Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, i keď v skromnejšom počte, predsa len dovoľte, aby som sa k návrhu štátneho rozpočtu vyjadril aj ja.
Najprv by som predsa len rád mal jednu poznámku, ja som tých rozpočtov štátnych už videl dosť a na niektorých, aspoň na tvorbe jednej kapitoly som aj participoval niekoľko rokov a musím povedať, že tá kapitola je tentokrát v tom štátnom rozpočte tak napísaná, že sa v tom takmer nedá...
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, i keď v skromnejšom počte, predsa len dovoľte, aby som sa k návrhu štátneho rozpočtu vyjadril aj ja.
Najprv by som predsa len rád mal jednu poznámku, ja som tých rozpočtov štátnych už videl dosť a na niektorých, aspoň na tvorbe jednej kapitoly som aj participoval niekoľko rokov a musím povedať, že tá kapitola je tentokrát v tom štátnom rozpočte tak napísaná, že sa v tom takmer nedá vyznať. Raz sú financie pre školstvo v kapitole ministerstva vnútra, druhýkrát je niečo v kapitole ministerstva školstva a potom sú spolu, no musím povedať, že je to mimoriadne neprehľadné, a bol by som rád keby v budúcnosti sa nad týmto ministerstvo financií zamyslelo.
A teraz k samotnej téme, o ktorej chcem hovoriť, a ešte najprv snáď toľko poviem, že napriek všetkým, a môžeme sa sporiť, že kedy narastal štátny dlh a podobne, ale poviem otvorene, som rád, že sa dodržuje zákon o dlhovej brzde a že deficit navrhnutý je pod 3 % a že čistý dlh Slovenskej republiky je pod 50 %.
Ja sa chcem vyjadriť k jednej kapitole a to je kapitola týkajúca sa vzdelávania a vedy. Začnem tým, čo je možno v tejto chvíli známejšie, pretože vedci párkrát štrajkovali. Fakt je, že v návrhu kapitoly, ktorá je samostatná pre Slovenskú akadémiu vied, a tam ide ako podstatná časť finančných prostriedkov na vedu a výskum, je 10 mil. menej ako vlani a ja som dával návrh vo výbore, aby tých 10 mil. bolo doplnených. Žiaľbohu, návrh nebol schválený, bolo potom presunutých, bolo 8 mil. v inom výbore, vo finančnom, gestorskom výbore, čiže ešte 2 mil. rozdiel, ale keďže si uvedomujem, že keď ste to tam neschválili, nemá to šancu, aby to bolo schválené tuná v pléne, takže je to na vás, je to na vašom rozhodnutí a na vašej zodpovednosti.
Ale predsa len istú vec, čo sa týka vedy a špeciálne Slovenskej akadémie vied, by som veľmi rád povedal. Viete, my si často myslíme alebo vnímame, že Akadémia vied nie je dostatočne efektívna, že sa tam zbytočne ako niektoré peniaze utrácajú. No ja by som rád povedal, že Akadémia vied má aj iné poslanie, a nielen mať výstupy, ktoré sú priamo takpovediac zhmotnené, chvalabohu, keď aj také sú, ale má aj mnohé iné úlohy a to sú úlohy v tzv. základnom výskume. Viete, keď pred 250 rokmi približne objavili komplexné čísla, objavila sa tam imaginárna jednotka v matematike, tak ako každý sa pýtal, na čo to je dobré, veď také čísla v živote nie sú, nepotrebujeme ich, sú len reálne v živote. No dnes by ste nemali počítač, mobil, pretože práve využívajúc tieto komplexné čísla urobila pokrok elektronika.
Čo pokladám za ešte dôležité povedať, že mnohí z vás si nepamätajú už meno Bisquin. Bisquin bol európsky komisár, keď sme ešte neboli my v Európskej únii, dávno predtým, ktorý mal na starosti práve vedu a výskum. Vtedy, a to bolo súčasť Lisabonskej stratégie, bolo, že každá krajina má dávať 3 % na vedu a výskum, 3 % v pomere dva k jednej, teda so štátnych zdrojov a z privátnych zdrojov. No skutočnosť je taká, že týmto návrhom my sa k tomuto, k tejto požiadavke vlastne nie približujeme, ale ešte vzďaľujeme. A myslím si, že to nie je dobrý krok. Naozaj si myslím, že veda má svoje opodstatnenie.
Druhá vec, ktorú chcem hovoriť, tá sa týka vysokých škôl. A hovorím o financiách mimo financie, ktoré tečú z európskych zdrojov, teda z európskych fondov. Viete, dovolím si urobiť prirovnanie, v roku 2003 na vysoké školy išlo 8,3 mld. korún, v roku 2006 11,6 mld. korún. Môžem to prepočítať, samozrejme, aj na eurá, ak chcete, veď to je jednoduchý prepočet, vydelíme to 30,126, pravda, pán minister. No ale fakt je, že je medzi za tieto tri roky bol nárast 3,3 mld., a robili sme politiku, aby sme sa priblížili, to, čo je štandard predpokladaný, a to je 1 % z HDP na vysokoškolské vzdelanie. Čiže nárast prepočítaný bol za toto trojročné obdobie 39 %. Pozeral som si oficiálne čísla rok 2012, 2015: vysoké školy 447 mil. (2012) eur, 2015 445 mil. Ja viem, že môžete povedať, že mnohé potreby vysokých škôl sa dali vykryť a dajú vykrývať - aj sa vykrývali, to treba povedať - z európskych peňazí. Ale Slovensko nebude stále len príjemcom. Možno to nebude tak rýchlo, ale môže sa stať tak, že bude pomaly čistým platiteľom. A potom bude obrovský skok zrazu, keď bude chýbať veľký balík peňazí. No, žiaľbohu, nemôžme si pomôcť, tuná sa vôbec financie na vysoké školy nezlepšili. Tretí príklad uvediem a zase to porovnávam obdobie spred prakticky desiatich rokov. Viete, priemerný plat učiteľa v roku 2002 bol 12 500 korún, čo je 415 eur. To hovorím, aby som to mohol porovnať priamo aj v eurách. V roku 2006 bol 18 200, čo je 605 eur. Za štyri roky teda nárast skoro 40 %, 190 eur. Mimochodom, a to je ešte podstatnejšie povedať, že tí učitelia oveľa viac vnímajú financie, ktoré sú im zabezpečené v tarifných platoch, v zmene tarifných platov a v roku 2004/2005 stúpli tarifné platy o 17,7 %. No a teraz to porovnám za obdobie za osem rokov od roku 2006 do 2014, i keď vtedy vy ste neboli celý čas vo vláde, to treba povedať, že približne dva roky boli sme vo vláde my, ale väčšinu toho obdobia ste tam, a ako narástli platy. Za to obdobie narástli platy o 163 eur, keď vezmem priemerný plat 2006 tých 605 eur a v roku 2014 768 eur. Ale keďže každý udáva rôzny priemerný plat učiteľa, som ochotný aj zobrať ten vyšší, ktorý bývalý, teda predbývalý minister uvádzal a aj tak to sa nerovná tomu nárastu, ktorý bol za štyri roky v rokoch 2002 - 2006.
Dámy a páni, ako celkom jednoznačne musím povedať, že vzdelanie a veda nie je skutočnou prioritou vlády Roberta Fica. To teda nie je. Ja som ako minister povedal, a to sa stále opakuje, že nejakou veľkou prioritou nebola prakticky žiadnej vlády od roku 1989. Ale predsa si myslím, že v tej vláde, v ktorej som sedával, sme predsa len trochu viac posunuli financovanie školstva vysokého, regionálneho a aj vedy. Viete, samozrejme, že to súvisí aj s účinkovaním na poste ministra, a priznám sa vám, že každý minister zažíva ťažké chvíle. Ja som mal tiež ako každý minister isté problémy, spomínate si možno niektorí z vás na obdobie prvého, prvýkrát, keď sa zaviedla štátna maturita, ale musím povedať, že spätne, keď sa pozriem, najťažšie obdobie som vždy prežíval na jeseň, keď sa schvaľoval štátny rozpočet a keď som musel o ňom rokovať a bojovať o tie financie. A len tak mimochodom, kedysi sa tu zaznelo, že teraz sa ešte navýši o 50 mil. eur rozpočet regionálneho školstva na platy učiteľov, čo je približne 1,5 mld., no tak v roku 2005, z roku 2005 na 2006 sa navýšil rozpočet o 4,2 mld. pre kapitolu školstva. Ja myslím, že netreba viacej komentovať.
Ale mne nedá, aby som si nepoložil otázku aj širšieho rangu. V čom to je? Viete, lebo aj iné rezorty sa ozývajú a evidentne máme záväzok trebárs pre ministerstvo obrany, aby sme dávali 2 % z hrubého domáceho produktu, ďaleko sme od tejto hodnoty. A možno by povedali aj niektoré iné rezorty. Nuž kde sú tie peniaze? No v prvom rade vnímam a musím to povedať, že asi málokde sa tak papierovo, lebo kradnúť, ja neviem, za 10 alebo 100 eur, to je zlé, ale papierovo kradnúť milióny, desiatky miliónov alebo 100 mil. eur, to je už prakticky nepostihnuteľné a málokde sa takto deje ako na Slovensku. V tom vidím ten problém.
Viete, koncom stredoveku bol známy kardinál z Périgueux, ktorý bol tvorcom štyroch pápežov, teda ich voľbu rozhodol vlastne a ten raz spomenul Maurice Druon vo svojej epopeji Prekliati králi, mu vkladá do úst slová, že je prirodzené, že ľudia na vysokých funkciách sa obohacujú, je to jednoducho v ľudskej povahe, ale aj to musí mať mieru a slušnosť a nesmie to ísť proti verejnému záujmu. Tak na Slovensku toto neplatí. Na Slovensku to nemá mieru, nemá slušnosť a ide to proti verejnému záujmu.
A posledné mi nedá, aby som nepovedal, prečo si myslím, že by sme mali naozaj investovať do vzdelania a do vedy. Viete, to nie sú peniaze, ktoré sa vám zajtra vrátia, ani o rok možno. To je dlhodobá investícia, ale hodnotná investícia. Investícia v tom, že všeobecne platí, že ak je spoločnosť vzdelaná, tak je aj prosperujúca. A teraz, myslím, prosperujúca nielen ekonomicky, ale aj ľudsky, vo vzťahoch, správaní a v konaní. A to súvisí s investíciou v prvom rade do regionálneho školstva. Pretože vzdelávanie, to nie je len o vedomostiach, to je vždy spojené aj s istou výchovou. A ak my máme množstvo zákonov na to, aby sa u nás nekradlo, či sú to daňové zákony, či to je zákon o preukazovaní pôvodu majetku a podobne, tieto zákony, zdá sa, ako keby nefungovali. No zákony sú, ale celý problém je v morálke. A tá morálka sa pestuje v mladosti, a preto si myslím, že investícia do vzdelania by mala byť.
Ja na záver skôr takpovediac žiadosť alebo výzvu do pléna. Skúste sa ešte zamyslieť nad tým, lebo máte v rukách rozhodovanie, aby naozaj ste urobili to, prvýkrát za 25 rokov od roku 1989 a dali naozaj prvýkrát stimuly, investičné stimuly do vzdelania. Ja si myslím, že to by bol počin, ktorý by sa zapísal dlhodobo do povedomia slovenskej spoločnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
