Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorý znovu sa týka časti, ktorá mne je srdcu blízka, síce pozemkov. Cieľom tohto zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho, nájomného alebo užívateľského vzťahu k pôde.
Vážení, dúfam, že ctíme si Ústavu Slovenskej republiky, a ja tú ústavu beriem, dúfam, že aj vy, že je to pilier, prirovnám to k železobetónu. To znamená, to sú tie výstuže, tá armatúra, ktorá je vnútri, a k tomu sa prilepujú zákony, to je ten betón, čo to oblepuje všecko, ktorý by to mal zlepšovať.
Čo hovorí naša ústava o vlastníctve pôdy? Musím to citovať, lebo myslím, že na tom všeckom je to založené.
Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
"(3) Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom."
Čl. 13 Prvej hlavy: "Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd."
A posledná citácia z našej ústavy, Prvá hlava čl. 2: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Zdôrazňujem, "ktorý ustanoví zákon".
Čo sa deje u nás? Neviem, či vám hovorí niečo dátum 24. jún 1991. Ja už ho som tu spomínal minimálne štyrikrát v tejto rozprave, keď som stál za týmto pultom, je to dátum, kedy vstúpil do účinnosti zákon o pôde č. 229/1991 Zb. V ňom sa hneď v jeho prvých úvodných paragrafových ustanoveniach hovorí, § 2 ods. 1: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou."
Tento zákon jednoznačne po dlhých 41 rokov definoval, že užívacie právo už není nad vlastníckym právom. Žiaľ, toto sa všade nerešpektuje a v súčasnosti tvrdím, že pri využívaní pôdohospodárskej pôdy, a hlavne čerpania eurofondov, je tento úzus tohto zákona pošliapavaný a hovorím, že dochádza k vykrádaniu výkonu užívacích práv.
Akým spôsobom? Nemusíte byť vlastník, nemusíte mať nájomnú zmluvu, deklarujete, toto užívam ja na kultúrnej ploche, ktorá PPA-čka cez verifikáciu urobila, a môžte čerpať eurofondy. Neveríte? Odskúšajte, je to fakt. Takže pýtam sa, ctíme si ústavu, nectíme si, je to iba niečo, čo by malo byť, ale reál je trošku iný?
Tento stav, ktorý v súčasnosti som popísal, ako, môžte povedať, eurofondy by som bral, keby to bolo do 24. júna 1991. Po tomto termíne už to neberiem. Malo by to byť jasné, to, že je to bezodplatný, nech bude bezodplatný, nemusí tam byť, môže to byť, ale nech to je jasné. Ty si vlastník, ja som užívateľ a čerpem eurofondy. Predsa nemôže byť na vôli PPA-čky, či si poprosí o tohto akože žiadateľa, že či má nejaký užívací vzťah, alebo nemá garantovaný. A musím povedať, že u nás z našej výmery 1 929 698 hektárov poľnohospodárskej pôdy, garantujem, že na 90 % je formou nájmu. Žiaľ, zdedili sme takéto vlastnícke právo poľnohospodárskej a lesnej pôdy, aké sme zdedili. Bolo tu uhorské právo. My tu nemáme tisíchektárových, to sú výnimky, čo sú vlastníci, my tu máme drobných, my tu máme pol hektára.
A najväčší problém je v tom, že máme tu rozdrobenosť. Každý z vás, ktorý vlastníte nejakú pôdu, viete, že ste spoluvlastníkom a priemerný slovenský hospodár gazda má až v 34 parcelách rozdrobené svoje vlastníctvo. Štát sa s tým chcel vysporiadať. Áno, po roku ´91 boli prijímané zákony. Zákon 331 o pozemkových úpravách, zákon 180 o registri, zákon o katastri 162, 181 zákon o pozemkových spoločenstvách. Áno, štát si bol toho vedomý, je si toho vedomý. Máme rozdrobenú držbu, treba s tým niečo robiť, ale predsa nemôže po 20 rokoch povedať, že nemáme vysporiadané nájomné vzťahy a ideme si žiadať subvenciu. Pre mňa to je nemysliteľné. Vlastne využívate úžitok cudzieho majetku a ja to volám krádež.
Tak jak si neviem predstaviť, že niekto môže ísť stavať, keď nemá pozemok, debatovali sme o tom pri čiernych stavbách, tak si neviem predstaviť, že niekto ide gazdovať a nemá minimálne, keď to není jeho majetok, minimálne teda nejaký nájomný vzťah uzavretý.
Áno, žiaľ, teraz hovorím na pôdohospodárskej pôde, ale obdobný prípad je aj na lesnej pôde, ale Lesy Slovenskej republiky je štátny podnik. Áno, tam to im ešte zo zákona vyplýva, že musia. Ale pri poľnohospodárskych družstvách a poľnohospodárskych organizáciách prebehla transformácia a privatizácia. To znamená, áno, poľnohospodárstvo padlo na hubu, jako sa hovorí, hej, s prepáčením. To znamená, sme v kríze. Ale to ešte neznamená, že ten vlastník, ktorý možnože má iba hektár, možnože má iba hektár a pol a ktorý nemá šancu sa domôcť ináč iba cez súd, lebo na to ho odkazujú, iďte na súd, poďte sa súdiť. A to sú tí špekulanti. Nechcem, samozrejme, hádzať každého do rovnakého vreca, lebo sú aj čestní, beriem, áno.
Ale prečo po 20 rokoch, keď už máme aj ROEP-ky, máme tie registre, keď idete na katastrálny portál, nájdete si tam, kto, čo, aké má vlastníctvo. Prečo nie sú fyzicky urobené nájomné vzťahy tak, ako to ukladá zákon? Predsa nemôžme užívať cudziu pôdu, ja hovorím, je to krádež. A vy zástupcovia ľudu slovenského, medzi ktorými som aj ja, ktorý hovorí, že je veriaci. Tento národ sa ráta k národom veriacim, každá štatistika to vykazuje, že nadpolovičná väčšina je veriacich. To znamená, veríme v Boha, nepokradneš vám nehovorí nič?
Vážení, nehnevajte sa, ale ja keby som išiel užívať len tak váš pozemok, vašu záhradu, čo by ste povedali? Ten vlastník, ktorý má pol hektára, sa nepôjde súdiť, tá babka sa nepôjde súdiť, lebo tie súdy, viete, ako dopadnú. To je na roky, to není na mesiace. Vlastne sú vydaní napospas a nepospas toho veľkopodnikateľa alebo toho, kto užíva pôdu.
Takže myslím si, že každý zákon by mal byť v prvom rade aj prevenciou, to znamená, prijmem ho tak, aby sa odstránila krivda a aby tá krivda nemohla byť robená v ďalšom období. A preto dávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spolu s pánom Štefancom, lebo nemali by sme privierať nad tým naše oči. Toto vlastne bolo režim socializmu, všecko naše a užívame všecko. Žiaľ, už nie sme alebo, chvalabohu, už nie sme v socializme. Keď si to niekto neuvedomil, tak, vážení, už nie sme. To znamená, aj toto musíme vysporiadať, ja viem, že je to veľa problémov, ja viem, len keď je vôľa, je aj cesta. To znamená, bol by som veľmi rád, keby sme aj toto pochopili, pretože toľko musíte, keď chcete na platobke si požiadať o dotácie, toľko A4 musíte preštudovať, vyplniť, je to doslova byrokracia (rečník ukazuje materiál vo formáte A4). Áno, je to tak. Ale základ, či ten žiadateľ má vôbec legálne právo žiadať a užívať ten pozemok, to sa nepíše nikde. Iba námatkove na požiadanie pracovníkov PPA, keď si pouvažuje.
To znamená, ja hovorím, nemôže to byť, to je základ, nemôžem predsa stavať dom bez základu. To znamená, že musíme mať jasné, že tento vlastník, žiadateľ je oprávnený, má niečo a potom môže požiadať. Neviem si predstaviť, keby dali do Štrasburgu našu republiku v tejto veci, akým spôsobom by Štrasburg rozhodol. Mali sme záhradkársky zákon, mali sme. Ja a myslím, že aj vy, kolegovia a kolegyne, máme strážiť štátnu kasu. Myslím si, že nemali by sme dávať zámienku na to, aby sme ďalšie súdy v Štrasburgu prehrávali, a myslím si, že tu by sme prehrali sto percent.
Poznám desiatky a stovky aj súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí obhospodarujú stovky hektárov, ktorí majú nájomné zmluvy spísané. Poznám aj družstevníkov, ktorí to majú, ale poznám aj tých, čo nemajú vôbec nič, a vy môžte akurát si pískať. Dokonca ešte ani vrátiť tú pôdu nemôžete, pokiaľ by ste ju chceli.
Takže tento zákon odstraňuje túto krivdu, snaží sa vysporiadať s touto anomáliou a neumožňuje, pokiaľ by bol schválený, užívať poľnohospodársku pôdu bez nájomného vzťahu a neraz aj bez vedomia vlastníka a získať takto podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Toto, ja hovorím, že je vykradanie výkonu vlastníckych práv. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V praxi bolo zaznamenaných veľa prípadov, keď nájomcovia po určitom čase po uzavretí nájomnej zmluvy prestali platiť nájomné. Po skončení nájmu uplynutej doby, na ktorú bol nájom dojednaný, doterajší nájomca je spokojný, obchodná spoločnosť zanikla a dlžné nájomné sa stalo tým pádom nevymožiteľné. To znamená nič. Zisk mali alebo nemali, zanikli, vlastník, máš smolu.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážení, myslím si, že je to v prvom čítaní, samozrejme, môžu sa vzniesť, kopu, že bude to komplikované, zaťažíme, ale myslím si, že prvé čítanie je na to, aby sa naniesol problém a aby sme my Národná rada tento problém buď zadefinovali, áno, je to problém, treba to riešiť, alebo povedali nie, problém to není, neriešime.
Ja hovorím a myslím si, že je to problém a je to protiústavne. Budem veľmi rád, keď si každý vo svojom svedomí zváži, ako by sa staval, keby bol na strane toho vlastníka, ktorý roky nedostáva ani cent nájomného a niekto na jeho pôde gazduje. Myslím si, že sme tu na to, aby sme takéto anomálie odstraňovali, a dúfam, že všetci si vieme spytovať svedomie a sebakriticky označiť tento problém, či našu republiku trápi, alebo nie. Preto by som vás chcel všeckých poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Braňo, ďakujem za tvoje vystúpenie, nedá s nič povedať, iba bravo, lebo cítim to aj tak, ako si to všetko povedal, áno, aby sme sa nebáli zapnúť televízor, čo tam uvidíme, ale nie iba my, teda deti, ale aj dospelí. A myslím, že v Rusku, keď si dobre spomeniem, lebo som učil ruštinu, môžem povedať jeden taký výraz sašjol iz uma, to znamená, zišiel z rozumu. Ja sa pýtam: My schádzame z rozumu, kam sa vlastne rútime, čo chceme, čo chceme mať z našich detí? Veď deti v súčasnosti keď si pozrieme, koľko sedia pred televíziou a pred inými médiami, veď to je podstatná časť dňa, by som povedal. Už nevidíme, že by behali po ihriskách, že by sa stretávali v nejakých tých krúžkoch v CVČ. To je minimum, zisťujem. Ja momentálne nestíham sa pozerať. Na našej ulici, kde žijem v mestskej časti pri Prešove, ja tie decká ani nepoznám normálne. A žije tam možnože 3 000 ľudí. Ja neviem, kde to všetko je. To je všetko asi pri tých médiách, každý doma zašitý. Tak ja hovorím proste, urobme všetko preto, aby sme nedegradovali krásu života, aby sme nezničili ten rozlet tých mladých, tie hodnoty, ktoré chceme v nich vypestovať, aby sme nemuseli sa raz hanbiť, keď tam budeme si to pred tým najvyšším raz dokladovať, že čo sme tu robili, aby sme povedali, že ďalšia generácia je hodná nás, my sme hodní našich predkov, aby sme sa v kľude mohli pozrieť im do očí, že nám pripravili budúcnosť, ktorú si my vážime, a chceme tie hodnoty preniesť ďalej. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to veľmi naťahovať.
Skládkami som sa zaoberal ešte vtedy, keď som bol v SZM a v SZOPK, to znamená Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny. Mapovali sme skládky. Takže myslím, že mám trošku k tomu aj čo povedať z mojej bývalej ešte mladíckej nejakej tej praxe. A musím povedať, že keď si to porovnám, ako to bolo predtým a ako je to teraz v demokracii, tak musím povedať, že ten ich nárast je enormný a, žiaľ, že nie je to kontrolované. Takže všetko, čo by malo nejakým spôsobom zabrániť množeniu skládok a podporiť ich odstránenie, podporím aj, samozrejme, v legislatívnom procese.
Množstvo nelegálneho komunálneho odpadu neustále narastá. Podľa Eurostatu na Slovensku v roku 2009 sa vyprodukovalo 311 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Na Slovensku končí stále veľká časť odpadov na nelegálnych čiernych skládkach. Ale mnohé sú spaľované v domácnostiach na verejných a súkromných priestranstvách. Vyhadzovanie odpadu na ne predstavuje riziko poškodenia zdravia a životného prostredia, to dúfam, že o tom netreba hovoriť nikomu nič. V porovnaní s riadenými skládkami odpadov nemajú žiadne izolačné bariéry, nikto ich nemonitoruje, vznikajú kdekoľvek, často v blízkosti vodných tokov, ktoré nimi sú, samozrejme, ohrozované.
Z témy prieskumov Priateľov Zeme, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2008 a 2009, a následných prepočtov vyplýva predpoklad, že čiernych skládok je na Slovensku cca 20 000. Čierna skládka je tá, ktorá má minimálne meter kubický. To už berieme, že je to čierna skládka. Príslušný prieskum bol robený na vzorke 146 miest a obcí s počtom obyvateľov od 64 do 426 000.
Ten, kto vytvorí čiernu skládku, poruší vlastne ustanovenie zákona o odpadoch a koná protiprávne. Je to priestupok alebo správny delikt. Ak je to fyzická osoba, tak podľa súčasných platných predpisov môžeme udeliť pokutu do výšky 165,96 eur, to znamená po starom 5 000 korún. Pokiaľ tu ide o právnickú osobu, tak je to do výšky 17 596,95 eur, 500 000 korún.
Ďalšou kapitolou, na ktorú by som chcel z tohto postu upozorniť, je spaľovanie odpadov. A to je tiež veľká kategória, ja by som povedal, skládok, kde je veľký problém, a to hlavne na pozemkoch, či už súkromných alebo verejných, kde v jesenných a jarných mesiacoch, myslím, že netreba o tom presviedčať, hasiči naši a požiarnici majú čo robiť. Tieto, by som povedal, aj odpady horia, nehovorím o tráve a ďalších, ktoré sa spaľujú, vlastne spôsobujú to, že dym zahaľuje celé mestá, sme v dymových clonách. A nikto s tým nič nerobí. Tak myslím si, že aj tu by sme mali možnože v budúcnosti zdvihnúť trošku prst a povedať, že takto sa to ďalej nedá.
Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak ako to bolo už teraz od kolegov z vládnej strany podané, že hneď povedali, ako zistiť toho užívateľa, áno, ako ho identifikovať, to je veľký problém. Na to upozorňujem aj ja, pretože súčasný stav je, kataster nehnuteľností neeviduje užívateľov pozemku tak, ako sme to robili niekedy cez evidenčné listy. To znamená, v súčasnosti doslova keď si ho zaberiem, tak ho užívam. A vlastník keď tam nie je, tak o tom ani nevie a vy zistíte, že je to problém. A tento problém sa znásobuje. Nehovorím už o veľkých skládkach, sú to tzv. environmentálne záťaže, ktorých máme 1 929 na Slovensku, z toho 196 akútnych. A tento problém tiež, dúfam, bude riešený, pretože to je záťaž, ktorú sme zdedili, a momentálne je to veľký problém.
Takže ja, samozrejme, budem veľmi rád, keď nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu zo strany, by som povedal, Národnej rady a poslancov prídu. A chcel by som byť nápomocný každému pri vylepšení tohto zákona. A myslím si, že nemalo by to byť, ako zaznelo, o tých Dobrovodských alebo o tých ďalších, malo by to by ť všeobecne. A dúfam, že v druhom čítaní tento zákon ešte teda, keď ho postúpite do druhého čítania, kolegovia a kolegyne, skvalitníme a povieme, že nie je nám ľahostajné, v akom prostredí žijeme, ako s odpadmi nakladáme, a že chceme vlastne vzbudiť verejnú mienku, aby sme nešli iba takto (Zakrytie očí dlaňami.), cez klapky, zavreté oči, že nič nevidím. Musíme to urobiť. Keď toto neurobíme, tak prakticky budeme zastierať si sami pred sebou pravdu ktorú tu máme. A myslím si, že čierne skládky sú tým jedinečným príkladom, ako povedať, ako upozorniť, že tam to je. A preto myslím si, že na jednej strane aj vítam, na druhej strane viem, že bude s tým veľa komplikácií, ako identifikovať toho konkrétneho užívateľa, správu. Ale dúfam, že dá sa to v ďalších kolách precizovať a urobiť tak, aby to bolo jednoznačné. Ďakujem. Toľko z mojej strany.

Ďakujem. My to ujasnené máme a je to svedomí a vedomí, takže asi tak, pán kolega. Nemám čo k tomu viacej dodať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, keď už sme pri ďalšom zákone, ktorého som spoluautorom, aby som povedal v krátkosti trošku štatistík, lebo myslím, že aj to k tomu je potrebné. Takže presne 17. júla 2012 ubehli dva roky od začiatku, resp. platnosti novely o štátnom občianstve, ktorá hovorí o tom, že v prípade získania cudzieho občianstva stráca náš občan slovenské občianstvo. Zrekapitulujme si teda podľa údajov z ministerstva vnútra doterajší dopad tohto zákona. Do 17. júla 2012 nadobudlo slovenské štátne občianstvo 620 osôb, z toho bolo 315 mužov a 305 žien. O slovenské občianstvo prišlo na základe tohto zákona zatiaľ 296 ľudí, z toho 134 mužov a 162 žien. Väčšina z nich, 149 ľudí, stratila slovenské občianstvo kvôli prijatiu českého občianstva. O slovenské občianstvo prišli aj osoby, a to v nasledujúcom zložení, prijatím iného občianstva, a to takto: O rakúske občianstvo keď požiadali, stratilo slovenské občianstvo 37 osôb. Je to ďalej pri občianstve nemeckom 34 osôb, maďarskom 25 osôb, britskom 17 osôb, holandskom 11 osôb, americkom 10 osôb, francúzskom, islandskom, nórskom po dve osoby, austrálskom, belgickom, čínskom, kanadskom, švajčiarskom, talianskom a ukrajinskom po jednej osobe. Slovenské štátne občianstvo nadobudlo za rovnaké obdobie, teda od 17. júla 2010 doteraz celkom 607 osôb.
Na základe tohto zákona tvrdím, že je to diskriminácia našich osôb a som za to, že snažíme sa zmierniť túto diskrimináciu. My si všetci uvedomujeme, že zánik tohto štátneho občianstva má okrem iného pre tieto osoby aj nasledovné straty, a síce zánik pracovnoprávneho, štátno-zamestnaneckého, služobného pomeru alebo obdobného právneho vzťahu zakazujúceho funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky, a zároveň aj zánik oprávnenia na oboznamovanie sa so sociálnymi skutočnosťami.
Neviem, naša republika stojí o to, aby sme mali čo najmenej našich občanov s našou štátnou príslušnosťou, s naším občianstvom? Ja hovorím, nie, buďme hrdí, že viacerí sa k nemu hlásia. Aj teraz som volal a môžem povedať, že Mexičanka je tu najčerstvejší prípad, chce naše občianstvo. No tak, áno, urobme to, kolegovia. Je to v prvom čítaní. Veď urobte to gesto. Urobte to gesto, lebo som ten veľký, viem, ako to mám urobiť. No daj ho, bude to s ústavou, super. Beriem to. No je to problém?
Takže myslím si, vážení, že budeme robiť všetko pre to, aby sme aj nedokonalé zákony tým mini zmiernili, keď už hovoríte že sa 76 vás nenájde. Tak, žiaľ, keď sa vás toľko nenájde, tak sa nenájde, ale to by si mal každý vo svojom svedomí a vedomí ujasniť, ako sa stavať k našim občanom, ktorí takýmto spôsobom strácajú naše občianstvo.
Vážení, toľko z mojej strany, aby som zbytočne nenaťahoval. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by sa tu mohla nájsť zhoda, aby sme ukázali, že stojíme o týchto občanov a chceme sa za nich biť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, za podporu. A som rád, že vás naša téma zaujala. A dúfajme, že spoločnými silami sa nám podarí, aby táto novela prešla. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja ako jeden z predkladateľov k novele zákona, ktorú predkladáme.
Slovensko patrí do skupiny krajín, kde sa štátne sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a neprenášajú sa, návrh o posunoch sviatočných dní, ak mám dobré informácie, sa datuje až od roku 2010, a to odvtedy, keď sme ho v našom volebnom programe sa snažili za Obyčajných ľudí presadiť v tomto parlamente. Takúto zmenu sme chceli presadiť do nového Zákonníka práce na pôde tohto parlamentu zhruba pred rokom. A jednou z motivácií predkladania boli aj predĺžené víkendy. Sledovalo sa tiež to, aby sa neprerušoval ekonomický týždeň, scelili sa rozdelené pracovné týždne so zámerom pomôcť zamestnancom, ako aj ich zamestnávateľom. Tento návrh sa stretol s pozitívnym ohlasom u viacerých odborníkov. Zhodli sa v názore, že pre regeneráciu ľudí je lepšie, keď sa sviatky presunú na piatky, a má to takisto opodstatnenie aj z hľadiska výkonnosti ľudí počas pracovného týždňa.
Presun pracovného voľna na piatok by nerobil žiadne problémy ani viacerým osloveným firmám, ako príklad možno uviesť spoločnosti poskytujúce telekomunikačné služby, v prípade, kde ide o nepretržité 24-hodinové poskytovanie služieb sedem dní v týždni. Z tohto hľadiska by to firmám či profesiám podomového charakteru nespôsobovalo žiadne komplikácie a neprinášalo riziká na zabezpečenie chodu pracovného procesu. Niektorým by sa podľa ich vyjadrení mohol dokonca uľahčiť život, ako je to napríklad v prípade aj automobilového priemyslu. Z pohľadu systému práce by tak išlo o pozitívny vplyv na ucelenejšie rozhodnutie voľných, respektíve pracovných dní zamestnancov aj firmy.
Je pravda, že vo väčšine krajín sa sviatky slávia v deň, na ktorý pripadnú, a nepresúvajú sa, ale na druhej strane je pravda aj to, že presúvanie sviatkov nie je zase na druhej strane nič výnimočné ani v iných krajinách. Napríklad v Rusku minulý rok preložili napríklad z utorka na pondelok sviatok Medzinárodný deň žien, ktorý je v tejto krajine tradičným dňom voľna. Ako už bolo spomínané kolegom Viskupičom, je to obdobné vo Veľkej Británii či Belgicku. V Portugalsku je možné presunúť vybrané sviatky na iný deň po dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V Maďarsku, doplním pána kolegu, obdobne je to aj v Japonsku, podľa potreby sa vyhlasujú tzv. preklenovacie sviatky. O povolení týchto presunov momentálne debatujú aj v Česku.
Je paradoxné, že aj v súvislosti s návrhom o posune sviatočných dní v rámci novely Zákonníka práce v predchádzajúcom volebnom období boli sme my, Obyčajní ľudia, označovaní vtedajšou najsilnejšou opozičnou stranou za polobláznov či vydieračov. A návrh bol dokonca považovaný za nemorálny. O rok na to sa už návrh, keď štátny sviatok padne na pracovný deň od pondelka do štvrtka, javí pre teraz už vládnucu stranu ako racionálny. A podľa vyjadrenia premiéra by v takomto prípade bolo možno správne nechať voľný deň na piatok, aby sa vytvoril predĺžený víkend. Nie je to kritika, iba moje konštatovanie ako táto myšlienka sa v tomto parlamente správala spred dvoch rokov dva roky až dodnes. Vítam tento posun v myslení, zmenu názoru a zhodu na presúvanie sviatkov, aby sa vytvoril blok voľných dní. Považujem to za pozitívum.
Preukázalo sa, že sviatky majú pozitívny vplyv na produktivitu práce. A je to nepochybne tiež jeden z odborných argumentov, v ktorom sa, predpokladám, vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom, nehovoriac o tom, že viac voľných dní pokope pomôže regenerácii zamestnancov a je lepšie, keď sú tieto dni za sebou. Takáto zmena neruší žiadne štátne či cirkevné sviatky, no napriek tomu bude mať pozitívny vplyv na rast HDP, efektivitu podnikania, produktivitu práce, rozvoj domáceho cestovného ruchu, ale aj na lepšiu pohodu zamestnancov. Zároveň sa zabezpečí tak plynulosť pracovných procesov bez prerušenia dňom pracovného pokoja.
A ešte jeden vážny aspekt, ktorý si dovolím tu predniesť, a síce rodina, čo s našou rodinou. Dúfam, že všetci uznávame, že rodina je základom spoločnosti a momentálne slovenská rodina je vo veľkej kríze. Pýtam sa, prečo je v tejto kríze. A ja hovorím, že je to aj preto, že rodina nemá na seba čas. Nemá na seba čas v týchto ekonomicky vyhrotených časových stresových situáciách. A myslím si, že mali by sme urobiť všetko pre to, aby ten čas na rodinu aj z moci štátu sme tejto rodine dali, aby jej členovia mohli sa stretnúť, utíšiť po tom týždni, v ktorom nevieme, kde nám doslova hlava stojí, mali na seba čas. A myslím si, že pokiaľ by sme aspoň jednu rodinu, dve, tri, štyri rodiny zachránili tým, že budú mať ten predĺžený víkend, aby mohli sa stretnúť a si tak vydiskutovať problémy, ktoré počas týždňa nestíhajú, myslím, že stojí za to, aby táto novela bola prijatá.
Po ďalšie. Myslíte si, že naši zamestnanci nemajú toho na bedrách dosť? Ja si myslím, že majú toho dosť. A stopercentne privítajú, pokiaľ budú môcť ten sviatok využiť v predĺženom víkende a okrem toho venovať sa rodine, samozrejme, si aj fyzicky oddýchnuť z práce, ktorá momentálne, samozrejme, ich, ja hovorím, gniavi, pretože sú tam v mnohých prípadoch doslova vykorisťovaní. Za to, čo robia, nemajú adekvátnu mzdu a fyzicky sú niektorí doslova zdieraní.
Vážení, dúfam, že toto tu by nemalo byť o politike, ale o zodpovednosti za našich občanov, našich pracujúcich, naše rodiny. A dúfam, že nebudeme tu klásť nejaké politické aspekty do popredia, že ja som pravý, ty si ľavý, ja som modrý, ty si biely a my sme nič. Takže dúfam, že naprieč politickým spektrom by táto novela mohla byť podporená. A týmto by som vás chcel požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkol, Igor, čo si spomínal rušenie tej dávky 17,20 eur, ako keby nejaké to prospechové štipendium. Tak ja by som si dovolil citovať dôvodovú správu k tejto novele: "Novelou zákona sa ruší dávka na účely zabezpečenia základných životných podmienok viazaná na dieťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je ústavnou povinnosťou ustanovenou v čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a poskytovanie dávky za jej plnenie je neopodstatnené a diskriminačné voči ostatným rodičom, ktorých deti rovnako plnia povinnú školskú dochádzku."
Ja sa pýtam, je to zákon č. 599/2003, my sme mali protiústavný zákon v tomto ustanovení? Koľkokrát sa menila odvtedy ústava v tomto? To znamená, mne sa, áno, je to novela, to znamená, ja sa pýtam, asi sme mali protiústavný. Takže neviem. Vysvetlite mi to, budem rád.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, takže, áno, aj ja mám takéto skúsenosti, ako vy ste mali, ten list zo Sačurova, boli ste tam pozrieť. To isté mám napríklad aj v Kyjove, to je tiež neskutočné. Tento problém trošku ja sa snažím monitorovať. Takže, áno, je to veľký problém. A tak ako obyvatelia Sačurova hovoria, že aby si tí Rómovia uvedomili, ako sa ťažko dopestuváva zelenina, ovocie a všecko možné, tak jedna lastovička vyletela a konkrétne v obci Rudľov, jeden pán, nebudem ho tu menovať, cez nadáciu sa snaží primäť rómskych spoluobčanov, aby si sami dopestovali aj zeleninu, aj ovocie, aj stromčeky, aj kompost, aj kadečo, vlastne biofarmu ako keby založil. Má tam 30 Rómov a títo Rómovia sú v plejáde dedo, syn, vnuk. To znamená, takáto hierarchia tam funguje a si predstavte, čo je na tom krásne. Funguje mu to asi už štyri roky, keď si dobre pamätám, bol som sa tam pozrieť. Krásne je na tom to, že keď išli Rómovia zo Zámutova a chceli ísť kradnúť na tých jeho 5 hektároch, kde títo Rómovia mali dopestovanú zeleninu, títo Rómovia sa začali s nimi biť, že my si to nedáme, to je naša robota, my sme tu za rok vypracovali, tak nikto nám to nebude kradnúť.
To znamená, dá sa to, dá sa to, len musíme trochu razantnejšie a pevnejšie zobrať opraty do rúk, pretože štát si nemôže dovoliť proste, aby zväčšoval sociálne napätie. Není to možné. Takže dúfam, že sme tu rozumní, sčítaní ľudia, ktorí už tu boli niektorí podstatne viacej, ako ja som tu, takže vzajte rozum do hrsti a spoločnými silami to riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, páči sa mi, že hovoríte o razantnosti, že treba pristúpiť k činom, nie k rečiam, ktoré, myslím, že za dvadsať rokov bolo dosť. Vyzerá to tak, že ja nepochopím ľudí, ktorí idú stavať niečo a nemajú pozemok. To znamená, že to je u mňa nepochopiteľné a je to, by som povedal, dedičstvo socialistického zmýšľania. A preto myslím si, že musíme naučiť náš národ aj všetkých tých podnikavcov, že pokiaľ chceš niečo stavať, musíš mať pozemok.
Dobre, kvitujem, dávate nejakú čiaru, od určitého dátumu to nebude možné. Ale jedna vec je prijať dobrú legislatívu a druhá vec je, či ten výkon príslušného úradu je taký, že sa nezlomí pod ťarchou tlakov, ktoré tam budú, a či ten úradník, jak som už viackrát rozprával, ja som spomínal, aby si vedel zastať tú robotu a ten zákon, ktorý tam má, aby povedal, že nie, zákon káže tak a tak to urobíme.
Dotknem sa trošku tých čiernych stavieb, ktoré, samozrejme, váš zákon, teda pozmeňujúci návrh nerieši, to sú tie doterajšie, prečo asi vznikajú. Ja si myslím, že aj preto, že v súčasnom stavebnom zákone máme § 88a Konanie o dodatočnom povolení stavieb. To znamená, že ja si začnem v pohode stavať a dodatočne budeme riešiť. A viete ako tento, však viete, keď to predkladáte, pozmeňovací, ako riešiť v prípade, že nepredloží príslušný stavebník stavebnému orgánu opodstatnenosť toho povolenia dodatočného. V prípade, že nemá svojho vlastníka, tak stavebný úrad odkáže na súd. No ďakujem pekne! Súd, hej? Súďte sa rok, päť, desať, pätnásť. A s týmto kalkulujú. S týmto kalkulujú tí vychytranci, a to jedno, či sme v stavebnom konaní, alebo v inom konaní, hej. Takže, vážení, nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)