás už nemajú šancu.
Viete, čo robia v Anglicku? Viete, čo robia v Anglicku? V Anglicku už týmto, by som povedal, boomom tých pozlátkových kadejakých vymožeností prešli a farmári robia biotopy za ťažké peniaze, aby sa určité druhy aj vtáctva k nim vrátili. Viete si to predstaviť? Farmár z vlastných peňazí robí biotop pre škovránka, pre jarabicu, aby mohla v Anglicku žiť. Oni už sú za tým, tou pyramídou, kde sa hovorí, že všetko rozkážeme vetru, dažďu.
Takže, vážení, ja sa do takého štádia na Slovensku nechcem dostať. Buďme radi, že máme takú krajinu, akú máme. Mali sme tu z Blízkeho východu kolegov asi pred dvoma mesiacmi a povedali: vy tu máte raj na Zemi, čo chcete, máte tu raj na Zemi; voda, pôda, úroda, zeleno, krása! A my si to nevieme vážiť. Takže, vážení, budem veľmi rád, keď tento zákon, dáte mu šancu, aby prešiel do druhého čítania, a verím, že pristúpime zodpovedne aj k takému návrhu zákona, ktorý sa bude snažiť tú prírodu znovu trošku dať do popredia, že treba ju ochraňovať. A myslím si, že chceme našim deťom zanechať ešte krajšiu slovenskú zem, čo sa týka tej biodiverzity a rozmanitosti, ako nám ju nechali naši otcovia.
Takže chcem vás ako spravodajca tiež požiadať o podporu tohto zákona. A v druhom čítaní, samozrejme, môžte aj pozmeňujúce návrhy. Budem veľmi rád, keď vaše svedomie sa prebudí a povie, že áno, je to správne.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolega, tiež na teba zareagujem. Veď predsa príroda je dielo Božie. To znamená, ja som tiež veriaci, a pán Boh nám ju, dal tú prírodu. A v nej vlastne, ja keď chodím aj po prírode proste, ja sa kochám, že vidím tú veľkú silu, ktorá tu prišla a povedala, že áno, užívajte to, ale nezneužívajte, ako to bolo povedané.
Hovoríš, že Švajčiarsko patrí ľuďom a že u nás to nie je. No ja neverím, že Švajčiari alebo iné národy to majú v krvi. Neverím. Určitá generácia musela dostať poriadne po hlave, keď zistila, že ide mimo. Možnože cez tie pokuty a cez tie zákony, ktoré tam museli byť prijaté, a zrazu po nejakej tretej, štvrtej generácii sa to obrátilo, že, aha, pozor, mali sme s tým problém, keď sme odhodili nejaký ohorok, otec dostal pokutu alebo bol nejako stíhaný, a zrazu už decko videlo. Žiaľ, u nás, Števo, 40 rokov socializmu urobilo svoje. Všetko bolo naše, rozkradlo sa to, všade možno vznikali skládky divoké, aké boli. Veď predsa tá príroda znesie veľa. A vyzerá, že my momentálne sme v bode nula. My musíme znovu ľudí naučiť vážiť si aj tú prírodu, ktorú momentálne, ja tvrdím, že iba ju drancujeme. A ani sme sa nevysporiadali s tými ťažkými ekologickými záťažami, ktoré sme tu po tom socializme zdedili, nieto že ešte tvoríme aj nové, ktoré sa tak pri tichosti akože dajú obísť, pretože to sú veľkopodnikatelia, ktorí si zaplatia aj tú pravdu, že to, čo on devastuje, de facto nedevastuje, lebo proste je to tak.
Takže myslím, Števo, že tu máme veľa roboty. A súhlasím s tebou, že samozrejme nemôže byť, človek musí byť v prvom rade, ale zase nemôže to byť na úkor prírody. Musíme to vyvážiť aj pre ľudí, aj pre prírodu, tak ako my, ornitológovia, hovoríme, aj pre vtákov, aj pre ľudí. Takže toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1162. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja tak isto môžem iba zreferovať, že je to ako podľa môjho svedomia a presvedčenia dobrý návrh zákona, ako si spomínal, aj ja to ešte potvrdím, je to všetko o spaľovaní, aké máme spaľovanie, pretože generácia našich otcov a dedov trošku ináč to mali, ako to máme my. Nemusia sa toľko fyzicky namáhať, pretože ten vedecko-technický pokrok nebol až taký, aký máme teraz, a, samozrejme, mlaď ide tým menším odporom. Keď nepotrebuje pracovať, tak radšej si tam sedí a vo virtuálnom svete sa hrá a tým pádom ten pohyb tam neni a myslím si, že to nie je dobrá cesta, takže kvitujem, pani kolegyňa, váš zákon, ale obdobne ako Števo Kuffa povedal, tak ako pani podpredsedníčka povedala, že asi až v druhom kole to podporím, pretože som tiež opozičný poslanec a držím líniu, ktorá tu je nastolená. Žiaľ, je mi ľúto, ale nemám z toho dobrý pocit, keď si musím takto svoje svedomie nejako znásilňovať, ale, žiaľ.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, neni to síce procedurálny, pán predseda, ale chcel by som sa poďakovať za dôveru, ktorá mi bola týmto hlasovaním daná, ktorú sa pokúsim nesklamať, a ja som bol naučený ako poľnohospodár hovoriť, že za každým by mala zostať pooraná zem, do ktorej môžeme sadiť, a najlepšie sekvojovce, ktoré budú tu rásť ešte tisíc rokov, takže týmto sa držím, a verím, že všetko zvládneme tak, ako to hovorí rokovací poriadok, a Národnej rade nespravíme hanbu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)