Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, dobrý deň, kolegyne a kolegovia, vyzerá, že ani desatina parlamentu nie je, nemá záujem o pozemkové úpravy a vypočuť si aspoň to úvodné slovo, ktoré by tu malo zaznieť pri zákone, ktorý sa predkladá v Národnej rade v prvom čítaní. Takže dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Som rád, ešte raz musím povedať, že otvárame ďalší z plejád zákonov o pozemkovom...
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, dobrý deň, kolegyne a kolegovia, vyzerá, že ani desatina parlamentu nie je, nemá záujem o pozemkové úpravy a vypočuť si aspoň to úvodné slovo, ktoré by tu malo zaznieť pri zákone, ktorý sa predkladá v Národnej rade v prvom čítaní. Takže dovoľte, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Som rád, ešte raz musím povedať, že otvárame ďalší z plejád zákonov o pozemkovom nejakom fonde, resp. o pozemkovom fonde ako takom, nie slovenskom, ale pozemkovom fonde Slovenskej republiky, a ideme priamo k meritu veci. Takže myslel som si osobne, že to bude aj o odbornej veci. Zatiaľ to nie je, takže dúfam, že v druhom čítaní doplníme niektoré odborné veci týkajúce sa pozemkových úprav priamo k výkonu, lebo počas 32-ročnej, teda 22-ročnej histórie tohto zákona od roku 1991, myslím, že prax ukázala aj mnohé nedostatky tohto zákona, kde, samozrejme, bol novelizovaný, ale predsa len stále by som povedal, že by potreboval vylepšenie.
Takže poďme k § 34, 3. bodu tohto pozmeňujúceho, teda vládneho návrhu, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. Tu sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond, v ods. 2, použije pozemok, ktorý bol nadobudnutý od príslušnej banky. Bude, použije ho na plnenie podľa ods. 20, úloh podľa osobitného predpisu. Čo sú tie osobitné predpisy, aby sme si ujasnili, a je to odkaz na č. 23. Takže ja pripomeniem, čo je pod tou dvadsaťtrojkou. Tak je to, samozrejme, zákon 229, to znamená prvý reštitučný zákon. Je tam zákon 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby, je tam stavebný zákon, je tam zákon teda 50/1976, je tam zákon 44/1988 o ochrane a využití rastlinného bohatstva, tzv. banský zákon, to znamená, aj na to sa bude môcť použiť, a je tam aj druhý reštitučný zákon 503/2003. Osobne mi tam chýba, je síce pravda, že v tej dvadsaťtrojke sa píše napríklad, ale chýba mi tam minimálne teda zákon o záhradkárskych osadách, lebo aj na to má povinnosti Slovenský pozemkový fond pri vyporiadaní záhradkárskych osád plniť cez pozemky štátu. Dobre, takže dúfam, že keď to je napríklad tak, že bude aj toto z týchto pozemkov Slovenský pozemkový fond, ak to bude nutné v danom katastrálnom území, plniť z takýchto pozemkov.
Ďalej, trošku ma vyrušil ten odstavec, teda odsek 22 v § 34, ktorý je tam navrhovaný, ak pozemkový fond nemôže pozemok nadobudnutý podľa odseku 20 použiť na plnenie tých úloh, ktoré som teraz čítal, a spôsobom uvedeným v osobitnom predpise, to je tiež zákon 229 a 503, to je osobitný predpis, že môže ho predať osobe, ktorá vykonáva poľnohospodársku, živočíšnu a ďalšiu činnosť a tam je rozpísané, musí v prvom rade v tej obci, potom v okrese a v území Slovenskej republiky bývať. Krásne napísané, super, beriem, je tu možnosť, ale pýtam sa: Kto povie, že pozemkový fond nemôže tento pozemok použiť na tieto účely? Veď máme ešte tisíc nedoriešených reštitúcií! Pred dvomi rokmi ešte Slovenský pozemkový fond nevedel, koľko vlastne reštitúcií má v svojej nomenklatúre, koľko ešte potrebuje riešiť. Bola to výtka, áno, aj minulej riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, aby si to ujasnili, koľko toho vlastne majú. A v súčasnosti chceme povedať, že nebude ani jeden okres, alebo teda, že bude nejaký okres, kde už budú mať reštitúciu ukončenú? Lebo reštitúcie v súčasnosti, keď vezmeme ten iba prvý zákon, iba ten zákon 229, môžu sa náhradné pozemky dávať v tom istom území, v susednom chotári, a po tretie v okrese. To znamená, keď hovoríme, že nebude môcť plniť, to znamená, chceme povedať, že budeme mať okresy, kde už nemáme ani jednu reštitúciu? Ja tomu neverím. Ja osobne hovorím, tomu neverím. A povedzte mi, kde bude tá lehota, alebo kto to rozhodne? Povieme si, od roku 2015, od čoho? Chýba mi tu tá miera. Kedy už to bude, že odvtedy už môžu, lebo tam už nemôže to plniť, a hovorím, to plnenie nie je iba podľa reštitúcie. Sú tu aj záhradkári, geologické zákony, ja som to čítal pred chvíľou. Vážení, to je kvantum plnení, kvantum plnení, ktoré si štát momentálne neplní, musím povedať. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme to ešte precizovali, lebo ja tvrdím, že tento prípad ani nemôže nastať. Ani nemôže nastať v tomto volebnom období, bodaj by nastal, že by sme mali všetko vysporiadané voči obyčajným ľuďom a občanom Slovenskej republiky, ktorí majú pohľadávky cez pozemky štátne na plnenie vecí, na ktoré sa štát zaviazal vo svojich zákonoch, ktoré som pred chvíľou citoval.
Takže mne sa zdá, vážení, že toto je krásne populistické, áno, budem aj predávať, ale keď príde na lámanie chleba, neviem, pán minister, vysvetlite mi to! Budem veľmi rád, keď mi to vysvetlíte, lebo momentálne nevidím, keď ste povedali, že reštitúcie ani neukončíme v tomto volebnom období. Dúfam, že nepopriete, to ste mi povedali, že ani neukončíme. Tak sa pýtam, ako nastane ten prípad, že budeme môcť tieto pozemky dávať a odpredávať teda niekomu inému, keď ešte nemáme pokryté to prvé, čo ešte dlhujeme od roku 1991 našim reštituentom. Veď to je, to je na hlavu. Takže asi tak.
No a poďme ďalej, aby som dlho nezdržiaval, ideme na 42s, to je bod 4 v tomto vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o pozemkových úpravách. A tu hovoríme ďalšiu, by som povedal, že, áno, z praxe potrebnú vec, aby sme tie spoločné zariadenia, opatrenia, ktoré prešli schválením vykonania projektu pozemkových úprav, aby pozemky išli do vlastníctva obce, v ktorom sa nachádzajú. Áno, beriem, aby štát prakticky už po vykonaní týchto pozemkových úprav viac-menej nemusel tam robiť ďalšie veci. A myslím, že obec, to kvitujem, avšak ak pokračujeme v tomto paragrafe 42s znova navrhnutom, tak ideme, že špecifické, ak ide o špecifické spoločné zariadenia, opatrenia, obvodný pozemkový úrad rozhodne o ich prechode do vlastníctva inej osoby ako obce, ktorá s ohľadom na predmet činnosti zabezpečí účel ich použitia.
Tak poďme si to trošku rozmeniť na drobné. Ja budem veľmi rád, keď ma poučíte, že moje vedomosti na to nestačia, aby som to pochopil z tohto znenia. To znamená, že hovoríme nie o pozemkoch už tu, tu hovoríme o stavbách, resp. verejnoprospešných stavbách, ktoré sú, a spoločných zariadeniach, ktoré sú tam. Vieme, o čom hovoríme? Neviem, či poslanci Národnej rady vedia, čo znamená spoločné zariadenie a opatrenie pri pozemkových úpravách. Aby sme si ujasnili, lebo nie, že pekná veta a nevieme, čo za tým je. Takže vážení, aby sme boli v obraze. Spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav je spravidla katastrálne územie, to znamená, hovoríme o príslušnej obci, o príslušnom katastrálnom území obce, sú:
a) cestné komunikácie, to znamená poľné a lesné cesty, ktoré slúžia k sprístupneniu pozemkov, a súvisiace stavby. To znamená mosty, priepusty, železničné priecestia. To sú normálne ťažké stavby.
b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou a vodnou eróziou. To znamená zatrávnenie, zalesnenie, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, priehradzky, prieľahy a podobne.
c) opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity. To znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň.
A d) vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prírodnými vodnými zdrojmi, vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu. To znamená, to sú nádrže, poldre, odvodnenia, závlahy, to sú podľa mňa veľké celky stavebné, ktoré momentálne v tomto sú.
A po ďalšie, po e) ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. To znamená, tam to môže byť od výmyslu sveta, by som povedal, špecifikované to zatiaľ nie je.
Takže ja sa pýtam, že prakticky majiteľom pozemku bude obec, majiteľom týchto stavieb bude príslušná organizácia, ktorá má príslušný predmet činnosti? Pýtam sa, ten zabezpečí ich účel použitia v akom záujme? V akom záujme zabezpečí účel použitia týchto verejných a prospešných zariadení, lebo to mi chýba. My sme delegovali, my sme delegovali pri energii výkon verejného záujmu na držiteľov oprávnenia, aj to by som chcel tiež tuto počuť, že to bude nie na podnikateľské účely, ale že to bude normálne vo verejnom záujme tých občanov, ktorí tam do tých verejných a prospešných zariadení dali možnože časť aj, nie možno, ale 100-percentne časť pozemku, lebo z toho museli tam dať, lebo na to sa museli tri až desať percent z výmery, koľko tam bolo dojednané. Samozrejme, obce beriem, aj štát možnože nemá kapacity, aby takéto špeciálne zariadenia mohol na ich účel prevádzkovať.
Ale ja sa pýtam na to, aby tam bolo aj to B, že to nebude na komerčné účely, že to bude na ten verejnoprospešný účel tých občanov, ktorí v tej obci tam žijú a sú. To mi tam chýba. Nehnevajte sa, chýba mi to tam. Takže, keď to má byť ináč, vysvetlite mi alebo z toho omylu ma vyveďte. Zatiaľ to tam ja nečítam. Takže asi tak. A hovorím, to sú, keď má niekto nádrž, polder veľký, železničné priecestie, to sú veľké mosty. Je pravdou, že v súčasnosti tých verejnoprospešných zariadení, pán minister, nie je až tak veľa, že, lebo tých pozemkových úprav máme niekoľko, nejakých 140 katastrálnych území ukončených, a viac-menej financie na dostavbu tých verejnoprospešných zariadení neboli, ale tento zákon sa neprijíma na pol roka ani na dva roky, ide do budúcna. To znamená, pokiaľ, samozrejme, sa nájdu na tú dépeháčku tie peniaze, aby pozemkové úpravy mohli ísť, lebo pozemkové úpravy nie sú komasácie. Pozemkové úpravy, preto sú pozemkovými úpravami, že robíme aj komasáciu, aj účelové iné zariadenia, ktoré slúžia pre občanov danej krajiny. A ideme na hon, nejdeme ani na Slovensko, ideme na hon. A to myslím, že o tom nemusím tu presviedčať.
Dobre, takže toto by bolo k tomu paragrafu 42s. Potom, samozrejme, upravujeme dvestodvadsaťdevinu, to znamená, že tam sa nepoužije to, tá stoštyridsiatka, ten bezplatný bez teda, keď je bezplatný prevod Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Dobre, takže myslím si, že toto by som chcel teda vysvetliť, nechcem nejak ďalej rozvádzať, myslím, že v druhom čítaní tu ešte bude viacej času, pani kolegyňa Košútová. Takže ja sa pokúsim aj nejaký pozmeňujúci návrh z praktických skúseností našich kolegov na pozemkových úradoch, ktorí mi už niektorí avizujú, čo by tam chceli mať. A vtedy, dúfam, že bude, aj by som povedal po tej nejakej odbornej stránke, to je trošku precizované v tých už konkrétnych výkonoch, ktoré musia tie pozemkové úpravy riešiť. Záverom, pán minister, by som vás chcel požiadať, keby ste mali možnože aj teraz nejakú informáciu, že akým spôsobom, či vôbec uvažuje ministerstvo s pozemkovými úpravami pri tých suchotách doslova na tú dépeháčku a že aká vlastne je tam momentálne nejaká filozofia, či chceme, alebo čo urobíme iba tie komasácie nejako? Niekedy to bola aj taká filozofia bez tých spoločných a verejných, verejnoprospešných zariadení, ktoré by tam mali byť. Keby ste náhodou mohli mi odpovedať, bol by som veľmi rád.
Dobre, z mojej strany zatiaľ toľko, ja by som bol veľmi rád, keby sme dobehli Čechov. Teraz som ukazoval, keby sme dobehli Čechov, ktorí nás pri rozdelení republiky predbehli o ďalších 20 rokov, a musím povedať, že majú to trošku ináč asi zariadené a neviem kde, neviem momentálne. Keď mi, kolega, budete vedieť povedať, kde je tá chyba, či v našej mentalite, alebo ja neviem v čom proste, ale my si to nevieme nejakým spôsobom dať dokopy. A ja hovorím, keď, a budem stále tvrdiť, pokiaľ nebude grunt, nebude nič. Takže hovorím, tu je veľká šanca, aby sme urobili cez tie pozemkové úpravy aj nápravu v tejto oblasti života občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis
