Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, najprv, aby som nezabudol, takže prvý návrh bude smerovať k pani spravodajkyni. Dávam procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. To je podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady.
A teraz najprv začnem k pánovi ministrovi.
Ja som povedal, že snahu o urobenie poriadku v školstve oceňujem. A v tomto smere si myslím, že tento krok by bol dobrý, ten by som si cenil. Ale spôsob, ktorý si vybral, pokladám za dosť zlý, takpovediac podľa mňa, takmer cestu do pekla. A musím povedať, že tak ako poznám videnie pána ministra, nie som prekvapený, pretože jeho videnie je, že je predchnutý etatizmom, štát akosi vie, čo má urobiť, a že jednoducho keď to povieme, nariadime dirigizmus, že to bude fungovať. Ja som za podstatne väčšiu slobodu a za motiváciu. V tom sa líšime. Ale poviem teda, že, pán minister, prekvapený nie som, sklamaný som. Dúfal som, poviem veľmi otvorene, v tomto smere vo väčšiu citlivosť.
A teraz k tým konkrétnym veciam, ktoré pokladám za naozaj veľmi vážne.
Začnem s tým, čo je možno aj populárne, beriete kdekoho na školy, áno, na gymnáziá beriete slabých žiakov, a preto v zákone povieme, budeme tam prijímať len tých, ktorí majú priemer do 2, na odborné školy do 2,75. Už prvé obmedzenie veľmi tvrdé urobil, keď ste boli vo vláde, pán Mikolaj, keď povedal pre osemročné gymnázia 5 %. Teraz sú to ďalšie obmedzenia. Ja si myslím, že to nie je dobrá cesta a nevedie k ničomu inému, len k zníženiu kvality a k rastu korupcie. Som presvedčený, že všetci vplyvní ľudia, všetci, ktorí sú sponzori škôl napríklad, a to viete, tí ktorí v školstve robíte, že často škola potrebuje peniaze, povedzme, na vidieckych školách si celkom iste vybavia, aby ich dieťa malo priemer do 2, aby sa dostalo na školu, na ktorú chce ísť.
Ale druhý problém, čo vidím, a veľmi vážny problém, a to pán minister sám vie, lebo to kedysi sám spomínal, je, že nezávislé medzinárodné meranie PISA ukázalo, že podľa hodnotenia chlapcov, ktoré mali, ich výsledky sú o stupeň lepšie. Jednoducho v tom veku obyčajne chlapci sú takpovediac lagani a majú radšej voľný život, tá disciplína a plnenie povinností im tak veľmi nesedí v tej škole. To znamená, že budú mať priemer, povedzme, 2,5, na gymnázium sa nedostanú a pritom ich schopnosti sú podstatne lepšie. A my im uzavrieme tú cestu. Ja si myslím, že systém vzdelávací musí byť taký, aby bol priestupný, aby bola slobodná voľba vzdelávacej cesty, aby sa jednoducho aj títo tam mohli dostať, ak preukážu vedomosti a schopnosti vzdelať sa. A neraz takíto „grázli“, ktorí sa zle učili a prepadávali, sa v živote uplatnili a boli neraz vynálezcovia a géniovia. To vieme dobre. Čiže tento systém jednoducho naším spôsobom im uzatvára cestu. Sú tu dve veci teda, ktoré vyčítam, uzatváranie cesty pre takýchto a jednoducho podľa môjho presvedčenia nárast korupcie, vytváranie priestoru pre korupciu.
Druhá vec, ktorú pokladám za naozaj úplne katastrofálnu, a už to odznelo tuná, určovanie počtu tried vyššími územnými celkami, a to aj v prípade škôl, ktoré nie sú v kompetencii vyššieho územného celku, súkromných a cirkevných. Jednoducho podľa toho budú financované, čo sa navrhuje, to znamená, že keď povie vyšší územný celok, že otvorí prvý ročník len jednu triedu cirkevnej školy, tak bude len jedna trieda financovaná zo štátneho rozpočtu. Lenže takýmto spôsobom je to naozaj konflikt záujmov. Už prvýkrát sa to stalo, keď mal novelu zákona pán minister Mikolaj. A zaviedol jednoducho to, že vyšší územný celok dáva súhlas na zriadenie takej školy. Ja si myslím, že to je naozaj konflikt záujmov. Tu si to povedzme, i keď predpokladám, že budete mať iný pohľad na vec.
Ale čo vidím ešte tým určovaním tried veľmi zlé, je to od boku podľa mňa spoplatnenie stredoškolského štúdia, explicitne spoplatnenie, pretože, a teraz budem, prosím vás, kolegovia a kolegyne, citovať, citovať priamo z dôvodovej správy zákona, v osobitnej časti k bodom 12 a 13 je povedané: „Zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl môžu otvoriť triedu aj nad rámec všeobecne záväzného nariadenia, avšak výchova a vzdelávanie v týchto triedach sa bude financovať z iných zdrojov.“ Čo sú to tie iné zdroje? No málokto je asi taký veľký optimista, že uverí, že nájde sa tuná veľký mecén, ktorý to bude financovať. Ale jednoducho tá škola povie, že ak chcete, aby tam vaše dieťa chodilo, zafinancujte si to. A toto už je, prosím, podľa mňa v rozpore s ústavou tam, kde ústava jasne hovorí, že vzdelanie základné a stredoškolské je bezplatné vzdelanie. Ja si myslím, že toto už je v rozpore s ústavou. A pokladám to za veľmi zlý krok. Aj preto som dal ten procedurálny návrh, nerád, pani spravodajkyni, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie.
Viete, ešte jednu poznámku mi nedá nepovedať, pretože platí historia magistra vitae, pán minister, pravda. A možno si spomínate, ako v minulosti všetci kričali, ministerstvo školstva ide určovať, koľko my máme mať žiakov a tak ďalej, my chceme samostatnosť, my si to vieme určiť. Ja netvrdím, že to nie je pravda, len teraz týmto návrhom budeme mať osem ministerstiev školstva, každý vyšší územný celok to bude určovať všetkým a dirigovať všetkých v rámci svojej pôsobnosti, čo sú tam, svojim, ktorým je zriaďovateľom, i tým, ktorí nie sú jeho, a povie, toľkoto budeš mať a takto to budeš mať. Ja si myslím, že tu sa likviduje priestor pre vzájomnú súťaž. A ja si myslím, že vzájomná súťaž je to, čo môže pomôcť kvalite nášho vzdelávacieho systému, nie to, keď ich jednoducho zoradím a poviem, takto a presne takto musíte fungovať. V túto vec, v takúto filozofiu, pán minister, ja neverím, musím povedať, neverím. A som presvedčený, že dnešný svet a dnešná spoločnosť je už kdesi inde. A myslím si, že aj väčšina ľudí chce v podstate mať ten priestor. A to sa týka aj rodičov, ktorí rozhodujú o svojich deťoch, aby mohli vyberať to, čo oni pokladajú pre ne za najlepšie, aby takto sa mohli rozhodovať, a nie mať vyslovene obmedzené cesty. Ja súhlasím, že treba sa snažiť, s tým s zhodneme, pán minister, treba sa snažiť tlak vyvíjať na kvalitu. Len ja sa domnievam, že my máme postupovať motivačne, tých, ktorí sú dobrí, motivujme. A tí budú ťahať aj ostatných. To je rozdiel v základnej filozofii. Trošku mi to pripomína, a ja to často opakujem, takže to zopakujem ešte raz, pán minister, takú filozofiu záhradníka, ktorý povie, že keď je niečo zlé, zlikvidujem burinu a potom začnem sadiť ušľachtilé rastliny. Ale ja si myslím, že je to nerozumný záhradník, rozumný záhradník likviduje burinu, ale súčasne sadí ušľachtilé rastliny. A viete dobre, že každá ušľachtilá rastlina keď podrastie, tak pod ňou žiadna burina nefunguje. Čiže tá motivácia je cesta podľa mňa lepšia.
Teda dva základné výhrady mám, ktoré som povedal a pre ktoré som dal návrh na vrátenie návrhu na dopracovanie. A neberiem, a to chcem tu povedať, snahu pána ministra o to, aby vzrástla kvalita, aby to školstvo, vzdelávací systém fungoval lepšie, len cesta, ktorú si vybral, podľa mňa je cesta do pekla. Ďakujem.