Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
No ja začnem od konca. Pán poslanec Hlina, samozrejme, toto je hlavný bod, o ktorom sa bavíme, pre ktorý tento zákon je dôležitý pre túto vládu. Ináč by to bola technická úprava akokoľvek profesionálne upravená alebo pripravená, ale by bola naozaj na prospech krajiny. Ale hlavným bodom je rozdanie licencií špekulantom. Povedzme si to úplne otvorene. Ten istý vzorec, ktorý bol v solárnom biznise, ten istý vzorec, ktorý bol pri emisiách, ten istý vzorec je, o ktorom sa jedná aj v tomto zákone. To znamená rozdanie, resp. za zlomok ceny predanie licencií špekulantom s vodou tak, aby to odišlo spod kontroly štátu, spod kontroly ľudí do rúk špekulantom. O tom je tento zákon. Treba si to povedať úplne otvorene. My tu môžeme rozprávať rôzne pekné slová, ako rozpráva pán minister, ale v každom prípade výsledkom bude, že špekulanti budú mať zelenú, pokiaľ tento zákon prejde. Preto sa treba voči tomu postaviť, preto sa netreba zabávať žiadnymi bočnými vetvami, preto to treba úplne zrozumiteľne popísať. A práve či sa to stalo v prípade plynární, či sa to stalo v prípade emisií, v prípade solárneho biznisu, ale aj v prípade vody, jedná sa o to, aby čím skorej boli špekulanti spokojní a štát už na tom mal stále menší a menší dosah.
Ja chcem poďakovať kolegovi Jurzycovi za tú analýzu ohľadne toho trhu s vodou, resp. tých rizík, ktoré tam dnes sú. A preto sa prihováram za to a znova to navrhnem, ak vláda myslí vážne, že chce zabrániť tomu, aby sa špekulovalo s vodou, nech z tohto zákona vypustí licencie, nech ho prepracuje a nech jednoducho môžeme rokovať o tom slobodne, a nie pod nejakým časovým tlakom, že rýchlo treba špekulantom dať licencie tak ako v emisiách, to v žiadnom prípade nie.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanec, v neposlednom rade, samozrejme, vážený pán minister, to, že vo vodnom zákone sa ako úplne najsilnejší moment objavila práve preprava vody zo zahraničia, respektíve jej predaj, je skutočne niečo, čo si zasluhuje pozornosť. A rád by som sa tomuto bodu aj ako člen výboru pre životné prostredie, ale aj ako ekonóm povenoval.
Pár poznámok na úvod ohľadne vody ako strategickej suroviny. Nielenže ju máme definovanú ako nerastné bohatstvo v ústave, ale zároveň je pravda aj to, že na nejakú medzinárodnú prepravu vody alebo medzinárodný obchod s vodou dnes neexistuje žiaden trh, neexistujú žiadne medzinárodné dohovory, ktoré by toto regulovali, dokonca neexistuje ani nejaká jednotná cenotvorba. Respektíve ak si pozrieme materiály OSN, tak zistíme, že sa píše, že voda sa často predáva hlboko pod ekonomické náklady, inými slovami, neexistujú pravidlá.
Ja by som rád prirovnal našu situáciu s vodou k inej komodite, ktorá bola rovnako dôležitá a na začiatku bola pomerne podceňovaná. A to je ropa. Takisto sa považovala za bezcennú surovinu, ku ktorej nebola poriadna cena. Dokonca to bolo tak, že kazila pozemok, to znamená, nedala sa tam pestovať kukurica, lebo bol mastný. A v tomto prípade sa nachádzame v takom stave my Slovensko ako divoký západ s ropou. A práve preto je nebezpečné v tomto zákone začať špekulovať o tom, že budeme rozdávať dlhodobé licencie na predaj, respektíve vývoz ropy.
Pán minister, s týmto mám aj skúsenosť, budem o tom hovoriť ďalej, ale doslova za pár halierov dávate licenciu na niečo, čoho cenu dnes nepoznáte. Respektíve nemáte ju upravenú ani medzinárodnými pravidlami, ale nemáte ju upravenú ani z hľadiska nejakého trhu. Pokiaľ by ste mysleli úplne úprimne a vážne to, čo ste hovorili, že nám tu hrozí nejaké masívne drancovanie, tak to jednoducho v tomto zákone zakážete. Ale realita je iná. Veľmi nápadne sa to podobá na prípad emisií, to mi verte, že o tom niečo viem, takisto v tejto snemovni sa zmenil zákon narýchlo a umožnilo sa predávať aj sprostredkovateľovi, všetci sa tvárili, že to tak má byť, pomaly že je to v súlade s právom Európskej únie. A skončilo sa to vyše päťdesiatimi či sedemdesiatimi miliónmi, o ktoré sme tu všetci prišli práve za emisie, práve preto, že bol zákon zmenený, mimochodom, vašou vládou. A vtedy všetci tomu uverili, že to je vlastne dobre, že tá zmena zákona je len malá vec. V tomto prípade sa vôbec nečudujte, že všetci sú obrovsky opatrní. Už vám neveria. Neveria vám, že keď dnes dáte nejakú licenciu dlhodobú, tak že to zároveň neznamená, že sa tá voda bude potom v budúcnosti môcť prepravovať tejto firme, respektíve že to dokážete uregulovať ďalej. Neveria vám, mimochodom, aj preto, že v prípade uránu ste to boli vy, kto tu normálne do roztrhania tela vysvetľoval, že na základe udelenej licencie na prieskum geologický my máme obrovské záväzky ako krajina, obrovské, obrovské záväzky a tie musíme plniť a treba s tým niečo robiť. A až pod obrovským tlakom ľudí ste prijali zákon, ktorý zakázal ťažbu uránu. Preto som presvedčený, že vôbec v tomto zákone nemá čo robiť nejaké licencovanie, vôbec tam nemajú robiť čo halierové poplatky, lebo inak vznikne situácia, že pár vyvoleným odovzdáte túto licenciu doslova zadarmo a vzápätí oni začnú špekulovať práve s touto vodou, ktorú majú de facto prisľúbenú. A tu by som chcel upozorniť, že je to najzradnejší bod tohto zákona. Akonáhle niekomu dáte licencie alebo niektorým subjektom dáte licencie, no to, samozrejme, nebudú chcieť na to, aby si to doma zavesili a rozmýšľali nad blahom Slovenska, ale budú to chcieť na to, aby z toho mali v budúcnosti biznis. To znamená, že začnú obiehať investorov, začnú vlastne svojím spôsobom tú vodu mať istým spôsobom rezervovanú. No, po prvé, pri takom vodnom zdroji, ktorého sa bude týkať takáto licencia, pre normálnych obyvateľov okolo kľudne okamžite stúpne cena vody. Prečo nie? Veď už je zarezervovaná, veď už je licencovaná, veď už naozaj ministerstvo, respektíve vláda dala nejaké povolenie. A, po ďalšie, bude sa, samozrejme, špekulovať na tým, akým spôsobom zhodnotiť tento nákup licencie, prostredie pre korupciu tam je úplne, úplne zrejmé.
Treba popravde povedať, aké je riešenie v tejto situácii. No najrozumnejšie by bolo zachovať sa tak ako tie štáty, ktoré voľakedy mali k dispozícii ropu a jednoducho nepripustili, aby sa okamžite tieto zdroje dostali do rúk niekomu cudziemu. Jednoducho nepripustili, aby sa zdroje mohli akýmkoľvek spôsobom dostať od štátu preč. A ak už by sme sa rozhodli ako celá komunita, doslova ako národ predať nejakú pitnú vodu, veď prečo by štát nemohol urobiť aukciu, prečo by sme na tom nemohli zarobiť a potom splatiť verejný dlh? To by bola férová ponuka, ale všimnite si ten model správania, aký tu dnes máme, rýchlo licencie v cene niečoho, čoho vlastne cenu ani nepoznáme, za pár halierov, a potom sa budeme tváriť, že už je to rozhodnuté. Nič vám to nepripomína? Bol úplne rovnaký prípad v emisiách, mimochodom, úplne rovnaký prípad v solárnych elektrárňach. Na to netreba proste žiadnu vysokú školu, aby sme to nevideli. Takisto sa rýchlo rozdali licencie a potom len ľudia platili. No a teraz ide o rovnaký prípad s vodou. A realita je taká v politike, že to nie je len o tom, čo kto povie, ale aj o tom, komu kto aj dôveruje. Pán minister, vaše ministerstvo za vlády strany SMER predávalo emisie, vy ste mali problém s uránom, nedokázali ste investora zastaviť, až na obrovský tlač verejnosti pred prezidentskými voľbami. A jednoducho ak vy rozdáte ďalšie licencie, poviem to úplne otvorene, tak nedokážete zabrániť tomu, že sa vlastne dostane do súkromných rúk tá voda, respektíve tie vodné zdroje. Je to úplne jasná ekonomická aj politická úvaha.
A na základe tejto úvahy ja dám dva procedurálne návrhy, ktoré by skutočne dobrý hospodár mal dať v takejto situácii, lebo keď neviete, pán minister, aká je dnes cena vody, keď neviete, aký je trh, keď nevieme, čo bude s budúcnosťou, tak nič nelicencujme, nikomu nič nepredávajme, nikde nepúšťajme žiadnych lobistov a kšeftárov, si to jednoducho normálne nechajme, keď to bude možné, tak to predáme v aukcii. O tom sa dohodneme tu na pôde Národnej rady raz-dva.
Tomu verte, že keby to išlo na náš dlh, ktorý Slovensko má, tak by podporili všetci toto tu, ako tu sedia, a to úplne jednoducho, prvý procedurálny návrh, nepokračovať v prerokovávaní návrhu zákona.
A keďže vás už poznám trochu, tak druhý procedurálny je vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na prepracovanie.
Ten druhý návrh v skutočnosti, pán minister, smeruje k vašej šanci. A ak ste úprimný, čestný chlap, tak jednoducho si to zoberte, prepracujte to, vyhoďte odtiaľ licencie, vyhoďte odtiaľ všetky kšefty s tým, že voda sa má vyvážať niekde do zahraničia, a môžeme debatovať o tom zákone, o tom zbytku ako o niečom zmysluplnom. Ale takto si to jednoducho zoberte, odneste a skutočne opravte. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na tú časť, kde pán poslanec Jarjabek sa vyjadroval k pani spravodajkyni. Pán poslanec Jarjabek, Dušan, ty si umelec, ty si človek, ktorý má mať istý nadhľad. To, čo si tu predviedol, bolo primitívne chovanie sa voči dáme. A chcem by som ťa vyzvať, aby si sa zaňho ospravedlnil. Chcel by som ťa vyznávať, aby si sa za to ospravedlnil a viac sa takýmto spôsobom nevyjadroval k nikomu v tejto rokovacej sále a už vôbec nie k dáme.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Novotný použil presne ten výraz, ktorý všetci tak nejak cítime. Celá Európska únia a dokonca tí, ktorí sú na východe, najviacej, majú čo najviac proukrajinský postoj okrem Slovenska. Všetci to vidíme. My vždy všade inde, len nie na strane Ukrajiny. Skutočne, keby ste sa opýtali a úplne, ruku na srdce, kto sa najmenej Ukrajiny zastáva, no tak je to Slovensko.
Pán poslanec Číž, no úplne prakticky a jednoducho: vláda Ivety Radičovej práve s proeurópskou budúcnosťou spojila dôveru ku vláde. Väčší dôkaz lojality voči Európskej únii ani nemôžete dať. A k tomu, že naši dvaja vysoko postavení diplomati by mohli byť úspešní v európskych štruktúrach: no to áno, ale ako diplomati, ale nie ako politici. Politický postoj formulujeme tu a teraz. A tu a teraz sa žiada jasné chlapské slovo. To znamená jasné chlapské slovo, na koho strane stojíme. A, samozrejme, že tá diskusia sem patrí, pán poslanec Číž. Vy ste nevyvrátili ani jednu z tých vecí, ktoré som pomenoval. Ani k jednej ste sa fakticky nevyjadrili. Ani k reverznému toku, ani k tomu, čo bolo počas plynovej krízy. A už vôbec ste si nedovolili, lebo to sa bojíte, lebo to máte predsedu, ktorý by vám to jednoducho nedovolil, sa vyjadriť k tomu, že prirovnal vojská NATO, našich spojencov, ku okupantom. Však sa vyjadrite! Dištancujte sa od toho! Tak buďte aspoň niekto ďalší normálny chlap! Však vás je tu vyše osemdesiat, hádam to jeden z vás dokáže pomenovať, že to nie je to isté, čo sovietske tanky, ktoré sem prišli bez toho, aby sme ich tu chceli. Však normálne Slovensko, ak má mať budúcnosť, tak musí mať aspoň štipku hrdosti a vedieť v zásadných veciach povedať svoj názor bez toho, aby stále sa niekomu kolenačkovalo. A to je to, čo tu predvádzate, vážení páni politici zo SMER-u. To kritizujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel teda poďakovať aj v rámci tej vzniknutej situácie všetkým tým, ktorí si urobili čas a na túto debatu prišli.
Najprv by som chcel sa veľmi krátko vyjadriť k tomu, že či 8. alebo 9. máj, lebo to naozaj je podľa mňa detail. Takže, vážení kolegovia zo SMER-u, ono je to tak, že hlavný pozývajúci je vláda Slovenskej republiky. Za vlády Ivety Radičovej sme to oslavovali 8. mája, za vlády Roberta Fica vysielame jasný politický signál 9. mája. Ako dôkaz je úplne jasné, že tam sú ďalšie desiatky, desiatky veľvyslancov, vojenských pridelencov, všetci sa prispôsobujú tomu dátumu, kto je hlavne pozývajúci, a dokumentuje to podpis na zmluve, s ktorou spoluorganizujeme toto podujatie. V tomto pán poslanec Kaník má pravdu, je to čisto politický signál. A som presvedčený, že aj tu na Slovensku, aj tu v Národnej rade sa budeme mať lepšie, keď veci budeme nazývať pravými menami. Jednoducho sa nehanbite a prihláste sa k tomu, že, dobre, vy chcete to oslavovať 9. mája na rozdiel od zvyšku Európy. Tu nie je žiadna formalita, žiadna byrokracia, bez hanby sa k tomu prihláste. Keď vám ľudia dajú väčšinu, tak to budeme oslavovať tak ako za komunizmu. Nie je v tom žiaden problém. Len si nerobme také medzi sebou, že teda, či je to formalita, či náhodou sme si to, ja neviem, Bratislavská župa alebo všetci tí hostia, ktorí sú tam, nevybrali zlý dátum. Nie, nevybrali. Hlavný pozývajúci – vláda Slovenskej republiky.
K tej debate, v ktorej predrečníci pomerne dobre zhrnuli aj históriu, ale aj perspektívy Európskej únie, by som sa chcel vyjadriť aj ja trochu politicky. Aj pre vás, pán minister, hoci ste nestraník, podľa mňa je dôležité, aké politické postoje reprezentujete. Naznačil som to vo svojich faktických poznámkach, naznačili to aj predrečníci, súvisí to vlastne s proeurópskou orientáciou alebo neorientáciou tejto vlády. Ja viem, že keď budete mať záverečné slovo, tak vstanete a vymenujete všetky tie aktivity, ktoré formálne robíme, aby sme dokázali, že toto je proeurópska vláda. Ale realita je taká, a ja sa vrátim k všetkým tým bodom, ktoré som pomenoval, že v praxi sme vnímaná ako vláda, ktorá v Európe je jedna z najmenej proeurópskych, jedna z najmenej, práve na konkrétnych krokoch. A tie kroky si myslím, že by bolo treba, pán minister, vysvetliť za celú vládu.
Hovoril som o plynovej kríze v roku 2009. Jednoznačného vinníka váš pán premiér označoval Ukrajinu, nie Rusko, ktoré zastavilo plyn. Vždy Ukrajinu, menovite vtedajšiu premiérku Tymošenkovú. Na rozdiel od zbytku Európy tento menšinový hlas zo Slovenska vždy spoľahlivo zaznel. Doslova kolenačky sme sa kolenačkovali pred Ruskom a tvárili sa, že títo, "chudáci", vlastne, čo už mali urobiť, museli vypnúť plyn. To isté sa udialo, keď bola teraz debata o reverznom chode. Samé problémy, kto to zaplatí, ako to len bude, čo my s tým urobíme, či to vôbec ide. No najväčší problémista v celej Európskej únii znova slovenská vláda, ktorá až na obrovský tlak partnerov vôbec reverzný chod začala, začala realizovať.
Pritom, vážené dámy, vážení páni, ja vám to úplne technicky jednoducho objasním, nie je to žiaden zázrak: znamená to pustiť plyn opačným smerom. To snáď aj na pána premiéra, hoci je právnik a nie technik, je, naozaj bolo až úžasné, ako dokáže motať v tejto záležitosti. Podľa mňa mal vstať, a myslím si, že takého premiéra by si Slovenská republika zaslúžila, a povedať: je jasné, nenecháme Ukrajinu v problémoch, je jasné, že ju podporíme, je jasné, že keď existujú spoločnosti z vtedajšej západnej Európy alebo z Európskej únie, ktoré sú ochotné reverzným chodom cez to isté potrubie opačným smerom dodávať Ukrajine plyn, no tam my to jednoducho spravíme a basta. Takú jasnú reč, jak napríklad rozpráva poľský premiér, ktorý sa stopercentne stavia za Európsku úniu a nemoce tu niečo s ventilátormi, ventilmi a podobnými nezmyslami.
Veľmi podobná situácia súvisiaca s obranou alianciou, s NATO. Keď v Čechách debatovali o protiraketovej obrane, najhlasnejší kritik z Európskej únie, kto zaznel? No zasa pán premiér Fico. Dokonca to urobil na pôde Ruska, čo považujem za neslušné. Kritizoval nášho najbližšieho spojenca, rozumej Českú republiku, s ktorou sme dlhodobo žili v jednom štáte. To bolo až urážlivé voči Čechom.
A znova, to isté tu znova počúvame, keď sa debatuje o tom, že by Severoatlantická aliancia mohla demonštrovať svoju pripravenosť zasiahnuť v prípade, že by sa vojenský konflikt z Ukrajiny rozšíril až k jej hraniciam. No tak počúvame o tom, že teda to by mala riešiť bezpečnostná rada. Ako a nejakým spôsobom veľmi vlažne sa staviame k záväzkom NATO. Žiadne jasné prehlásenie. Samá taká, povedal by som, diplomatická, znejasňujúca reč.
A dokonca sme sa dožili, pán minister zahraničných vecí, aj takého výrazu, že sa prirovnala možnosť toho, že by spojenecké vojská boli na území Slovenska tak, ako spojenecké vojská sú dnes v Pobaltí a cvičia tam úplne v pohode a demonštrujú, že budú chrániť svoje územie, k okupácii sovietskymi vojskami v roku 1968. To chce tiež jasnú reč. Čo to má spolu spoločné? Vtedy sem vtrhli okupanti proti našej vôli. Keď debatujeme o tom, že by sme ako so spojencami dali nejaký jasný aj vojenský signál, mimochodom taký, aký dala Česká republika, naši susedia spoločnými cvičeniami, kam posiela celú brigádu a dáva najavo, že teda si nenechajú ľúbiť nejaké brnkanie s teoretickým vojnovým konfliktom na hraniciach Európskej únie a NATO, no tak my, samozrejme, Slovensko ako vždy po-sle-dné.
A to je to, čo politicky kritizujeme, pán minister. To je normálna, regulárna politická kritika. Jednoducho v prostredí Európskej únie sa správame, ako keby sme neboli jej hlasnými zástancami, ale reálnymi krokmi dokazujeme, že ju vlastne spochybňujeme. A to považujem za obrovské riziko pre Slovensko. Za obrovské riziko.
Kolegovia tu vymenovali všetky dôvody, pre ktoré sa nám členstvo v Európskej únii oplatilo. Ale, vážené dámy, vážení páni, za obed treba aj zaplatiť. To znamená, že pre všetko to, čo sa nám oplatí byť členmi Európskej únie, tak za to treba aj zaplatiť. To znamená, že treba sa Európskej únie v kľúčových bodoch zastať. Nielen formálne, ale aj poriadne nahlas. A nielen diplomaticky, tak, aby som si urobil fajku, ale aj poriadne chlapsky.
Inými slovami, jasne pomenovať anexiu Krymu a nie proste rozprávať neurčito, až na veľké dotlačenie, o porušení medzinárodného práva. Bola to agresia? Bola. Obávame sa, že sa to bude rozširovať? Obávame. Hrozí, že to príde na našu hranicu? Hrozí. Čo spravíme? No s našimi spojencami sa postavíme jasne proti. Pozrite si poľskú reč, pozrite si pobaltskú reč. To sú chlapi! To sú proste zástancovia či Európskej únie alebo proste Severoatlantickej aliancie. Je to tak. Chovajú sa ako chlapi. Nechovajú sa tak, že sa vykrúcajú do roztrhania tela, a nechovajú sa tak, že vždy, keď otvoria ústa, tak to bude niečo spochybňujúce. Nenapádajú Ukrajinu a už vôbec nenaznačujú, že je to nedôveryhodný partner, že vlastne s tým sa nedá nič robiť. Veľmi podobná rétorika, aká je rétorika Ruska.
To, že pri každej príležitosti sa tu rozpráva o tom, že ako je pre nás Rusko hospodársky dôležitý partner. No nepochybne je. Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prirovnám to k jednej veci, ktorá sa vám možno bude zdať smiešna, ale je úplne presná. Dolu v bufete, keď si zaplatíte, dostanete raňajky, dostanete obed, dostanete Tatranku. Ale nikto vám tam nevnucuje zároveň aj nejaké politické záväzky. A to isté aj s Ruskom. My sme niekedy nezaplatili Rusku za ten plyn? Alebo za ropu? No zaplatili. Tak prečo potom hovoríme, že ešte máme prijať nejaký politický záväzok, aby sme ich, nedajbože, neurazili? Čo je na tom urážlivé kritizovať niekoho za jeho geopolitickú politiku?! Sme suverénny štát, alebo nie sme? Lebo keď nie sme, tak nemôžme kritizovať. Ale keď sme suverénny štát, tak na pôde Národnej rady môžme kritizovať za geopolitickú politiku aj Rusko. A že s nami prestanú obchodovať? No tak keď chcú s nami obchodovať len vtedy, keď nám okrem komodity, rozumej plynu alebo nerastných surovín, predajú zároveň aj svoj politický vplyv, tak potom ten obchod nie je dobrý pre Slovensko. To znamená, správajme sa ako suverénna krajina, správajte sa ako suverénna vláda, ktorá nemá problém obhajovať slovenské záujmy a výlučne obhajovať slovenské záujmy a nebude kolenačkovať pred žiadnym z týchto partnerov. Opakovane kritizoval váš pán premiér kolenačkovanie pred Amerikou, pred USA, a dokonca pred jej spojencami. Aj tu, kde stojím, to opakovane používal. Sám to robí teraz voči Rusku. Som presvedčený, že to je hanba, a som presvedčený, že by si mal skutočne príklad zobrať z našich susedov, kde berú vojenský konflikt na Ukrajine omnoho vážnejšie ako my samotní. Sú omnoho aktívnejší a vyjadrujú jasné postoje.
Vedel by som uviesť, vážené dámy, vážení páni, mnoho historických paralel, prečo sa oplatí skutočne, keď vidíte niečo, čo sa dá nazvať agresívnym chovaním, zasiahnuť a ohradiť sa. Prečo sa oplatí správať sa ako chlap aj v politike. Ale som presvedčený, že to je v skutočnosti politickou vôľou nielen pána premiéra, ale aj celej vlády, akým spôsobom sa chce chovať. Takže aj v tejto debate, aby to nebolo len o tej histórii, ale v súvislosti aj po európskych voľbách, keď každý dostal nejaký mandát, mimochodom aj SDKÚ - DS, aj pre budúcnosť povedať: my sme strana a reprezentujeme ľudí, ktorí chcú európsku orientáciu, ktorí nechcú spochybňovanie Európskej únie, ktorí chcú žiť v tomto modernom svete a nechcú ísť do nejakej alternatívy a nesprávajú sa ani tak, že sú nečitateľní. Hovoríme to úplne jasne. A vy keď máte odvahu povedať nejaký iný názor, tak ho povedzte, ale úplne jasne, akú máte alternatívu. Ale netvárte sa, že ste za Európsku úniu, že ste za všetky spojenecké záväzky a vždy tam dodáte nejaké ale, ktoré to totálne spochybní a posunie nás úplne na chvost zástancov Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel na pána kolegu, pána poslanca Kaníka zareagovať v tej časti, kde hovoril o postoji pána premiéra, ktorý dlhodobo by sa dal nazvať nie proeurópsky, ale nazvime to otvorene, prorusky. A ja to budem deklarovať na konkrétnych príkladoch. Aj potom poprosím pána ministra, aby sa k tomu vyjadril, či to je iba osobný postoj alebo aj postoj pána premiéra, ako vlastne vláda sa s tým, vôbec hodlá naložiť.
Ten prvý prejav sa odohral ešte v roku 2009, keď bola plynová kríza a kedy proste skutočne Ukrajinu, ktorá sa stala obeťou tohoto vypnutia plynu, a samozrejme aj Slovensko, bola najviac označovaná a najviac tlačená a najviac, poviem otvorene, zhadzovaná zo strany pána premiéra, kedy vlastne otvorene sa postavil na stranu Ruska a nie na stranu Ukrajiny, ktorá v podstate naozaj bola skutočnou obeťou tohoto vypnutia, a my takisto. Nezastal sa nás zoči-voči Rusku, naopak, veľmi zhadzoval vtedajšiu premiérku pani Tymošenkovú. Bolo to aj ľudsky, ale aj, povedal by som, geopoliticky nesprávne rozhodnutie a bolo to nepochopiteľné pre všetkých ostatných partnerov, ktorí tlačili Rusko k tomu, aby sa chovalo zodpovedne.
Ten druhý prípad bol v prípade toho, keď v Čechách uvažovali spojenci, naši spojenci v NATO, že vybudujú protiraketový radar. Detto, spoločné tlačové konferencie s pánom Putinom, kde doslova Čechom neodporúčal, možno ešte tvrdšie výrazy použil, aby niečo podobné sa udialo.
A to tretie, čo spomeniem, ja sa potom k tomu vrátim vo svojom vystúpení, sa týkalo práve anexie Krymu, kedy jeden z najvlažnejších, ak nie rovno najvlažnejší premiérsky postoj zaujímal práve Robert Fico. My sa nejakým spôsobom, nejakým formálnym prihlásením k záväzkom alebo k našim spojencom z toho nemôžeme dostať, my tu potrebujeme jasnú reč, že chceme Slovensko v Európskej únii ako pevnú súčasť, nie formálnu, a že máme jasnú orientáciu smerom do Únie.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím si, že práve tento typ zákonov skutočne potom bráni, aby ľudia, ktorí idú podnikať, alebo hlavne, ktorí sú malí živnostníci alebo malí podnikatelia, fungovali, lebo sú zaťažení de facto dodatočnou daňou. De facto dodatočnou daňou a dodatočnými nákladmi a treba povedať, že tento parlament, samozrejme, že má slobodnú vôľu aj pri implementovaní smernice, že si vyberie, že tá dodatočná daň bude vyššia alebo nižšia. A v tomto prípade predkladateľ nesplnil tú podmienku, ktorá je podľa mňa úplne logická, že keď chceme naozaj naštartovať ekonomický rast a keď chceme dať prosperitu ľuďom, tak treba im urobiť to, aby mali nižšie dane, rozumej lepšie podmienky pre to, aby sa sami realizovali.
Ja si myslím, že tá základná filozofia je úplne, úplne jasná. A pokiaľ existuje jednoduchšie riešenie - a to pán poslanec Novotný pomerne podrobne popísal cez preventívne prehliadky a bezpečnostného technika -, tak toto jednoduchšie riešenie treba uplatniť práve preto, aby sme nezaťažovali tých, ktorí sa o seba starajú. To je, veľmi trefné bolo, že naozaj to možno menej trápi štátne inštitúcie, možno menej to trápi veľké firmy, ale v prípade tých malých firiem a živnostníkov je to skutočne ďalšia daň a ďalšia byrokracia, lebo treba rátať aj ten čas, ktorý s tým strávia, aj to, čo si musia zaplatiť. Takže v žiadnom prípade by som nešiel tou cestou dodatočného zaťažovania malých a stredných podnikateľov a koniec koncov živnostníkov, lebo to za prvé ohrozuje ich samotnú existenciu a za druhé to tak či onak premietnu do miezd svojich zamestnancov. Čiže na konci dňa sa to odrazí nie pozitívne na ľuďoch, ale negatívne.
A v tomto zmysle som pevne presvedčený, že SDKÚ - DS donesie riešenie, ktoré bude zrozumiteľné a ktoré umožní, aby ľudia boli menej zaťažení aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť pána predrečníka, pána poslanca Novotného v tom, že nie je normálne, ak hovoríme na jednej strane, že veci sú bezplatné a na druhej strane zavádzame registračné pokladnice u lekárov. A preto si myslím, že má zmysel aj ten návrh SDKÚ - DS, ktorý vlastne hovorí, že bolo by dobré, keby sme do hry viacej vtiahli poisťovne tak, aby existovali individualizované poistné plány tak, aby zároveň existovala aj celoročná kontrola. To znamená, to, čo tí pacienti, alebo respektíve v tomto prípade je lepší výraz klienti zdravotnej poisťovne, dostanú, tak aby sme sa začali správať tak, ako sa správame v každom inom odbore, že keď niekto za niečo platí, tak on rozhoduje o tom, za čo platí. A keď v skutočnosti platí, tak ten, kto mu to poskytuje, je ten, kto sa má za to zodpovedať a nie naopak, ako to máme v tejto chvíli v zdravotníctve.
Myslím si, že je to veľmi neférové, lebo ak je dnes pacient rukojemníkom celého toho zdravotníckeho systému, ešte musí doplácať, je to nespravodlivé, lebo na druhej strane jediný, kto prispieva doňho, sú práve títo pacienti, nazvime to klienti. Inak povedané, bolo by vrcholne spravodlivé, keby na Slovensku sme dokázali prijať taký model, aký je štandardný v iných typoch poistenia. To znamená, nech si vyberú individualizované poistenie, nech neplatia v hotovosti vôbec nič, nech tá poisťovňa dozerá na to, aby lekári tie výkony, ktoré naúčtujú, skutočne aj vykonali, nech má o tom prehľad aj pacient samotný a nech je to štandardný vyrovnaný vzťah, teda nie ani už pacienta, ale skorej klienta príslušnej poisťovne, tak ako to máme v každom inom odbore, kde poisťovne fungujú.
Ďakujem veľmi pekne.