Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som sa vám chcel poďakovať, že ste vniesli do tejto oblasti aj tú odbornú rovinu, lebo myslím, že je to vysoko odborná vec, ktorú treba, by som povedal, hlásať a pri ktorej aj mne ako nejakému laikovi v tejto oblasti sa rozšíria obzory vedomostí.
A musím povedať jedno, že, áno, povedali ste, že sú aj v súčasnosti možnosti, ako to riešiť, a dá sa to aj cez tie poisťovne. Takže myslím si, že aj to by stálo za to, aby sa nad týmto nejakým spôsobom uvažovalo. Samozrejme, sú rôzne názory, čo človek, to iný názor. Ale myslím si, že lekár by mal v prvom rade ostať lekárom a chrániť život a všetko ostatné je až potom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vítam tiež túto aktivitu môjho kolegu Igora. A ako povedal, keď atypicky sa správame na Slovensku, tak musíme atypické metódy na to používať, aby sme to nejakým spôsobom zvládli, no tu je ešte jeden problém, že naša nátura je taká, že závidíme. To znamená, nedoprajeme jeden druhému a vlastne našu hrdosť, ktorú by sme mali pozdvihovať a stále vysvetľovať ľuďom, že pokiaľ si kúpiš ten výrobok, tak zabezpečíš zamestnanosť ďalšiemu človeku, ktorý prakticky v inom sektore alebo v inom segmente môže fungovať, to momentálne u nás není, nemáme to v krvi. To znamená, je to potrebné stále opakovať, pri každej príležitosti, aby sme to dostali do tej krvi. Možnože ďalšia generácia už to pochopí, keď môže cestovať po svete a vidieť, ako sa tam správajú k vlastným výrobkom.
A čo sa týka tých technikálií k tomu, ale myslím, že to sú iba veci, ktoré by sa dali zvládnuť, tie metodiky alebo výpočty, lebo tvrdím, že kde je vôľa, je aj cesta. Takže toľko ja z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to predlžovať, lebo rozprava je pomerne dlhá, takže budem to čítať, keď dovolíte, a možno nejakých trošku mojich úvah.
Je to paradoxné, ale v roku 2009, považovanom za krízový, ľudia na Slovensku investovali do hracích automatov, kasín alebo kurzových stávok spolu 2,16 mld. eur; 2,16 mld. eur. Ešte paradoxnejší je však fakt, že táto suma je 2-krát vyššia ako rozpočet ministerstva zdravotníctva, hej, z ktorého sa mimochodom vyčleňujú aj financie na liečbu gamblerstva, samozrejme.
Podľa amerických štúdií každý jeden dolár vložený do hazardu spotrebuje ďalšie minimálne tri doláre na riešenie následkov hazardu. Gambling je paradoxom ekonomických teórií, keďže gambleri hrajú aj napriek tomu, že môžu očakávať finančnú stratu. Je to spôsobené aj tým, že subjektívna hodnota peňazí sa u nich líši od skutočnej, objektívnej a takisto ich subjektívne ohodnotenie rizika, ktoré pri nich hráč podstupuje, sa nezhoduje s objektívnou pravdepodobnosťou.
Návrh zákona vyvolal, ako sa dalo predpokladať, negatívne reakcie hlavne tých, ktorí tento hazard prevádzkujú. Jedným z argumentov bolo, že máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení hazardu v Európe. Skutočnosť je však taká, že sú krajiny s ešte väčšími obmedzeniami, ako je u nás, pokiaľ ide o hazard. Ako príklad môže poslúžiť také napríklad Švédsko, kde podnikať v hazarde môžu iba firmy, a to na základe licencie od štátu, pričom ich hlavným účelom sú dobročinné aktivity v sociálnej oblasti. Okrem toho tu platí aj zákaz reklamy na hazard.
Problémom nie je len hazard ako taký, ale aj tzv. skrytý hazard, ako napr. rôzne telefonické hry. Hrať hazardné hry môže byť riskantné. Hoci on-line trh tento problém ešte zhoršuje, teda rastúci on-line trh problém ešte zhoršuje. Európsky parlament už predčasom vyzval Komisiu, aby prišla s návrhmi na posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami v boji proti nelegálnemu on-line hazardu, a to prostredníctvom tzv. Zelenej knihy Európskej únii ako dokumentu vydávaného Európskou komisiou, určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. Európska komisia vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ, a tak je to aj v tomto prípade. V tomto roku plánuje prijať novú legislatívu v oblasti on-line gamblingu. Sprísniť sa majú opatrenia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, akými sú napríklad maloletí.
On-line gambling je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie v Európe, ktoré predstavuje trh viac ako 10 mld. eur za rok. V súčasnosti sa 10 % všeckých hazardných hier odohráva na internete, cez mobilné telefóny alebo aj na interaktívnych platformách. Situácia sa o pár rokov môže zmeniť aj bez legislatívy, väčšina klientely sa presunie na internet. Ďalej sú tu, samozrejme, sociálne siete - ktoré, ja hovorím, že nie sú sociálne siete, lebo u mňa, keď niekto mi povie sociálne, to znamená, že záchytná, ktorá potrebuje pomoc, ja by som to nazval ako spoločenské siete - populárne medzi mladými, kde sú hry napodobňujúce skutočný hazard v kasínach. Navrhované opatrenia by mali vplývať na znižovanie záujmu účasti ľudí na hazardných hrách, pričom sa hovorí aj o druhej strane mince, ktorú nám rozvoj hazardných hier prináša. Napríklad diagnóza F63.0 patologické hráčstvo či o kriminogénnom prostredí, ktoré hazard vytvára. Či už chceme, alebo nie, musíme priznať, že v súčasnosti vzrastá počet hazardných hráčov, gamblerov, pre ktorých sa hra stáva jediným zmyslom života. Pritom je zrejmé, že tu už nejde o hru ako formu voľnočasovej aktivity, ale o pokúšanie šťastia v lotériách, prípadne v športke, s ktorým sa bežne stretávame v každodennom živote, ale o hazardnú hru. O hru, ktorá je spojená s finančným rizikom a s predstavou veľkej výhry.
Treba si súčasne uvedomiť, že problém hráčskej závislosti nie je len problémom určitých okrajových skupín nejakým spôsobom narušených jedincov, ale je problémom, žiaľ, aj modernej spoločnosti orientovanej na výkon a úspešnosť. Problémom, ktorému za určitých okolností môže podľahnúť ktokoľvek, a to bez ohľadu na vzdelanie, povolanie či výšku príjmov. Všeobecne totiž platí, že nikto, kto raz začne s hazardnou hrou, nemá istotu, či skôr, či neskôr sa nemôže stať patologickým hráčom.
Patologické hráčstvo, gamblerstvo, nie je nový jav. Aj v minulosti žili ľudia, ktorí vyhľadávali riziko a hazardné hry, ktoré im zriedkavo prinášali očakávané výhry, zato však častejšiu stratu, beznádej a zúfalstvo. Prípady prehry veľkých čiastok, majetok alebo aj celého majetku, ktoré poznáme z literatúry, však už nie sú len minulosťou, ale, žiaľ, aj našou súčasnosťou.
Ako to vyzerá u nás? Sociálna štatistika z roku 2010 hovorí: v Slovenskej republike máme 50-tisíc gamblerov, vekový interval 20 až 35 rokov, požičané sumy od 50-tisíc do 200-tisíc korún, vyliečení gambleri 40 %, výdavky na liečbu jedného gamblera 1 035 eur hradí poisťovňa, tretina gamblerov pácha trestné činy.
Vážení, ja keď som si prečítal aj dôvodovú správu a kde bolo konštatované, aký príjem bol vykázaný v roku 2005 až 2011 do nášho rozpočtu, v objeme 633 mil. eur, no, ja by som sa tým nechválil, ja by som povedal skôr, že iba z toho alebo na tom staviame, alebo aj na tom staviame náš rozpočet? Nemáme aj iné možnosti, ako ho naplniť? Myslím, že to gamblerstvo, resp. podpora hazardných hier do toho by nemali patriť. Pravda je, že život nám beží a asi nie sme dostatočne pripravení na to, aby sme vedeli všeckým atakom a všecky ataky odraziť. Tak, tak ako povedal pán minister, že gamblerstvo je u nás legálne, len podľa mňa to ešte neznamená, že sa to nedá zmeniť. Ja osobne by som bol najradšej, keby sme to zakázali úplne, samozrejme, to je asi utópia. Tak ako povedala pani kolegyňa Žitňanská pred chvíľou, že pokiaľ by táto novela mala, ako vyzerá, že aj bude, že bude sa môcť hrací automat dávať aj mimo herní, tak myslím si, že je to podstatný a vážny moment, takže myslím si, že aj z tohto dôvodu ja nebudem môcť zahlasovať za. A referendum, áno, som za, ale bez kôra a skôr by som bol za to, ako povedal kolega Viskupič už predtým, aby sme to skôr povoľovali, ako zakazovali.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne, kolegovia.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako sme boli predkladatelia, tak dúfam, že snaha každého poslanca je, aby sa daný zákon skvalitňoval, a myslím, že jak som aj v prvom čítaní povedal v rozprave, tie naše skládky, ktoré tu máme, ktorých je viacej ako 20-tisíc, pričom jedna skládka, to už je to, čo je už nad metrom kubickým, pritom máme 1 929 environmentálnych ťažkých záťaží, ktoré nám tu ostali, z toho je 190 zhruba v katastrofálnom stave. Tak dúfam, že sa aj poslanci v parlamente preberú a budeme sa snažiť sa s tým vysporiadať, ako nám to Európska únia prikazuje, keď teda hovoríme, že sme demokratickí a ctíme si zákony. Takže dúfam, páni kolegovia, kolegyne, že aj táto naša novela, ktorú predkladáme, doplňuje a skvalitňuje predložený vládny návrh, a dúfam, že ju podporíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Myslíte, že ani do budúcna tu nie je šanca, keby náhodou rozpočet nebol taký deficitný, majú vôbec šancu tí ľudia aspoň sa nádejať? Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia, za vašu reakciu. Takže odpoviem pánu Gálovi. Myslím, že som ostatných zamestnancov štátnej správy neznevážil, pretože nakoniec tá definitíva, o ktorej som konečne hovoril, by mala sa týkať aj ich a všetkých ostatných. Ako pán Beblavý hovoril o školskom krajskom úrade, tak ja som si dovolil hovoriť o krajskom pozemkovom úrade a o jeho kompetenciách.
A k pani Vaľovej. No, vidíte, aj vy ste príkladom poslankyne, ktorá si pletie pozemkový úrad s pozemkovým fondom. Pýtali ste sa ma, kto ma nominoval do pozemkového fondu. No nikto ma tam nenominoval. Ja nie som pracovníkom pozemkového fondu, ja som pracovníkom pozemkového úradu, ešte raz vám to hovorím, pani kolegyňa. Kto ma tam nominoval? Nikto, lebo v roku 1991 som išiel na výberové konanie ako nezávislý poslanec, ako nič, ako obyčajný človek do výberového konania a stal som sa štátnym pracovníkom na pozemkovom úrade. Takže k tomu to je asi toľko.
A myslím si, že nie som proti reforme, ktorá túto štátnu správu privedie k tomu, aby občan bol spokojný. Takže som nepovedal, že som proti tomu, ale som povedal, že by to bolo efektívne, ako hovoríte vo svojom názve ESO. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozerám, či mám tu kolegu. Mám ho tu. Som tomu rád, pretože z prvého čítania pána Beblavého som sa cítil byť trošku dotknutý, že trošku zjednodušoval činnosť pozemkových úradov. A prisľúbil som mu, že mu to vysvetlím v ďalšom konaní. Tak dovoľte, aby som sa trošku aj ja vyjadril k súčasnej reforme, ktorá, samozrejme, týka sa aj pozemkových úradov.
Aby bolo jasné, zrušujeme krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, územné vojenské správy, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu a katastrálne úrady. To znamená, ako bolo povedané z úst pána ministra, je to predskokan, ktorý prakticky sa snaží dostať tieto úrady pod obvodné úrady, aby tá jednotná forma mohla byť ďalej v ďalšom konaní využitá.
Budem sa venovať tomuto úradu, pretože som jeho bývalým zamestnancom a vlastne aj teraz som ním a som uvoľnený na výkon funkcie poslanca Národnej rady. Ako štátny zamestnanec musím povedať, že štát si uvedomil po roku 1990, že pôda musí mať taký význam, aký ho má v iných štátoch Európy, a prijal zákony, medzi ktorými bol aj zákon č. 229/1991 Zb. A hovorím, že to je kľúčový zákon, ktorý hovoril o tom a hovoril aj o vzniku pozemkového úradu. V marci 1991 vznikol pozemkový úrad ako pracovisko vtedy regionálnej pozemkovej a informačnej služby ministerstva pôdohospodárstva. A postupne sa transformoval cez rôzne okresné, obvodné úrady po krajský úrad. Musím povedať, že od roku 1996, ako vznikli krajské pozemkové úrady, viac-menej sme boli aj pod hlavičkou tej centralizovanej štátnej správy, ktorá fungovala pod krajským úradom, boli sme ako odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. A chcel by som povedať jedno, bolo to do roku 2004, potom to znovu sa oddelilo. Myslím si, že tento úrad je špecializovaný úrad štátnej správy a nenájdete ľudí za dverami, ktorí by boli okamžite schopní nastúpiť a plniť úlohy štátneho zamestnanca v tomto úrade. Keď mi niekto povie opak, tak poviem, že klame. Žiaľ, musím povedať, že dostať tam právnika je tiež modré z neba za ten plat, ktorý tam je. A krajských pozemkových úradov alebo pozemkových úradov ako takých sa doteraz v parlamente nemal kto zastať. To hodnotím ja z vlastnej skúsenosti, pretože, pán minister, ako som povedal aj minule, aj vy ste si to plietli, čo je pozemkový úrad a čo je pozemkový fond. Bolo to znovu nejakým spôsobom deklarované, že to je nejaká neviem tá mafia, čo rozoberá pozemky a neviem čo všetko možné. Takže, vážení, pozemkový úrad je ten, vidíte.
Ešte musím sa vrátiť späť. Slovenský pozemkový fond v tejto reforme nefiguruje. To znamená, že tá klasická štátna správa špecializovaná bola na tom pozemkovom úrade. A naši kolegovia na pozemkových úradoch, musím povedať, klobúk dolu pre nimi, sú tí, ktorí za takýto plat, ktorí tam majú, chodia zastupovať štát na súdy, pretože v mnohých prípadoch je odvolacím orgánom krajský súd, kolegovia. To znamená, aj krajské úrady pozemkové sú postavené na úroveň krajského súdu ako odvolacieho orgánu. Takže berieme to takto, že je to zodpovednosť, dúfam, že to uznáte všetci, veľká a prakticky rozhodujete na krajskom pozemkovom úrade v konečnom dôsledku, v konečnom štádiu, vaše odvolanie môže byť už iba žalované na súde, teda klasickou žalobou. Takže myslím si, že krajský pozemkový úrad mal a má opodstatnenie, aby fungoval a aby tá kompetencia odvolacích výkonov sa nedávala ministerstvu, lebo neviem si predstaviť, ako by to tam všetko zvládali, lebo to sú stovky a tisíce rozhodnutí mesačne vydaných, ktoré sú aj v odvolacom konaní.
Takže, pán kolega, mám ho tu, nemám ho tu zase, dúfam, že ma počuje, keď dovolíte, ja by som len spomenul taký krajský pozemkový úrad, je to v nejakých ôsmich bodoch v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. A musím povedať, že je tam v § 5 ods. 4 písm. c) uvedené, že je odvolacím orgánom mimo iného vo veciach, v ktorých rozhodol v prvom stupni obvodný pozemkový úrad.
A teraz ja vám poviem, čo ten pozemkový, vlastne obvodný mal v tej svojej kompetencii. Takže v prvom rade to bolo reštitučné konanie na základe zákona č. 229/1991 Zb. Musím povedať, chvalabohu, že bola Česká a Slovenská federatívna republika vtedy a že sme ho prijali. Neverím, že by sme reštitúciu prijali teraz v takom rozsahu, ako bola prijatá vtedy. To, čo ma k tomu vedie je aj ďalší reštitučný zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003, č. 503/2003 Z. z., ktorý už, by som povedal, nemal rozlet, mal oklieštené krídla. Už to bolo síce reštitučné, ale také chytanie mačky za chvost. Tak ja som veľmi rád, že vtedy tento zákon bol, že je. To, že nie je dokončený, reštitučné nároky, som hovoril minule, hanbím sa, že sme to nezvládli za 20 rokov. Takže rozhodujeme aj v niektorých odvolacích konaniach pri reštitúciách (krajský pozemkový úrad). Ďalej, neriešime len pozemkové úpravy. Keby sme riešili len pozemkové úpravy, to by bolo sveta žiť. Okrem toho obvodný pozemkový úrad má tam veľkú agendu registrov alebo mal registre obnovenej evidencie pozemkov. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Ďalej, je tam zákon o záhradkárskych osadách č. 64/1997 Z. z., tam je krajský pozemkový odvolací orgán, s konečnou platnosťou. To znamená, je to kvantum agendy, s okolo 400 záhradkárskymi osadami to ešte treba ukončiť. To nie je chodenie po ulici a zháňanie ľudí, to je o odbornosti, či to viem alebo neviem. Ďalší zákon je o ochrane pôdneho fondu a využití poľnohospodárskej pôdy. Tam tiež v určitých prípadoch sme odvolací orgán. Mali sme aj zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z., tam sme to tiež registrovali svojho času. Išlo to na lesné úrady. Teraz to už neregistrujeme.
Z toho zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bola jedna veľká agenda, ktorú si mnohí neuvedomujú z tých, čo robili tie obvodné úrady, pričom krajské boli odvolacím orgánom, pri vyčleňovaní pozemkov, tzv. § 15. Len v okrese Trebišov bolo vyčlenených 20 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na užívanie. Však to je agenda. Hovorím, že keď nemáme jasný grunt, pozemky tejto republiky, nemáme nič, vážení kolegovia, nemáme nič. A neviem, prečo sa nedáva tá vážnosť týmto úradom či pozemkovému úradu, či katastru, či pozemkovému fondu aj lesnému, samozrejme, lebo aj on to spravuje alebo teda riadi na lesnom pôdnom fonde. Predsa nehovoríme, že to sú tí zamestnanci, ktorí hája záujmy štátu. Hája záujmy aj vlastníkov. Samozrejme, hája záujmy všetkých užívateľov tých pozemkov podľa tých zákonov, ktoré my im tu prijímame.
Takže, pán minister, bol by som veľmi rád, keby sme pri tej reforme dali vážnosť aj tomuto úseku štátnej správy, lebo nie je možné, že by ten istý referent za tú istú prácu dostal rozdielny plat iba kvôli tomu, že jeden je na východe a druhý je na západe. Nie je to možné. Takže budem veľmi rád, keď aj toto sa bude v ESO riešiť v tom ďalšom období. A momentálne, ako to už bolo spomínané, ja by som bol veľmi rád, keby ten audit, ktorý sa tu robí, robil sa aj na kompetencie, aj na persóny, to znamená, proste aby tam bolo to výberové, odborné konanie, ktoré hovorí o tom, že je spôsobilý ten človek na to. A ja som zažil, že pozemkový úrad riadil veterinárny lekár. No, nehnevajte sa, to je trošku scestné podľa mňa. Veď to sa nedá, veď to je trošku o inom. Ako už bolo spomínané pani Žitňanskou aj pánom Gálom tak medzi rečou, príde nová vláda a zistíme, že sa všetko mení.
Vážení, viete, čo mne chýba v našej republike? Cieľ, ktorý nebude spochybnený žiadnou vládou, žiadnym politickým kádrovaním, žiadnou výmenou alebo neviem čím všetkým možným. Majme cieľ, do ktorého sa chceme dostať. Dvadsať rokov budujeme štátnu správu, nejakým spôsobom, sú to reformy vpravo, reformy vľavo, reformy hore, liberálne, demokratické a neviem aké reformy. No, vážení, povedzme si, kam sa chceme dostať. A k tomu cieľu smerujme. Ja by som sa prihováral za všetkých k vám, poslanci a poslankyne, kolegovia. Prekročme ten prah politickosti. A povedzme, chceme štátnu správu, jednoducho povedané, výkonnú, efektívnu, odbornú, aby človek, ktorý príde na úrad, povedal, že má ju okamžite, hneď a dá ruku do ohňa za ňu, že to bude dobrá štátna správa. Žiaľ, doteraz, musím povedať, sa nám to nepodarilo. Neviem, akým spôsobom sa my poúčame z minulosti pri týchto reformách. Neviem, kto sa na ministerských postoch nad tým zamyslel, pretože dobré veci, myslím, už boli vymyslené alebo sú vymyslené. Ale len treba sa k nim dostať a dať to do tej našej súčasnej štátnej správy. A myslím si, že malo by to nejaký význam, aby sme sa nehrali na múdrych a múdrejších a riešili to tak, aby ten občan bol spokojný.
Politické nominácie. Budem stále proti nim. A nehnevajte sa, veď predsa nemôže nejaký iný nominant politický inak si vykladať zákon, ktorý tam je, a sa podľa neho riadiť. Ja si to neviem predstaviť. Keď k nám príde iný nominant politický, tak ten si musí ten zákon vykladať ináč ako ten nepolitický nominant? To mi vysvetlite. Ja tomu nerozumiem. Pán minister, viete, ja nerozumiem tomu proste, že keď ja tam prídem ako politický nominant, to znamená, ja si píšem zákony pre seba, pre mojich známych, pre mojich kamarátov? To nie je možné. Zákon je iba jeden. Žiaľ, že nemá vykonávacie vyhlášky, to je už druhá vec. A pri pozemkových zákonoch je to tisícpercentná pravda, že nepoznám žiadnu vykonávaciu vyhlášku, potom sú len metodické pokyny. Máme právny názor jedného právnika advokátskej kancelárie a neviem koho všetkého možného, nehovoriac o rozhodnutiach súdov, ktoré, ako pani Žitňanská povedala, rozhodujú, ako rozhodujú. A ten právny názor nie je ujasnený, nemáme ho tu stále. Takže, pán kolega, rozsah pozemkových úradov je veľmi veľký. A myslím, že túto dôstojnosť si zaslúžia. A ja budem veľmi rád, keď aj touto reformou tento úrad a úrady pozemkové a všetky úrady, ktoré majú tú štátnu správu špecializovanú zastrešovať, dostanú tú vážnosť, ktorú si zasluhujú. A chcel by som ešte poprosiť o jednu vec, lebo definitíva tu bola sľubovaná, a to už veľa rokov pre štátnych zamestnancov. Myslím, že pri súčasnej finančnej mizérii platov štátnych zamestnancov je to určitý motív pre mnoho ľudí možnože, aby si uvedomili, že keby nejaká definitíva mohla byť, bol by to taký malý zázrak, aby sme tých schopných, ktorých v súčasnosti prijmú do štátneho zamestnaneckého pomeru nejaké tie úrady špecializované na dva, tri, päť rokov, a potom keď sa to už naučia, tak idú preč, do súkromia alebo do inej sféry a bojujú proti kolegom, ktorí ich to naučili, naučili, ako to majú robiť. A to je u mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky anomália, keď predsa štát nemôže byť vydieraný tým, koho naučil, ako to má robiť. A potom, žiaľ, my prehrávame veľa súdov aj u nás doma ako štát iba kvôli tomu, že sme nevedeli udržať toho pána alebo tu pani, ktorá možnože, ak by sme k nej pristupovali aj tak, že napríklad dáme jej tú definitívu, že bude vedieť, že bude mať ten dôchodok zabezpečený, a myslím, že bežné to je vo svete, mala by tam tú istotu. A keď mi niekto povie, že sa to nedá zvládnuť, ja poviem, kde je vôľa, tam je cesta. A my stále narážame na politickú vôľu. Tak urobme to veľké gesto pre občanov Slovenskej republiky. A povedzme, že máme tú politickú vôľu, kolegovia, všetci cez celé spektrum. Je to naša štátna správa, štátna správa Slovenskej republiky, nie štátna správa Spojených štátov ani Maďarska, ale Slovenskej republiky. Cez politickú vôľu urobme to cielene, urobme to dobre, aby sme nemuseli znovu o štyri roky sa hanbiť alebo niečo reorganizovať.
Takže držím palce pánovi ministrovi a celému jeho kolektívu. A dúfam, že tie vzletné a zatiaľ iba na papieri dané slová, ktoré sú pri tomto zákone, budú realizované aj do reálnej praxe, ktorá povie, že konečne sa na tej štátnej správe robí to, čo sa robiť má, a pracovníci si vykonávajú prácu, ako majú.
Ďakujem pekne kolegovia, že ste ma vypočuli, všetko dobré.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, myslím, že občania to vyžadovali a vyžadujú. Musím povedať z vlastných skúseností, že bolo to v kompetencii aj príslušného prednostu alebo riaditeľa buď obvodného, alebo iného úradu, konkrétne hovorím o pozemkových úradoch, a bolo to, zase musím citovať pani Košútovú, ktorá hovorí, že "je to o ľuďoch" a štátna správa je 100 % o ľuďoch. To znamená, že ako si v tom okrese zastali tí zamestnanci propagáciu svojho úradu a ako chceli robiť pre tých ľudí. My sme konkrétne mali do šiestej, lebo je tam pohyblivá pracovná doba, takže prakticky v piatok to bolo do štrnástej a tá streda myslím, že áno, je to v strede týždňa, kvitujem, mohlo by to byť. Napríklad kataster cez štvrtok nemá stránkové hodiny vôbec. To znamená, tam sa nedostanete. Takže ja si myslím, že úrad by tu mal byť a štátny úrad zvlášť by tu mal byť celý týždeň pracovný, ktorý je tam a tie hodiny, samozrejme, vyjsť v ústrety jednoznačne by mali byť. Takže asi toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, nebudem dlho, ale chcem, myslím, že vecne. Samozrejme, že ako ornitológ vítam všetky aktivity, ktoré sprísnia a zamedzia, by som povedal, obchodu s našimi ohrozenými druhmi alebo s druhmi, ktoré sú chránené aj v našej republike. A som veľmi rád, že zákon o CITES primäl ďalšie kvalitatívne zlepšenie, ktoré v tejto novele zákona vidím. Samozrejme dopĺňame v prvom rade transpozičnú smernicu Európskej únie týkajúcu sa výrobkovz tuleňov, respektíve ich obchodovania.
Chcel by som upozorniť asi na dve veci v tejto novele. A síce, v § 13a, licencia na výrobu krúžkov alebo distribúciu krúžkov. Som rád, že sa tam dosť podrobne píše, akým spôsobom sa môžu tieto krúžky jednoznačne a rozlíšiteľne nejakým spôsobom vyrábať a musí byť určená licencia, kto to môže robiť, aby sme s tým nemali, by som povedal, že ďalšiu podporu korupcie a iných vykrádaní našich vzácnych druhov, ktoré tu máme. A nehovorím len o živočíchoch, aj o rastlinách. A zaujal ma ods. 10, kde sa hovorí, že ak licencia na krúžky bola zrušená podľa ods. 8, kde ministerstvo môže zrušiť cez nejakých 6 bodov, tak ďalšiu licenciu môže požiadať až po uplynutí dvoch rokoch, a to iba v tých prípadoch, keď je to už "a až c a f". A až "c a f, d)" hovorí, že držiteľ licencie na krúžky požiada o jej zrušenie, to je jedna možnosť; a e) je - sa v konaní o zmene licencie na krúžky preukáže nesplnenie podmienok pre jej udelenie podľa ods. 2, ods. 3 písm. b). To znamená, neviem prečo, tam bola urobená výnimka. Myslím, že by to mohlo spĺňať, že áno, zase po dvoch rokoch môže žiadať, aby to nebolo, že ten čo viac-menej ani nesplnil podmienky si to môže založiť na druhý týždeň alebo na druhý deň. Tak neviem, rád by som sa na to pozrel, keby sme to nejako tiež vysvetlili.
A ďalšia vec. U nás pri názvosloví slovenského vtáctva bol veľký rozpor. Mali sme tam dvojkoľajnosť. Takže áno, uznávame túto. Tento problém sa neriešil veľmi dlhé roky a musím povedať, som rád, že za éry terajších ornitológov cez Slovenskú ornitologickú spoločnosť bolo v roku 2010 urobené jednotné názvoslovie vtákov Slovenska, ktoré obsahuje trinásťtisíc druhov, aj vyhynutých. Pánovi ministrovi som si dovolil jeden takýto exemplár tejto knihy, ktorá vyšla, darovať. A keď som si to porovnal, lebo k tomuto zákonu, proste, keď ste si všetci  všimli, je aj vykonávacia vyhláška, kde sa hovorí v prílohe 6 Zoznam druhov, na ktoré sa nemusí viesť evidencia druhovej karty. Sú tam samozrejme aj vtáky,  väčšinou sa tu jedná o papagáje. A musím povedať, že zhruba asi v štvrtine ten slovenský názov nesedí so súčasnou názvoslovnou politikou, ktorá bola v tejto celej práci urobená. Takže pri druhom čítaní dám pozmeňujúci návrh, aby sme to zjednotili, pretože bolo názvoslovie podľa Ferianca, podľa Matouška, a vyslovene sa dalo do zátvorky a tým pádom vznikali rôzne anomálie a šiesti naši vrcholní ornitológovia urobili tomu koniec a pracovali na tom tri a pol roka. To znamená, bola to robota, ktorá si, by som povedal, že klobúk dole pred nimi, ja sa pred nimi hlboko skláňam. A urobili priekopnícke dielo, ktoré by malo vstúpiť aj do všetkých vedeckých a iných prác aj v názvosloví, ktoré sa týkajú tohto vtáctva.
Toľko z mojej strany. Len držím palce a dúfam, že tento zákon skvalitní ďalšiu prácu, ktorá prakticky by sa mala od orgánov ochrany na tomto úseku cez obvodné úrady životného prostredia vyžadovať. Takže dúfam, že aj po kvalitatívnej stránke tam tí pracovníci, ktorí tam pracujú, budú mať aj školenia. Pretože musím povedať po pravde, ja som bol aj chovateľ papagájov, je to jedna moja časť života, a mnohí kolegovia, ktorí mali vydávať mne rozhodnutie o tom, čo chovám, nevedeli rozlíšiť na obvodnom úrade životného prostredia, aké papagáje vlastne mám. A to bol veľký problém. Tak potom som im dal trošku školenie. Nechcem zo seba robiť majstra sveta, ale bol by som rád, keby bola kvalita aj mnohých tých školení, lebo tam je to už o tej praxi,  či to vie rozlíšiť, alebo nevie rozlíšiť. Neviem, ako to oni majú zabezpečené, nie som pracovníkom obvodného úradu životného prostredia, ale myslím si, že keď to chceme schváliť, tak aj po tejto odbornej a personálnej stránke. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Prepáčte, zabudol som ešte, musím pripomenúť, že táto problematika není nová. Aj na poslednej schôdzi minulého volebného obdobia tento návrh zákona bol predkladaný už teraz v našom parlamente nesediacimi poslancami, a síce pánom Tomášom Galbavým a pani Tkáčovou Jarmilou. Takže aj týmto by som chcel upovedomiť, že aj v minulom volebnom období to bolo považované za problém, nakoľko to bolo na poslednej schôdzi, nemalo to kam postúpiť. Takže týmto myslím si, že robíme zadosť, aby to malo riadne hlasovanie aj do druhého čítania, a dúfam, že naprieč politickým spektrom sa to týka všeckých, že každý si zváži a dá podporu tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.