Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dve interpelácie a obe interpelácie sú na pána ministra školstva Dušana Čaploviča.
Po prvé sa chcem opýtať pána ministra, či nemieni v rámci svojich kompetencií a v rámci možností, ktoré mu umožňuje zákon o normatívnom financovaní, zriadiť fond ministra školstva na podporu mimoriadne talentovaných študentov. A by som to trošku objasnil. Viete, ja nemyslím, na takých, ktorí dosahujú veľmi dobré známky a plnia si školské povinnosti vzorové. Také čosi je. Ale z času na čas sa objavia mladí ľudia, ktorých talent hraničí s genialitou. A aby mohli tento talent rozvinúť, potrebujú pomoc. Napríklad si pamätám, keď sa objavil Dalibor Karvay. Potrebuje v podstate chodiť k špičkovým huslistom sa učiť, potrebuje špičkové nástroje. A myslím, že takéto špeciálne talenty treba podporiť. A to nie sú tie, ešte raz opakujem, ktoré dosahujú dobré školské výsledky. A keďže pán minister Čaplovič, i keď tu nie je, ale je známe, je svojou pôvodnou profesiou historik, tak uvediem aspoň jeden príklad. Jean Francois Champollion, ktorý rozlúštil hieroglyfy, pochádzal z biednych pomerov. Jeho otec, povedal by som, bol alkoholik. V podstate zostal bez matky. Býval v regióne, kde líšky dávali dobrú noc. Vďaka podpore svojho nevlastného brata, hodne staršieho (Figuerae Champollion), ale hlavne vďaka podpore Fouriera, ktorý bol v tom čase prefektom, dostal šancu. A tá šanca sa premenila práve na to, že vylúštil hieroglyfy. Možnože pre takú zaujímavosť vzhľadom na aj iné skutočnosti historické, ktoré súviseli s hieroglyfmi, ho prijal aj pápež. A dokonca mu ponúkol kardinálsky klobúk. No on ho neprijal, treba povedať. Chcem povedať, že sú to také prípady, keď musí ten, kto pomôže, byť jasnozrivý. Fouriera možno aspoň časť z vás prítomných pozná, pretože sa stretla medziiným s tým, sú to tí, ktorí majú technické vzdelanie, s Fourierovými radmi. Takže zdanlivo nemal nič blízke k tomuto, ale rozpoznal talent, podporil ho. Na Slovensku, žiaľbohu, dneska mecenáši nejestvujú, ktorí by takýmto spôsobom fungovali. A preto myslím si, že by bolo dobré a patrilo by to do rúk ministra školstva, aby takýto fond zriadil a nebol to fond, kde budú stanovené kritériá bodovacie a podobne, kde budú vyberať žiakov a študentov, ktorí majú dobré školské výsledky. Práve, naopak, myslím si, že by nemali ani mu pomáhať úradníci, ale mal by si poradiť naozaj s vždy s odborníkom v tej oblasti, v ktorej vie takýto talent rozoznať, jednoducho aby sme nezatracovali zbytočne talent, ak sa na Slovensku narodí. Ja viem, že by sa to dalo urobiť aj nejakým legislatívnym návrhom. Ale ja si myslím, že toto patrí do rúk práve ministra školstva. A myslím si, že by to bol dobrý počin. Čiže to je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s tým, že v dennej tlači, bolo to asi blogovou formou, som sa dočítal vo vyjadrení spisovateľky Moniky Kompaníkovej o tom, v akom katastrofálnom stave je naše školstvo, čo sa týka školských budov, dokonca, že máme tam suché toalety a podobne. Neviem, kde sa s tým stretla, pretože po roku 2003, keď bol prijatý reformný zákon o normatívnom financovaní, tak súčasť toho bola aj možnosť 6 % z tých prostriedkov použiť iným spôsobom. Nikdy sa toľko ani nepoužilo, ale jednoducho vznikol napríklad havarijný fond, ktorý mnohé veci riešil. V tom období ako minister som vyhlásil napríklad program, pokiaľ ide o bezbariérové školy, a program, pokiaľ ide o suché toalety. A musím povedať, že nebol v tomto prípade nejaký veľký objem peňazí, ktorý išiel na to. Každá škola, ktorá ten problém mala a sa tam prihlásila, tak dostala finančnú pomoc, aby ten problém nebol. Musím povedať, že celý čas v minulosti, ale aj dnes, a pochodil som dosť škôl, vždy sa na škole nastavím, aby som sa pozrel, ako tam vyzerajú toalety. A neuveriteľne sa to zlepšilo. Možnože pani spisovateľka Kompaníková kdesi bola, neviem, či si myslí, že pozná stav školstva. Fakt je bez ohľadu na to teraz, kto bol ministrom, že za tých 20 rokov stav školských budov sa neuveriteľne zlepšil. Ja si pamätám, aby som nehovoril do vetra, boli školy, kde končilo školské vyučovanie, keď pršalo, pretože to išlo dole, stekalo po elektrine, nemohli učiť, napríklad v Stakčíne na východe alebo v Martine, tu máme pána primátora, momentálne tu nie je, si presne pamätám, v škole v triede mali vedierka, lebo vedeli, kde, kadiaľ tečie voda. Boli školy, kde napríklad keď prišla zima a boli v horských oblastiach, fúkal vietor, tak chodby škôl boli plné snehu, nafúkalo to tam. Uvediem konkrétny prípad, Gelnicu. Videl som to tam. Ale medzitým ten stav sa neuveriteľne zlepšil. Hlavne v obciach sa často školy stali výkladnou skriňou. Preto pokladám za také účelové a naschvál trošku degradujúce to tvrdenie, to, čo sa podarilo urobiť za tých 20 rokov.
Ale predsa mi nedá, a preto interpelujem ministra, ak takýto prípad vôbec existuje, moja interpelácia a otázka znie, či ministerstvo vôbec také čosi eviduje. A ja som presvedčený, že pán minister, ale aj iný minister, keby tam bol, ak by existoval taký prípad, že niekde majú problémy so suchými toaletami, tak tú finančnú pomoc im dá, aby sa to vyriešilo. Chcem ho teda požiadať, okrem toho, aby zistil, či niečo také existuje, aj o to, aby verejne deklaroval, aj pre pani spisovateľku Kompaníkovú, že ak by také čosi predsa len bolo, tak že je ochotný urgentne v takejto situácii pomôcť. To bola moja druhá interpelácia.
Všetko, skončil som, ďakujem, pán predseda.