Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som rád povedal aj vážený pán minister, ale, bohužiaľ, je neprítomný.
Keby sme mali naozaj v tejto sále, ako tu teraz sedíme, a verím, že máme úprimný záujem o debatu nad nezamestnanosťou, keby sme mali naozaj nejaký šampionát v kriticizme, tak tá kritika tu naozaj je taká, že by sme mohli ašpirovať na prvé miesto.
Preto by som sa chcel veľmi rád zamerať...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som rád povedal aj vážený pán minister, ale, bohužiaľ, je neprítomný.
Keby sme mali naozaj v tejto sále, ako tu teraz sedíme, a verím, že máme úprimný záujem o debatu nad nezamestnanosťou, keby sme mali naozaj nejaký šampionát v kriticizme, tak tá kritika tu naozaj je taká, že by sme mohli ašpirovať na prvé miesto.
Preto by som sa chcel veľmi rád zamerať na to, čo sa dá jednoducho pochopiť, o čom sa dá jednoducho rozhodnúť, o čo, s čím sa jednoducho dá pracovať. Poprosím tento graf požičať. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.)
40-tisíc pracovných miest, ktoré sa stratili za rok tejto vlády, je zhruba toľko, Igor, koľko ste spomínali, že sa stratilo za prvej Dzurindovej vlády, dokonca ešte menej. A to sa riešila pomečiarovská, pomečiarovská kríza. (Reakcia z pléna.) To bola pomečiarovská kríza.
Chcem prísť k tomu, že keď sa stratí 40-tisíc pracovných miest naozaj za jeden rok, tak potom sme v situácii, že treba niečo robiť. A preto si myslím, že táto debata je namieste, lebo už rok sme tu, a napriek tým všetkým skvelým nápadom, ktoré tu počúvam, tak sme v situácii, že vlastne nič sa nezmenilo. Naopak, situácia sa zhoršuje.
Ja považujem za veľmi dôležité, aby sme teda pristúpili k tomu, po čom všetci tak strašne voláme, to znamená, bavili sa, bavili sa o konkrétnych riešeniach, nie o tom, že kto, komu, čo urobil pred mnohými rokmi. My sme v tomto volebnom období zvolení, poslankyne, poslanci, a v tomto volebnom období musíme prijímať riešenia. Tie ostatné nevieme v tejto fáze ovplyvniť, ani ho nevieme do minulosti ovplyvniť, asi ani dlho nebudeme vedieť do minulosti ovplyvniť, ale to, čo ovplyvniť vieme, je to, čo robíte tu a teraz.
Tu a teraz z tohto miesta som aj ja, aj moji kolegovia, kritizoval tie opatrenia, ktoré preukázateľne nezamestnanosť zvýšili. Poprosím ešte raz. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.) Za jeden rok 40-tisíc miest stratilo sa. To nie je debata o tom, že je len kríza. Všade majú krízu, aj tam, kde nezamestnanosť klesá. Aj v Nemecku majú krízu, aj v Dánsku, aj vo Veľkej Británii majú krízu. Ale u nás kríza dopadá tak, že za rok 40-tisíc pracovných miest. Preto je dôležité, aby sme nesedeli tuná zasa o rok a mali ďalších 40-tisíc pracovných miest, aby sme povedali si opatrenia, o ktorých sa vieme rozhodnúť.
Ja viem, že sme opozícia, ja viem, koľko hlasov máme, ja počujem tieto plamenné prejavy pána ministra, aj sa mu povenujem v jednej ekonomickej časti tak, aby si to mohol overiť v ktorejkoľvek učebnici, že mám pravdu, trochu ho doškolím z tej ekonómie.
Ale to, čo chcem povedať ako hlavné práve vo svojom prejave, je, že poďme sa teda baviť o tom, čo si myslíme, že je riešenie. Čo je riešenie toho, aby 40-tisíc pracovných miest nielenže sa nestratilo, ale, naopak, sa vrátilo a dokonca sa nič podobného nemohlo ani zopakovať, nezamestnanosť sa trvalo znižovala.
To prvé podľa môjho názoru, a to hovorím aj za svojich kolegov poslankyne, poslancov, bolo, že nebolo rozumné rušiť rovnú daň. Nebolo to rozumné. Ale na druhej strane, dobre, bolo to veľmi dôležité pre socialistov, majú teraz drvivú väčšinu. Tak potom náš návrh bude smerovať k tomu, že znížme korporátnu daň, ktorá naozaj je ťaživá pre firmy, ktoré sa tu chcú rozvíjať, resp. investovať. Ne-e-xis-tu-je, aby sme mali najvyššiu túto daň spomedzi postkomunistických krajín. Už len samotné toto tvrdenie, že táto daň je najvyššia z postkomunistických krajín, stačí na to, aby si o Slovensku ľudia prestali čítať. Stačí na to, aby si o Slovensku prestali čítať. A ten príklad s Maďarskom a koniec koncov aj Čechami je pomerne presný. Zatiaľ čo firmy predtým kvôli korporátnej dani chodili na Slovensko, presúvali svoje sídla, no tak teraz ich zo Slovenska zasa odsúvajú preč.
Môžme sa baviť o tom, že to bude 19 %, môžme sa baviť o tom, že to bude 20 %, ale poďme pohnúť korporátnou daňou, aby sme tu nesvietili ako ten červený, ako výstražný nejaký trojuholník, alebo výstražné miesto, kde sa nemá chodiť investovať. Toto považujeme za prvé dôležité opatrenia.
A aby bolo úplne jasné, nebudem hovoriť ani 20, ani 30, poviem ich presne 5.
Čiže prvé je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov tak, aby proste sme neboli na najvyššej miere spomedzi postkomunistických krajín.
Za druhé, zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To sú presne tí ľudia, o ktorých sa rozhodujeme, alebo sa aj oni rozhodujú, či pôjdu do zamestnania, alebo či niekto také miesto vytvorí, alebo či zostanú na sociálnych dávkach. Je tam taký veľký skok, tak ho znížme, zaveďme niečo také ako vysoká odvodová odpočítateľná položka, aby sa oplatilo týchto ľudí zamestnávať, aby títo ľudia neboli odkázaní na sociálny systém. To je druhá vec. Znamená, všetky tie bariéry, ktoré sú k nástupu do zamestnania, sa snažme znížiť, v tomto prípade odvodovú bariéru, hoci si myslím úplne, keď sa takto o tom rozprávame, tak si myslím, že tak jak sme urobili daňovú reformu v prípade rovnej dane, bohužiaľ, ste ju poškodili, no, uvidíme, kam prídeme s týmto kompromisným návrhom, tak v prípade odvodov by bolo tiež dobré poupratovať v odvodovom systéme ako celku, ale máme schôdzu k nezamestnanosti, poďme navrhovať tie riešenia, ktoré tu teraz môžu napomôcť, čiže zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny.
Za tretie, dostali sme sa do úplne, úplne unikátnej situácie, máme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy. Rozumej, okamžite musíme konať, veď to je dlhodobo neúnosné. Firmy nebudú ochotné fungovať niekde, kde nie je na to vlastne nijaký dôvod. Ja ako elektroinžinier vám poviem, že my tu máme zdrojov na výrobu elektrickej energie viac, ako vieme spotrebovať, po slovensky povedané, vyvážame túto energiu. A ja nechápem, ako je vôbec možné, ako je možné, že máme najvyššiu cenu elektriny pre firmy. Znova je to pre nich neatraktívne, znova sa nachádzame v situácii, že firmy kvôli tomuto, aj kvôli tomuto, sú nie ochotné investovať a tvoriť nové pracovné miesta, jedno, či zahraničné firmy, alebo domáce firmy. Takže tretí bod je zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, zníženie cien pre firmy.
Štvrtá vec. Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. To je proste o všetkých tých veciach, ktoré kolegovia podrobnejšie vysvetlia, ako zmeniť sociálny systém na adresný, aby skutočne sa oplatilo viacej pracovať, ako žiť zo sociálnych dávok. Naznačovali to tu niektorí predrečníci, že je to vážny problém na Slovensku. Poďme do toho. Myslím si, že keď sa jednoducho vzchopíme a povieme si, že, áno, tento štvrtý bod je dôležitý, tak tie zmeny spravme.
Ja nechcem teraz kritizovať, lebo naozaj tej kritiky tu bolo toľko, že keď niekto si pozrie k nezamestnanosti schôdzu Národnej rady, tak má pocit, že vpadol do nejakého kritického krúžku, žiaden normálny návrh. Takže nebudem kritizovať to, čo mala urobiť táto vláda, prípadne splnomocnenec za OĽaNO ohľadne tohto bodu, ale hovorím rovno, toto je vec, ktorá je dôležitá pri potláčaní nezamestnanosti, resp. tvorení, tvorení alebo tvorbe príležitostí pre nové pracovné miesta.
Piata vec. Zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest, to znamená meniť Zákonník práce uprostred krízy, bavili sme sa o tom, že v koho zhode to je, v koho zhode to bolo robené, že zamestnávateľom to vlastne nevadí. Tak ja vám hovorím, že aj všetkých týchto päť bodov a, samozrejme, aj tento piaty, sme prejednali so zamestnávateľmi a veľmi vadí znepružnenie Zákonníka práce. Jednoducho to vyháňa ľudí z práce na ulicu a do sociálneho systému a na dávky. To znamená, že kým máme krízu, tak nerobme také chyby, aby sme aspoň tie najkrikľavejšie ustanovenia, ktoré ľuďom prácu berú na základe Zákonníka práce, opravili.
Veľmi by som bol rád, keby sme aj uznesenie k tejto schôdzi Národnej rady prijali to, ktoré navrhol pán navrhovateľ, pán poslanec Štefanec. Jednoducho, aby vláda zadefinovala vlastne svoju politiku, ako chce potláčať nezamestnanosť.
Veľmi krátko odpoviem pánu ministrovi, aj keď ho tu nevidím, ale chápem, že má svoje problémy, tak nech, mu prajem, aby skoro mu prešli jeho zdravotné záležitosti. Ale keď hovorí o tom, že nezamestnanosť nezávisí od Zákonníka práce, ale od hospodárskeho rastu alebo rastu HDP. No tak by som ho rád ako ekonóm poučil, že rast HDP závisí od investícií a investície sem prichádzajú, resp. sa usádzajú a zostávajú na Slovensku aj kvôli Zákonníku práce. Čiže je to tak, že najprv je investícia, potom je rast HDP, a nie naopak. A ak tú investíciu tu chceme mať na Slovensku, resp. chceme, aby ľudia tu rozvíjali firmy, v prípade sme sem doniesli ďalšie, no tak Zákonník práce na toto vplýva, lebo každá slušná firma vám to povie. A netreba sa tajiť tým, že naozaj aj v tejto chvíli je to tak, že aj viaceré automobilky proti tomuto Zákonníku práce protestovali a dokonca hovorili, že je to prekážkou rozširovania, rozširovania tvorby pracovných miest.
Preto si myslím, že - také krátke ekonomické odbočenie - nemýľme sa, poznajme tie ekonomické súvislosti. Najprv investície, najprv tvorba pracovných miest, ktorá je závislá od Zákonníka práce, potom rast HDP, nie naopak. HDP je obyčajné číslo, ktoré už hovorí o výsledku nejakých ekonomických síl, ktoré pôsobia, a nie je príčinou toho, ako tie ekonomické sily pôsobia.
Vážené dámy, vážení páni, keďže kritiky bolo dosť a chcel by som upriamiť pozornosť práve na tieto naše návrhy, ako riešiť nezamestnanosť, ešte raz ich zopakujem, a poprosím, aby sme o nich aj diskutovali. Kolegovia, poslankyne, poslanci to rozoberú každý zo svojho hľadiska za SDKÚ - DS, lebo naozaj, rok je dosť dlhý čas na to, aby sme zistili, že táto vláda len priniesla obrovskú nezamestnanosť, plus 40-tisíc stratených pracovných miest, to znamená 40-tisíc ľudských osudov, ktoré majú dnes obrovské problémy, a nevieme, kedy ich vyriešia. No tak poďme na tie riešenia, o tomto má byť tá schôdza.
- Za prvé. Zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Ja hovorím kľudne na 19 %. Nie je to návrat k rovnej dani. Hovoríme len o korporáciách, resp. o firmách ako takých. Keď vám je to, zdá sa, že je to príliš veľké riziko, dajme to na 20. Debatujme o fiškálnych dopadoch. To by som vedel veľmi slušnú debatu zviesť o tom, že tento rok sa vybralo naozaj veľmi veľa daní, lebo každý vie, že to je poslednýkrát 19 %, tak ľudia odkladajú odpisy. Myslím si, že takáto ekonomická debata aj o znížení tejto dane by bola úplne namieste.
- Za druhé. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To je to, čo hovorím, že naozaj vytvorme, vytvorme možnosť zamestnávať týchto ľudí tým, že im tam dáme daňovú odpočítateľnú položku.
- Zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu a zníženie cien pre firmy. Znova sme v situácii najdrahšej elektriny pre firmy v celej Európe, rovnako jak najvyššia daň korporátna v postkomunistických krajinách. Absolútne neatraktívne pre zostanie tej investície, resp. vytvorenie novej investície.
- Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Myslím si, že to je zrozumiteľné.
- A zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest.
Vážené dámy, vážení páni, ja si uvedomujem, akú väčšinu majú socialisti tu v Národnej rade, a keď počujem tú debatu, ktorá tu je doteraz, nerobím si nejaké ilúzie, že sa v týchto veciach vrátime niekde úplne dozadu. Dobre, tak poďme dopredu. Nech sa páči, nemajme najvyššie dane vo všetkých postkomunistických krajinách, nech sa páči, nemajme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy, nech sa páči, vyberme zo Zákonníka práce aspoň to, čo najviac škodí pri zamestnávaní ľudí. A, samozrejme, tie dve veci znamená, aby sa pracovať oplatilo a aby sme znížili odvody pre nízkopríjmové skupiny, keď spravíme, tak môžme účinne zasiahnuť tu a teraz zoči-voči nezamestnanosti.
Chcel by som vás poprosiť, aby sme aj túto diskusiu, keďže hovorím, kritiky som videl veľmi veľa, viedli skorej tým smerom, že poďme sa porozprávať o tom, aké sú návrhy riešenia. Týchto päť riešení SDKÚ - DS navrhuje ako východisko z krízy. Keďže sme ich naozaj počuli aj na okrúhlom stole s ľuďmi, ktorí tvoria pracovné miesta, počuli sme ich aj na našich výjazdoch poslaneckých, ale bol by som rád, keby sme sa k tomu vyjadrili ako vo vecnej diskusii. Považujem za mimoriadne dôležité, aby tento parlament sa z istého takého ideologicko-psychologického až, povedal by som, estrádneho súboja, ktorý sa tu občas odohráva, vrátil naspäť k vecnej diskusii.
Pre tých, ktorí tomu rozumejú a do hĺbky ako do týchto vecí vidia a boli trebárs bývalí ministri, boli renomovaní ekonómovia, alebo sú renomovaní ekonómovia, to môže byť debata, kde stvoria niečo nové. Pre tých, ktorí možno k tomu menej máme vzťah, možnože sme sa tomu menej venovali, môže byť takáto debata veľmi dôležitá pri rozhodovaní sa o zákonoch, ktoré sú predkladané do Národnej rady.
A chcel by som ešte raz apelovať na vládnu väčšinu, keďže vidím, že mala pomerne dobrú vôľu a debatujeme o nezamestnanosti ako o probléme č. 1, ktorý, ktorý trápi Slovensko, poďme sa podebatovať aj o týchto konkrétnych návrhoch tak, aby bolo jasné, že to, čo pomôže ľuďom, nech zavedieme. To, čo si myslíme, že sa nevieme dohodnúť alebo že ľuďom nepomôžeme, si vydiskutujme, ale aby každému bolo jasné, že tie peniaze, ktoré berieme za to, že na tých stoličkách sedíme, si zaslúžime.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis