Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel teda poďakovať aj v rámci tej vzniknutej situácie všetkým tým, ktorí si urobili čas a na túto debatu prišli.
Najprv by som chcel sa veľmi krátko vyjadriť k tomu, že či 8. alebo 9. máj, lebo to naozaj je podľa mňa detail. Takže, vážení kolegovia zo SMER-u, ono je to tak, že hlavný pozývajúci je vláda Slovenskej republiky. Za vlády Ivety Radičovej sme to oslavovali 8. mája, za vlády Roberta Fica vysielame jasný politický signál 9. mája. Ako dôkaz je úplne jasné, že tam sú ďalšie desiatky, desiatky veľvyslancov, vojenských pridelencov, všetci sa prispôsobujú tomu dátumu, kto je hlavne pozývajúci, a dokumentuje to podpis na zmluve, s ktorou spoluorganizujeme toto podujatie. V tomto pán poslanec Kaník má pravdu, je to čisto politický signál. A som presvedčený, že aj tu na Slovensku, aj tu v Národnej rade sa budeme mať lepšie, keď veci budeme nazývať pravými menami. Jednoducho sa nehanbite a prihláste sa k tomu, že, dobre, vy chcete to oslavovať 9. mája na rozdiel od zvyšku Európy. Tu nie je žiadna formalita, žiadna byrokracia, bez hanby sa k tomu prihláste. Keď vám ľudia dajú väčšinu, tak to budeme oslavovať tak ako za komunizmu. Nie je v tom žiaden problém. Len si nerobme také medzi sebou, že teda, či je to formalita, či náhodou sme si to, ja neviem, Bratislavská župa alebo všetci tí hostia, ktorí sú tam, nevybrali zlý dátum. Nie, nevybrali. Hlavný pozývajúci – vláda Slovenskej republiky.
K tej debate, v ktorej predrečníci pomerne dobre zhrnuli aj históriu, ale aj perspektívy Európskej únie, by som sa chcel vyjadriť aj ja trochu politicky. Aj pre vás, pán minister, hoci ste nestraník, podľa mňa je dôležité, aké politické postoje reprezentujete. Naznačil som to vo svojich faktických poznámkach, naznačili to aj predrečníci, súvisí to vlastne s proeurópskou orientáciou alebo neorientáciou tejto vlády. Ja viem, že keď budete mať záverečné slovo, tak vstanete a vymenujete všetky tie aktivity, ktoré formálne robíme, aby sme dokázali, že toto je proeurópska vláda. Ale realita je taká, a ja sa vrátim k všetkým tým bodom, ktoré som pomenoval, že v praxi sme vnímaná ako vláda, ktorá v Európe je jedna z najmenej proeurópskych, jedna z najmenej, práve na konkrétnych krokoch. A tie kroky si myslím, že by bolo treba, pán minister, vysvetliť za celú vládu.
Hovoril som o plynovej kríze v roku 2009. Jednoznačného vinníka váš pán premiér označoval Ukrajinu, nie Rusko, ktoré zastavilo plyn. Vždy Ukrajinu, menovite vtedajšiu premiérku Tymošenkovú. Na rozdiel od zbytku Európy tento menšinový hlas zo Slovenska vždy spoľahlivo zaznel. Doslova kolenačky sme sa kolenačkovali pred Ruskom a tvárili sa, že títo, "chudáci", vlastne, čo už mali urobiť, museli vypnúť plyn. To isté sa udialo, keď bola teraz debata o reverznom chode. Samé problémy, kto to zaplatí, ako to len bude, čo my s tým urobíme, či to vôbec ide. No najväčší problémista v celej Európskej únii znova slovenská vláda, ktorá až na obrovský tlak partnerov vôbec reverzný chod začala, začala realizovať.
Pritom, vážené dámy, vážení páni, ja vám to úplne technicky jednoducho objasním, nie je to žiaden zázrak: znamená to pustiť plyn opačným smerom. To snáď aj na pána premiéra, hoci je právnik a nie technik, je, naozaj bolo až úžasné, ako dokáže motať v tejto záležitosti. Podľa mňa mal vstať, a myslím si, že takého premiéra by si Slovenská republika zaslúžila, a povedať: je jasné, nenecháme Ukrajinu v problémoch, je jasné, že ju podporíme, je jasné, že keď existujú spoločnosti z vtedajšej západnej Európy alebo z Európskej únie, ktoré sú ochotné reverzným chodom cez to isté potrubie opačným smerom dodávať Ukrajine plyn, no tam my to jednoducho spravíme a basta. Takú jasnú reč, jak napríklad rozpráva poľský premiér, ktorý sa stopercentne stavia za Európsku úniu a nemoce tu niečo s ventilátormi, ventilmi a podobnými nezmyslami.
Veľmi podobná situácia súvisiaca s obranou alianciou, s NATO. Keď v Čechách debatovali o protiraketovej obrane, najhlasnejší kritik z Európskej únie, kto zaznel? No zasa pán premiér Fico. Dokonca to urobil na pôde Ruska, čo považujem za neslušné. Kritizoval nášho najbližšieho spojenca, rozumej Českú republiku, s ktorou sme dlhodobo žili v jednom štáte. To bolo až urážlivé voči Čechom.
A znova, to isté tu znova počúvame, keď sa debatuje o tom, že by Severoatlantická aliancia mohla demonštrovať svoju pripravenosť zasiahnuť v prípade, že by sa vojenský konflikt z Ukrajiny rozšíril až k jej hraniciam. No tak počúvame o tom, že teda to by mala riešiť bezpečnostná rada. Ako a nejakým spôsobom veľmi vlažne sa staviame k záväzkom NATO. Žiadne jasné prehlásenie. Samá taká, povedal by som, diplomatická, znejasňujúca reč.
A dokonca sme sa dožili, pán minister zahraničných vecí, aj takého výrazu, že sa prirovnala možnosť toho, že by spojenecké vojská boli na území Slovenska tak, ako spojenecké vojská sú dnes v Pobaltí a cvičia tam úplne v pohode a demonštrujú, že budú chrániť svoje územie, k okupácii sovietskymi vojskami v roku 1968. To chce tiež jasnú reč. Čo to má spolu spoločné? Vtedy sem vtrhli okupanti proti našej vôli. Keď debatujeme o tom, že by sme ako so spojencami dali nejaký jasný aj vojenský signál, mimochodom taký, aký dala Česká republika, naši susedia spoločnými cvičeniami, kam posiela celú brigádu a dáva najavo, že teda si nenechajú ľúbiť nejaké brnkanie s teoretickým vojnovým konfliktom na hraniciach Európskej únie a NATO, no tak my, samozrejme, Slovensko ako vždy po-sle-dné.
A to je to, čo politicky kritizujeme, pán minister. To je normálna, regulárna politická kritika. Jednoducho v prostredí Európskej únie sa správame, ako keby sme neboli jej hlasnými zástancami, ale reálnymi krokmi dokazujeme, že ju vlastne spochybňujeme. A to považujem za obrovské riziko pre Slovensko. Za obrovské riziko.
Kolegovia tu vymenovali všetky dôvody, pre ktoré sa nám členstvo v Európskej únii oplatilo. Ale, vážené dámy, vážení páni, za obed treba aj zaplatiť. To znamená, že pre všetko to, čo sa nám oplatí byť členmi Európskej únie, tak za to treba aj zaplatiť. To znamená, že treba sa Európskej únie v kľúčových bodoch zastať. Nielen formálne, ale aj poriadne nahlas. A nielen diplomaticky, tak, aby som si urobil fajku, ale aj poriadne chlapsky.
Inými slovami, jasne pomenovať anexiu Krymu a nie proste rozprávať neurčito, až na veľké dotlačenie, o porušení medzinárodného práva. Bola to agresia? Bola. Obávame sa, že sa to bude rozširovať? Obávame. Hrozí, že to príde na našu hranicu? Hrozí. Čo spravíme? No s našimi spojencami sa postavíme jasne proti. Pozrite si poľskú reč, pozrite si pobaltskú reč. To sú chlapi! To sú proste zástancovia či Európskej únie alebo proste Severoatlantickej aliancie. Je to tak. Chovajú sa ako chlapi. Nechovajú sa tak, že sa vykrúcajú do roztrhania tela, a nechovajú sa tak, že vždy, keď otvoria ústa, tak to bude niečo spochybňujúce. Nenapádajú Ukrajinu a už vôbec nenaznačujú, že je to nedôveryhodný partner, že vlastne s tým sa nedá nič robiť. Veľmi podobná rétorika, aká je rétorika Ruska.
To, že pri každej príležitosti sa tu rozpráva o tom, že ako je pre nás Rusko hospodársky dôležitý partner. No nepochybne je. Ale, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prirovnám to k jednej veci, ktorá sa vám možno bude zdať smiešna, ale je úplne presná. Dolu v bufete, keď si zaplatíte, dostanete raňajky, dostanete obed, dostanete Tatranku. Ale nikto vám tam nevnucuje zároveň aj nejaké politické záväzky. A to isté aj s Ruskom. My sme niekedy nezaplatili Rusku za ten plyn? Alebo za ropu? No zaplatili. Tak prečo potom hovoríme, že ešte máme prijať nejaký politický záväzok, aby sme ich, nedajbože, neurazili? Čo je na tom urážlivé kritizovať niekoho za jeho geopolitickú politiku?! Sme suverénny štát, alebo nie sme? Lebo keď nie sme, tak nemôžme kritizovať. Ale keď sme suverénny štát, tak na pôde Národnej rady môžme kritizovať za geopolitickú politiku aj Rusko. A že s nami prestanú obchodovať? No tak keď chcú s nami obchodovať len vtedy, keď nám okrem komodity, rozumej plynu alebo nerastných surovín, predajú zároveň aj svoj politický vplyv, tak potom ten obchod nie je dobrý pre Slovensko. To znamená, správajme sa ako suverénna krajina, správajte sa ako suverénna vláda, ktorá nemá problém obhajovať slovenské záujmy a výlučne obhajovať slovenské záujmy a nebude kolenačkovať pred žiadnym z týchto partnerov. Opakovane kritizoval váš pán premiér kolenačkovanie pred Amerikou, pred USA, a dokonca pred jej spojencami. Aj tu, kde stojím, to opakovane používal. Sám to robí teraz voči Rusku. Som presvedčený, že to je hanba, a som presvedčený, že by si mal skutočne príklad zobrať z našich susedov, kde berú vojenský konflikt na Ukrajine omnoho vážnejšie ako my samotní. Sú omnoho aktívnejší a vyjadrujú jasné postoje.
Vedel by som uviesť, vážené dámy, vážení páni, mnoho historických paralel, prečo sa oplatí skutočne, keď vidíte niečo, čo sa dá nazvať agresívnym chovaním, zasiahnuť a ohradiť sa. Prečo sa oplatí správať sa ako chlap aj v politike. Ale som presvedčený, že to je v skutočnosti politickou vôľou nielen pána premiéra, ale aj celej vlády, akým spôsobom sa chce chovať. Takže aj v tejto debate, aby to nebolo len o tej histórii, ale v súvislosti aj po európskych voľbách, keď každý dostal nejaký mandát, mimochodom aj SDKÚ - DS, aj pre budúcnosť povedať: my sme strana a reprezentujeme ľudí, ktorí chcú európsku orientáciu, ktorí nechcú spochybňovanie Európskej únie, ktorí chcú žiť v tomto modernom svete a nechcú ísť do nejakej alternatívy a nesprávajú sa ani tak, že sú nečitateľní. Hovoríme to úplne jasne. A vy keď máte odvahu povedať nejaký iný názor, tak ho povedzte, ale úplne jasne, akú máte alternatívu. Ale netvárte sa, že ste za Európsku úniu, že ste za všetky spojenecké záväzky a vždy tam dodáte nejaké ale, ktoré to totálne spochybní a posunie nás úplne na chvost zástancov Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
