Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moja interpelácia je na pána ministra Dušana Čaploviča. Ja si myslím, že osud každého človeka je natoľko vážny, že stojí sa i ním zaoberať a v ostatnom čase, musím povedať, že stretávam sa veľakrát s prípadmi, kde prístup k pedagógom zo strany nadriadených orgánov je minimálne, aby som to povedal veľmi jemne, divný. A preto interpelujem v otázke pedagóga Ota Žarnaya, ktorý dostal zvláštnym spôsobom výpoveď po tom, čo vyšiel kritický článok novinára Károlyho v Trende o klientelizme a rodinkárstve v rámci škôl vyššieho územného celku Košice. Dotyčný magister, pedagóg Oto Žarnay bol predseda rady školy a jednoducho zistil zvláštnu skutočnosť, že súkromnej právničke doktorke Rudohradskej sa už dva roky vypláca paušál za právne služby približne 400 až 550 eur. A vzhľadom na to, že sa zistilo, že takýto paušál sa vypláca tejto právnej, právničke aj z iných škôl, pýtal sa, jednoducho pýtal sa na dôvody a na oprávnenie, čo pokladám za celkom prirodzené, že si plnil len úlohu, tú, ktorú mal ako predseda rady školy. Následne nasledovalo prepustenie, údajne z organizačných dôvodov. Preto by som vás chcel požiadať, pán minister, aby vaše ministerstvo prešetrilo postup a dôvody prepustenia magistra Ota Žarnaya. A poviem osobne, že v tejto funkcii by mal mať pedagóg aj istú právnu ochranu, tak ako napríklad má právnu ochranu reprezentant odborového zväzu, ktorý zastupuje odborárov. Čiže to je prvá žiadosť v rámci interpelácie.
A druhá, myslím si, že by bolo dobré a by som vás chcel požiadať, aby sa prešetrilo aj vynakladanie finančných prostriedkov v rámci Košického samosprávneho kraja na právne služby, samozrejme len tie, ktoré sa týkajú peňazí, ktoré pochádzajú zo školstva, teda tie právne, ktoré sa dejú v rámci právnych služieb pre školy, či ide naozaj o odôvodnené, adekvátne a hospodárne využívanie finančných prostriedkov v dnešnom období.
Takže poprosil by som potom informovať nielen o výsledku, ale aj o možnostiach zjednania nápravy. Ďakujem.

Áno, ďakujem. No máte pravdu v tej prvej časti úplne. Banky si to tak či tak zinkasujú cez iné poplatky. Ja s tým súhlasím. Ale to je presne o tom, že keby existovala naozaj normálna obchodnícka poctivosť v tejto krajine, tak sa to takto nedeje. To je prvá poznámka. A druhá. No, nemyslím si, že tá informácia je tak rýchlo nulitná, pokiaľ je fixácia a poznám takých veľa prípadov, kde tá fixácia je päť rokov, tak minimálne päť rokov tá informácia by mala byť dobrá.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kollár, 25, včítane dvojitého w, a nevygúglil som si to, tých písmen, aby ste vedeli len, ale tak ako to len, ja sa radšej spolieham na svoju hlavu ako na Google.
A teraz k samotnej veci. Viete, myslím si, že keby v tejto krajine existovala taká vec, ako je obyčajná obchodnícka poctivosť, myslím si, možnože ani táto úprava zákona by nebola potrebná. Ale funguje to tak včítane bánk a vy ste to sám povedali, že každý sa snaží mať čo najväčšiu mieru zisku a nie je to nelegálne. Áno, nie je to nelegálne, ale nemyslím si, že je to vcelku poctivé, ak niekto využije svoju schopnosť, svoj rozum na to, aby toho druhého zatlačil. Viete, pri fyzickom strete, ak jeden ovláda karate a použije ho v zápase v bitke proti druhému, tak to sa dá jednoducho poznať, odmerať a to je aj trestné. No rozum, keď zneužijete to, žiaľbohu, trestné nie je. Takže to je prvá poznámka, čiže to je jeden dôvod, ktorý si myslíme, že je potrebné, aby to bolo.
Druhá vec a tu s vami súhlasím, áno, a do toho by bolo treba vstúpiť, hlavne pri tých spotrebiteľských úveroch, reťazcoch a nebankovkách, tam je to ešte v hroznejšom stave. V tomto plne s vami súhlasíme a tam sa celkom iste zhodneme. Z druhej strany a trošku sa odvolám aj na to, čo ste povedali, áno, ročná miera úrokov 3-4 %. Slovenská republika existuje vyše niečo 20 rokov. Úver hypotekárny si vezmete a splácate ho 20-30 rokov. Ako sa menila tá miera úrokov? Vy si budete iste pamätať, že slovenská vláda na stavbu ciest v rokoch 1994 - 1998 za vlády Mečiara si nepožičiavala s mierou úrokov 5, 10 ani 15 %. Bolo to okolo 20 %. A aj úročenie v tom období sa menilo. Čiže za to dlhé veľké obdobie, pokiaľ má človek hypotéku, tá miera úroková sa môže veľmi meniť. A z toho pohľadu si myslím, že tá informácia pre tých obyčajných ľudí je veľmi dôležitá.
A posledné, čo by som rád zdôraznil, ja nie som taký optimista, že si to ľudia môžu zrátať. Viete, oni si to nezrátajú, aj keď uznávam, že niektoré slušné banky majú svoju vlastnú stránku a majú tam aj úrokovú kalkulačku. No tak musí aspoň vedieť s počítačom robiť, ale aj tak to nie je väčšina obyvateľstva, keby sa to dalo, ja by som rád urobil test. Otestoval tuná v parlamente máme 150 poslancov, ktorí sú si schopní zrátať, že pri takej a takej výške splátok ako dlho budem splácať alebo koľko úrokov zaplatím. Takže ja si myslím, že táto informácia pre obyčajných ľudí je naozaj veľmi dôležitá a že to istým spôsobom im môže pomôcť. A môžem povedať aj z praxe, že sa stretávam s ľuďmi na dedinách a na dedine žijem, že neraz si urobia pôžičku, kúpia veci, nevedia si to zrátať, však to nevyzerá zle. A nakoniec zistia, že sú to nie schopní splácať, že sú to obrovské peniaze, ktoré oni musia splatiť. Žiaľbohu, v tomto smere, hovorím to ako matematik, ale ani mnohí ľudia, ktorí majú maturitu a úroky by mali vedieť rátať, ani tí ich nevedia zrátať, takže myslím si, že táto povinnosť nie je taká, ktorá by príliš až tak zaťažila tie banky. A takisto nepokladám za vcelku poctivé 6-mesačnú fixáciu vo vzťahu k tomu klientovi. To je naozaj príliš veľké istenie sa banky vo vzťahu k obyčajnému klientovi.
Čiže k tomuto smeruje, zhodneme sa a oceňujem to, čo ste povedali, že chceme istým spôsobom chrániť toho spotrebiteľa, a uznávam, že ho nechránime dostatočne ešte stále, pretože, áno, sú tu inštitúcie, ktoré požičiavajú a oveľa horším spôsobom ešte ako banky, ale aj tento možno malý krok je pre ochranu spotrebiteľov podľa nášho presvedčenia užitočný. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie celkom rozumiem, na čo je potrebný zákon na veci, ktoré fungujú. Bývam 23 rokov na dedine, ale som nezažil, že by niekto muroval, že by hučala cirkulárka, miešačka, dokonca ani zemiaky, pokiaľ nie je núdza, nepôjde okopávať. A myslím, že na väčšine dedín to aj takto funguje. A garantujem vám, nielen v nedeľu, teraz bude sviatok svätého Cyrila a Metoda a takisto takto sa takýto pokoj zachová.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Sulík, ja viem, že ste poznačený s tým osobným traumatizujúcim zážitkom, no len trošku by ste sa možno predsa len mohli nad ním povzniesť a nebudem teraz hovoriť z pozície strany a príslušníka cirkvi, ku ktorej sa cítim byť patriaci. Snažím sa vás pochopiť.
Ale musím vám povedať, že inštitút manželstva ochraňujú nielen katolíci, nie len kresťanské cirkvi, mnohé iné a aj tie, ktoré, aj nie cirkvi. Viete, za cisára Augusta sa uzatvárali v starom Ríme - a to už je 2-tisíc rokov - manželské zmluvy a dlhodobo ich presadzoval, tzv. nevypovedateľné manželské zmluvy. To nemá nič spoločné s katolíckym alebo kresťanským náboženstvom. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá potrebuje ochranu, a musím povedať, že štát sa správa, niekedy vnucuje aj ochranu v iných veciach. Ja si myslím, že menej podstatné ako vzťah dvoch ľudí, rodiny a detí je vzťah povedzme majetkový. A napriek tomu pri dedičskom konaní nemôžete sa dohodnúť a vstupuje tam notár ako súdny komisár a musí to prejsť notárskou zápisnicou a pod. Oveľa menej vecí, menej podstatných v spoločnosti sú také, kde vás istým spôsobom štát, k čomusi núti. A celé je to o niečom inom. Ja si myslím, je to o ochrane tejto inštitúcie, v tom sa nezhodneme a ja vás nechcem presviedčať na inú vieru, akú ste si vy vybrali. Rešpektujem slobodu vášho svedomia.

Ďakujem pekne. Ja v zásade musím povedať, že to, čo povedala - a keď už aj odcitovala inštitúciu a zastúpenie pedagógov - kolegyňa, že súhlasím. Nechcel som to tak natvrdo povedať, ale podľa mňa je to naozaj monopolizácia a skomplikovanie podmienok tých, ktorí robia zle, tých, ktorí robia z toho biznis, tým sa to dá kedykoľvek odobrať a tam musí fungovať kontrola a takýmto spôsobom. Ten druhý spôsob, ja som povedal, sa mi nepozdáva, ale dobre, poviem aj to. Ja s veľkou pravdepodobnosťou viem povedať asi, že akú predstavu alebo ktorí ľudia na ministerstve školstva majú presne takúto predstavu, aby to takto fungovalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nečakal som, že sa tak ľahko prepracujem na prvé miesto, ale vidíte, že je to tak. (Reakcia spravodajcu.) Prosím? Ale chcem vystúpiť k návrhu tohto zákona i keď musím povedať, že mám taký trošku schizofrenický pocit. Schizofrenický pocit z toho, že čo sa týka tej prvej časti, v zásade s tým návrhom súhlasím. Viete, my máme podmienky pedagogickej spôsobilosti, pre výkon povolania nastavený je mimoriadne rigidne. Keby sme mali takú prestíž a ohodnotenie tohto povolania, ako je v niektorých krajinách, a mohli by sme si vyberať, tak by som to chápal. Ale pravdou je, že keď sa urobila reforma jazykov a napríklad aj zaviedla povinná angličtina, že my sme v podstate kvalifikovali ľudí, ktorí prechádzajú len narýchlo preškolenými kurzami. A súčasne človek, ktorý získa vysokoškolské vzdelanie, trebárs je na pôdohospodárskej univerzite, z rastlinnej výroby, ja si myslím, že tie jeho vedomosti sú naozaj dostatočné, ale on je nekvalifikovaný. On sa stáva nekvalifikovaný a vzhľadom na to, že pôsobí na takejto vysokej škole, priamo ani kvalifikáciu pedagogickú získať nemôže. Čiže s týmto súhlasím.
Mám tam isté výhrady, pretože nie celkom tomu rozumiem, prečo sú tam niektoré veci tak detailne dané. Pani kolegyňa vie, že študijné programy pri schvaľovaní musia čosi obsahovať, že to nie je v zákone. Ja si nemyslím, že by mali byť v zákone predmety, predmety, ktoré majú byť obsahom skúšky a podobné veci, ani rozsahy nakoniec hodín. Ale o tom budeme diskutovať, predpokladám, na výbore a v druhom čítaní. Dokonca musím povedať, že za dnešnej situácie v školstve som za to, aby sa tie podmienky naozaj zjednodušili, aby sme trochu od tej rigidnosti ustúpili. Tam nám negarantuje totižto kvalitu. A ja som sa stretol s prípadmi, keď ľudia, ktorí majú renomé ako umelci, hrali na prvej scéne, boli nekvalifikovaní. Musím povedať, že, kolega Jarjabek je tuná? Je. Ja si myslím, že aj renomovaný spevák, ale keby išiel učiť, tak by bol, predpokladám, rovnako nekvalifikovaný a nižšie zaradený minimálne. Ja nedomnievam sa, že takto nastavené kritéria sú dobré, a dokonca bez ohľadu na to, že minister je teraz za SMER, ja som za to, aby minister mal v kompetencii, keď zdôvodní, v odôvodnených prípadoch, udeľovať aspoň výnimky z takýchto predpokladov, pretože to sú naozaj niekedy veľmi citlivé prípady a nemyslím si, že minister je na to, aby bol jednoduchý vykonávač istých predpisov.
Uvediem príklad. Keď som robil reformu financovania, 6 % z peňazí môže minister, ktoré dáva na regionálne školstvo, použiť do 6 % iným spôsobom, a nielen ako normatív. Ale, samozrejme, nikdy si to nemohol dovoliť, pretože takú čiastku nemohol použiť ale na rozvojové programy, na dohadovacie konania a podobne. Ja si myslím, že takú dôveru by minister mal mať aj v týchto veciach. Minimálne, keď napíše, zdôvodní a zverejní, prečo dáva trebárs výnimku. To je prvá časť.
S tou druhou časťou mám trochu problém, pretože ja si nemyslím, že by sa mal znova, lebo to je presne opačný smer, ako obmedziť tie podmienky pre poskytovateľov. Uznávam, že myšlienka kreditového systému, ktorá existovala dávno a tak, ako bola prijatá v zákone za vašej vlády, za prvej vlády Roberta Fica, za ministra Mikolaja, sa v pedagogickej komunite strašne zdiskreditovala, viedla k anomáliám, že celé je to zle nastavené. A čakám, že pán minister urobí zásadnú zmenu celého zákona, ktorý spôsobuje mnohé problémy. To nehovoriac o tom, že pedagóg, ktorý má 15 rokov praxe, má za sebou všeličo, a zrazu sa mu z toho, čo bolo predtým, skoro nič neuznáva a musel začínať nanovo.
Čiže na záver. Prvá časť návrhu zákona ako myšlienka áno, dokonca by som bol rád, keby sme ju dokázali rozšíriť. S druhou mám problém. Z tohto pohľadu si myslím, že z mojej strany to stanovisko je, posunúť návrh zákona do druhého čítania a potom uvidíme, ako to dopadne, podľa toho, ako sa to upraví. Uvidíme, čo ďalej. Toľko.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Pánovi predkladateľovi, ja žijem na dedine a poznám ten život. Ten návrh, ktorý dávate, prakticky legalizuje status quo. Takto to v skutočnosti funguje, takéto vozidlá sa tam pohybujú. Uvedomujem si problém, že sú to často vozidlá, ktoré nespĺňajú mnohé podmienky, emisné kontroly a podobne, zase je to život. Ak mám problém v tom, tak jeden, že tým vlastne aj pustíme tie katastrofálne štvorkolky, ktoré behajú po tých lesných cestách, narušujú všetko na okolí, ako hluk a pod., no to si myslím, že toto nie je dvakrát dobré. Ale súčasne si uvedomujem, že sa to nedá dosť dobre v jednej legislatíve vyriešiť, takže zdá sa mi, že zákon, ktorý, a mali by byť tie zákony v prvom rade tak, že pomáhajú ľudí, ľuďom, by sme mali akceptovať.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa pripojím k tomu, čo ste hovorili. Ale rád by som aj poznal odpoveď predkladateľov. Presne je povedané v tomto návrhu, že primátor vymenúva a odvoláva riaditeľov rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie. Školský zákon hovorí, že vymenuje riaditeľa na základe návrhu alebo podľa návrhu školskej rady. Bude z toho platiť jedno alebo druhé? Bude ho ľubovoľne vymenúvať alebo bude rešpektovať platný školský zákon, kde zatiaľ hovoríme len o vymenúvaní na základe návrhu. A rovnaký postup obdobne je pri odvolávaní. Veľmi rád by som tento rozpor, ktorý sa mi zdá, počul vysvetlený aj od predkladateľov. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Nezvyknem zneužívať tento inštitút, ale nedá mi nepovedať pár slov. Viete, už pred tisícročiami starí Rimania hovorili: „Forma dat esse rei." (Forma dotvára vec.) A myslím si, že vážnosť tejto inštitúcie dotvára aj kultúra odievania. Dnes nie je ani horúco a stále viac a viac kolegov vidím bez kravaty, časom to tak plazivo bude pokračovať možno bez saka. Ja chcem poprosiť kolegov, aby sa nad tým zamysleli a istú kultúru odievania dodržiavali, ktorá patrí podľa mňa k fungovaniu Národnej rady. (Potlesk.)