Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že ste zareagovali, že vás táto tematika možno aj trochu chytila za srdce, niekoho sprava, niekoho zľava. A tak by som povedal, čo bráni, ja som tiež za, som za, aby to bolo odborne posúdené, nemám s tým problém. Čo bráni obci zavolať si toho veterinára tam na obecné zastupiteľstvo? Povedz, pán veterinár, spĺňa ten Jožko Mrkvička podmienky, nespĺňa, je to problém? Keď to myslí obecné zastupiteľstvo úprimne, že chce to poriešiť doslova transparentne, tak mi chcete povedať, že ten veterinár za to, že tam príde vysvetliť svoj dôvod, akým spôsobom posúdil chov toho nebezpečného zvieraťa u tohto žiadateľa, resp. chovateľa, že bude chcieť za to 15-tisíc eur, to mi chce niekto povedať? Dokonca zdá sa mi, že tieto podmienky sú už definované v mnohých prípadoch, ako to má vyzerať, takže myslím si, že tá odbornosť jednoznačne áno, mala by tam byť kritériom, ale hovorím, že každý, kto chce chovať nebezpečné, ja hovorím exotické zviera, lebo aj naša myš domová je nebezpečné zviera. Hocičo môže byť nebezpečným zvieraťom, to znamená, hovorím exotické, ktoré by sme pred 50 rokmi tu vôbec nemali. O tomto je tento zákon. A keď už raz sme ich zadefinovali tie nebezpečné, v úvodzovkách, exotické, my nevymýšľame ďalšie kategórie, kto tam ešte príde, či tam príde potkan ako spomínal pán Alojz Hlina v tom prvom čítaní, keď bolo u pána Podmanického, alebo ďalší. Ale my už máme zadefinované, ako Slovenská republika a jej občania prostredníctvom poslancov definujú nebezpečné zviera. My nevymyslíme zas teplú vodu, už to tu máme, ja nechcem ísť dvojkoľajne, lebo trieda cicavce prešla. Trieda cicavce prešla, už je to v obecných zastupiteľstvách, tam už rozhoduje, či bude chovať toho tigra alebo nebude. Ale čo tí ďalší? A tu je tá anomália, tu je tá disproporcia, ktorú chcem odstrániť v tomto zákone. A ja hovorím, pokiaľ iba jedného človeka zachránime, má to zmysel, má to zmysel, aby takáto dvojkoľajnosť bola stade doslova odstránená a vyhubená.
Takže myslím si, vážení, áno, som za odbornosť a myslím si, že obecné zastupiteľstvo, ako tu bolo spomínané z úst pána Mičovského pri tých kompetenciách, ajajaj, tam je tých odborníkov, až mi je z toho niekedy zle, keď tam prídem a sa ich niečo opýtam. Takže myslím si, že tu by tento problém nastať nemusel pri dôslednej a úprimnej snahe obecných správcov majetku v tých samosprávach zástupcov v snahe posudzovať takúto žiadosť, ktorá príde od nejakého toho vlastníka alebo žiadateľa. Samozrejme, myslím si, že je to o to väčší dôvod, aby sme nezmenili slobodu na svojvôľu, lebo keď mi chcete povedať, že ja, moje veľké ego, má prevalcovať celú dedinu, pretože ja som ten silný, ja som ten milionár, ja som ten miliardár a ja si to môžem dovoliť a ty tam čuš, lebo ty si iba môj sused , ty máš iba 500 eur plat alebo dôchodok, tak si myslím, že to nie je zmysel demokracie, vážení, to nie je zmysel demokracie. Teraz nehovorme o egu, hovorme o nás občanoch Slovenskej republiky. My občania voláme po vás, poslanci, zachráňte nás. A hovorím, to nie sú milióny, to sú možno desaťtisíce ľudí, ktorí takto by si to vedeli predstaviť.
A prečo potom volíme tých svojich zástupcov, veď ja mu delegujem, ja mu delegujem svoju predstavu, ty si ten, ktorý má bude zastupovať v tom obecnom zastupiteľstve, v tom mestskom. Ja potom prídem k nemu a mu to vysvetlím, ručne-stručne, keď bude treba, že čo voči nám nemôžu. Ale na tých obciach, tam sa to ručne-stručne vysvetľuje, to vám garantujem, že áno. A tam sa okamžite a vždy sa to utrasie, ako to má byť. Áno, hovoríte o tých lobingoch, že celá rodina volí a už je starosta, ale ja hovorím, pokiaľ to niekto myslí úprimne, dá sa to. Ale hovorili ste aj o tých referendách, o tých petíciách, to sú ďalšie možnosti, ktoré by tam mohli byť, ale hovorím, som za odbornosť, áno, som za to, aby mal spôsobilosť ten, kto to chová, aby vedel tú vec chovať, lebo to, že mám peniaze a že si to môžem dovoliť, ešte neznamená, že som chovateľ. Takže samozrejme, že musí spĺňať tie podmienky, a myslím si, že každé obecné zastupiteľstvo vie si zastať túto úlohu a občania mu to vedia veľmi rýchlo zrátať, pokiaľ by to nebolo.
Ďakujem pekne a znovu prosím o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zdôvodnil svoj zákon, ktorý predkladám ako doplnenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Čo je v živote človeka najdôležitejšie? Ja hovorím zdravie a vôbec, že ten život žiješ, že ho máš. Štát, ktorý by nebol, keby tu nemal občanov, mal by chrániť zdravie a život svojich občanov. Myslím si, že aj tento zákon je o ochrane zdravia a života našich občanov. To, čo by sme si pred 40 rokmi možnože ani nevedeli predstaviť, alebo 50, že na našom území budú aj možnože súkromné zoologické záhrady, že budú určití občania našej republiky chovať zvieratá, ktoré rozširujú plejádu nebezpečných zvierat našej fauny, to, čo by sme si nemohli pred tými 40 rokmi predstaviť, je v súčasnosti realita. Žiaľ, mnohí túto možnosť zneužívajú vo svoj osobný prospech bez ohľadu na to, ako sa k nim správa okolie, akých majú susedov a vôbec sa nezamýšľajú nad tým, či ich vôbec náhodou neohrozujú touto svojou chovateľskou záľubou, resp. niekedy aj rozmarom. A myslím si, že štát by mal zasiahnuť. Ja som bol veľmi rád, že kolega z vládnej strany SMER pán Podmanický prišiel s takýmto návrhom zákona v júli 2012 a tlieskal som mu, že super, kolega, tak to má byť. Keď som ale podal pozmeňujúci návrh, ktorý si myslím, že dopĺňal veci a hlavne živočíchov, ktoré už naša legislatíva eviduje a má ich zadefinované ako nebezpečné živočíchy vo vyhláške č. 143/2012, tak dostal som zápornú odpoveď. Trošku ma to zmiatlo, pretože prakticky zavádzame dvojkoľajnosť. Kolega veľmi správne pochopil význam obecných zastupiteľstiev a právomoci obecných zastupiteľstiev, že tí sú, tí na tých prvých, druhých stupňoch, čo by mali chrániť tiež zdravie a život svojich občanov. Aby vlastne zastupiteľstvo rozhodovalo o tom, aké nebezpečné živočíchy sa budú chovať, lebo hovoríme o chovaných, nehovoríme o divo žijúcich, hovoríme o chovaných živočíchoch, aké sa budú chovať v ich území, v ich obci. Keď vytkol, resp. keď si vo svojom pozmeňujúcom návrhu vybral iba triedu cicavce, tak som myslel, že logicky, keď preberie celú plejádu všetkých tried, ktoré sú v tejto vyhláške, že potom nebude robiť žiadny problém. V piatok, keď sa predkladal tento zákon aj môj pozmeňujúci návrh, bol som uistený, že áno, pán kolega, je to v poriadku, môže ísť. Prišiel utorok, keď sme hlasovali a zrazu už to nemôže ísť. Dôvod? Keď mi niekto povie, že koľko roboty budú mať pracovníci mestských úradov s registráciou takýchto nebezpečných živočíchov, keby náhodou mali rozhodovať ešte o tom, či tam budú, alebo nebudú sa chovať. Hovorím, že to je nezmysel, to je neviem skade, lebo nech mi nikto nechce povedať, že keď sme museli zaťažiť naše pracovníčky obecných a mestských úradov a pracovníkov tým, že budú evidovať psov, nechcite mi povedať, že keď budeme musieť evidovať žraloky, kajmany, pavúky a iné, že to bude 100- alebo 10-násobne viacej. To mi nechcite povedať. Keď to má byť dôvod, prečo neprešiel môj návrh, aby sme zjednotili tú legislatívu, aby tie nebezpečné zvieratá boli jednotne, ako sú v tej vyhláške, boli pojaté aj do toho, o ktorých bude rozhodovať tá samospráva, tak potom ja hovorím, že neviete, o čom hovoríte. Máme tu byť na to, aby sme toho občana chránili.
Samozrejme, tak ako sa nerieši rómska otázka 23 rokov, pretože sa to nedotýka priamo prezidenta, predsedu vlády, ministra, lebo on tam nežije vedľa nich. V dedine sa nezobúdza a nezisťuje, či ešte má tam vôbec bránu a či má psa a či ešte nemá stromy vyrúbané. Jeho to netrápi, samozrejme, samozrejme je to tam niekde na Spiši, na Zemplíne, je to niekde v Rimavskej Sobote. Akonáhle vás to začne trápiť, že priamo v dedine s tým zápasíte a boríte sa s tým, tak vtedy už je to aj pre vás alarmujúci moment a urobíte všetko preto, aby sa to zlepšilo. A preto ja hovorím, že tí ľudia, ktorí kričia a ich hlas nie je vypočutý, že ich susedia chovajú mimo triedy cicavcov aj iné triedy nebezpečných, ja hovorím exotických zvierat, mali by sme ich vypočuť, mali by sme rozšíriť túto možnosť, aby sa obecné úrady aj k týmto triedam vyjadrovali. To je vlastne môj dôvod, prečo ho znovu predkladám a môžem vás uistiť, budem ho predkladať každý polrok, ako mi to rokovací poriadok dovoľuje, pretože je to o tom, vážení kolegovia, že poďme sa hrať o veci, nie o opozícii a koalícii. Tak ako minule pán Hrnčiar, resp. pán Csicsai povedal, že čo povieme našim predkom, čo povieme, čo sme tu robili, keď sme mohli zabrániť výkupu pôdy. Tak som mu povedal, čo povieme, že ste sa tu hrali na opozíciu a koalíciu a jedno neschvaľovala opozícia a koalícia neschvaľovala opozícii jej návrhy. Hoci boli dobré, boli pre vec, boli pre obyčajných ľudí, boli pre našich občanov spravodlivé, čestné a zjednodušovali im život. Tak to im budem musieť povedať.
Tak, vážení, dovoľte, že, by som vás poprosil, aby tento zákon, ktorý predkladám, a cieľom jeho je rozšíriť právomoc obce a obecného zastupiteľstva, aby udeľoval súhlasy s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných zvierat, ktoré sú definované vo vyhláške, ktorú už tu máme. Definíciu, my nemusíme vymýšľať perpetuum mobile, čo tam chceme. Už ich máme. Urobili sme dvojkoľajnosť v tomto zákone. Aby sme to zjednotili, aby tam boli všetky a tvrdím, že by sa tam ešte pripisovali ďalšie, ktoré prináša reálny život, lebo iba tak môžeme ochrániť nášho občana. To nie sú státisíce, to sú stovky ľudí možno, tisíce ľudí, ale keď vedľa neho niekto chová desiatky jedovatých hadov a on dennodenne ide domov v bytovke s tým, či náhodou jeho decko niekde nestretlo na nejakom tom zábradlí toho hada a či náhodou ešte žije. Tak to je to! To je tá ochrana toho života, to chcem dosiahnuť, aby nemusel takýmto spôsobom sa báť. Ako ten štát sa má k nemu postaviť? Čo mu máte povedať, poslanci Národnej rady?
Takže dúfam, že aj naprieč politickým spektrom návrh tohto zákona mohol by byť prijatý. Mohli by ste si vstúpiť do svojho svedomia, páni poslanci a poslankyne, že čo chceme vlastne chrániť v našom štáte. A budem tvrdiť stále, v prvom rade je zdravie a život našich občanov, lebo bez nich nás tu netreba. My sme tu zbytoční, sú naši voliči a keď vy rozlišujete medzi mojimi a vašimi, našimi a opozičnými, koaličnými a vládnymi voličmi, tak ja to nerozlišujem, vážení. Ja to nerozlišujem, lebo my sa máme postarať o všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tento návrh zákona, ktorý predkladám, nemá dosah na štátny rozpočet, ani verejnej správy. Je to iba o dobrom úmysle. O úmysle štátu chrániť občanov, ktorí sa nemôžu dovolať pravdy, nemôžu dovolať ochrany. Nevyvoláva ani iné sociálne vplyvy. Skôr by som povedal, že kladne, že prestanú byť rôzne hádky, škriepky, sťažnosti, petície, nehovorím už o referendách, ktoré by mohli z toho vzniknúť. A myslím si, že mali by sme ukľudňovať život slovenského občana. Nie ho traumatizovať a ďalšími návrhmi, ktoré tu prijímame, ho doslova že terorizovať. Takže, vážení, chcel by som vás požiadať, hoci je nás tu torzo, ale som rád, že máme tu možnože z každej strany toho nejakého zástupcu okrem MOST-u - HÍD a SDKÚ, tak chcel by som vás požiadať, aby tento návrh zákona prešiel, (Reakcia z pléna.) cez vaše, áno, pán kolega, vidím vás. (So smiechom.) Sláva, máme jedného zástupcu aj z SDKÚ, som rád. Takže myslím, že malo by to ísť mimo politické spektrum a malo by ísť o zmysel a podstatu tejto veci. Takže žiadam a prosím vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.
A ešte na záver chcem upozorniť, som smutný, keď pán kolega Záhumenský nedal svoj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal tiež zákona o veterine. Nedal k tomuto môjmu zákonu, ktorý vlastne otváram sólo, a dal ho k zákonu o potravinách. To som už spomenul aj v diskusii v rozprave o zákone o potravinách. Áno, ja viem, stále sa hráme opoziční, koaliční, dobre, asi vám to nevyhovoríme v tomto volebnom období. No dúfajme, že všetkým dňom nie je koniec, slovenskému národu ani slovenským poslancom, takže verím, že raz to svedomie sa u každého ozve a povie: Áno, treba ísť pre vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky. Myslím si, pán kolega Gál, že museli sme tu vyšpecifikovať jednotlivé druhy, ktoré chceme odstrániť. Teda tie typy, ktoré môžu sa vyskytnúť pri takejto komunikácii. A to, že je to trošku obšírnejšie a bolo to v troch, tak už nechám na vás, že ako máte, by som povedal, mieru tej trpezlivosti si to prečítať a prejsť. Lebo nie všetko môžeme robiť v minimálnom množstve a obzore, respektíve na minimálnom počte riadkov.
Ďakujem pekne. Dúfam, že to podporíte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia. Dovoľte, aby som aj ja sa vyjadril k nášmu prednesenému zákonu o elektronických komunikáciách, ktorým dneska dopĺňame zákon o elektronických komunikáciách, a zároveň dal aj jeden pozmeňujúci návrh a doplňujúci, ktorý prakticky chce urobiť poriadok aj v rôznych esemeskách, ememeskách, ktoré dostávame a tiež nám spôsobujú v mnohých rodinách niekedy traumy, aké veľké čísla za dané služby nám vyskočia.
Účet za telefóny v nadmernej výške postihol už nie jednu domácnosť a zďaleka nie vždy príčina bola iba komunikácia dospievajúcich detí s týmto telefónom. Známe sú prípady, keď mnohým zákazníkom mobilných operátorov napríklad vyzváňal telefón s neznámym číslom, keď sa chceli ozvať, hovor sa automaticky zrušil a prekvapenie prišlo s faktúrou. Prakticky zákazníci sa po jedinom zavolaní na číslo zmeškaného hovoru po fakturačnom období takmer nedoplatili. Tak to je vlastne zmysel aj nášho zákona, ktorý sme už predkladali, ako už kolega, pán Viskupič povedal, po ťažkých trampotách časových, konečne sa dostal aj do druhého čítania na schôdzi Národnej rady.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde prakticky v odôvodnení bude všetko jasné, takže dúfam, ctená snemovňa, že všetko pochopíme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Martina Fecka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. § 3 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Osobitnou kategóriou služieb sú služby s pridanou hodnotou, ktoré sú poskytnuté ako verejné služby podľa tohto zákona za zvýšenú tarifu (ďalej len "osobitné cenové podmienky") vrátane súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž")."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1775/2012 sa uvádza, že nahradením doterajších pojmov "osobitné cenové podmienky" za "konkrétne cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" za "niektoré kategórie služieb" sa vecne mení význam ustanovenia § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") a že navrhované pojmy sú obsahovo príliš široké a právne vágne, čo by mohlo v praxi spôsobovať problémy s ich vymedzením. V stanovisku sa zároveň odporúča precizovať formuláciu pojmu použitú v tomto ustanovení. Skutočnosť, že však, skutočnosť je však taká, že tak ako nie sú vymedzené navrhované pojmy konkrétnej cenovej podmienky a niektoré kategórie služieb, nie sú v zákone o elektronických komunikáciách vymedzené ani doterajšie pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb".
Rovnako nie je vymedzený ani pojem "audiotextové služby", pričom však tento pojem používa aj samotný Telekomunikačný úrad, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu "audiotextové služby" nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou (APRS), ktorá združuje osoby, ktoré tieto služby poskytujú.
Pojem, ktorý navrhuje použiť namiesto pojmu "audiotextové služby" Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), a to pojem "služba so zvýšenou cenou", tiež nie je v zákone o elektronických komunikáciách vymedzený a je použitý len raz, výlučne v spojení s blokáciou MMS, § 43 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách.
V opatrení Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky 0-26/2011 o číslovacom pláne je vymedzený výlučne pojem "služba so zvýšenou tarifou", ktorou sa rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Tento pojem je transponovaný do opatrenia uvedeného úradu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2012, týkajúcej sa spracovávania osobitných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií, smernica o súkromnom a elektronických komunikácií, o súkromí a elektronických komunikáciách. Je to mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, ktorá službu so zvýšenou tarifou vymedzuje ako službu, ktorá si vyžaduje spracovanie prevádzkových dát alebo miestnych dát iných, nie sú prevádzkové dáta v takom rozsahu, aký ide nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturácie jej prenosu. Podľa menovanej smernice môžu tieto služby napríklad obsahovať informáciu o najlacnejšom tarifnom balíku, navigačnú pomoc, prevádzkové informácie, predpoveď počasia a turistické informácie. Tieto služby môžu mať charakter volania alebo textovej či obrazovej správy, čo korešponduje so záverom, ktorý chcú dosiahnuť predkladatelia novely o elektronických komunikáciách.
Pojem "služba so zvýšenou tarifou" je tak priamo naviazaná na pojem "služba s pridanou hodnotou", ktorý platný zákon o elektronických komunikáciách vymedzuje v § 57 ods. 3. Ako služby s pridanou hodnotou sú zo strany podnikov poskytujúcich verejné siete alebo verejné služby v princípe ponímané aj audiotextové služby a rôzne formy súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž").
S cieľom precizovať ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách a dať príslušným pojmom určitý vecný rozmer je nevyhnutné priamo v zákone vymedziť pojem "osobitná kategória služieb". Spoločne s vymedzením tohto pojmu je žiaduce zadefinovať aj pojem "osobitné cenové podmienky" aspoň v podobe legislatívnej skratky a rovnako v podobe legislatívnej skratky z praktických dôvodov aj pojem "výherná súťaž".
V súlade s odporúčaním ministerstva uvedeným v stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa nepoužíva v texte pojem "audiotextové služby", keďže tento pojem je už zahrnutý v pojme "osobitné kategórie služieb", ktoré sú poskytované ako verejné služby podľa zákona o elektronických komunikáciách za zvýšenú tarifu.
2. V čl. I, bod 1 znie:
"(1) § 42 ods. 1 písm. i) znie:
"i) Informácie o platných cenách vo vzťahu ku všetkým číslam a službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitných kategóriách služieb poskytnúť takéto informácie okamžite pred zostavením volania, ak ide o telefónnu službu alebo na začiatku komunikácie s užívateľom, alebo na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe, ak ide o výhernú súťaž."."
Odôvodnenie: Ustanovenie § 42 zákona o elektronických komunikáciách je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, a jeho cieľom je ochrana spotrebiteľa. Možno súhlasiť s niektorými odbornými názormi, že ukladanie povinností prevádzkovateľom z hľadiska obsahu služby by nemalo byť predmetom tohto zákona o elektronických komunikáciách, ale iných zákonov, napríklad zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov alebo zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa").
Na druhej strane treba uviesť, že v § 1 ods. 2 zákona o slovenských komunikáciách takéto legislatívne a vecné riešenie výslovne pripúšťa a že na Slovensku sa v oblasti ochrany spotrebiteľa uplatňuje aj kombinovaný prístup, to jest zákon o ochrane spotrebiteľa nie je jediným, ale skôr rámcovým zákonom o ochrane spotrebiteľa. Je integrálnou súčasťou viacerých iných sektorových zákonov, napríklad zákona 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 390/2012 Z. z. Rovnako je potrebné uviesť, že bez ohľadu na informácie, ktoré sú povinne zverejňované podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejné služby v zmysle § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, na uvedené podniky sa vzťahuje odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré jednak prikazuje týmto podnikom zverejňovať informácie podľa ods. 1 transparentne, porovnateľne, primerane a aktuálne a súčasne umožňuje Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, aby určoval ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu a formy zverejňovania informácií.
S prihliadnutím na bod I tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu možno ponechať pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" ako súčasť formulácie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách. Je však potrebné oddeliť a následne precizovať dve najčastejšie sa vyskytujúce osobitné kategórie služieb, a to audiotextové služby, v návrhu zahrnuté pod pojem "osobitné kategórie služieb", kde sa ponecháva povinnosť informovať užívateľa, spotrebiteľa o platných cenách okamžite pred zostavením volania, a výherné súťaže, kde je takúto povinnosť nevyhnutné naviazať na komunikáciu s užívateľom podľa kategórie súťaže. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú výlučne v rámci mobilnej telefónnej komunikácie, zaslanie SMS alebo MMS zo strany operátora, následne zapojenie sa do súťaže užívateľom zaslaním MMS alebo SMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola zaslaná na začiatku komunikácie s užívateľom, keď sa ešte má možnosť rozhodnúť, či do súťaže sa zapojí. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú v inom priestore, napríklad v audiovizuálnom priestore, a odkazujú užívateľa na zapojenie sa do súťaže formou zaslania SMS alebo MMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola sprostredkovaná užívateľovi na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe. S odporúčaním ministerstva, aby sa pred zostavením volania v prípade osobitných kategórií služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytla volajúcemu len informácia o tom, že ide o takúto službu, sa nie je možné stotožniť, keďže takéto odporúčanie nie je v súlade so základným zámerom návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách, na základe ktorého by sa mala pred zostavením volania poskytnúť platná cena, aby sa volajúci vedel zodpovedne rozhodnúť, či takúto elektronickú komunikačnú službu využije, alebo nie.
Preto je potrebné v § 42 ods. 1 písm. i) zákona určitým spôsobom vyjadriť, že volajúci sa dozvie o konkrétnych cenových podmienkach, t. j. platnej cene, ešte pred zostavením volania. Volanie, pán kolega, volania, nie hovoru. Možno akceptovať odporúčanie ministerstva a zároveň odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol v predmetnom ustanovení ponechaný pojem "osobitné cenové podmienky", a to vzhľadom na to, že sa tieto podmienky spresňujú v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. S cieľom dosiahnuť účel zákona, návrhu zákona je však nevyhnutné doplniť informáciu o platnej cene do tohto ustanovenia tak, aby bol volajúci spotrebiteľ dostatočne chránený, čo je v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie Ústredného vestníka Európskej únie, kap. 13, zv. 29) v platnom znení. Ministerstvo tiež odporúča nahradiť pojem "spojenie volania", ktorý používa platný zákon o elektronických komunikáciách v § 42 ods. 1 písm. e) pojmom "zostavenie volania", čo by bolo v súlade s terminológiou použitou v § 3 ods. 3 zákona. S takýmto odporúčaním sa možno stotožniť, a preto je zohľadnené aj v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Bod 3. V čl. I bod 2 znie:
"2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013.
Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."
Odôvodnenie podobné, ako bolo v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch.
Takže čítam bod štyri. V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".
Je to odôvodnené vzhľadom na časový posun. V rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona na 1. apríl 2013.
Vážení kolegovia, bolo to možno trošku nezáživné, ale myslím si, že aj ememesky a esemesky majú svoju váhu. Ťahajú peniaze z vreciek našich obyčajných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Tak dúfam, že touto novelou, ktorá bola aj ministerskými pracovníkmi odsúhlasená, ministerstvom akceptovaná, že bude aj naprieč politickým spektrom akceptovaná a bude schválená, o čo by som vás chcel poprosiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pokiaľ vás tu mám všetkých, páni poslanci, chcem iba upozorniť členov výboru osobitného pre kontrolu NBÚ, že dneska máme zasadanie o 12.15 hodine.
Ďakujem pekne.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem pekne, pán predseda, že ste mi dali slovo. Chcel by som pre zápis uviesť, že včera pri mojich pozmeňujúcich návrhoch, jedná sa o hlasovanie 80, 81, 82, 83, 84, 85 a 86, ma vykázalo moje zariadenie, že som nehlasoval. Samozrejme som hlasoval za.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, lebo ste ozrejmili aj mne nejakú tú históriu, ako to v poľnohospodárstve išlo. No ja sa pýtam, aká bola vyvodená zodpovednosť? Politická? Nie, osobná, hmotná? Takže vážení, s tým si budeme musieť asi aj do budúcna nejakým spôsobom poradiť, čo s takýmito, by som povedal, prešľapmi, ak sa stanú.
Pán kolega, áno, beriem, že hovorili ste, že na krvi našich predkov sa sceľovalo v päťdesiatych rokoch a kolektivizovalo a že by sme to mali teda tú výhodu využiť. Ja som bol tiež v deväťdesiatych rokoch, v deväťdesiatom prvom, druhom, treťom, však vieš, stále som bol na tom pozemkovom a vymeriaval som tých súkromne hospodáriacich roľníkov. Hovorím, dvadsať rokov, tí, ktorí to brali zo srdcom, ostali, tí, ktorí brali špekulantsky, padli. Možnože sám vieš, že keď nemáš 100 ha, tak ani sa do toho nepúšťaj. A tak ako som povedal v minulej faktickej poznámke, no, žiaľ, tú pôdu nedostaneš. Ak si požiadaš a je nájomná zmluva na dvadsať rokov a pokiaľ rok pred jej ukončením vlastník znovu nedá výpoveď, tak prakticky pokračuje ďalších dvadsať rokov. Takže v súčasnosti ani tí malí farmári, ktorí by chceli začínať, nemajú šancu sa dostať k pôde. A je to pravda, už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý prenajíma, doslova na výmery, nie na parcely a robí takéto nájomné zmluvy. A bol som pri tom osobne, kde prakticky tieto zmluvy sú vopred dané, komu pôjdu, a môže si malý farmár tam pýtať od Slovenského pozemkového fondu neviem koľko hektárov, nedostaneš ich. Dokonca v nájomných zmluvách sa ani neuvádza, že je ročná výpovedná lehota, ako to zákon stanovuje. Takže mnoho tých poľnohospodárskych družstiev a poľnohospodárskych subjektov si urobilo tú pôdu tak, ako ju potrebuje na tie dlhé obdobia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež niekoľko poznámok k vášmu výstupu. Som tiež za to, aby sa podporovali malí a strední podnikatelia v poľnohospodárskej výrobe. No vyzerá, že o tom sa hovorí už niekoľko desiatok rokov. Reálna prax je trošku iná a ako základom pre každého poľnohospodára je pôda, tak pokiaľ dnes sa chcú dostať tí malí k pôde, je to modré z neba. Je to modré z neba, my máme zmluvy na 15, 20, 25 rokov, v mnohých prípadoch nevypovedateľné, pokiaľ sa rok predtým neprihlásite, tak vám pokračuje tá istá lehota ďalej. To znamená, zabetónovanie na 50 rokov, 40 rokov, možnosť vyčleniť tú pôdu pre toho malého, drobného, ktorý, žiaľ, má smolu. Paragraf 15 zákona 330 sme zrušili v roku 2008, zároveň finančné prostriedky na vyčlenenie pozemkov vôbec nemáme už zo štátneho rozpočtu na to plánované. Neviem, prečo je takáto filozofia, a pritom aj nejaké tie oficiálne dokumenty hovoria, že práve týmto by sme sa mali venovať, ukazuje to aj bežná prax, lebo tí to berú srdcom. Žiaľ, máme tu pretransformované družstvá, sprivatizované štátne majetky, ktoré idú svojím rytmom ďalej, v demokracii akože. A keď sa pozrieme na priemer, vlastne čo je malá farma alebo čo je malý poľnohospodársky podnik u nás a čo je v Európe, tak to je diametrálny rozdiel. A my to ešte vôbec nemáme definované. Takže tých problémov, ako tú poľnohospodársku hantírku, ako sa hovorí, v úvodzovkách, utriasť u nás, ešte bude dosť veľký problém a kameň úrazu, aby sme sa definovali, ako je to možno aj v tých západných krajinách Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si spomenul aj tie mimoprodukčné funkcie lesa, ktoré ja tvrdím, že sú najdôležitejšie, pretože odstraňovať následne následky toho, že robíme holoruby a doslova drancujeme tie lesné porasty, znamená následne eróziu, znamená následne povodeň, znamená následne škoda. Škoda na majetku ľudí, občanov Slovenskej republiky. A to si musíme uvedomiť. Takže u mňa nič nevyváži. Žiadne ekonomické výsledky nevyváži mimoprodukčnú schopnosť lesa, vododržnú, aby sme tú vodu, ktorú tam les má držať, aby nám ju tam držal. A myslím, že pán kolega Mičovský tomu rozumie podstatne viacej ako ja, a dúfam, že raz pochopíme, že pokiaľ vyrúbeme les, tak vyrúbeme si aj svoj život tu na Slovensku. Nebudeme mať šancu. Ďakujem.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie;
ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.