Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa pokúsil odpovedať na niektoré otázky, ktoré zazneli nielen tuná v pléne v rámci rozpravy, ale vôbec v diskusii aj vo verejnosti, ktoré sa týkajú tohto ústavného zákona.
Prvá otázka je prečo. Stretol som sa s prostými ľuďmi a tí vraveli: "Prečo, veď manželstvo muža a ženy, to je normálne, tak to má byť, na čo to je potrebné v ústave?"
Priznám sa, že z jednej strany ma táto reakcia potešila, pretože, áno, na Slovensku ešte stále platí čosi iné ako v Európe, ešte väčšina občanov Slovenska vníma manželstvo muža a ženy ako vec, ktorá je prirodzená a normálna. Ale, žiaľbohu, v Európe to tak nie je. V Európe sa mnohé veci menia, aj keď pre mňa niekedy veľmi smutným spôsobom, pretože k istým hodnotám Európa dospela počas svojej dvetisícročnej kultúrnej tradície budovanej na filozofii kresťansko-judaistickej.
A uvediem jeden príklad, ktorý uznávajú prakticky v Európe v rámci našej kultúry všetci, a to je to, že keď niekto vám ublíži, zlomí vám ruku, tak sa mu nemôžete pomstiť, trest musí ísť cez nezávislý súd. To nie je v celom svete, to nie je v každom právnom systéme. Sú právne systémy a náboženstvá, kde jednoducho pomsta je dokonca povinná. Toto je kultúrna tradícia u nás a Európa sa akoby vedome krok po kroku zbavovala niektorých princípov kultúrnej tradície, ku ktorej dospela dlhodobým vývojom. A tak máme rôzne pokusy, ako ste registrovali, Lunacek alebo v Rade Európy McCafferty Report, ale aby som potvrdil, že to nie je len útoky na rodinu, na ochranu života a manželstva a že to je nielen v Európskej únii, ale aj širšie. V Rade Európy - viete, že Chorvátsko malo referendum o manželstve - a hneď na to na ostatnom plenárnom zasadaní, ktoré som bol, už bol prvý procedurálny krok, ktorý sa tam objavil, podpísaný zástupcami viacerých krajín. Volá sa to motion alebo návrh, ktorý spustí pokračovanie proti krajine, ktorá sa podľa ich videnia previnila alebo porušila základy politickej korektnosti a etickej korektnosti podľa nich.
A ukážka je aj to, že mnohé - pre mňa celkom zaujímavé - menšie krajiny sa búria proti takémuto etickému vnucovaniu mnohých vecí z pozície Európy. Je to Írsko, ktoré dokonca dalo návrh, kde chce doplniť o svoje stanovisko Lisabonskú zmluvu, tak vážny dokument a volá sa to Protokol o obavách írskeho ľudu z Lisabonskej zmluvy, kde sa explicitne píše, že ich ústava, ktorá hovorí v článku o ochrane manželstva, rodiny a slobody svedomia, je nad Lisabonskou zmluvou a nad Európskou chartou ľudských práv.
No trošku sme, myslím, aj pochybili v minulosti, pretože, ja si pamätám, keď sme sa chystali ratifikovať Lisabonskú zmluvu, tak Kresťanskodemokratické hnutie dalo návrh, aby sme mali jednostranné vyhlásenie, ako to urobili iné krajiny, že v kultúrnych a etických otázkach vyhlasujeme zvrchovanosť oproti Lisabonskej zmluve. Žiaľ, sa to nestalo. Viete, zaznievajú mnohé výhrady, ktoré hovoria, že prečo. A hovoria, že však sa tým nič nezmení, nepribudne ani neubudne rozvodov, ani detí narodených mimo manželstva. Je to možné. Pokiaľ to zostane len v tomto ústavnom článku, netvrdím, že to bezprostredne prinesie zmeny, ale bude to chrániť manželstvo, to je podstatné, oproti iným zväzkom a to nie je nepriateľstvo k tým druhým, len v tých európskych krajinách už máte mnohé, kde už neexistuje otec a mama, existuje rodič jedna, rodič dva, kde dokonca už aj uzatvárajú manželstvá osoby rovnakého pohlavia.
V ústave totižto sú základné piliere, sú princípy, ktoré sa potom musia zmeniť na drobné. Rovnako máte v ústave článok 12, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti a v právach. A povedzme si, koľko neprávosti napriek tomu existuje v krajine. Ale na ten princíp ústavný sa dá odvolať a dá sa z neho vychádzať a na základe neho majú byť potom robené aj ďalšie zákony, a keď nie sú, tak sa môžu pokojne ocitnúť na Ústavnom súde a podobne. Musím povedať, že túto vec, ochranu manželstva pokladáme za kľúčovú ochranu istej hodnoty, ku ktorej európska civilizácia dospela a ktorá je súčasťou našej národnej kultúrno-etickej tradície.
A teraz k justícii. Viete, asi si väčšina z nás uvedomuje, že justícia je dlhodobo problém a vážny problém spoločnosti. Zamýšľal som sa nad tým a uvedomoval som si, že v podstate od samého začiatku sme chránili jeden princíp justície, a to, že justícia je nezávislá, že politická moc nemá nijakým spôsobom do nej zasahovať. Chránili sme nezávislosť sudcov. A dnes si hovorím, že či to bolo až tak dobré, pretože mnohé oblasti išli, prešli istou zmenou, ale justícia v tomto smere zmenou neprešla. A mne to pripomína situáciu, ak prijmeme zákon na ochranu vôd a prameňov, čistota prameňov, ohradíme ich a podobne, ale zabudneme, že ten prameň, ktorý tam bol, bol zakalený. My sme ho nevyčistili, nechali sme ho zakalený a chránime ho. No tečie z neho stále zakalená voda. A tam, myslím, že ten problém je. Ja viem, že čím neskôr, tým ťažšie sa niektoré veci naprávajú.
A k tomu hlasovaniu som sa už, k tajnému hlasovaniu a k verejnému hlasovaniu vyjadril, takže toto nebudem opakovať. Ale asi ten najcitlivejší bod, čo sa týka previerok, ako to tu nazývajú viacerí, keď slovo previerky, no, nezdá sa mi práve najvhodnejšie ako človeku, ktorý v minulosti za komunizmu absolvoval rôzne previerky, ale dobre. Len chcem povedať, že istým spôsobom overenie predpokladov existuje pomaly v každej profesii. A keď nie je, tak ho tam dávame. Ak je niekto, má oprávnenie na robenie elektriny, na elektrické inštalácie, tak pravidelne sa musí podrobovať skúškam. Ak je niekto profesionálnym vodičom, tak takisto musí pravidelne absolvovať isté preverenie svojich schopností a skúšok. A to neplatí len pre také profesie. Prosím vás, poviete si, vysokoškolský pedagóg alebo profesor, že to je čosi už super. No len v zákone je povedané, že sa sleduje ako ten vysokoškolský pedagóg napreduje a neurobí sa s ním na prvýkrát okamžite zmluva na dobu neurčitú. Až na tretíkrát, keď ukáže svoje predpoklady a postupne graduje, získava tie príslušné stupne, tak až potom má definitívu, tzv. zmluvu na dobu neurčitú. To je obyčajne u profesorov vo veku, keď už sa blížia k penzii, takže to nie je až tak dlhé. Čiže chcem poukázať, všade je to. Samozrejme, že tie podmienky sú iné. Ten elektrikár musí poznať zmeny v predpisoch. Ale ja si myslím, že keď je niekto vymenovaný za sudcu a je sudcom do smrti, tak takisto isté jeho osobnostné a morálne predpoklady by sa mali z času na čas skontrolovať. A to, akým spôsobom sa budú kontrolovať, veď ten ústavný zákon hovorí len o tom, že sa to bude, a až statusový zákon hovorí, že akým spôsobom. O tom sa dá ako diskutovať a to sa, ak nastaví momentálne nie práve najšťastnejšie, dá rovnako zmeniť.
A posledná moja poznámka v tomto vystúpení je k masírovaniu verejnosti o tom, že čo sme zač, KDH. No po prvé musím povedať, že KDH 25 rokov v istých otázkach stále hovorilo rovnako. V tom KDH za tých 25 rokov nikdy neuhlo, či sa to niekomu páči, či sa to niekomu nepáči. Ale mne sa, poviem, nepáči, ako, napríklad ako funguje zdanlivo vydávajúci sa za objektívny denník, denník SME. Viete, ja si pamätám a možnože tí, ktorí sú pamätníci, jak v čase mečiarizmu sme išli chrániť denník SME, keď ho chceli rôznymi metódami zlikvidovať, ale vtedy bol šéfredaktorom denníka Ježík. A Ježík dbal na to, aby to boli objektívne noviny a aby tam zaznievali aj iné hlasy, jednoducho nech si čitateľ vyberie názor. Ak chce niekto jednostranne hovoriť a len jedným smerom a nepúšťa žiadne iné názory, no tak to podľa môjho presvedčenia nie je seriózny denník. A ak sa dočítam o tom, aké spojenectvo, koalícia KDH so SMER-om, masírovanie. Vo veci, ktorú sme pokladali za dôležitú, sme sa spojili. Tak ako sa spojili aj iní v minulosti, napr. pri ústavnej brzde a podobne. Ale musím povedať, že je to vyslovene masírovanie. Každý, kto sa chvíľku pohybuje v politike alebo sleduje, vie, že môžete pred voľbami povedať, že s tým a s tým pôjdete do koalície alebo nepôjdete do koalície, ale 24 hodín po voľbách je niečo iného. Voliči rozdajú karty a tí rozhodnú o tom, aká koalícia je možná alebo nie je možná. A či je to koalícia pravice a ľavice, veď si pozrite niektoré susedné krajiny. Pozrite si, ako to dopadlo v minulosti v Rakúsku, ako to dopadlo v Nemecku, a boli to ideoví súperi navzájom, jednoducho voliči rozdali karty tak, že museli ísť spolu do koalície. Preto takéto masírovanie verejnosti, že zradcovia, vytvorili ste koalíciu, pokladám za vrcholne nekorektné.
Dámy a páni, naozaj to pokladám za dôležitý zákon a aj za historický moment pre Slovensko, ktorý, ak tento zákon schválime, možno dnes si ešte neuvedomujeme a neoceníme, ale budúcnosť, som presvedčený, že ukáže, že malo to zmysel, čo v tejto chvíli schválením takéhoto ústavného zákona urobíme.
Ďakujem.
