Pani predsedajúca, vážení kolegovia aj vážená kolegyňa, určite to nebude ani hodinový, ani polhodinový prejav, ale predsa mi len nedá, aby som aspoň niekoľko vecí v súvislosti s Európskym stabilizačným mechanizmom nepovedal. Žiaľ, celý čas tu sedel kolega Sulík. A ako človek, ktorý istým spôsobom je na Slovensku vnímaný ako hlavný oponent eurovalu, tak predsa by len som rád niektoré veci jemu povedal aj z tohto miesta. Povedal naozaj veľa faktov. A keď odhliadnem od všelijakých tých prívlastkov a epitet a podobne a jeho záverov, fakty sú fakty. A určite to boli fakty, ktoré neznejú príjemne a trošku aj mrazia. A aby som mu ukázal, že takto sa tie fakty dajú robiť, tak som si to prerátal. Tým, že budeme garantovať, tá suma je asi taká, akoby Slovensko viac ako štyri mesiace nejedlo, nevarilo, nekúrilo, nesvietilo, nejazdilo, nevzdelávalo a tak ďalej, pretože je to čiastka viac ako tretina ročného štátneho rozpočtu. No, len ja si nemyslím, že po prvé, sme v situácii, že môžeme povedať: Čo ťa nepáli, nehas. Preto ja si myslím, že nás to páli, že sa nás to bezprostredne určite dotýka. A to, čo som už aj vo faktickej poznámke povedal, zatiaľ, aj keď môžem s mnohými vecami súhlasiť, že tie fakty sú zlé, pán kolega Sulík, nezaznel žiaden návrh riešenia. Ako? Ja si myslím, že aj Slovensko môže prispieť do toho riešenia, ak bude mať dobrý nápad a dokáže získať podporu väčších hráčov v Európskej únii. Je cesta, samozrejme, že pre malú krajinu oveľa ťažšia a horšia ako pre veľké krajiny, ale je.
Zatiaľ čo som vnímal, ste hovorili o tom, že však trh to vyrieši, že bankrot vlastne vyčistí veci, vyčistí v Grécku, potom možno aj vyčistí bankrot v Španielsku, Taliansku a tak ďalej a potom asi aj bankrot v celej Európskej únii. Vcelku vzaté, ten bankrot to nakoniec v konečnom dôsledku vyčistí - ale ako? Viete, keď ste urobili toľko príkladov, mne nedá tiež urobiť jeden príklad, i keď som si vedomý, že príklady vždy trošku pokrivkávajú, teda krívajú. Tak za vlády cisára Nera v Ríme sa tak rozmohlo, by som povedal, slumy, bieda, kde bola špina, jednoducho potkany tadiaľ behali, že cisár Nero mal veľkú ideu mať krásny Rím, no tak ho podpálil. Koľko bolo pri tom mŕtvol? Koľko utrpenia bude, keď dôjde k takýmto veľkým bankrotom? Predsa, nerád sa odvolávam na svoj vek, ja si aspoň jeden pád meny, i keď veľmi slabo pamätám, v roku 1953 v Československu padla mena, v rámci komunizmu sa to volalo výmena peňazí. A pamätám si mnohých ľudí aj dopady na to, na tých ľudí, čo to znamenalo. A preto, myslím si, že táto cesta, pokiaľ sa len trochu dá jej zabrániť, tak by som bol rád, aby sme zabránili. To je jeden pohľad, ktorý ma vedie k tomu, aby sme jednoducho nepovedali nie. A súhlasím, čo tu zaznelo, že je tam kopa vecí, ktoré mrazia.
Druhý pohľad. Viete, často počúvam, a možno aj na tom dosť pravdy je a nepáči sa to aj mne, v tom zveličenom pohľade, že Európska únia nám bude diktovať už aj, že aké majú mať zakrivenie rožky. No, minimálne, i keď je to istá hyperbola, čosi na tom pravdy je. Len ja som žil, žiaľbohu, väčšinu svojho života v inom režime. Európska únia, aj keď nám diktuje mnohé veci, ktoré sa nám nepáčia, zatiaľ jej sankcie, by som povedal, že sú častokrát ešte úplne smiešne oproti tomu, aké sankcie sme mali v tom inom svete. Viete, tam, keď som inak myslel, len myslel, nie už hovoril, tak neraz to v päťdesiatych rokoch stálo ľudí hlavu, zatvárali ich, vešali a podobne.
Hovorím to preto, že napriek všetkým tým zlým vidinám, ktoré tu zazneli, moje geopolitické videnie je, že chcem byť súčasťou toho šťastnejšieho prosperujúcejšieho sveta, a vždy, keď Slovensko bolo jeho súčasťou, vždy tu bolo predsa o kúsok lepšie, spravodlivejšie a kúsok predsa len väčšia demokracia. A to ma vedie k tomu, aby som, nie dobrý, určite nie je dobrý mechanizmus, ktorý navrhujeme, ale aby som ho podporil.
A ešte jednu vec. A tu, tak trošku využijem tu, že je tu pán minister zahraničných vecí. Prekvapujúco zaznelo niečo o Európskych spojených štátoch. Nech to povie. A čítal som stanovisko z ministerstva zahraničných vecí, ja by som to minimálne nemohol si dovoliť vnímať tak ľahko, ako bolo prezentované v médiách. A poviem aj prečo. Viete, možnože sú veci, ktoré potrebujú roky vývoj, tak ako v chémii máte dve látky, a nič sa nedeje. A potom, keď dáte ku nim katalyzátor, tak zrazu dôjde k reakcii. Kríza s eurom túto reakciu môže veľmi prudko vyvolať. A hovorím to preto, že nebol by som rád, nebol by som rád, aby Slovensko sa potom zase ocitlo v situácii, že budeme sa o tom baviť a hľadať riešenia päť minút pred dvanástou. Niekedy, poviem vám, pán minister, že možnože, keby ste sa k tomu vážne a veľmi tvrdo postavili, tak vás niektorí mediálni experti zosmiešnia. Ja som to zažil pred rokmi, keď ako podpredseda pre zahraničie som povedal, že jednou z vážnych zahraničných tém bude euro, tak nejakí pisálkovia v týždenníku Týždeň mi nasadili psiu hlavu a urobili zo mňa hlupáka. Koľko času v zahraničnej politike je venované dnes euru? Koľko zmlúv? Kvôli euru padajú vlády? Možnože som sa díval príliš ďaleko, nie, neočakával som, že sa dostaneme do tejto situácie, ale vnímal som ako vážnu tému. A vnímam aj toto ako veľmi vážnu tému a hovorím to práve v súvislosti, že jedno s druhým súvisí. A že naozaj v tomto dianí ja osobne by som nebol rád, keby sa Slovensko zase ocitlo na pokraji a zase by sme boli tí, ktorí takpovediac možno na poslednú chvíľu dobiehame.
Teda na záver ku kolegom. Ja nechcem s vami viesť politický zápas, pán kolega Sulík, ani iný. Ja som chcel povedať svoje videnie, prečo si myslím, že tento Európsky stabilizačný mechanizmus, teda tú zmluvu podporím a priznávam, že vidím v nej kopu chýb. Napriek tomu si myslím, že stále pre Slovensko je lepšie podporiť ako odmietnuť. No ale, samozrejme, beriem, že je to aj to, ako sa človek na vec díva. A môj pohľad je kľúčový v prvom rade z geopolitického záujmu Slovenska.
Ďakujem pekne.