Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nečakal som, že sa tak ľahko prepracujem na prvé miesto, ale vidíte, že je to tak. (Reakcia spravodajcu.) Prosím? Ale chcem vystúpiť k návrhu tohto zákona i keď musím povedať, že mám taký trošku schizofrenický pocit. Schizofrenický pocit z toho, že čo sa týka tej prvej časti, v zásade s tým návrhom súhlasím. Viete, my máme podmienky pedagogickej spôsobilosti, pre výkon povolania nastavený je mimoriadne rigidne. Keby sme mali takú prestíž a ohodnotenie tohto povolania, ako je v niektorých krajinách, a mohli by sme si vyberať, tak by som to chápal. Ale pravdou je, že keď sa urobila reforma jazykov a napríklad aj zaviedla povinná angličtina, že my sme v podstate kvalifikovali ľudí, ktorí prechádzajú len narýchlo preškolenými kurzami. A súčasne človek, ktorý získa vysokoškolské vzdelanie, trebárs je na pôdohospodárskej univerzite, z rastlinnej výroby, ja si myslím, že tie jeho vedomosti sú naozaj dostatočné, ale on je nekvalifikovaný. On sa stáva nekvalifikovaný a vzhľadom na to, že pôsobí na takejto vysokej škole, priamo ani kvalifikáciu pedagogickú získať nemôže. Čiže s týmto súhlasím.
Mám tam isté výhrady, pretože nie celkom tomu rozumiem, prečo sú tam niektoré veci tak detailne dané. Pani kolegyňa vie, že študijné programy pri schvaľovaní musia čosi obsahovať, že to nie je v zákone. Ja si nemyslím, že by mali byť v zákone predmety, predmety, ktoré majú byť obsahom skúšky a podobné veci, ani rozsahy nakoniec hodín. Ale o tom budeme diskutovať, predpokladám, na výbore a v druhom čítaní. Dokonca musím povedať, že za dnešnej situácie v školstve som za to, aby sa tie podmienky naozaj zjednodušili, aby sme trochu od tej rigidnosti ustúpili. Tam nám negarantuje totižto kvalitu. A ja som sa stretol s prípadmi, keď ľudia, ktorí majú renomé ako umelci, hrali na prvej scéne, boli nekvalifikovaní. Musím povedať, že, kolega Jarjabek je tuná? Je. Ja si myslím, že aj renomovaný spevák, ale keby išiel učiť, tak by bol, predpokladám, rovnako nekvalifikovaný a nižšie zaradený minimálne. Ja nedomnievam sa, že takto nastavené kritéria sú dobré, a dokonca bez ohľadu na to, že minister je teraz za SMER, ja som za to, aby minister mal v kompetencii, keď zdôvodní, v odôvodnených prípadoch, udeľovať aspoň výnimky z takýchto predpokladov, pretože to sú naozaj niekedy veľmi citlivé prípady a nemyslím si, že minister je na to, aby bol jednoduchý vykonávač istých predpisov.
Uvediem príklad. Keď som robil reformu financovania, 6 % z peňazí môže minister, ktoré dáva na regionálne školstvo, použiť do 6 % iným spôsobom, a nielen ako normatív. Ale, samozrejme, nikdy si to nemohol dovoliť, pretože takú čiastku nemohol použiť ale na rozvojové programy, na dohadovacie konania a podobne. Ja si myslím, že takú dôveru by minister mal mať aj v týchto veciach. Minimálne, keď napíše, zdôvodní a zverejní, prečo dáva trebárs výnimku. To je prvá časť.
S tou druhou časťou mám trochu problém, pretože ja si nemyslím, že by sa mal znova, lebo to je presne opačný smer, ako obmedziť tie podmienky pre poskytovateľov. Uznávam, že myšlienka kreditového systému, ktorá existovala dávno a tak, ako bola prijatá v zákone za vašej vlády, za prvej vlády Roberta Fica, za ministra Mikolaja, sa v pedagogickej komunite strašne zdiskreditovala, viedla k anomáliám, že celé je to zle nastavené. A čakám, že pán minister urobí zásadnú zmenu celého zákona, ktorý spôsobuje mnohé problémy. To nehovoriac o tom, že pedagóg, ktorý má 15 rokov praxe, má za sebou všeličo, a zrazu sa mu z toho, čo bolo predtým, skoro nič neuznáva a musel začínať nanovo.
Čiže na záver. Prvá časť návrhu zákona ako myšlienka áno, dokonca by som bol rád, keby sme ju dokázali rozšíriť. S druhou mám problém. Z tohto pohľadu si myslím, že z mojej strany to stanovisko je, posunúť návrh zákona do druhého čítania a potom uvidíme, ako to dopadne, podľa toho, ako sa to upraví. Uvidíme, čo ďalej. Toľko.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.
