Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.3.2013 o 11:40 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2013 15:06 - 15:07 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si to dobre zhrnul, tak ako ostatní tvoji predrečníci z opozičných lavíc. Ja len poviem doplnenie, kedy je ešte možné to skrátené legislatívne konanie. Podľa § 89 ods. 2 "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona".
Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, nastala takáto situácia? To znamená, tak ako povedal svojho času Braňo Škripek a ja si jeho slova stále pripomínam, dochádza tu znovu k vykrádaniu obsahu významu slov. Niečo sa povie, zrazu to už neplatí a znovu ideme po svojom, pretože 83 je 83 a, žiaľ, ako som sa dozvedel, všetci sú iba čísla a to je veľmi zlé. V mojej rétorike takto poslanca žiadnej strany nechcem vnímať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 13:25 - 13:27 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Kolegyňa, myslím, že si povedala to, čo cítim aj ja, že pokiaľ sa neoprieme o našich malých a stredných podnikateľov, tak môžme si tu hovoriť, čo chceme, a to megalomanstvo, ktoré, samozrejme, všetci zažili v časoch socializmu, že budeme stavať veľké fabriky, veľké firmy s 3-tisíc, 5-tisíc zamestnancami, veď to už je vlastne, myslím si, za nami. My si stále myslíme, že tu budeme mať tisícky Kií a dvesto Volkswagenov? Takéto firmy? To je iba zbožné prianie. Koľko priemyselných parkov je nevyužitých? Išli sme. A kde sme prišli? My stále neveríme našim drobným, malým živnostníkom? Prečo im nedáme šancu?
Bol som tiež na mítingu teraz v sobotu. Sa ma pýtali, prečo zahraničným a nám nie. Prečo? Ja som im nevedel odpovedať. Ja som im nevedel odpovedať a som im povedal, že preto, že sa hráme na opozíciu a koalíciu a raz jedni sú múdri, raz druhí sú múdri. A myslím si, že rozumný národ v ťažkých časoch sa musí zomknúť a dať šancu tým našim občanom, ktorí ešte nestratili nádej a chcú pomôcť. Nie iba tým vyvoleným, ktorí to sprivatizovali, vytunelovali a teraz sú najlepší biznismeni na Slovensku, ale dať tým normálnym, statočným, obyčajným ľuďom.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.3.2013 18:40 - 18:43 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, budem krátky. Samozrejme, som za to, aby sme invázne rastliny tlmili, tak ako je to vo vykonávacej vyhláške k zákonu o ochrane prírody a krajiny. A musím povedať jedno, znovu budeme narážať na to, čo som v zákone o ochrane pôdneho fondu navrhoval, aby sa v našej republike začala konečne viesť evidencia užívateľov, pretože aj v tomto predloženom návrhu zákona hovoríme, že v prvom rade bude postihnutý vlastník, potom správca a nájomca. Žiaľ, v 510 katastrálnych územiach Slovenskej republiky nemáme vlastníka ešte, lebo ROEP-y nie sú ukončené, evidenciu užívateľov nemáme. Keď mi niekto povie, že ju máme, tak ju máme iba na tú pôdu, na ktorú sa čerpajú subvencie. A vlastne tie nepôdne druhy invázne nerastú priamo na tom obilnom láne, ktorý sa intenzívne obhospodaruje, ale rastú medzi tým obilným lánom a tou prelukou, či už potokom alebo tou nejakou roklinou. A tam ich máme, vážení. A kto je tam vlastník, kto je tam správca, kto je tam nájomca? Kde máme tie katalógy týchto, by som povedal, nájomcov a správcov? Neviem, kto ich to má. Takže, vážení, tu bojím sa, tretina vlastníkov je neznámych. To znamená Slovenský pozemkový fond. To znamená, v návrhu zákona hovoríme, že orgán ochrany prírody a obec to môže nariadiť odstrániť na náklady vlastníka, správcu, nájomcu. To znamená, že my budeme teda na náklady, trovy štátu odstraňovať tieto invázne rastliny, pretože toho správcu, nájomcu bude robiť v mnohých prípadoch Slovenský pozemkový fond. To znamená, vážení, to je celá spleť, ako som povedal, keď nedáme dokopy majetok, pozemky, vlastníkov, užívateľov, nebudeme mať tu nič. A tu vidíte konkrétny príklad, choďte to odstraňovať, keď neviete, komu máte dať pokutu.
Ešte aspoň zacitujem, ktoré sú to vlastne rastliny, aby ste boli v obraze, o čo kráčí. Škoda, že tu nie je pani Košútová, pretože pani Košútová je v tom nejaká, by som povedal, taká ako zanietená odborníčka. Bol by som rád, keby aj ona nejakým spôsobom k tomu prispela možnože v druhom čítaní, dúfam, že to bude postúpené do druhého čítania. Takže jedná sa o ambróziu palinolistú, pohánkovec, slnečnicu hľuznatú takzvaný topinambur, pri ktorom by som sa zastavil. Je to akože sladidlo pre diabetikov. Že? Pred nejakými desiatimi rokmi to bolo uznávané: „Super, poďme, diabetici, môžete to pestovať.“ Ja osobne tiež som to pestoval. A teraz sa pozrite, máme to ako inváznu rastlinu. Je to tlmené, nedá sa s tým proste robiť, je to invázne. a máme s tým problém. Potom je tu boľševník obrovský, netýkavka žľaznatá, zlatobyľ kanadská, zlatobyľ obrovská. To viete, čo sú zlatobyle. Sú krásne, dávali sme ich do predzáhradiek. A teraz to máme na poli a všade, kde len sa pozrieme.
Takže, vážení, dúfam, že budeme vedieť sa vysporiadať aj s týmito nástrahami správcov a užívateľov, hoci neviem, akým spôsobom by sa dal reálny výkon v teréne urobiť, ale, samozrejme, vítam tento návrh, pretože nemôžeme naďalej podporovať dovoz, distribúciu týchto inváznych rastlín, pretože naše biotopy budú ťahať za kratší koniec v tomto prípade. A myslím, že tú našu biotu by sme si chrániť mali, pričom to je jedno, či je to fyto alebo zoo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2013 13:51 - 13:52 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, páni kolegovia, že ste reagovali. Pán kolega Lebocký, myslím, že pluralita názorov v tejto rokovacej sále by mala mať priechodnosť a mali by sme v takomto duchu niesť aj ďalšie rokovacie dni, ktoré tu ešte, dúfam, že Národná rada má. A myslím, že sa tu nič, nejakým spôsobom nikto nechce urážať, ale musí odznieť aj tá druhá stránka veci.
A, pán kolega Mičovský, myslím si, že si to vystihol. Je to tak, aby sme si tu vedeli pozrieť priamo do očí - aj jednej, aj druhej strane. A nie iba, by som povedal, s klapkami, aby sme videli a vedeli počuť, možnože aj zamyslieť sa nad tým, čo rozpráva druhá strana, hoci je v minorite a nie je v tej väčšine, ktorá tu je. To je aj s tou Slatinkou, ako sme to včera mali, že nikto nechce počúvať a prakticky je s tým problém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2013 13:39 - 13:47 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, aspoň dúfam, snažím sa to čím skôr prečítať. V prvom rade ale chcem sa vyjadriť k tomu nášmu pozmeňováku trochu. Samozrejme, že som za to, aby poľovnícka komora bola dobrovoľná. To som deklaroval aj v V. volebnom období, kedy takýto pozmeňujúci návrh bol tu podaný. Neprešlo to, vieme. Takže teraz sme si to s pánom Mičovským dali znovu do nášho pozmeňujúceho návrhu a uvidíme, ako sa k tomu bude správať tento parlament, ktorý je trošku v inom zložení.
Čo sa týka mačiek a odstrelu, tak tam bola tiež naša iniciatíva, ktorú sme mali aj v V. volebnom období, a myslím, že je to jasne označená, tak tá z tej, by som povedal, možnosti odstrelenia vypadá. A keď mi niekto povie, že sa mačky značiť nedajú, tak poviem, že iďte do Bulharska a tam máte krásne označené mačky, krásnym obojkom a iným a je to funkčné. Takže asi tak.
Vážení, nebudem sa k tomuto listu vyjadrovať, ale nakoľko je adresovaný poslancom Národnej rady, tak sa ho bez nejakých mojich vnútorných, by som povedal, disproporcií, resp. nejakých hodnotení ho prečítam a nech si každý urobí o tom obraz, lebo týka sa práve tohto poľovníckeho zákona.
"Vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, touto výzvou by sme vás chceli oboznámiť so situáciou v slovenskom poľovníctve. Výzva vyvolala diskusie o tom, ako sa bude uberať naše poľovníctvo, ale získali sme aj podporu veľkého množstva našich poľovníkov. Taktiež aj z tých, ktorých kritizujem, reagovali napríklad, pán prezident všetkých svojich zamestnancov vyzval, aby našu výzvu odsúdili. A aj poslušne reagovali a písali plamenné výzvy o tom, ako chceme zničiť naše poľovníctvo, ako všetci podporujú vedúcu úlohu Slovenskej poľovníckej komory a tak ďalej. To, že naše tvrdenie o tom, že to dostali zhora, preukazuje, preukazuje aj stanovisko Okresnej poľovníckej komory Nitra, kde pán prof. Točka píše: "Na základe vašej výzvy, aby sme reagovali na výzvu SLOS Pribina a ZPO Hubert". Nik však nepovedal, v čom spočíva naša rozvratnícka činnosť. Obyčajných poľovníkov sa pán prezident Slovenskej poľovníckej komory a Slovenského poľovníckeho zväzu nepýtal, iba funkcionárov a zamestnancov Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej komory. Čo ak by mali podobný názor, ako máme my? A sme presvedčení, že skutočne reprezentujeme drvivú väčšinu poľovníkov. Veľmi ho pobúrilo, že sme si dovolili napísať 90 % nespokojných poľovníkov. No moju otázku, na moju otázku, aké percento poľovníkov mu dalo mandát na vytvorenie takej Slovenskej poľnohospodárskej komory, teda Slovenskej poľovníckej komory, ako funguje doteraz, neodpovedal. Argument pána Šubu, že petíciu na podporu poľovníctva v roku, neviem akom, podpísalo 350-tisíc ľudí, neobstojí, pretože táto petícia nehovorila nič o vzniku poľovníckej komory a určite nie takej, ako funguje teraz. A túto podpísalo aj veľa poľovníkov, ktorí sa teraz hlásia k nespokojným poľovníkom. Nespomeniem radšej ako, nespomeniem radšej, ako manipulovali s uverejnením zákona o poľovníctve, lebo mali strach. A ukázalo sa, že oprávnene, lebo napríklad zníženie výmery revírov odsúdili všetky okresné poľovnícke komory. Ako je možné, že novelu, hoci ju tvorili, nedali pripomienkovať svojim členom? Nebyť náhody, tak ako sa im to, tak sa im to prepečie. Až po našom uverejnení hromadnej pripomienky sa komora pýtala svojich funkcionárov, čo oni na to. Až potom to dokonca aj uverejnili na svojej webovej stránke. Na zasadnutí výboru pre poľnohospodárstvo pán minister veľmi pekne hovoril o tom, že poľovníci sú obyčajní ľudia, opravil sa, že nie OĽaNO, ale jednoduchí, ktorí sa starajú o svoje revíry, o zver, prírodu a podobne. Vraj treba na to myslieť a nevytvárať podmienky na to, aby bolo poľovníctvo pre nich nedostupné. Pekné slová socialistického politika, len škoda, že na moju otázku, čo so Slovenskou poľovníckou komorou, odpovedal, že však to tri roky funguje a asi je to v poriadku. Chápem ho, aj počas jeho odpovede stál pri ňom jeden z tvorcov zákona o poľovníctve pán dr. Puškáč. A ten ho informuje, tak ako informuje, preto sa nemôžeme čudovať.
Podľa nášho názoru podstata vzniku povinnej Slovenskej poľovníckej komory je v tom, že v roku 1993 bolo novelou zákona o poľovníctve zrušené povinné členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze. Začali vznikať nové poľovnícke organizácie a niektoré riešili pre svojich členov aj zákonné poistné. Skončil monopol pre funkcionárov Slovenského poľovníckeho zväzu, a preto hľadali možnosti, ako znovu získať poľovníctvo na Slovensku do svojich rúk. A to sa im podarilo v zákone 274/2009 vznikom povinnej Slovenskej poľovníckej komory, ktorá sa spojila so Slovenským poľovníckym zväzom, a znovu všetko ovládajú, riadia a hlavne peniaze všetkých poľovníkov majú v jedných rukách.
Chcel by som pripomenúť, že SLOS Pribina, to znamená Slovenský lovecký ochranný spolok Pribina, v minulosti organizoval petíciu za zrušenie povinnej Slovenskej poľovníckej komory. Poľovníci ju podpisovali a dokiaľ nezačalo masívne zastrašovanie zo strany Slovenského poľovníckeho zväzu, dokonca ich orgány na zasadnutí v Žiline nás vyzvali na zastavenie tejto činnosti. Pritom SLOS Pribina je takou istou poľovníckou organizáciou ako Slovenský poľovnícky zväz. Táto činnosť sa nedala inak nazvať ako hrubým zasahovaním do našich ústavných práv. Petíciu podpísalo skoro 5-tisíc občanov.
Keď nedávno ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zverejnilo návrh súčasnej novely zákona na stránke ministerstva spravodlivosti, tak sme zorganizovali hromadnú pripomienku, ktorá obsahovala aj požiadavku na zrušenie povinnej Slovenskej poľovníckej komory. Za štyri dni sme dostali 1 166 podpisov a potrebných je ďalších 500. Tak preto si s istotou dovolíme tvrdiť, že zastupujeme drvivú väčšinu nespokojných poľovníkov, pretože týchto, keby to pokračovalo ďalej, bolo by viacej. Je smutné, že zo strany vrcholových funkcionárov poľovníctva sa tu podsúvajú nepravdivé informácie o tom, o aké malé čiastky sa jedná pre jednotlivcov, ktorí vykonávajú výkon práva poľovníctva. Tieto malé čiastky dávajú v sume viac ako 1,5 mil. eur pre minoritnú skupinu funkcionárov Slovenského poľovníckeho zväzu a Slovenskej poľovníckej komory. Vládne tu tvrdý komunizmus a činnosť Slovenskej poľovníckej komory nie je transparentná a prospešná pre jej členov. V prípade nespokojnosti sú členovia nesprávne informovaní aj zastrašovaní rôznymi teóriami, ako sa chcú ich revírov zmocniť bohatí kapitalisti zo Západu. Nesúhlasíme s tým, že poľovný lístok môžu mať iba členovia Slovenskej poľovníckej komory, aj keď slovenskí poľovníci sú obyčajní ľudia, ako sa vyjadril pán minister, no nie sú profesionáli. Toto pokladáme za niečo protiústavné.
Pán Lebocký sa vyjadril napríklad, že aj advokáti musia povinne mať komoru. Tento názor nekomentujeme. S naším názorom súhlasí aj veľa poslancov, ktorým sme vysvetľovali túto situáciu, aj niektorí poslanci strany SMER nám dávajú za pravdu. Ale poslušná stranícka disciplína je dôležitejšia, jednota poslaneckého klubu sa nesmie narušiť aj za cenu, že táto vláda neustále rozpráva o tom, ako chce všetko robiť pre ľudí, aby nepociťovali dôsledky ekonomickej krízy, v ktorej sa nachádzame. A to, že tu funguje zákon, ktorý pokladáme za protiústavný, protisociálny a v niektorých prípadoch v nesúlade so zdravým rozumom, im nevadí. Tak prečo iné hovoríte a iné konáte? Ako ďalej? No budeme sa snažiť o zmenu. Nie rozbitie, ako nás obviňujú, o zmenu zákona spôsobom, ktorý nám dovoľuje ústava. Čo je dobré v zákone, nech je lepšie, a čo je zlé, nech sa odstráni. Nebránime sa jednotnej organizácii, ktorá by zastrešovala všetky poľovnícke organizácie na Slovensku aj na báze dobrovoľnosti, transparentnosti a prospešnosti pre všetkých poľovníkov. Máme návrhy na zmenu návrhu zákona, aj sme ich predložili, len musí aj ministerstvo byť ochotné komunikovať a prestať s politikou podporovania a krytia jedinej organizácie. Takýchto právnických osôb je viac ako 900, a to sme zo strany bosov slovenského poľovníctva nezaznamenali."
Podpísaný inžinier Peter Cagala, ZPO Hubert.
Nič viacej, nič menej, mal som, cítil som tú povinnosť to prečítať. Nechcem to komentovať, je to na vás.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2013 11:40 - 11:42 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý prakticky hovorí o upresnení a legislatívno-technickej úprave, aby to neboli nejaké zmätky. Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý vám bude za chvíľu rozmnožený a pani spravodajkyni ho teraz si dovolím odovzdať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321.
1. § 2 ods. 3 znie: "Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok. To neplatí, ak prevádzajúci prevádza celý svoj podiel na nového vlastníka."
Je to vlastne to upresnenie, takže to je ten druhý pozmeňujúci návrh. Pätnásť podpisov je pod ním, takže dúfam, že bude mať podporu aj v tejto snemovni zákonnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2013 11:29 - 11:31 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa a kolegovia, že som vás zaujal svojou rozpravou. To, že ja to možnože prežívam trošku aj tak citovo, srdcovo, tak to proste berte. Každý sme nejaký. Takže to je o mne.
A prečo je tá rozdrobenosť zlá? No, samozrejme, zlá je kvôli tomu, že obhospodarovanosť pozemku musí spĺňať, samozrejme, nejaké kritériá. V súčasnosti máme pozemky, ktoré majú 24 cm šírku a dlhé sú 400 metrov. Majiteľ obrába takýto pozemok. Takže berte to takto, že všetko by malo so všetkým súvisieť a tá rozdrobenosť u nás by sa nemala zväčšovať, ale tvrdím, malo by sa to sceľovať, a preto aj tie pozemkové úpravy, čo sme mali zákon predtým, asi to sceľovanie garantuje. Všetko je o obhospodarovanosti pozemku, či sa na ňom obhospodarovať dá, alebo nedá. Takže to je k tej rozdrobenosti.
Čo sa týka tých anomálií týkajúcich sa možnosti zneužitia toho predkupného práva, tak tam, samozrejme, hrozí, že urbariát ako z logiky veci bol niekedy feudálnym pánom iba v tých jednotlivých územiach daných. Vy ste nemali urbariát, že ste mali v Snine jeden majetok, potom ste mali v Senici a potom ste mali niekde v Humennom. Tak to nebolo. Urbariát fungoval stále iba na tom jednom mieste a vlastne tí urbárnici dostali od toho pána feudála, aby mohli vyžiť, tak dostali tú spoločnú nehnuteľnosť, aby sa z nej mohlo či ťažiť drevo, alebo pásť dobytok.
No a v súčasnosti, pokiaľ by sme to chceli nejakým spôsobom tých ľudí stade dostať, tých miestnych, ktorí vlastne dostali to ako dedičstvo našich otcov a predkov, tak, samozrejme, toto predkupné právo, zabezpečenie teda nepredkupného práva spôsobuje to, že tam dostane taký doslova guľáš, ktorý prakticky spôsobí, že tí miestni budú mimo. A potom už rovno zrušme urbariáty, lebo nemá to zmysel. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.3.2013 10:19 - 11:02 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tomuto zákonu o pozemkových spoločenstvách, ktoré, ako som už v prvom čítaní povedal, áno, zákon, ktorý bol pôvodný, dozrel svojho konca a prax povedala, je potrebný nový zákon. Takže je tu predkladaný nový zákon. V takom duchu, ako bol predložený, musím konštatovať, že v tom mesačnom období, kedy mohli byť dávané rôzne pripomienky a pozmeňujúce návrhy, prakticky sme polovicu paragrafov zmenili, zvyšná polovica ostala nezmenená. Zhruba z vtedajších paragrafov 18, respektíve 16 bolo zmenených. Zmenené boli pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré hlavne prišli v gestorskom výbore, kde zo šiestich, respektíve z piatich pozmeňujúcich návrhov štyri boli prijaté, jeden prijatý nebol.
Čo k tomu povedať? Pozemkové spoločenstvá majú svoju históriu. Majú svoju logiku vzniku a bol by som veľmi rád, keby tento zákon im túto logiku podržal a nerobil z nich nepozemkové spoločenstvá, lebo robiť nepozemkové spoločenstvá, tak potom povedzme, že to ideme zrovnoprávniť na spoluvlastnícke podiely a spoločnú nehnuteľnosť nebudeme poznať. Musím povedať, že tak sa mi zdá, že poslanci, respektíve navrhovatelia zákonov, hlavne vládnych, majú radi výhybky. Majú radi výhybky, neviem, či všetci sú železničiari, ale robia dvojkoľajnosť. Tak ako v zákone o nebezpečných zvieratách a ich držbe, exotických ja teda hovorím, kde sme rozdelili vyhlášku na cicavce a ostatné triedy, vyzerá, že ideme rozdeľovať aj tu, zase nejakú dvojkoľajnosť a konkrétne pri minimálnom podiele, ktorý môže byť aj v pozemkovom spoločenstve. Chcete mi povedať, poslanci vládnej strany, že ste proti drobeniu podielov? Toto mi chcete povedať? Keď navrhujete vo vládnom návrhu, aby sa podiely v spoločenstve, v lesných pozemkoch z 5-tisíc metrov zmenšovali na 2-tisíc? Vy mi chcete, vy ma chcete presvedčiť, že to nie je drobenie pozemku? Stále hovoríme, že máme dedičstvo našich otcov, ktoré bolo uhorské právo. Viackrát som ho tu spomínal. Prečo zase dvojkoľajnosť? Máme zákon 180, ktorý hovorí, že pri dedení, respektíve iných prevodoch u poľnohospodárskej pôdy 2-tisíc metrov, u lesnej 5-tisíc. Zase u pozemkových spoločenstiev to dávame na 2-tisíc, paušál všetko. No nehnevajte sa, keď toto nie je drobenie, tak ja potom tomu nechápem, ja nechápem to. To ako mi niekto povedal na výbore, však sú tam aj nižšie podiely, no však, sú tam tie nižšie podiely, však sú tam. Však práve preto, aby sme nerobili ešte ďalšie nižšie podiely. Pretože ja zas hovorím o tom, že keď niekto príde dediť svoj podiel v urbariáte a má hektár lesnej pôdy, tak ho môžu dediť iba dvaja, lebo je to 5-tisíc a 5-tisíc. Ale keď tam dáme 2-tisíc, tak tam budú už piati. To znamená, zväčšujeme podiel účastníkov v pozemkovom spoločenstve. Toto chceme? Toto je zmysel tohto zákona? No ja neviem, asi moje IQ na to nestačí, keď toto nie je deľba na menšie časti.
Ďalej. Som veľmi smutný, že poslanci nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neodsúhlasili na výbore, aby mohol vystúpiť pán Vanko. Ja som veľmi smutný. Ja som ho chcel počuť, pretože dával pozmeňujúce návrhy. On vlastne zastupuje združenie vlastníkov neštátnych lesov, žiadal vystúpenie, pani spravodajkyňa, žiadal vystúpiť. Ja by som si ho bol veľmi rád vypočul po výbore, teda na výbore, kde sme dávali aj my pozmeňujúce návrhy, aby povedal svoj názor k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, nebolo mu dopriate. Dobre, rozloženie moci je také, aké je, takže nebudem sa k tomu vracať, ale je mi z toho smutno. Takže, pán Vanko, sa vám ospravedlňujem, že ste nemohli vystúpiť na našom výbore.
Ďalší bod z pozmeňujúcich návrhov. To, čo povedal pán kolega Mičovský, to predkupné právo slávne. Áno, kolega Záhumenský sa pokúsil riešiť, by som povedal, náš atak na to predkupné právo v prvom čítaní, ktoré sme tu zdôraznili. Pán minister povedal, však to pridelím našim legislatívcom, budeme to nejako riešiť. Tak neviem, či to malo byť riešenie, ktoré bolo v pozmeňujúcom návrhu, kde sa v § 9 ods. 7 píše: "Ak o podiel neprejavujú záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe." Tento § 9 ods. 7 hovorí, že na prevod podielu spoločných nehnuteľností medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o projekt podľa § 11 ods. 2. To je to, že predkupné právo pri pozemkovom fonde je, pri účastníkovi pozemkového spoločenstva nie je. Zase dvojkoľajnosť nejaká. Ja neviem, neviem, vy ste všetci výhybkári alebo neviem, neviem, ja to nechápem. Proste stále komplikovať a komplikovať a komplikovať. Veď sme tu na to, aby sme to zjednodušovali, však občania už ani nevedia, ako sa majú správať. Veď za rok niektoré zákony aj trikrát novelizujeme. Však si pozrite v každých druhých médiách sa hovorí, ako je komplikovaná naša legislatíva. Ako sa tu ťažko žije v tých zákonných normách, ktoré vytvárame. A tu zase ideme niečo komplikovať. No nehnevajte sa, tak ja tomu nechápem, no ja tomu nechápem.
Najväčší problém vidím v tomto § 9 ods. 7, lebo ten pokračuje druhou vetou a tá druhá veta znie: "Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže", opakujem, "môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru". Nie, že musí, ale môže. To znamená u mňa: môže, nejdem, lebo zákon mi to neprikazuje. A tu je ten problém. Tak preto chcem povedať, že to predkupné právo, ktorí mnohí, neviem, dúfam, že viete, čo je predkupné právo. A keď neviete, tak ja vám ho budem citovať, aby ste boli v obraze. Lebo predkupné právo je to, ktoré chráni tých ostatných spoluvlastníkov, aby s ich vôľou a ešte keď máme spoločnú nehnuteľnosť, u mňa to je ešte ďalšia strecha, kde nemôžeme, prakticky aby ich právo bolo v demokratickej spoločnosti zachované, aby sa mohli k tomu vyjadriť, či to chcem, alebo nechcem kúpiť.
Takže poďme na ten Občiansky zákonník, § 140, lebo to musím povedať, lebo mne to vyslovene, ja neviem, kto nechápe, ale nemôžem si s tým pomôcť. Takže § 140: "Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, majú spoluvlastníci predkupné právo iba, že ide o prevod blízkej osobe." Vtedy nemajú. A čo je blízka osoba?
Blízka osoba je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, aby ste boli v obraze. A čo je príbuzný v priamom rade? Je to dopredu a dozadu žijúci priamy potomok, to znamená syn, vnuk, pravnuk, otec, dedo, pradedo, prapradedo, pra-pra-pra, všetko, čo žije, aby sme boli v obraze, lebo mnohí asi nevieme, o čom sa tu debatuje a aký je tu vážny moment. To znamená, tu nehovoríme o tom, že budeme to dávať našim, mojej rodine, alebo budeme to dávať, ten môj podiel, niekomu cudziemu, ktorý je so mnou v tom spoločenstve. A ja ho musím osloviť, lebo sme tam v spoločnej nehnuteľnosti.
Takže keď toto má byť nejakým spôsobom liečba súčasných problémov tých malých podielov, pán kolega, nehnevajte sa, ja vidím, že to je klinec do rakvy. Takže áno, bolo by to východisko, keby sme to predkupné právo nechali a povedali, áno, môže ho ponúknuť aj prostredníctvom výboru, nie je problém, prostredníctvom výboru už to ide na hlavu výboru. Ale predkupné právo tu je. A ďalšia vec, načo máme Slovenský pozemkový fond? Načo ho máme? Akých vlastníkov on zastupuje? No predsa neznámych. Keď sa dedí a dedičstvo trvá tri roky, tak teraz čo? S tým majetkom je ako vo vzduchoprázdne? No, Slovenský pozemkový fond, nech sa páči. Máš ďalší podiel, s ktorým môžeš hovoriť a vyjadrovať sa k tomu, veď to je normálne, však nato sme zriadili ten fond predsa. Však zastupuje neznámych vlastníkov. A to aj ten, keď nevieme o dedičoch. To znamená, že na liste vlastníctva nemáme reálneho žijúceho človeka. To je neznámy vlastník, vážení. A zrazu my hovoríme, aký to je veľký problém. No nie je problém, len treba sa na to trošku pozrieť lepšie. No tak ma nehnevajte, lebo vyzerá, že v mnohých prípadoch, hovorím, komplikujeme také výhybky, že mne je z toho zle.
Poďme ďalej, aby som sa pohol, lebo vyzerá, že tých vecí je tu veľa. Ideme na § 9 ods. 8.
To, pani spravodajkyňa, by som si dovolil požiadať o samostatné hlasovanie zo spoločnej správy, je to bod 7.
Vážení, ideme na § 9 ods. 8. "Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný." To znamená, že spoločná nehnuteľnosť je tvorená s viacerými a je zakázaný prevod alebo prechod. Iba na niektorých tých pozemkoch. Musí to byť na všetky, lebo to tvorí spoločnú nehnuteľnosť, aby ste boli v obraze. A čo dostávame v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe pod tým bodom 7? Vypúšťame slovo "prechod". To znamená, už iba prevod bude možný, aby sa práva k podielu patriacich do týchto nehnuteľností, bol zakázaný.
A čo je prevod a čo je prechod? Aj to si musíme ujasniť. Odôvodnenie, prečo to vypúšťajú. Ide o spresnenie ustanovenia vzhľadom na umožnenie realizovať prechod v prípade dedičstva, exekúcií a podobne. Takže prevod vlastníckeho práva je na základe zmluvy, to znamená, môže byť kúpna, darovacia, iný, zámena a ja neviem, aká zmluva. Zmluva. To je prevod.
Prechod hovorí iné skutočnosti právne, to znamená, nie na základe zmluvy, a to je dedenie a rozhodnutie iných orgánov, týkajúcich sa tej nehnuteľnosti. To znamená, že v súčasnosti hovoríme, že vypúšťame prechod. To znamená, prechod, to znamená dedičstvo bude mi môcť byť teraz tak robené, že v tej spoločnej nehnuteľnosti, keď sa bude dediť a tá bude mať päť parciel, tak sú piati dedičia a v každom tom urbariáte bude, Fero bude dediť jednu časť tej spoločnej nehnuteľnosti, Jano druhú, Jožo tretiu, Mária štvrtú a ten piatu. To znamená, zase zvyšujeme počet podielnikov v urbariáte. No, ja neviem, to je už nieže, to je štvorkoľajnosť, nehnevajte sa. No, ja pozerám, ja neviem, neviem, či neviem čítať slovenskou rečou, ale takto mi to z toho vychádza. My to dávame preč. Takže toto by som chcel, aby ste dali na samostatné hlasovanie, pretože keď toto prejde, tak hovorím, že robíme ďalšie množenie, počet spoločníkov v spoločnej nehnuteľnosti.
Je tam ešte veľa ďalších vecí, ale dali sme pozmeňujúci návrh spoločne s pánom Mičovským a s pani Helou Mezenskou a kolegom Mikulášom Hubom. Tak dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a k jednotlivým bodom sa pokúsim ešte aj vysvetlenie, ktoré si myslím, že by tu malo zaznieť, aby sme, keď o tridsať rokov budeme konštatovať, že Slovensko nemá pozemkové spoločenstvá, lebo nás všetci rozkúpia a nebudeme vlastne mať legislatívu, ktorá by chránila nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti, tak potom si spomeňte, pre pamäť národa, ako hovorí Alojz Hlina, pre pamäť národa sa to stalo, že schválením tohto zákona sme dali základný kameň na likvidáciu pozemkových spoločenstiev na Slovensku.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321. Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3, 8 až 10 a 14, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 9, 12 a 26 tohto pozmeňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý by vzhľadom na svoje znenie mal byť tiež uvedený v § 2 ods. 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách. Prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu dôjde k prečíslovaniu § 11 ods. 8 na § 11 ods. 6.
2. V § 2 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5-tisíc metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok."
Odôvodnenie: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, t. j. predložený vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, nazdávame sa, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov. To znamená, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmer je v prípade poľnohospodárskej pôdy menší ako 2-tisíc a v prípade lesnej menší ako 5-tisíc metrov štvorcových. To, čo som povedal už predtým v tejto rozprave.
3. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za slová "zapísaná spoločná nehnuteľnosť" vkladajú slová "alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti" a na konci pripájajú tieto slová "alebo do spoločne obhospodarovaných nehnuteľností".
Spoločenstvo, odôvodnenie: Spoločenstvo sa podľa navrhovaného znenia zákona zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Zmluva o spoločenstve podľa § 5 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách musí preto obsahovať nielen katastrálne územie, čísla listov vlastníctva, iných listín, parcelné čísla, druh a výmeru pozemkov spoločnej nehnuteľnosti, ale tieto údaje by mali byť uvedené v zmluve aj pre prípad identifikácie a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, keďže spoločenstvom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách myslia aj spoločenstvá založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Takže myslím si, že tu vlastne sme doprecizovali tie dve kategórie spoločnej a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, takže dúfam, že toto má svoju logiku.
4. V § 5 ods. 1 písm i) sa za slová "§ 10 ods. 1 a 2" vkladá čiarka a slová "ktoré vlastní obec".
Odôvodnenie: V pozemkových spoločenstvách sa často vyskytujú prípady, keď spoluvlastnícke podiely vlastní obec. Považujeme za potrebné, aby spoluvlastnícke podiely obce boli rovnako ako podiely Slovenského pozemkového fondu alebo právnickej osoby podľa § 10 ods. 6 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách uvedené v zmluve o spoločenstve. Majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom, teda s ich spoluvlastníckymi podielmi upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obce v znení neskorších predpisov.
Myslím si, že malo by to byť ujasnené, že aj obce sú tam, a nie je problém, aby boli zadefinované v tomto zákone.
5. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 15 ods. 1, 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 15 ods. 1 a 3".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
6. V § 5 ods. 3 sa za slovo "spoločenstva" vkladá slovo "podľa § 18".
Ide o terminologické spresnenie ustanovenia, aby bolo jasné, že aké spoločenstvo podľa ktorého paragrafu.
7. V § 8 ods. 1 sa slovo "pozostáva" nahrádza slovom "môže pozostávať".
Takisto ide o terminologické spresnenie ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov, podielnikov.
8. V § 8 sa ods. 2 dopĺňa písm. f) ktoré znie:
"f) ide o prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločné nehnuteľnosti, o ktorom rozhodlo zhromaždenie."
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosti oddeliť novovytvorený pozemok na základe rozhodnutia zhromaždenia aj na prípady, v ktorých pozemkové spoločenstvo vlastní podiely spoločnej nehnuteľnosti a chce ich previesť na iné osoby, či už na spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo tretie osoby. Návrh reaguje na prípady z praxe, v ktorých má pozemkové spoločenstvo vo svojom vlastníctve rozdrobené plochy s rôznymi druhmi pozemkov, neužíva ich a vlastníci susedných pozemkov majú záujem o kúpu týchto pozemkov. Pozemkovému spoločenstvu sa týmto naším pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť realizovať prevod podielu s následným oddelením novovytvoreného pozemku na základe rozhodnutia zhromaždenia. Z procesného hľadiska je potrebné uviesť, že na takýto postup sa bude vyžadovať rozhodnutie zhromaždenia ako najvyššieho orgánu pozemkového spoločenstva, a to dvakrát. Prvýkrát bude zhromaždenie o prevode vlastníctva rozhodovať nadpolovičnou väčšinou hlasov spoločenstva a druhýkrát o delení pozemku kvalifikovanou väčšinou v súlade s § 15 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 4 vládneho návrhu zákona.
9. V § 9 ods. 7 znie:
"(7) Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve."
Odkaz na bod 15. Bod 15 pod čiarou: § 140 Občianskeho zákonníka.
"Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, môže ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred."
Odôvodnenie: Vlastne už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne a myslím si, že malo by to byť aj v tomto zákone. Preto tento pozmeňujúci návrh, už som sa vyjadril k tomu, takže nebudem celé odôvodnenie čítať.
Idem k bodu 10.
10. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú existenciu príslušného spoločného hospodárenia na pôde.
Tu chcem uviesť, že musíme rozlišovať spoločnú nehnuteľnosť a spoločné obhospodarovanie. To je diametrálny rozdiel a myslím si, že nie je možné, aby sme nútili niekoho, aby svoje časti dával povinne, keď majú raz spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, aby dával spoločne do tohto spoločenstva.
11. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej nehnuteľnosti, časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhodu.
Myslím, že to je logické, a nemám k tomu čo viacej dodať. Myslím, že všetci by sme mali byť rovnocenní aj pri takomto nakladaní s touto spoločnou nehnuteľnosťou, respektíve spoločne obhospodarovanou.
12. § 9 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
"(14) Ak sa záložné právo na podiel spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje písomnou zmluvou, na jej platnosť sa vyžaduje súhlas zhromaždenia."
Odôvodnenie: V praxi sa vyskytujú prípady, keď sú zriadením záložného práva na podiel spoločnej nehnuteľnosti obmedzované vlastnícke práva ostatných spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti. Navrhovanou úpravou reagujeme na stav, keď sa záložné právo k podielu spoločnej nehnuteľnosti zriaďuje v súlade s Občianskym zákonníkom písomnou zmluvou bez vedomia a súhlasu spoločenstva. Preto sa navrhuje podmieniť zriadenie záložného práva na podiel na spoločnej nehnuteľnosti v takom prípade vydaním súhlasu zhromaždenia, ktoré by rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s nimi nenakladá Slovenský pozemkový fond.
Takže myslím, že to je takisto ďalšia logika, že keď niekto zaťažuje tento pozemok, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou, tak malo, samozrejme, by sa o tom minimálne teda to spoločenstvo k tomu vyjadriť, lebo je to vážny zásah do spoločnej nehnuteľnosti a spoločná nehnuteľnosť to nie je tak, že ja si poviem a všetko platí. To je spoločná nehnuteľnosť, to si musíme uvedomiť.
13. V § 10 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: "ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. c), e), f), g) a j), fond na zasadnutí zhromaždenia nemôže vykonávať hlasovacie právo".
Myslím, že ide o spresnenie právomoci Slovenského pozemkového fondu, ktorý je aj v starom zákone takto nejako definovaný podobne a my to chceme upresniť, aby bolo jasné, že v týchto kategóriách hlasovacie právo nevykonáva.
14. V § 11 ods. 1 v 1. vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".
15. V §11 ods. 2 sa vypúšťa.
Doterajšie body 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.
16. V §11 ods. 3 znie:
"(3) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti."
17. V § 11 sa vypúšťa ods. 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Odôvodnenie k týmto všetkým bodom 14 až 17: Navrhované znenie vládneho návrhu zákona odporuje základnému princípu vzniku a fungovania pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely z výmerov. Podiely štátu v spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty vecí neprípustná. Z tohto dôvodu sa pozmeňuje vládny návrh zákona čo do okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond.
Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku.
Na rozdiel od vládneho návrhu zákona, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci návrh to umožňuje, a to aj v prípade, keď to predáva fond. Myslím si, že spoločenstvo by tu malo byť to najvyššie, ktorému by to malo byť dané, a myslím si, že spoločenstvo musí mať postavenie, aké mu z historických dôb existencie urbariátu prináleží. Nemôžeme ho ignorovať iba tým, že žijeme v roku 2013. Nehnevajte sa, nemôžeme. Takže preto hovoríme, že aj na spoločenstvo sa môžu prevádzať tieto podiely.
18. V § 11 ods. 7 sa slová "znáša nadobúdateľ" nahrádzajú slovami "znáša ju fond a nadobúdateľ rovnakým dielom".
Odôvodnenie: Ide o zrovnoprávnenie účastníkov pri prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti z fondu na nadobúdateľa a zaviazanie účastníkov k spoločnej úhrade nákladov spojených s prevodom rovnakým dielom.
Myslím, že tu je logické, aby tu nebolo, že jeden viacej, druhý menej, je to fifty-fifty, 50 na 50, vybavené.
19. V § 13 ods. 2 sa za slová "volení členovia" spoločenstva vkladajú slová "starší ako 18 rokov" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Člena orgánu spoločenstva možno zvoliť aj opätovne."
Doterajšia druhá veta sa označuje ako tretia veta.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie vekovej hranice, kedy môže člen pozemkového spoločenstva využiť pasívne volebné právo a byť volený do niektorého z orgánov spoločenstva a následne túto funkciu vykonávať. Do orgánov spoločenstva môže byť zvolená iba osoba i opakovane bez obmedzenia počtu zvolení. Myslím, že má to svoje ratio, je to demokratické, takže môže byť aj znovu zvolený. A definujeme to konkrétne v tomto § 13.
20. V § 13 ods. 4 znie:
"(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, odkaz na bod 30 (bod 30 § 566 až 576 Obchodného zákonníka), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti."
Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva a neponechať úpravu týchto otázok výlučne na zmluvu o výkone funkcie, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálne štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev. Ponecháva sa systém zakotvený vo vládnom návrhu zákona, t. j. na uzavretie zmluvy o výkone funkcie, na ktorú sa primerane vzťahujú stanovy Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a ktorá musí byť schválená buď zhromaždením, alebo dozornou radou.
Myslím si, že všetky práva a povinnosti by mali byť jasne definované, preto sme to aj do tohto pozmeňujúceho návrhu zapracovali a tým pádom sa nebude môcť nikto vyhovárať, však ja som to nevedel, ja som nemal tú znalosť, máte to tam. Takže toľko k tomuto bodu.
21. V § 14 ods. 1 v tretej vete sa za slovo "spoločenstva" vkladajú slová "podľa potreby".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa špecifikujú prípady zvolávania zhromaždenia a to vždy v prípade, keď vznikne potreba zvolať zasadnutia zhromaždenia. Výbor je však povinný zvolať zhromaždenie minimálne 1-krát za rok. Tým sa ujasňuje právomoc výboru týkajúca sa periodicity zasadnutia zhromaždenia a odstraňujú sa prípadné nedorozumenia vyskytujúce sa v praxi.
Samozrejme, minimálne raz, ale podľa potreby aj každý deň, ľudovo povedané.
22. V § 14 ods. 1 v 5. vete sa slová "v médiu s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle" nahrádzajú slovami "na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: Splnenie povinnosti oznámiť zasadnutie zhromaždenia pozemkového spoločenstva prostredníctvom média s celoštátnou pôsobnosťou alebo prostredníctvom vlastného webového sídla je pre mnohé spoločenstvá, najmä tie menšie, značne finančne náročné. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje povinnosť oznámiť zasadnutie zhromaždenia na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky bez ohľadu na finančnú situáciu toho-ktorého pozemkového spoločenstva. Na webovej stránke uvedeného ministerstva by uverejnenie takýchto informácií mohlo zasadnutia zhromaždenia sprehľadniť a sprístupniť pre širší okruh osôb.
Myslím si, že my tu nemáme iba spoločenstvá, ktoré majú 500, 1 200 členov. Ja som členom spoločenstva, ktorých máme 24, respektíve 31 členov, už nejakí, sú tam dedičské konania. To znamená minispoločenstvo. Nemáme stovky hektárov. To znamená aj pre nás, my sa zberáme, máme iba v ochrane lesy, to znamená žiadny biznis, žiadne zisky. To znamená aj takéto zverejňovanie, myslím, že z našej kasy a z kasy mnohých by vytiahlo podstatnú čiastku financií, ktorá myslím, že nie je odôvodnená v takýchto prípadoch.
23. V § 14 ods. 1 v 6. vete sa vypúšťajú slová "čiastkovú schôdzu alebo".
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 26 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ku ktorému sa dostanem ešte.
24. V § 14 ods. 1 v 7. vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".
Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 14 až 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
25. V § 15 ods. 2 znie:
"Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
Máme za to, že pri tak dôležitých rozhodnutiach, akým je zrušenie spoločenstva, respektíve jeho vstupu do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, nemôže predsa o tom rozhodovať iba 50 % účasť plus jeden. Hovoríme minimálne dve tretiny musia o tom rozhodnúť, lebo to je tak závažný moment, že vlastne rušíte spoločenstvo. Takže toľko k bodu 25.
26. V § 15 sa vypúšťa ods. 3.
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 3.
Odôvodnenie: Zvolávanie riadnych a mimoriadnych zasadnutí zhromaždenia a ich navrhovanú zákonnú úpravu považujeme za dostatočnú. Umožniť zhromaždeniu zasadať formou čiastkových schôdzí, ako i umožniť výboru zloženému z minimálne troch osôb, ako navrhujeme v bode 28 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, rozhodnúť o zvolaní čiastkového zhromaždenia nepovažujeme za vhodné. Jednak sa domnievame, že zvolávanie čiastkových schôdzí je možné ľahko zmanipulovať a taktiež sa tým potláča zmysel zasadnutí zhromaždenia, ktorým je účasť všetkých členov spoločenstva na zasadnutiach jeho najvyššieho orgánu, rozhodovanie o najdôležitejších otázkach pozemkového spoločenstva, rozhodovania o jeho smerovaní robené. Členovia na zhromaždení prezentujú svoje názory, iní členovia na ne reagujú. Zavedením čiastkových schôdzí by naplnenie uvedeného zámeru nebolo možné, respektíve bolo veľmi oslabené. Tam vidíme veľký nedostatok, malo to byť nejako dopracované ešte do podrobnejších vecí, lebo zdá sa mi, že čiastkové schôdze si môže zvolať dvoch, troch, piatich ľudí a budeme zasadať 350 ráz, nie je tam ani obmedzené, do akej doby by tá členská schôdza mala byť. Je tam kopa iných komplikácií, ktoré sa nám zdá, radšej to vypustiť a nech to funguje v tomto režime, ako je.
27. V § 15 ods. 4 v prvej vete sa slovo "môže zvolať" nahrádza slovom "zvolá".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa ukladá výboru povinnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení aspoň dvakrát počas 6 mesiacov nezúčastnia členovia pozemkového spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov. Ide o zabezpečenie výkonu riadnej starostlivosti o majetok členov. Ak sa ponechá len možnosť zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia výborom, nesplní sa ani účel, ktorý sa chce dosiahnuť vládnym návrhom zákona.
To znamená, on musí zvolať, nie, že môže zvolať.
28. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje na vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými osobami.
Momentálne návrh hovorí minimálne päť. No hovorí, keď máme spoločenstvo, ktoré má 30 členov, a keď budeme mať minimálne piatich vo výbore, v dozornej rade ďalší piati, v ďalšom výkonnom orgáne ďalší piati, vlastne polovica spoločenstva budú výborníci, ktorí budú v nejakom tom dozorujúcom orgáne. Mne sa zdá, že to nie je možné, tak preto dávame minimálne troch, a keď si určí spoločenstvo, že je veľká, potrebuje 21, nech sa páči, má 21, ale myslím, že tá trojčlenná hranica je adekvátna.
29. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako."
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách síce v § 16 ods. 5 špecifikuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu, takáto úprava však chýba vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.
Myslím, že malo by to byť precizované aj na toho zastupujúceho, lebo je to jednoznačne aj jeho povinnosť, keď je už v tom výbore.
30. V § 16 ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách je v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu zo spoločného pozemkového spoločenstva disponovať. Preto navrhujeme, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady, takýmto návrhom však nie je zhromaždenie viazané.
31. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".
Je to obdobné ako v bode 30, takže nebudem čítať odôvodnenie, ale musím zase tam urobiť na základe návrhu výboru, dozorná rada ako má mať odmeňovanie.
32. V § 26 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie:
"(4) Ak navrhovateľ na výzvu obvodného lesného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, obvodný lesný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať."
Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 5.
Odôvodnenie: Obvodný lesný úrad v konaní o zápis pozemkového spoločenstva do registra postupuje v súlade so zákonom č. 71/1967 o správnom konaní a keďže správny poriadok umožňuje navrhovateľovi podať odvolanie proti rozhodnutiu obvodného lesného úradu o zastavení konania z dôvodu uvedeného v § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, čo nemožno považovať za vhodné na účely vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, je potrebné upraviť osobitnú otázku priamo vo vládnom návrhu uvedeného zákona.
33. V § 28 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 1, 2 a 4 riadne a včas".
Odôvodnenie: Nie je dôležité len to, či si vedie spoločenstvo zoznam podľa § 18 ods. 1 a 2 vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. či si ho nevedie, ale tiež to, či sa takýto zoznam vedie riadne a včas, poskytuje informácie, ktoré mu ako povinnosť vyplývajú z týchto ustanovení.
34. V § 30 sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ak tento zákon neustanovuje inak".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 32 tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.
Vážení, toľko k pozmeňujúcemu návrhu zákona. Teraz by som si dovolil pani spravodajkyni navrhnúť hlasovanie o našich bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu a v takomto poradí. Takže, pani kolegyňa, keď môžem diktovať:
Spoločne o bodoch 1, 5, 12, 23 a 26.
Samostatne o bode 2, samostatne o bode 3, samostatne o bode 4.
Spoločne o bode 6 a 7.
Samostatne o bode 8, o bode 9 samostatne.
Spolu o bodoch 10, 14 až 17 a 24.
Samostatne o bode 11, samostatne o bode 13.
Spoločne o bodoch 18, 21 a 22, spoločne o bodoch 19 a 27.
Samostatne o bode 20, samostatne o bode 25, samostatne o bode 28, samostatne o bode 29.
Spolu o bodoch 30 a 31 a spolu o bodoch 32 až 35.
Vážení, som rád, že som mohol dokončiť svoju rozpravu k tomuto vládnemu návrhu pred skoro plným plénom Národnej rady. Dúfam, že ako som už povedal, schválením tohto zákona neuderíme klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev, a verím, že ak sa každý zamyslí nad touto otázkou, ktorá sa týka pozemkových spoločenstiev, ktorá sa týka skoro každého občana Slovenskej republiky, tak verím, že sa vo vás svedomie pohne a dáte priechod aj našim pozmeňujúcim návrhom, ktoré sme v súčasnosti, ja za mojich kolegov, ktorí sme spolupredkladatelia, predložili. Takže chcem v to veriť, že bude to bez nejakého straníckeho trička, pretože pozemkové spoločenstvá sa týkajú každej rodiny na Slovensku.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2013 10:14 - 10:15 hod.

Martin Fecko
Ďakujem pekne. Pán kolega, áno. Tak, ako to budem aj za chvíľu citovať, vlastne neuplatnením si predkupného práva otvárame ďalšiu dieru na únik vlastníctva zo spoločenstva. A myslím si, že nevieme doceniť momentálne tú vážnosť tohto kroku, ktorý v tomto vládnom návrhu je. A budem veľmi rád, keď to nebude klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev týmto zákonom, ale k tomu sa ešte vyjadrím v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.3.2013 9:59 - 10:00 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že takto prednesený doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý si podal, má svoje ratio, má aj svoju kvalitu. Takže dúfam, že budú vyslyšané tvoje posledné slová, že mohlo by sa dať priechod. A som rád, že si dal hlasovať rozdelene, lebo má to aj nejakú súvislosť. Takže myslím si, že zlepšuje jednoznačne kvalitu predloženého vládneho návrhu. A ja budem mať tiež pozmeňujúci návrh, ktorý bude dopĺňať aj tie tvoje veci, takže dúfam, že to prejde aj v tvojom, aj mojom prípade niektoré veci, ktoré zlepšujú tento návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis