Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, poslankyne, poslanci, podrobne som si vypočul tú debatu všetkých tých, ktorí boli písomne prihlásení, samozrejme, aj tých, ktorí boli ústne prihlásení. Ja rozumiem tomu, že tá debata je ťažká a nerobíme ju kvôli tomu, aby sme tu vzájomne sa prekárali alebo presviedčali o niečom, čo je ako osobné. Ale robíme ju preto, aby ľudia porozumeli, že tento parlament má stále ešte zvrchovanosť nad tým, čo sa deje v tomto štáte, a špeciálne ma zvrchovanosť nad exekutívou a k tomu patria aj obe, dnes už zlúčené, vojenské tajné služby. Robíme ju preto, lebo akonáhle vypukne takto veľký škandál, tak je povinnosťou demokraticky zvoleného parlamentu, a to Národná rada ním je, takúto vec prebrať na svojej pôde, prijať opatrenia, ktoré súvisia s týmto škandálom, prípadne systémové zmeny, prípadne ak tam niekto personálne zlyhal, no tak bude musieť voči nemu vyvodiť svoje dôsledky tento parlament.
Preto by som sa veľmi rád dôrazne ohradil ešte raz voči všetkým tým, ktorí len náznakom hovoria o tom, že o čom tu môžme rozprávať a o čom tu rozprávať nemôžme. Inými slovami, to, že tu sa odhaľujú agenti, že tu naozaj zlyhal vnútorný mechanizmus, ktorý mal odstrániť a korigovať tie podozrenia, ktoré tu boli, no tak to je jednoducho holý fakt. Je to holý fakt, o ktorom treba vedieť, ktorý si treba prebrať a za ktorý treba prijať aj zodpovednosť. Primárne tá zodpovednosť, samozrejme, leží na vláde, lebo ona má všetky páky pre to, aby ten problém riešila.
Ja musím konštatovať, že od môjho prvého vystúpenia niekedy okolo tretej pán minister ani obrany a už vôbec nie pán premiér neprišli do tejto sály, aby svojou osobnou prítomnosťou sa zaujímali vôbec o tento typ debaty, rozumej demokratickej kontroly svojej vlastnej práce. To znamená, že aj týmto spôsobom ukazuje súčasná vláda a hlavne pán premiér, že mu je úplne jedno, čo jeho nadriadení, rozumej poslanci Národnej rady zastupujúcich ľudí zo Slovenska, svojich vlastných voličov, si myslia o škandále, ktorý mu pod rukami deklasuje a ničí jednu tajnú službu. Inými slovami, dáva najavo, že nemá záujem o vyšetrenie celého prípadu pod demokratickou jasnou kontrolou. Dáva najavo, že je to preňho druhoradé.
Mňa to obzvlášť mrzí, lebo sa znova vraciame do doby 90. rokov, kedy bola tajná služba spochybnená. Veď stačilo tak málo, prísť sem, dať normálne k tomu jasnú debatu, zobrať na seba isté záväzky ako premiér, urobiť si poriadok, a ak chcete, tak buchnúť do stola a naozaj, naozaj zjednať nápravu. Tam je tá otázka úplne logická, že prečo pán premiér sem nepríde, prečo to nespraví.
Ja som ponúkal jednu líniu, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú a mimochodom aj nebezpečnú, pán kolega Martvoň, a znova ju zopakujem. To nie je o tom, kto je kde na fotke. To je o tom, kto je koho nominant. A znovu zopakujem to, čo sa vtedy písalo, lebo mám s tým aj osobnú skúsenosť, že šéfovia tajných služieb, vtedy dvoch, rozumej v rokoch 2006 - 2010, boli politickí nominanti Slovenskej národnej strany. Na toto sa neunúval pán premiér ani pán minister obrany dať nejakú jasnú odpoveď, že koho to nominanti boli. Naopak, máme fotografiu, kde s pobočníkom vtedajšieho predsedu sedia práve títo nominanti. (Rečník zobral do rúk fotozáber s veľkosťou A4.) A to považujem za mimoriadne vážne.
Hovoriť nám o tom, že sa máme obrátiť na nejakých nadriadených, že to je vlastne ich vec, je, pán Martvoň, obyčajná sprostá drzosť. Preto, lebo ak je tu niekto nadriadený, tak ste to mimochodom vy a ja a my všetci, jak tu sedíme. My sme tí nadriadení, tak sa na nás obraciam. Áno, sme tí nadriadení práve týchto ľudí. Oni nemajú žiadnu inú ako delegovanú právomoc od tohto parlamentu, a keďže ich nadriadení na to kašlú, ak to chcete počuť, stačí sa mi otočiť a pozrieť sa, že nevidím tu premiéra ani ministra obrany, no tak to preberáme na seba. Čo je na tom čudné? Ak chcete naozaj zapôsobiť na to, aby ich nadriadení konali, nech sa páči, dvihnite telefón premiérovi, hádam vám zdvihne, a povedzte mu, aby prišiel splniť svoju ústavnú povinnosť. To je úplne normálne v iných štátoch. A pri takto obrovskom škandále je to úplnou samozrejmosťou.
Veď si uvedomme, že nie že opozíciu zhadzuje svojou neprítomnosťou pán premiér, ale vás ako vládnych poslancov zhadzuje. Nestojíte mu ani za to, aby prišiel odpovedať na nejaké otázky. Keď už nie na tie naše, no tak nech, nie, príde odpovedať aspoň na tie vaše. To je jednoducho niečo, kde vás zhadzuje, že táto vláda nemá zodpovednosť voči poslancom, dokonca ani vlastným.
Považujem to za veľmi dôležité preto, lebo viacerí hovorili o tom, že to bude mať dopad na kredibilitu vojenských tajných služieb. No, to bude mať dopad. A nevyšetrenie toho prípadu bude mať ešte väčší dopad. To znamená, neschopnosť o tom hovoriť na pôde parlamentu signalizuje, že nemáme demokratickú kontrolu nad týmito tajnými službami.
Ja som preto použil tú vetu, že teda čo vedia na pána premiéra také svetové títo dôstojníci, resp. na pána ministra obrany, že im tie kľúčové otázky nepoloží. Že sa ich jednoducho neopýta, čo ste v tom Benine robili, jako to tam vlastne je, či ste nejako zaviazaní pánu Slotovi, koho nominanti ste? A mimochodom aj to, čo som naznačil, lebo iný predchádzajúci riaditeľ jednej z týchto služieb naozaj výrazným spôsobom figuroval v kauze emisií, že či nejakým spôsobom sú aj na toto napojení. Úplne demokratické, logické otázky, ktoré by ste mali vy sami kvôli tomu, aby ste si zachovali česť poslankýň a poslancov, dámy a páni zo SMER-u, položiť. A mali by ste to teda položiť, keď už používame ten výraz nadriadený, tak to položte premiérovi. On je ten, kto tu má urobiť poriadok, kto tu je vlastne mesiac ticho. A vás by nemalo uspokojiť to, že povie, že sa v tom ani "divá sviňa" nevyzná. No tak keď sa v tom nevyzná ani divá sviňa, ani on, tak nech tam ide niekto, kto sa v tom vyznať bude. Lebo slušný človek, ktorý normálne chodí do roboty, platí všetky tieto tajné služby, musí mať istotu, že sa tam nekradne, že sa tam neintriguje a že nie sú zneužívané voči nemu. Veď si uvedomte, že keď táto debata skončí, tak tá príchuť, ktorú môže mať z tejto vlády a z jej spravovania tajných služieb normálny občan Slovenska je, že kedykoľvek tajná služba sa môže voči nemu obrátiť, táto vojenská, lebo si nevie vyriešiť svoje problémy na pôde parlamentu. To považujem za najnebezpečnejší odkaz tohto dnešného dňa.
To je úplne irelevantné, kto si tu čo osobného rozpráva. To proste do parlamentu patrí, slovenského, možno to bude chvíľku trvať, jedno, dve, tri volebné obdobia, než sa to možno trochu ustabilizuje, dostane sa do nejakého diplomatického štýlu. Ale ten najhorší možný odkaz je, že sa nestaráte, v tomto prípade, vládne poslankyne, vládni poslanci, o to, aby sa ľudia cítili bezpečne a aby cítili, že ich peniaze sa nekradnú na tajnej službe. To je jednoducho holý fakt. A nestaráte sa preto, lebo tých, ktorí to môžu ovplyvniť, si sem ani len nezavoláte, rozumej premiér a minister obrany.
Ja považujem za mimoriadne dôležité, že táto schôdza sa vôbec uskutočnila. Považujem to za mimoriadne dôležité preto, lebo sa veľmi plasticky ukazuje pred celým Slovenskom, kto má ambíciu viesť exekutívu a v tomto prípade aj tajné služby tak, aby ľudia tomu dôverovali a rozumeli. A kto má ambíciu hovoriť o všetkom možnom inom, len nie o podstate problému, rozumej o politických nominantoch, ktorí to vedú, ktorí, sa zdá, že sú neodvolateľní, ktorí, zdá sa, že chodia oni búchať do stola svojim nariadeným a hovoria im o tom, čo majú ich nadriadení robiť, a nad ktorými ich nadriadení strácajú kontrolu. Preto máme tak absurdný nápad, že pôjde o samovyšetrovanie na tejto tajnej službe prípadu, v ktorom títo nominanti figurujú.
Ja sa dotknem toho, čo hovoril ako pán minister Glváč, keď hovoril o previerke spomínaných dvoch pánov z fotografie. Otvorili previerku, absolvovali polygraf a všetko bolo v poriadku, previerka sa zavrela. Existuje legitímna politická otázka, čo takého v tom Benine robili z hľadiska bezpečnosti tohto štátu? Či tam boli služobne, či študovali nejaký možný útok z Beninu, alebo možno nejaké zase spojenectvo s Beninom, možnože naozaj plánujeme vojsť do nejakej koalície, ktorá nás lepšie ochráni ako NATO. Neviem. Možno tam ideme urobiť vesmírnu základňu. Tiež neviem. A možno tam boli iba na dovolenke. No ale ak tam boli na dovolenke, tak by ma veľmi zaujímalo, prečo si niekto vyberie takýto typ dovolenky zrovna do Beninu? Zato, že sú spolužiaci? To je predsa málo. Ja by som rozumel tomu, keby tam išli na dovolenku, lebo sú nominanti SNS alebo boli nominantmi SNS. Ale to už je ďaleko, ďaleko iná káva. Lebo potom to rozvíja celú tú vetvu, a znova sa vrátim k tým emisiám, kde sa naozaj nie že čvirikalo o tom, ale konkrétne riaditeľ tajnej služby bol v tom namočený na ministerstve životného prostredia, že ako títo páni v tom figurujú, čo všetko majú za sebou. A my si dobre pamätáme, že prípad emisií sa neskončil tým, že bolo jasné, kto na Slovensku za tým stojí. Videli sme zopár figúr, ktoré hovorili, že ja za tým stojím, ja za tým stojím, ale v skutočnosti sa to nikdy poriadne nevyšetrilo.
Takže moja otázka je, či náhodou to nie je tak, že títo páni sú na funkciách znova preto, lebo v skutočnosti vedia, kto za tým stojí a ten niekto by možno mal sedieť v tejto miestnosti za mnou ako člen vlády. Tak tá otázku v skutočnosti stojí. Po slovensky povedané, ako, kto, kým vlastne vrtí. Či ešte stále máme my kontrolu nad tajnými službami. O tom je táto dnešná debata.
A načrtnem vám aj taký pozitívny záver, vážené kolegyne, kolegovia z vládnej strany SMER. Myslím si, že prijmeme uznesenie, ktoré si svojou silou vy prehlasujete bez ohľadu na to, čo opozícia navrhuje, ale tým sa tento prípad neskončí. Lebo to, čo tu od rána počúvam, resp. od obeda, to je proste jeden výklad, kde tí, ktorí tam dnes sedia, sú tí najlepší, akí existujú. Mimochodom, nominanti strany SNS. To majú byť oni. A všetci ostatní, ktorí hovoria niečo iné, sú zlí a treba na nich trestné stíhanie. Veľmi nedôveryhodné. Stačí, keď sa spolu vyberieme dolu na námestie, dáme túto otázku 10 ľuďom: "Komu veríte viacej? Či tým, ktorí proste kvôli tomu, že sa boja o svoj život alebo o svoju existenciu a hovoria do médií, alebo nominantom strany SNS?" Ubezpečujem vás, že tá odpoveď bude úplne jasná.
A práve tento typ pochybností tu mal dnes premiér vyvracať. Mal jasne odpovedať na tie otázky, mal jasne dokázať, že nie je naviazaný na týchto nominantov. A to je to, čo tu dnes chýba. A keďže sme na pôde parlamentu, treba to pomenovať úplne jasne za všetkých slušných ľudí v tejto krajine, a to je to, že mnohí hovoria, že sú to neodvolateľní ľudia preto, lebo príliš veľa vedia. Preto ich nemôže minister obrany odvolať, preto pán premiér sem nepríde, nebuchne do stola a nepovie: Kým sa to nevyšetrí, ste mimo služby. Ale to potom máme naozaj vládu, ktorá nezodpovedá tomuto parlamentu, ale nejakým štruktúram niekde mimo. A to považujem, samozrejme, za najväčšie ohrozenie demokracie.
Čiže dnes, o čom debatujeme, je, či tento parlament má tú moc v rukách, ktorú mu ľudia dali, alebo táto vláda a táto vládna väčšina tú moc odovzdala, ako je vidno aj v tomto prípade tajnej služby, kde tieto pochybnosti nerozptyľuje, ani si s tým nedáva námahu, naopak, snaží sa urobiť všetko pre to, aby sa na to rýchlo zabudlo.
Vážené kolegyne, kolegovia zo SMER-u, myslím si, že vás to veľmi rýchlo dobehne, lebo keď pred tajnými službami, ktoré nemáme pod kontrolou, neviete ochrániť občanov tejto republiky, tak nebudete vedieť ochrániť ani seba. Inými slovami, ak nebudete sa podieľať na nastolení demokratickej kontroly nad tajnými službami, ktorej ľudia budú môcť veriť a porozumieť, tak sa jedného dňa stanete obeťou tohoto celého aj vy sami. Čiže ak už vám nie je alebo ak už nechcete rovno zastupovať záujmy všetkých ľudí, ktorých tento stav ohrozuje, tak zastupujte aspoň svoje vlastné záujmy, lebo vás to ohrozuje tiež.
Som presvedčený, že, bohužiaľ, tento prípad nekončí, lebo vláda pod vedením Roberta Fica nie je ochotná sa pustiť do zápasu o demokratickú kontrolu nad tajnými službami, nie je ochotná s týmto škandálom, aký nemá pamätníka v dejinách Slovenskej republiky, sa vyrovnať tak, ako sebavedomá demokratická vláda v ktorejkoľvek časti Európy alebo sveta. To mi je obzvlášť ľúto a pevne verím, že si to voliči všimnú, kto, ako a koho záujmy zastupuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie všetkým reagujúcim. Pôjdem tak, aby som naozaj to podstatné vystihol.
Pán poslanec Martvoň, asi tu mal váš predseda sedieť. Dali ste o dôvod naviac, lebo bol by som sa ho veľmi rád opýtal na túto vášnivú obhajobu SNS, ako to ide z úst socialistu, že práve teraz som počul, že naozaj, naozaj pre vás je to demokratická a prijateľná strana.
A teraz k tej podstate samotnej. To, kde to vedie, aj vám, aj pánu poslancovi Bublavému to vysvetlím. Tu nejde o nás ani o podnikateľské kruhy, ktoré sú blízke SNS alebo vám, alebo komukoľvek. Tu ide o občanov, ktorí musia mať istotu, že sa za prvé ich peniaze nerozkrádajú a za druhé že sa tajné služby nezneužívajú voči nim samotným. O tom je táto debata.
Toto nie je o nejakej prezumpcii neviny a slušnosti. Takže sa hádam môžme nejakého elitného riaditeľa tajnej služby opýtať (rečník opäť zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), že čo tam na tej fotke pohľadáva, čo tam robí. Tak sa ho opýtať chceme.
Chceme sa opýtať ministra obrany, či sa opýtal on. Chceme sa opýtať premiéra, prečo sa nepýta minister obrany. Na to máme právo. A keď to niekomu vadí, no tak nech nejde robiť takúto prácu, pri ktorej sa dá takto nafotiť a ešte k tomu je tajný. Jednoducho ju potom nezvláda.
Inými slovami. Nie kvôli tým ľuďom samotným, ktorí sedia na tých postoch vysokých, dobre platených, kvôli ľuďom, ktorých zastupujeme, na nich by sme sa mali pozerať, že oni musia mať istotu, že sa nekradne a že sa tajné služby nezneužívajú. A preto tie otázky sem máme položiť.
Ja som nenavrhoval žiadne vyšetrenie tuná na pôde parlamentu. Ja som navrhoval, aby sme sa tých ľudí opýtali otázky, ktoré sa pýtajú nás naši vlastní voliči. A to je velikánsky rozdiel.
A pri Gorile? Pri Gorile to bolo tak isto. Kľudne sme sa pýtali tie otázky ľudí, ktorých sa pýtajú naši vlastní voliči. To nemá politické zafarbenie. To je o tom, kto stojí na strane ľudí a kto stojí na strane byrokratov a elitárov. A ja stojím na strane ľudí a jasne hovorím, že ich s vami zastupujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kauza, o ktorej dnes hovoríme, má mnoho rozmerov, na viaceré z nich upozorňovali už predrečníci, viaceré z nich padli vo faktických poznámkach a rozhodne treba povedať, že ten mesiac, ktorý sa touto kauzou zapodievajú aj médiá, aj príslušný kontrolný výbor, nám umožnil urobiť si o tom každému svoj obraz.
To prvé, čo treba povedať a treba sa držať objektívnych faktov, je, že takáto veľká kauza tu nebola. Ja poviem, prečo to tvrdím, prečo si myslím napriek vystúpeniu pán ministra, že takáto kauza tu nebola, ktorý sa tvári, že však je to vlastne všetko v poriadku. No preto, lebo sa mesiac o takejto veci na pôde parlamentu, v médiách, s vystupovaním a odkrývaním agentov a agentiek rovno pred médiami vôbec Slovensku nikdy ani nesnívalo. A to ešte sledujeme českú politickú scénu, ktorá je pomerne turbulentná v tieto dni, ale nepamätám si nič podobné. Nepamätám si nič podobné, možno vzdialene, možno niečo vzdialene okolo tzv. Kubiceho správy. Čiže je to kauza obrovská, bez ohľadu na to, jak to skončí, aj keby to rovno dnes skončilo a zistilo sa, že sme sa všetci mýlili, ešte aj tí, čo o tom svedčili, ešte aj tí, čo to mali tunelovať, skrátka, že sa vôbec nič nestalo, tak to poškodzuje Slovensko.
Čo treba ale povedať ako druhé, je úplne, úplne falošne tvrdiť, že za to môže opozícia alebo nejaký poslanecký zbor tu, v tejto Národnej rade. No tak teda pardon, tak teda pardon, nech to už akokoľvek bolo, tak my sme tu zvolení na to, aby sme dávali na nich pozor, nie aby oni, a to je jedno, či úradníci, alebo pán minister, nás školili o tom, čo tu máme rozprávať. To by bolo veľmi dobré, keby aj ctení poslanci SMER-u si uvedomili, že aj keď sú vládni poslanci, tak tu neďaleko prisahali na ústavu a majú dozerať na to, čo sa v takýchto inštitúciách deje. A keď sú nekľudní, tak by mali konať a nie to, čo sa udialo na jednom z tých výborov, vy si to lepšie pamätáte, pán predkladateľ, že jednoducho ho odsabotovali alebo sa tvárili znova, že sa nič nestalo.
Čiže kauza je to veľká a poškodzuje nás aj na medzinárodnej scéne, lebo doteraz som počúval, že práve tieto zložky majú mimoriadne dobré medzinárodné renomé. No, po tomto tam je nejaký istý otáznik a myslím si, a znova to zopakujem, že mal tu od začiatku do konca sedieť pán premiér a plnou parou tlačiť na to, aby sa to do posledného šróbu, do posledného zrnka prachu celé vysvetlilo. A nie, aby sme tu počúvali teórie o tom, že za to môže to alebo ono vedenie, alebo tí alebo oní neschopní agenti. No keď boli takí neschopní a vierolomní, sa čudujem, že tam 20 rokov vydržali a že tam tú dobrú prácu vôbec robili.
Niečo podobného, niečo podobného sa nám dialo práve za čias mečiarizmu, ináč, mimochodom, niečo podobné, ako sa ide udiať zajtra pri voľbe generálneho prokurátora, kedy sa ohýbali zákony a predpisy tak, že niektoré až praskli, a z tejto snemovne odišiel konkrétny poslanec, volal sa Gaulieder, za čo Slovensko malo mimoriadne veľkú hanbu.
Keďže som vlastenec a chcem tomu predísť, no tak chcem hovoriť o tom, akým spôsobom s tým môžeme naložiť a čo môže zmeniť súčasná exekutíva na celom prípade.
V prvom rade môže zmeniť ten otrasný slovník, ktorý aj pán premiér a, mimochodom, aj minister obrany používa. Pán premiér povedal, že sa v tom "ani divá sviňa nevyzná". Pán minister obrany hovorí, že "to je celé len kačica". Mohol by som byť vtipný a hovoriť o tom, že asi dostali nejakú radu, aby to obrátili na zoologickú záhradu, ale budem taký, ako to cítim a ako to cítia ľudia.
Pán premiér, možno sa v tom divá sviňa nevyzná, možno sa v tom žiadna sviňa nevyzná, ale slušný človek, na rozdiel od svine, v tom chce mať jasno. To znamená, to jasno si musíme urobiť tu a teraz. Mňa netrápi, že ako vidíte vy divú sviňu alebo inú sviňu, ale slušný človek, ktorý v tejto krajine platí dane, chce mať jasno, či sa kradlo, alebo nekradlo, hlavne chce mať jasno, či tí, ktorí majú oveľa väčšie oprávnenie voči súkromiu slušného človeka, ako majú tí, ktorí sú podrobovaní tomu sledovaniu, ako tí nakladajú s týmito extra oprávneniami, ktoré my máme kontrolovať. Veď si len zoberme, ak sa jedná o odpočúvanie alebo sledovanie, tak my obyčajní občania nemáme žiadnu šancu zistiť, že sme niečomu takému podrobení. Ale tí, ktorí to robia a predvádzajú takýto neporiadok, a dokonca pán minister použil slovo, ktoré sem nepatrí na pôdu Národnej rady, ergo bordel, no tak ak takýto neporiadok majú pod sebou, tak jak ja mám veriť, že to nie je zneužívané ďaleko širšie. A keď už ja tomu nemôžem veriť ako poslanec Národnej rady, tak jak má tomu veriť ten, kto to tu platí, čiže obyčajný občan, jak má veriť, že sa to nezneužíva?
Veď to je v skutočnosti naozaj veľmi vážna situácia, kedy kompletne aj premiér, aj celá vláda tu mali sedieť a ľuďom vysvetliť: Nie, neodpočúvame vás zbytočne, nie, nesledujeme vás zbytočne, nie, nekradneme za vaším chrbtom. Toto mala byť dnešná schôdza a nie o tom, že si tu budeme vysvetľovať, kto za čo môže a kto čo pokazil, úplne akože jalové reči. Mali to tu jasne, transparentne, zrozumiteľne, mimochodom, pred nastúpenou celou socialistickou väčšinou, obhájiť. To, že to nevedia, to si všetci všímame, jednoducho premiér tu nie je, nemá tu ani dostatok poslankýň, poslancov a pán minister odišiel.
Myslím si, že keď niekto poškodzuje ten štát, tak to je vláda na čele s premiérom, ktorá nevie obhájiť konanie vlastnej svojej tajnej služby a ani vyšetrovanie škandálu, do ktorého sa sama dostala. A je irelevantné, za ktorej vlády to vzniklo. Akonáhle je takýto požiar na svete, no tak hasiči v záujme Slovenska tu majú sedieť, neviem, čo iného majú v tejto chvíli na práci, čo také súrne a nutné robia, ak im, samozrejme, tento stav nevyhovuje.
Chcem povedať jednu, asi dôležitú, vec, lebo to viackrát zaznelo, dokonca aj v mojej faktickej poznámke, ale aj, myslím, pán poslanec Martin Fedor to hovoril hneď na úvod. Keď má byť odpoveďou samovyšetrovanie tých, ktorí sú podozriví, samovyšetrovanie, no tak aj keby to boli tí najčestnejší ľudia, aj keby skutočne boli niekde na piedestáli hodnôt veľmi vysoko, o čom nie som presvedčený, málo o nich viem, boli doteraz tajní, tak samovyšetrovanie nie je odpoveďou. Zrozumiteľná debata priamo na pléne poslaneckej snemovne je patričnou odpoveďou, ktorá môže utvoriť len základ k tomu, aby sme sa dostali ďalej.
Ja som položil ministrovi Glváčovi otázku, teda akí ľudia tam sedia a samovyšetrujú? Preto, lebo som videl jeden obrázok a k tomu obrázku si dovolím urobiť aj komentár. Asi každá jedna a každý jeden sme niečo počuli o tom (rečník zobral do rúk obrázok s veľkosťou A4), kto je pán tajomník a pravá ruka pána Slotu, pán Gansé. Tých teórii o tom, ako má na sebe napísané majetky, ktoré mu v skutočnosti nepatria, si môžete nájsť v Google plno, v novinách to bolo opakovane celé roky rokúce. To, že tam ale zbadáme dvoch šéfov tajnej služby a jedného stále úradujúceho, ergo vedúceho "samovyšetrovanie", to už považujem za vážny problém. To znamená, že dnes tento pán, ktorý má zjavne kontakty na pravú ruku pána Slotu, samovyšetruje tunelovanie, mimochodom, zase za svojej éry bývalej. To je obrovský otáznik.
No tak toto mi nedalo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavne kolegyne, kolegovia zo SMER-u, a som si niečo teda prečítal o tom, jak výborne to fungovalo v tajnej službe, pokiaľ nenastúpila vláda Ivety Radičovej. Tak ja vám niečo prečítam z vašich zdrojov, aby sme tu neboli, že jeden tvrdí niečo a druhý tvrdenie proti tvrdeniu, prečítam vám zopár riadkov, ktoré sú oficiálnou správou mimochodom Českej tlačovej kancelárie z čias ministrovania pána Kašického:
"Minister obrany František Kašický na vlastnú žiadosť odvolal šéfa Vojenskej spravodajskej služby Jaroslava Gofjára, jeho nástupcom sa stal Peter Solčanský." Poprosím, zapamätajte si to meno, niečo vám o tom pánovi poviem. "Vojenská rozviedka má za úlohu zbierať informácie o možných ohrozeniach krajiny v zahraničí. Nový šéf rozviedky pán Solčanský podľa neho už pred tým pracoval v spravodajskej službe na rôznych úrovniach a má skúsenosti aj zo zahraničia. Kašický ešte vlani v júli, krátko po nástupe do funkcie, odvolal šéfa Vojenského obranného spravodajstva Vladimíra Kotrusa, odôvodnil to tým, že s ním nebol spokojný. Novým riaditeľom vojenskej kontrarozviedky sa stal Ľubomír Skuhra. Vojenské spravodajstvo čelilo na jar podozreniu, že jeho dôstojníci údajne zneužívali svoje postavenie, keď firmám obchodujúcim so zbraňami odovzdávali informácie."
Čo chcem povedať? Je to z roku 2007 a hovorím o tom preto, lebo aj vtedy sa tam vystriedalo niekoľko šéfov a títo šéfi, zdá sa, aspoň jeden z nich pri obrannom spravodajstve je šéfom dodnes. A ja som si spomenul na to práve pri mene Solčanský, pre tých z vás, ktorí si to meno nepamätáte, pripomeniem, že veď vtedy si už aj vrabce čvirikali o tom, že nominanti týchto tajných služieb na šéfa sú nominantmi SNS. To som sa tiež pýtal pána ministra na to, neodpovedal, že sú to nominanti konkrétnej, vtedy vládnej, strany -
Slovenskej národnej strany. Nepoznám pána Skuhru, teda okrem tohoto jeho svetového obrázka, ktorý by mal vysvetliť, nie že je na bezpečnostnom pohovore, pán minister by tu mal sedieť a vysvetľovať nám, čo tam robil, ako je to možné. Že sa poznali zo školy? No o to viacej. Nominoval ich Slota? Áno, nie. Čo tam robili? Ako zadával im úlohy? To je presne, sú otázky, ktoré sa má jeden sebavedomý minister pýtať. A ďalší - premiér, ktorý keď vidí, že sa ho to nepýta minister, tak má buchnúť po stole a opýtať sa: Počúvaj ma, kamarát môj minister obrany, čo na teba takého strašného vedia, že sa nepýtaš nahlas? Čo na teba vedia? Alebo vedia niečo aj na pána premiéra, že sa ho bojíme opýtať tu na pôde parlamentu nahlas? Že tu nesedíme? Tak to som potom veľmi prekvapený.
Ešte raz. Ako to, že sa tých ľudí jasne nepýtame, boli ste nominantmi pána Slotu, aké máte väzby? Odkiaľ sa poznáte? Ako to dokážete, že ste na ňom nezávislí? Nie na bezpečnostnom pohovore, to nech si robia agenti medzi sebou, ale my politici na tú otázku, ktorú ľudia vidia a pýtajú sa nás, potrebujeme jasnú odpoveď, tu na pôde parlamentu.
A to, že túto odpoveď nepýta premiér od ministra obrany a obaja sa tvária, že to je v poriadku, má vedie k tej jednoduchej úvahe: Páni, čo na vás takého vedia páni zo slovenského spravodajstva, že sa bojíte opýtať? Čo na vás takého strašného vedia? Pred čím sa zložíte, nekonáte, tvárite sa, že je to všetko poriadku.
Sám som týmto citátom z roku 2007 dokázal, že tam zďaleka nebolo všetko v poriadku. Pán Solčanský tam, myslím, vydržal nejaké dva mesiace, alebo niečo viacej, a išiel na ministerstvo životného prostredia. Pána Solčanského som stretol. A stretol som ho, viete kedy? Keď som sa ho bol opýtať, ako to bolo v prípade kauzy emisie a vedel som o tom nič. A ako normálny poslanec som sa s ním začal rozprávať. Poviem to veľmi jemne a diplomaticky, nepamätám sa, že by mi hovoril pravdu. Sami viete, ako tá kauza dopadla, a už vtedy mi rozprávali kolegovia z parlamentu, že sú za tým ľudia z vojenských tajných služieb. No tak tomu rozumiem, keď pán bývalý riaditeľ tam zrazu robil riaditeľa na ministerstve životného prostredia a bol zodpovedný za škandálny odpredaj emisií.
Ale sa pýtam ďalej tých ďalších, ktorých tam v tom čase nominovali, to boli tiež nominanti pána Slotu? A takisto fungovali jak na ministerstve životného prostredia pri emisiách? Tak potom vám rovno hovorím, aj pán premiér, aj pán minister obrany, že sa hlboko mýlite, ak tým ľudom v tejto chvíli dôverujete! To by som bol podozrievavý 100 : 1, lebo pri emisiách skutočne išlo o jedno obrovské svinstvo voči tomuto štátu. A neverím, že jeden nominant, ktorý pri emisiách figuroval, sa choval neseriózne a ostatní, všetci sú čistí, lebo oni vlastne vysvetlili, čo tam vlastne všetko robili. No tak nám to prídite láskavo porozprávať aj sem na pôdu poslaneckej snemovne a aby tomu rozumeli pani poslankyne, páni poslanci, ale aj ľudia v rámci celého Slovenska. To je jediné normálne riešenie.
Ja mám ďaleko od toho, aby som naletel na to, že je tam nejaká vojna agentov. Mám ďaleko od toho, aby možno z jednej, z dvoch výpovedí som si robil rozsiahly záver. Ale keď som natrafil na mená ľudí spojené s emisiami, a teda verte mi, že tomu dobre rozumiem, tak som veľmi zbystrel, ale keď som počul pána ministra obrany hovoriť, že sa to vyriešilo polygrafom a bezpečnostnou previerkou, no tak ja by som začal preverovať ten polygraf, to vám rovno hovorím, na ktorom sa to robilo. Lebo v skutočnosti tá otázka je, koho nominanti to boli za bývalej alebo za prvej vlády Roberta Fica, a úprimnú odpoveď sme tu nepočuli. Takže pevne verím, že pán minister sa ešte sem vráti, ak teda naozaj naňho nič nevedia, môže to spraviť, pevne verím, že pán premiér sa sem vráti - dúfam, že naňho tiež nič nevedia a môže to slobodne spraviť - a príde nám sem porozprávať celú tú story, celý ten príbeh, nielen len tieto kúsky. A, samozrejme, to verím, že tu bude plné auditórium, lebo to by každého zaujímalo, ako takíto ľudia môžu vôbec niečo samovyšetriť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nevzdávajme sa v tomto našom úsilí, ja rozumiem, že máme menšinu, ale verte mi, že keď budeme dostatočne tvrdí a dostatočne hlasne sa pýtať to, čo sa nás ľudia pýtajú, no tak jednoducho donútime aj tých, ktorí sa dnes tvária, že sa ich to vôbec netýka a všetko je v poriadku, aby tie správne otázky položili a odpovede doniesli sem k nám, lebo, nota bene, všetci tých ľudí platíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, naozaj je krátkosť času, a tak teda poďme po podstatách tých otázok, ktoré verejnosť veľmi, veľmi zaujímajú. Ja položím dve, ktoré naozaj sú dôležité preto, aby bolo zrejmé, ako to na tej tajnej službe vlastne vyzerá.
Tá prvá smeruje k obdobiu, keď ste neboli ministrom, ale predpokladám, že ste si obrázok o tom urobili. Tá smeruje k tomu, v roku 2006, 2010, ako boli kreovaní riaditelia Vojenského obranného spravodajstva aj Vojenskej spravodajskej služby? Či to boli, alebo neboli politickí nominanti konkrétnych vládnych strán.
Veľmi pekne by som poprosil o odpoveď, lebo si myslím, že skutočne ten problém ťahá sa až takto hlboko. Či to boli, alebo neboli nominanti konkrétnych politických strán. A ak áno, tak ktorých?
A tá druhá otázka smeruje k tomu, čo si myslím, že naozaj je úplne zrejmé a jasné. Máme fotografiu a videli sme ju všetci v médiách, kde práve terajší šéf tajnej služby je na fotografii s pravou rukou predsedu SNS pána Slotu. Kde na tej fotografii je ešte aj s ďalším kolegom, vlastne s pán Šebom, ktorý je, bol vtedy alebo bol už riaditeľom Vojenského spravodajstva. A mňa by veľmi zaujímalo, či táto fotografia, kde sa pomerne dobre bavia, za akých okolností vznikla a či táto práve neukazuje, že znižovanie dôveryhodnosti prebiehalo aj po tejto línii. To je niečo, čo je čisto politická vec, ktorej treba porozumieť. Jednoducho, ak existuje človek, ktorý bol pravou rukou pána Slotu, na ktorého boli rôzne majetky, ktoré pán Slota užíval, napísané, a my máme fotografiu dvoch riaditeľov, ktorí s ním sedia a dobre sa bavia, tak si myslím, že jeden minister by tu mal vstať a ísť naspäť a vysvetliť, ako tá fotografia vznikla.
Všetko to, čo ste povedali, bolo rečnícky pekné, ale toto by bolo hlboko pravdivé zoči-voči verejnosti tu a teraz.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja myslím, že pán poslanec Fedor pomerne presne poodpovedal na tú otázku, že prečo tu sme. Sme tu preto, lebo štandardné mechanizmy, ktoré sú vo vnútri tejto tajnej služby, zjavne zlyhali. Je tu masívny únik informácií, ktoré majú byť utajované. Máme tu agentov, ktorí chodia na kameru a vysvetľujú, čo sa tam deje. Skrátka a dobre, je úplne zrejmé, že táto služba kolabuje.
To, čo je mimoriadne zlé na tejto situácii, je, že pán premiér neprišiel sem dnes medzi nás poslancov, aby nás o tom poinformoval, aby ako človek, ktorý vedie exekutívu tohto štátu, jasne ukázal, že vie urobiť poriadok. Naopak, museli sme si to my ako opoziční poslanci vyžiadať, toto sedenie, aby sme sa k tomu mohli vyjadriť, a napriek tomu, že tu sedíme a debatujeme, už tu počujem prvé hlasy na tú tému, že vlastne je to možnože aj zbytočné. Nie, nie je to zbytočné, lebo takisto ako ostatní ľudia na verejnosti, aj ja som počul mnohokrát o tom, že sa materiály odtiaľ vynášajú, dokonca že sa s nimi obchoduje. No nečudujem sa potom, čo dnes na médiách sa predvádza. Nečudujem sa potom, keď vidím, ako liknavo sa celý problém rieši. Nečudujem sa potom, keď sa dozviem, že vlastne sa jedná o akési politické nominácie ešte z čias minulej, resp. prvej Ficovej vlády. Na toto všetko by sme potrebovali jasnú odpoveď, aby sme vedeli, že či tí, ktorých platíme, a či tí, ktorých chránime zo zákona, majú na to nárok a to masívne nezneužívajú.
Obávam sa, že to, kvôli čomu tu dnes sedíme, je len špička ľadovca, a tváriť sa, že je to akási náhoda, že je to akási mediálna hra, kačica, divá sviňa a podobné výrazy používať, je absolútne nemiestne. Je to škandál, o ktorom si my vo svojom malom rybníku myslíme, že ho ututleme a nikto zvonka si ho nevšimne. Bohužiaľ, opak je pravdou a kredit Slovenska aj vďaka tomuto škandálu klesá. Preto si myslím, že by tu mal premiér sedieť a silou-mocou na čele tohoto vyšetrovania byť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Za prvé, samozrejme, súhlasím s tým, čo povedal Ľudo Kaník, čiže aj s tým stiahnutím týchto návrhov.
Ale chcem vás upozorniť, že nemôže platiť dvojitý meter v tejto snemovni, to znamená, koľkokrát už bolo stiahnutie aj vašimi poslancami, poslankyňami, poslancami a nie je normálne, keď tuto poslanci chcú stiahnuť, takže ich budete kastovať, deliť a proste iným spôsobom, iným spôsobom obmedzovať. Je to v súlade s rokovacím poriadkom, a keď je to dobré pre vás, no tak je to dobré aj pre nás. Buďme normálni, prirodzení. Ja chápem, že tieto témy vás vyrušujú, ale na druhej strane nemôžete brániť poslankyniam a poslancom, aby sa chovali štandardne a pracovali so svojimi návrhmi. Notabene, keď ste to dovolili svojim vlastným poslancom. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem tam, kde je to asi najjasnejšie. Pán kolega Martvoň, predošlý šéf NKÚ pán Jasovský je bývalý minister dopravy za vlády Mečiara. A nielen to, nielen to. Vysoký funkcionár HZDS to je a vy ste ho podporovali na šéfa NKÚ. To je trápna výhovorka, že niekto niekde kandidoval. Vy si viete predstaviť, o akých peniazoch sa v 90. rokoch na ministerstve dopravy rozprávalo a čo všetko sa tam dialo s diaľnicami, a napriek tomuto tohoto človeka ste úplne pohodlne podporili.
Čo sa týka tajnej verzus verejnej voľby. No keď máme kontakt s ľuďmi, ktorí klamú, v tomto prípade klame SMER, že podporí opozičného kandidáta, a nerobia to v tajnej voľbe, jedinú šancu máte na to, ako na to odpovedať, tým, že budete mať voľbu verejnú. To je úplne prirodzené, že keď vás niekto štyrikrát oklame, to znamená nedá tam hlasy SMER-u, no tak piatykrát hovoríte, že tak urobme verejnú voľbu!
A čo sa týka toho, čo rozpráva pán premiér, poviem to úplne otvorene, a tam som to tak isto povedal. Je to lož. Není sa čo očisťovať, vysvetľovať to, keď niekto luhá, Igor. Je to jednoducho obyčajná lož. A dôkazom toho je, že to je lož, je to, že aj v tomto prípade žiadame verejnú voľbu, aj v tých predošlých prípadoch sme tam tie hlasy dali. A my si nenechajme medzi sebou robiť, a pokiaľ s nimi, Igor, so SMER-om nespolupracujete, tak to pochopíte, že nenechajme si medzi sebou robiť rozbroje kvôli tomu, že kto koľko hlasov kam dal. Jednoducho problém je tam naľavo, to znamená nedali hlasy smeráci.
Je úplne zbytočné sa tu tváriť, že keby sme urobili nejaké výberové konanie, nejaký ďalší postup, že by to bolo ináč. Nie, nebolo, oklamali by nás znova. Je veľmi naivné tomuto veriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou už piatu voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Ide o inštitúciu, ktorá má byť hlavným garantom čistoty, transparentnosti a hospodárnosti verejných funkcionárov a hospodárenia štátnych orgánov v tomto štáte. Preto sa o jej voľbu a o voľbu jej predsedu snažíme už piatykrát. Ale tentokrát je to naposledy.
Táto funkcia z podstaty veci patrí opozícii, pretože má dozerať na konanie vládnych inštitúcií. V každom štáte musí byť zabezpečená istá miera demokratickej kontroly, aby sa vládna moc neskorumpovala. Tomuto princípu rozumie každý a vo verbálnej rovine to niekoľkokrát zopakoval dokonca aj predseda vlády Robert Fico. Problém je, že aj v tomto prípade nie sú v zhode jeho slová a skutky.
Štyri predchádzajúce voľby šéfa NKÚ prebehli nasledovne: my z opozície sme navrhli kandidáta, 83 poslancov koalície zmenilo voľbu z verejnej na tajnú a kandidáta sa tejto snemovne nepodarilo zvoliť. Raz mal kandidát takmer všetky hlasy opozície, inokedy menej, no poslanci vládnej strany vždy tvrdili, že neprešiel kvôli malému počtu poslancov, alebo, respektíve malému počtu hlasov. Je to ale úbohé divadielko s jediným cieľom: nepripustiť do tejto funkcie človeka, ktorý by mohol vláde socialistov pozerať na prsty.
Najnovšie výhrady vládnej strany sú ešte komickejšie ako obvykle. Za prvé, ide o opozičného kandidáta. No samozrejme, že ide o opozičného kandidáta, keď ho navrhuje opozícia. To už naozaj neviete, dámy a páni zo SMER-u, vymyslieť lepšiu výhovorku? Len podotýkam, že Maroš Žilinka nebol členom strany. Nebol členom strany. Je ale opozičný kandidát, lebo ho navrhla opozícia. Druhá výhrada je ešte absurdnejšia, a to to, že pán doktor Žilinka je príliš mladý. Takže, pani Laššáková, od vás to zaznelo, teraz ma, poprosím, pekne, pozorne počúvajte. Maroš Žilinka má 43 rokov. Robert Fico mal v čase zostavenia jeho prvej vlády 41 rokov. A aj on sa vám zdal vtedy príliš mladý? Alebo je funkcia predsedu vlády menej náročná ako funkcia šéfa NKÚ? Sa spamätajte!
Okrem tejto inštitúcie máme dlhodobo neobsadenú ešte jednu inštitúciu, Generálnu prokuratúru, ktorá nemá svojho šéfa už viac ako dva roky, presnejšie 27 mesiacov. Mimochodom, súčasný šéf Najvyššieho kontrolného úradu presluhuje už viac ako rok, 15 mesiacov presluhuje.
Dámy a páni zo SMER-u, vo vašej túžbe po absolútnom ovládnutí tohto štátu sa vám štát rozpadá pod rukami. Dve najdôležitejšie inštitúcie, ktoré majú občanom garantovať čistotu vo verejnom živote, nemajú svojho šéfa. Neprekáža vám, že tu pod vašimi rukami zlyháva základné fungovanie tohto štátu? Nám to prekáža v opozícii. A poviem úprimne, škoda času ten rok, čo sme sa vôbec do tohto zapájali.
Ale preto, že treba každý problém raz rozriešiť, tak ponúknem aj riešenie. Takže vyzývam pána predsedu strany SMER a premiéra Roberta Fica, pána predsedu parlamentu Pavla Pašku a poslankyne a poslancov za stranu SMER, aby prestali s tými trápnymi hrami, aby zvolili prvýkrát verejne šéfa národného kontrolného úradu tak, ako je to predpísané v zákone. Prestanú všetky špekulácie o tom, kto hlasoval a kto nehlasoval, kto komu koľko hlasov dodal. Najvyšší kontrolný úrad je inštitúcia, pri ktorej nie je žiaden dôvod, aby sa o jej šéfovi nehlasovalo verejne. Predsa Najvyšší kontrolný úrad a jeho šéf musí ísť po každom úradníkovi, po každom politikovi a po každom úrade v tejto krajine.
Dámy a páni zo SMER-u, uvedomte si, že ak dnes nezvolíme šéfa NKÚ, priblížime sa k situácii spred 19-ch rokov, kedy počas tretej Mečiarovej vlády Slovensko dostalo, a pevne verím, že tentokrát sa to nestane, prívlastok "čierna diera". Pevne verím, že Slovensko nebude "čiernou dierou" Európy, a to napriek tomu, že vy chcete dosiahnuť, aby aj post šéfa NKÚ patril v skutočnosti SMER-u. Tretia Mečiarova vláda bola známa tým, že použilo sa v nej slovo "samoúnos". Minulý týždeň pribudlo z vášho slovníku slovo "samovyšetrovanie". Ak dnes nezvolíme šéfa NKÚ, tak pribudne výraz "samokontrola". To sú novinky, ktoré tu zavádzate a v ktorých nadväzujete na najhoršiu možnú tradíciu z čias tretej Mečiarovej vlády.
Ak opäť zmeníte voľbu z verejnej na tajnú, my svojho kandidáta stiahneme a ďalšieho už nenavrhneme. Upriete tým opozícii kontrolu vládnej moci. Nepoškodíte tým nás, ale poškodíte celé Slovensko, lebo to budete musieť vysvetľovať aj v Európe.
Takže vás ešte raz vyzývam, aby ste urobili to, čo je logické, normálne, prirodzené, aj v tejto situácii, umožnili verejnú voľbu, nech môžme zvoliť riadneho šéfa NKÚ.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. A kolegom z SDKÚ sa ospravedlňujem, že pokúsim sa byť edukatívny a výchovný zoči-voči pánom poslancom SMER-u, ktorým ďakujem za to, že mi osvetlili, ako hlboko chápu, resp. nechápu tú časť, ktorú som predniesol, ale pokúsim sa to ešte rýchlo, rýchlo napraviť.
Za prvé. Týchto päť opatrení nepovažujem za, alebo päť oblastí, v ktorých treba robiť opatrenia, nepovažujem za niečo pravicové alebo ľavicové, lebo neviem si predstaviť, že by ani socialistická vláda, normálna, hej, normálna, kdekoľvek na svete, pripúšťala, že je dobré byť na špici peletónu s daňami, prípadne s cenami elektrickej energie. Čiže to sú podľa mňa úplne legitímne, legitímne zmeny, ktoré treba spraviť, a preto hovorím, týchto päť opatrení má svoje opatrenia, treba o nich diskutovať.
Čo sa týka, čo sa týka tých čísel, ja hovorím, sme naozaj v tomto volebnom období, môžme si vyťahovať rôzne čísla, ale je zbytočné sa od tej práce, ktorá nás čaká, nejakým spôsobom dištancovať.
Pán poslanec Podmanický, ja som to vysvetlil pomerne podrobne, ja som to neštudoval, aké školy ste študovali vy, ale ja som študoval technologické procesy, to znamená, mám veľa matematiky a veľa práce so systémami, ale chcem vám jednu vec povedať, naozaj, skutočne. Ak chcete hľadať väzbu medzi nejakými dvoma vecami, ktoré súvisia, tak treba najprv vyriešiť tie, ktoré zjavne sú za sebou kauzálne naviazané. A ubezpečujem vás, ja vás to naučím niekedy o prestávke, ale ubezpečujem vás, že skutočne investície závisia od toho, jak vyzerá, jak vyzerá Zákonník práce. Treba sa kohokoľvek opýtať. Z toho sa nevysmejete, to je proste jednoducho tak, že ak nechcete byť len naozaj, že ideologicky tuná sa tváriť, no tak potom poďme na reálnu debatu, opýtajme sa, urobme si anketu medzi odborníkmi, či investície závisia, alebo nezávisia od Zákonníka práce, a následne, keď sa sústredíte, to pochopíte za tých 9 sekúnd, čo ešte mám, a následne investície potom zvyšujú HDP. Toto dajte normálne študentom ekonómie, určite vás poučia lepšie jak ja.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som rád povedal aj vážený pán minister, ale, bohužiaľ, je neprítomný.
Keby sme mali naozaj v tejto sále, ako tu teraz sedíme, a verím, že máme úprimný záujem o debatu nad nezamestnanosťou, keby sme mali naozaj nejaký šampionát v kriticizme, tak tá kritika tu naozaj je taká, že by sme mohli ašpirovať na prvé miesto.
Preto by som sa chcel veľmi rád zamerať na to, čo sa dá jednoducho pochopiť, o čom sa dá jednoducho rozhodnúť, o čo, s čím sa jednoducho dá pracovať. Poprosím tento graf požičať. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.)
40-tisíc pracovných miest, ktoré sa stratili za rok tejto vlády, je zhruba toľko, Igor, koľko ste spomínali, že sa stratilo za prvej Dzurindovej vlády, dokonca ešte menej. A to sa riešila pomečiarovská, pomečiarovská kríza. (Reakcia z pléna.) To bola pomečiarovská kríza.
Chcem prísť k tomu, že keď sa stratí 40-tisíc pracovných miest naozaj za jeden rok, tak potom sme v situácii, že treba niečo robiť. A preto si myslím, že táto debata je namieste, lebo už rok sme tu, a napriek tým všetkým skvelým nápadom, ktoré tu počúvam, tak sme v situácii, že vlastne nič sa nezmenilo. Naopak, situácia sa zhoršuje.
Ja považujem za veľmi dôležité, aby sme teda pristúpili k tomu, po čom všetci tak strašne voláme, to znamená, bavili sa, bavili sa o konkrétnych riešeniach, nie o tom, že kto, komu, čo urobil pred mnohými rokmi. My sme v tomto volebnom období zvolení, poslankyne, poslanci, a v tomto volebnom období musíme prijímať riešenia. Tie ostatné nevieme v tejto fáze ovplyvniť, ani ho nevieme do minulosti ovplyvniť, asi ani dlho nebudeme vedieť do minulosti ovplyvniť, ale to, čo ovplyvniť vieme, je to, čo robíte tu a teraz.
Tu a teraz z tohto miesta som aj ja, aj moji kolegovia, kritizoval tie opatrenia, ktoré preukázateľne nezamestnanosť zvýšili. Poprosím ešte raz. (Rečník zobral do rúk papier, na ktorom je znázornený graf.) Za jeden rok 40-tisíc miest stratilo sa. To nie je debata o tom, že je len kríza. Všade majú krízu, aj tam, kde nezamestnanosť klesá. Aj v Nemecku majú krízu, aj v Dánsku, aj vo Veľkej Británii majú krízu. Ale u nás kríza dopadá tak, že za rok 40-tisíc pracovných miest. Preto je dôležité, aby sme nesedeli tuná zasa o rok a mali ďalších 40-tisíc pracovných miest, aby sme povedali si opatrenia, o ktorých sa vieme rozhodnúť.
Ja viem, že sme opozícia, ja viem, koľko hlasov máme, ja počujem tieto plamenné prejavy pána ministra, aj sa mu povenujem v jednej ekonomickej časti tak, aby si to mohol overiť v ktorejkoľvek učebnici, že mám pravdu, trochu ho doškolím z tej ekonómie.
Ale to, čo chcem povedať ako hlavné práve vo svojom prejave, je, že poďme sa teda baviť o tom, čo si myslíme, že je riešenie. Čo je riešenie toho, aby 40-tisíc pracovných miest nielenže sa nestratilo, ale, naopak, sa vrátilo a dokonca sa nič podobného nemohlo ani zopakovať, nezamestnanosť sa trvalo znižovala.
To prvé podľa môjho názoru, a to hovorím aj za svojich kolegov poslankyne, poslancov, bolo, že nebolo rozumné rušiť rovnú daň. Nebolo to rozumné. Ale na druhej strane, dobre, bolo to veľmi dôležité pre socialistov, majú teraz drvivú väčšinu. Tak potom náš návrh bude smerovať k tomu, že znížme korporátnu daň, ktorá naozaj je ťaživá pre firmy, ktoré sa tu chcú rozvíjať, resp. investovať. Ne-e-xis-tu-je, aby sme mali najvyššiu túto daň spomedzi postkomunistických krajín. Už len samotné toto tvrdenie, že táto daň je najvyššia z postkomunistických krajín, stačí na to, aby si o Slovensku ľudia prestali čítať. Stačí na to, aby si o Slovensku prestali čítať. A ten príklad s Maďarskom a koniec koncov aj Čechami je pomerne presný. Zatiaľ čo firmy predtým kvôli korporátnej dani chodili na Slovensko, presúvali svoje sídla, no tak teraz ich zo Slovenska zasa odsúvajú preč.
Môžme sa baviť o tom, že to bude 19 %, môžme sa baviť o tom, že to bude 20 %, ale poďme pohnúť korporátnou daňou, aby sme tu nesvietili ako ten červený, ako výstražný nejaký trojuholník, alebo výstražné miesto, kde sa nemá chodiť investovať. Toto považujeme za prvé dôležité opatrenia.
A aby bolo úplne jasné, nebudem hovoriť ani 20, ani 30, poviem ich presne 5.
Čiže prvé je zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov tak, aby proste sme neboli na najvyššej miere spomedzi postkomunistických krajín.
Za druhé, zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To sú presne tí ľudia, o ktorých sa rozhodujeme, alebo sa aj oni rozhodujú, či pôjdu do zamestnania, alebo či niekto také miesto vytvorí, alebo či zostanú na sociálnych dávkach. Je tam taký veľký skok, tak ho znížme, zaveďme niečo také ako vysoká odvodová odpočítateľná položka, aby sa oplatilo týchto ľudí zamestnávať, aby títo ľudia neboli odkázaní na sociálny systém. To je druhá vec. Znamená, všetky tie bariéry, ktoré sú k nástupu do zamestnania, sa snažme znížiť, v tomto prípade odvodovú bariéru, hoci si myslím úplne, keď sa takto o tom rozprávame, tak si myslím, že tak jak sme urobili daňovú reformu v prípade rovnej dane, bohužiaľ, ste ju poškodili, no, uvidíme, kam prídeme s týmto kompromisným návrhom, tak v prípade odvodov by bolo tiež dobré poupratovať v odvodovom systéme ako celku, ale máme schôdzu k nezamestnanosti, poďme navrhovať tie riešenia, ktoré tu teraz môžu napomôcť, čiže zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny.
Za tretie, dostali sme sa do úplne, úplne unikátnej situácie, máme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy. Rozumej, okamžite musíme konať, veď to je dlhodobo neúnosné. Firmy nebudú ochotné fungovať niekde, kde nie je na to vlastne nijaký dôvod. Ja ako elektroinžinier vám poviem, že my tu máme zdrojov na výrobu elektrickej energie viac, ako vieme spotrebovať, po slovensky povedané, vyvážame túto energiu. A ja nechápem, ako je vôbec možné, ako je možné, že máme najvyššiu cenu elektriny pre firmy. Znova je to pre nich neatraktívne, znova sa nachádzame v situácii, že firmy kvôli tomuto, aj kvôli tomuto, sú nie ochotné investovať a tvoriť nové pracovné miesta, jedno, či zahraničné firmy, alebo domáce firmy. Takže tretí bod je zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu, zníženie cien pre firmy.
Štvrtá vec. Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. To je proste o všetkých tých veciach, ktoré kolegovia podrobnejšie vysvetlia, ako zmeniť sociálny systém na adresný, aby skutočne sa oplatilo viacej pracovať, ako žiť zo sociálnych dávok. Naznačovali to tu niektorí predrečníci, že je to vážny problém na Slovensku. Poďme do toho. Myslím si, že keď sa jednoducho vzchopíme a povieme si, že, áno, tento štvrtý bod je dôležitý, tak tie zmeny spravme.
Ja nechcem teraz kritizovať, lebo naozaj tej kritiky tu bolo toľko, že keď niekto si pozrie k nezamestnanosti schôdzu Národnej rady, tak má pocit, že vpadol do nejakého kritického krúžku, žiaden normálny návrh. Takže nebudem kritizovať to, čo mala urobiť táto vláda, prípadne splnomocnenec za OĽaNO ohľadne tohto bodu, ale hovorím rovno, toto je vec, ktorá je dôležitá pri potláčaní nezamestnanosti, resp. tvorení, tvorení alebo tvorbe príležitostí pre nové pracovné miesta.
Piata vec. Zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest. Aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest, to znamená meniť Zákonník práce uprostred krízy, bavili sme sa o tom, že v koho zhode to je, v koho zhode to bolo robené, že zamestnávateľom to vlastne nevadí. Tak ja vám hovorím, že aj všetkých týchto päť bodov a, samozrejme, aj tento piaty, sme prejednali so zamestnávateľmi a veľmi vadí znepružnenie Zákonníka práce. Jednoducho to vyháňa ľudí z práce na ulicu a do sociálneho systému a na dávky. To znamená, že kým máme krízu, tak nerobme také chyby, aby sme aspoň tie najkrikľavejšie ustanovenia, ktoré ľuďom prácu berú na základe Zákonníka práce, opravili.
Veľmi by som bol rád, keby sme aj uznesenie k tejto schôdzi Národnej rady prijali to, ktoré navrhol pán navrhovateľ, pán poslanec Štefanec. Jednoducho, aby vláda zadefinovala vlastne svoju politiku, ako chce potláčať nezamestnanosť.
Veľmi krátko odpoviem pánu ministrovi, aj keď ho tu nevidím, ale chápem, že má svoje problémy, tak nech, mu prajem, aby skoro mu prešli jeho zdravotné záležitosti. Ale keď hovorí o tom, že nezamestnanosť nezávisí od Zákonníka práce, ale od hospodárskeho rastu alebo rastu HDP. No tak by som ho rád ako ekonóm poučil, že rast HDP závisí od investícií a investície sem prichádzajú, resp. sa usádzajú a zostávajú na Slovensku aj kvôli Zákonníku práce. Čiže je to tak, že najprv je investícia, potom je rast HDP, a nie naopak. A ak tú investíciu tu chceme mať na Slovensku, resp. chceme, aby ľudia tu rozvíjali firmy, v prípade sme sem doniesli ďalšie, no tak Zákonník práce na toto vplýva, lebo každá slušná firma vám to povie. A netreba sa tajiť tým, že naozaj aj v tejto chvíli je to tak, že aj viaceré automobilky proti tomuto Zákonníku práce protestovali a dokonca hovorili, že je to prekážkou rozširovania, rozširovania tvorby pracovných miest.
Preto si myslím, že - také krátke ekonomické odbočenie - nemýľme sa, poznajme tie ekonomické súvislosti. Najprv investície, najprv tvorba pracovných miest, ktorá je závislá od Zákonníka práce, potom rast HDP, nie naopak. HDP je obyčajné číslo, ktoré už hovorí o výsledku nejakých ekonomických síl, ktoré pôsobia, a nie je príčinou toho, ako tie ekonomické sily pôsobia.
Vážené dámy, vážení páni, keďže kritiky bolo dosť a chcel by som upriamiť pozornosť práve na tieto naše návrhy, ako riešiť nezamestnanosť, ešte raz ich zopakujem, a poprosím, aby sme o nich aj diskutovali. Kolegovia, poslankyne, poslanci to rozoberú každý zo svojho hľadiska za SDKÚ - DS, lebo naozaj, rok je dosť dlhý čas na to, aby sme zistili, že táto vláda len priniesla obrovskú nezamestnanosť, plus 40-tisíc stratených pracovných miest, to znamená 40-tisíc ľudských osudov, ktoré majú dnes obrovské problémy, a nevieme, kedy ich vyriešia. No tak poďme na tie riešenia, o tomto má byť tá schôdza.
- Za prvé. Zníženie dane z príjmu pre zamestnávateľov. Ja hovorím kľudne na 19 %. Nie je to návrat k rovnej dani. Hovoríme len o korporáciách, resp. o firmách ako takých. Keď vám je to, zdá sa, že je to príliš veľké riziko, dajme to na 20. Debatujme o fiškálnych dopadoch. To by som vedel veľmi slušnú debatu zviesť o tom, že tento rok sa vybralo naozaj veľmi veľa daní, lebo každý vie, že to je poslednýkrát 19 %, tak ľudia odkladajú odpisy. Myslím si, že takáto ekonomická debata aj o znížení tejto dane by bola úplne namieste.
- Za druhé. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. To je to, čo hovorím, že naozaj vytvorme, vytvorme možnosť zamestnávať týchto ľudí tým, že im tam dáme daňovú odpočítateľnú položku.
- Zmena regulačnej politiky štátu v oblasti cien za elektrickú energiu a zníženie cien pre firmy. Znova sme v situácii najdrahšej elektriny pre firmy v celej Európe, rovnako jak najvyššia daň korporátna v postkomunistických krajinách. Absolútne neatraktívne pre zostanie tej investície, resp. vytvorenie novej investície.
- Zmena sociálneho systému tak, aby pracovať bolo výhodnejšie, ako žiť zo sociálnych dávok. Myslím si, že to je zrozumiteľné.
- A zmena Zákonníka práce tak, aby nezdražoval tvorbu nových pracovných miest.
Vážené dámy, vážení páni, ja si uvedomujem, akú väčšinu majú socialisti tu v Národnej rade, a keď počujem tú debatu, ktorá tu je doteraz, nerobím si nejaké ilúzie, že sa v týchto veciach vrátime niekde úplne dozadu. Dobre, tak poďme dopredu. Nech sa páči, nemajme najvyššie dane vo všetkých postkomunistických krajinách, nech sa páči, nemajme najvyššiu cenu elektrickej energie pre firmy, nech sa páči, vyberme zo Zákonníka práce aspoň to, čo najviac škodí pri zamestnávaní ľudí. A, samozrejme, tie dve veci znamená, aby sa pracovať oplatilo a aby sme znížili odvody pre nízkopríjmové skupiny, keď spravíme, tak môžme účinne zasiahnuť tu a teraz zoči-voči nezamestnanosti.
Chcel by som vás poprosiť, aby sme aj túto diskusiu, keďže hovorím, kritiky som videl veľmi veľa, viedli skorej tým smerom, že poďme sa porozprávať o tom, aké sú návrhy riešenia. Týchto päť riešení SDKÚ - DS navrhuje ako východisko z krízy. Keďže sme ich naozaj počuli aj na okrúhlom stole s ľuďmi, ktorí tvoria pracovné miesta, počuli sme ich aj na našich výjazdoch poslaneckých, ale bol by som rád, keby sme sa k tomu vyjadrili ako vo vecnej diskusii. Považujem za mimoriadne dôležité, aby tento parlament sa z istého takého ideologicko-psychologického až, povedal by som, estrádneho súboja, ktorý sa tu občas odohráva, vrátil naspäť k vecnej diskusii.
Pre tých, ktorí tomu rozumejú a do hĺbky ako do týchto vecí vidia a boli trebárs bývalí ministri, boli renomovaní ekonómovia, alebo sú renomovaní ekonómovia, to môže byť debata, kde stvoria niečo nové. Pre tých, ktorí možno k tomu menej máme vzťah, možnože sme sa tomu menej venovali, môže byť takáto debata veľmi dôležitá pri rozhodovaní sa o zákonoch, ktoré sú predkladané do Národnej rady.
A chcel by som ešte raz apelovať na vládnu väčšinu, keďže vidím, že mala pomerne dobrú vôľu a debatujeme o nezamestnanosti ako o probléme č. 1, ktorý, ktorý trápi Slovensko, poďme sa podebatovať aj o týchto konkrétnych návrhoch tak, aby bolo jasné, že to, čo pomôže ľuďom, nech zavedieme. To, čo si myslíme, že sa nevieme dohodnúť alebo že ľuďom nepomôžeme, si vydiskutujme, ale aby každému bolo jasné, že tie peniaze, ktoré berieme za to, že na tých stoličkách sedíme, si zaslúžime.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)