Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Kresťanskodemokratické hnutie je tu dvadsiaty piaty rok. V tých niekoľkých zásadných veciach, ako je ochrana života od narodenia po prirodzenú smrť, slobody svedomia a ochrana manželstva a rodiny, za tých 25 rokov nikdy neuhlo. Tí starší si možno pamätáte, že opakovane niekoľkokrát pred parlamentnými voľbami sa vytiahla téma interrupcií. KDH hlasovalo podľa svojho presvedčenia aj za cenu toho, že stratilo percentá, a teda aj nejakú časť svojich mandátov. Ale jednoducho toto bol postoj KDH v tých zásadných veciach. Ochrana manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy patrí medzi tieto hodnoty. A je to hodnota, za ktorú sme pripravení niesť aj obete.
Ale možnože si poviete a zaznelo tu neraz, že prečo teraz to dávame. Viete, možnože sme to niekedy nie celkom dobre vysvetlili, ale tých ktorí trošku sledujú, čo sa deja v takzvanom civilizovanom svete, v Európe, Spojených štátoch deň po dni, ako stále viac a viac v zmysle obalu, dneska už podľa mňa camery obscury, zvaného politická korektnosť, sa mnohé princípy uvoľňujú. K vážnosti manželstva naša civilizácia dospela po dlhých rokoch, civilizácia, ktorá je založená na dvetisícročnej kresťansko-judaistickej tradícii. A chcem povedať, že ochrana manželstva v tejto chvíli nie je cirkevná ani náboženská téma. Z nášho pohľadu je to v prvom rade téma prirodzeného zákona a princípu, ako sa ľudia majú správať a správajú v zmysle zachovania ľudského rodu. A s tým súvisí, samozrejme, aj starostlivosť o deti a podobne.
Ale ja by som povedal, aké sú skutočnosti. Prosím vás, tí ktorí sledujú, možnože ste sledovali, čo sa týka ochrany života a rodiny niekoľko medzinárodných dokumentov, v ostatnom čase Lunacek v Európskom parlamente, predtým v Rade Európy report ako správa, McCafferty, to jedno za druhým prichádza. A možnože niektorí ste aj uvideli alebo zistili alebo ste dostali správu na internete, ako to chce pokračovať ďalej, že vznikla inštitúcia, ktorá sa nazýva ČEPEK (Česko-slovenská pedofilná komunita.) Zdá sa, že sa už aj tá začína ozývať o svoje „práva“. A ja nie som ani neznášanlivý, ani netolerantný, ale jednoducho sú veci, ktoré sa ďalej takto robiť nedajú. Viete, toto nie je diskriminovanie. Vezmite si, že niekto má 20 dioptrií. Ja som ešte nevidel takého, aby mu dali povolenie, aby robil rušňovodiča, nemá prvú zmyslovú skupinu. Je to diskriminácia jak hrom, veď on nič ešte nespôsobil. Nie, toto nie je o takejto politickej korektnosti. A, priatelia, to, že cítia to ohrozenie aj iné krajiny, to sme mali možnosť vidieť. Tu už bolo spomínané Poľsko, bolo tu spomínané referendum v Chorvátsku.
Ja si len dovolím prečítať ďalšie niečo, mimochodom, niečo, čo možnože si aj mnohí nevšimli a nezaregistrovali. Slovenská republika ratifikovala. A to je protokol o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. V hlave I čl. 1 tohto dokumentu je uvedené: „Žiadne ustanovenie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa priznáva Charte základných práv Európskej únie právny štatút, ani žiadne ustanovenie uvedenej zmluvy týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedotýka rozsahu a uplatniteľnosti ochrany práva na život, podľa článku 40.3 a ochrany rodiny podľa článku 41...“ A ďalej je tu povedané, že toto po ratifikácii všetkými krajinami bude uložené ako súčasť Lisabonskej zmluvy u depozitára Lisabonskej zmluvy. Nie sme to len my, mnohé iné krajiny začínajú vážne pociťovať obavy z toho, akým spôsobom sa pristupuje k ľudským právam v rámci politickej korektnosti.
Viete, počul som aj tuná v rozprave otázku, prečo sa to dáva teraz. Dokonca mám pocit, že kdesi zaznelo, že ide o spájanie sa s diablom. No spájať sa s diablom sa dá len v zlej veci. Takže s diablom o spájanie určite nejde. Ale ja vám poviem príklad. Predstavte si, že máte suseda, ktorý je kriminálnik, zlý a zlostný človek a robí vám neplechu, a zrazu začne kdesi horieť dom a on príde a podá vám vedro s vodou na hasenie. Odmietnete ho? Ja osobne za seba poviem, že nie, že som sa takýmto spôsobom ochotný dohodnúť v dobrej veci aj so svojím politickým rivalom a protivníkom. A tu to verejne bez mihnutia priznávam. Samozrejme, nejaká dohoda v tomto smere vždy je potrebná, aby jedna i druhá strana hľadala kompromis. A musí ustúpiť v istých veciach.
Ja viem, že tu zaznieva podozrenie, že strana SMER to robí z dôvodu politickej kampane. Neviem, je to možné, ja to pripúšťam. Ale to v tejto chvíli nie je z môjho pohľadu podstatné, z môjho pohľadu je podstatné to, že je to historická šanca, aby sme takýmto spôsobom ochránili inštitút manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy. (Potlesk.) A ja položím vám aj pravej strane tých, ktorí sú tu, rečnícku otázku. A skúste úprimne si na ňu odpovedať. (Ukázanie pravou rukou na pravú stranu pléna.) Keby táto strana, pravica, mala viac ako 90 mandátov, prešiel by takýto návrh ústavného zákona? (Reakcia z pléna.) Ani ste ma neprekvapili. No takže, veľmi úprimne, áno, je to dohoda v istých veciach, ale určite nie politická koalícia. K ničomu takému nedošlo. Ja viem, že ste spustili krik, keď trafíte do kŕdľa vrán, tak sa spustí krákanie. Takže sa spustilo, beriem to. Budete nás mlátiť, ale musím povedať ešte raz, sme pripravení v tejto veci prinášať i obete.
A keď sa vrátim do minulosti, chcem sa opýtať, sú viaceré dokumenty, napríklad dlhová brzda, tam nevadila dohoda? S protivníkom, so stranou SMER bolo to v záujme krajiny?
Ale ešte hroznejšiu vec pripomeniem. V smrteľnom zápase o tvár tejto krajiny, v zápase s mečiarizmom ak sme chceli, aby bola ratifikovaná Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie, potrebovali sme referendum, referendum, na ktoré bola potrebná viac ako 50-percentná účasť. Vtedy sa koalícia z pravej strany bola ochotná spojiť a dohodnúť aj s Mečiarom. Bolo to v záujme krajiny alebo to bola koalícia, tak ako hovoríte, koalícia KDH a strany SMER? Skúste sa nad tým zamyslieť, skúste byť trošku medzi sebou úprimní. Aj ja som si kládol niektoré otázky aj sám pred sebou.
Ja mnohých ľudí chápem, ja viem, že sa udeje v živote všeličo a hlavne v partnerskom vzťahu a nie je jednoduché to udržať, dochádza aj k rozpadom manželstva. A kládol som si aj otázku, že keby som ja bol v situácii, a to nikdy neviete, pokiaľ nie ste, neboli ste v takej situácii, že čo všetko sa vám môže stať a čo vyvediete, keby som bol trebárs dvakrát rozvedený, či by som tento princíp ctil. Ctil by som ho ako prirodzený zákon i napriek svojmu osobnému zlyhaniu.
Takže, dámy a páni, ešte raz, toto nie je naozaj cirkevná téma. Mimochodom, ešte raz, inštitút manželstva ako sviatosť v cirkvi existuje až od 11. storočia. A je to vec, ku ktorej naša civilizácia dospela po mnohých rokoch ako veci, ktorá je v prospech, v prospech celého toho spoločenstva. A ja sa priznám, že v tomto smere som zmätený, nechápem, akým ľahkým spôsobom sa dokážeme zbavovať v priebehu pár rokov, približne niekoľko desiatok rokov veci, ku ktorej sa naša civilizácia dopracovala cez storočia. My sme schopní z tejto našej kultúrnej a civilizačnej tradície bez mihnutia oka odrezávať korene.
Áno, ešte pár poznámok predsa k tej justícii. Ja nechcem zabŕdnuť do odborných tém, ale myslím si, že je tu stále priestor na to, aby sme v druhom čítaní, tak ako to nakoniec aj potvrdili z opačnej strany, mohli niektoré veci prediskutovať a upraviť, ale jedno viem, že za celé to obdobie sme chránili justíciu a jej nezávislosť. Len mám obavy, že keď niečo nie je v poriadku, tak sa to nedá chrániť, aby to dobre fungovalo. Všetky sektory spoločnosti prešli transformáciou, či to bolo zdravotníctvo, či to bolo školstvo alebo podobne. Mám obavy, že v justícii táto vnútorná očista nikdy poriadne neprebehla. A to je dôsledok. Nechcem sa zbavovať zodpovednosti, pretože do istej miery nesieme zodpovednosť všetci politici a všetky politické strany za toto, za to, že dnes justícia je v takom stave. Po stáročia štandardný symbol justície je dáma so zaviazanými očami a v ruke drží misku váh, je slepá, a preto aj spravodlivosť podľa justície je slepá. Ale myslím si, že tu už pre Slovensko tento symbol by bolo dobré opraviť. Nemá zaviazané oči, má misku váh, ale pozerá sa tým smerom, kde je moc a kde sú peniaze. V tomto stave je dnes justícia. A preto každý pokus o jej zlepšenie pokladám za dobrý, aj preto, že tá justícia za tých vyše 20 rokov nebola schopná sama urobiť takúto reflexiu a zmenu.
Dámy a páni, môžu zaznievať všelijaké reči, môžete písať, môžete nás obviňovať z čohokoľvek, ale svoje presvedčenie nezaprieme a sme pripravení za to priniesť obetu. Ďakujem. (Potlesk.)
