Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dúfam, že moje vystúpenie nebude dlhšie ako 15 minút, pretože si myslím, že v takomto časovom limite by mal človek zvládnuť povedať to podstatné. Nedá mi ale na prvé, prv ako jednu poznámku nepovedať, pán minister na záver povedal, že verí, že tento zákon podporíme do druhého čítania. Musím povedať, že ľahko sa niekomu verí keď má za sebou 83 poslancov.
No, ale teraz najprv trošku k technike. Zrátal som, že toto je 26. novela zákona, ktorý bol prijatý v roku 2002. Ja viem, že v minulosti som počúval od vás, keď sa hovorilo o nejakej sedemnástej a osemnástej novele školského zákona, ktorý, mimochodom, fungoval viac ako 20 rokov, že aké je to hrozné. Ja si myslím, že touto cestou by sme nemali ísť, ja to nebudem vracať, i keď tá novela je trochu príliš často, pretože to tak vychádza štyri a pol mesiaca na jednu novelu vysokoškolského zákona.
Ale po prvé je celkom faktom , že zákon takéhoto rozsahu nemôže byť bez chýb. Druhá vec je, ukáže sa životom, sa ukáže, niektoré ustanovenia nie sú povedzme dobré, ale treba ich spresniť a podobne, to sa aj teraz deje v tejto novele, a to je podľa mňa v poriadku, nechcem použiť to slovo aplikačná prax, pretože takéto slovo, takéto spojenie sa mi nezdá. Život to ukázal, že treba niektoré veci meniť, a ja aj poviem, v ktorých si myslím, že sú dobre, že sa menia, že sa upravujú, i keď, keď som už hovoril o tých novelách, musím povedať, že niektoré novely, napríklad novely, ktoré boli prijaté za vašej vlády za ministrovania pána Mikolaja, myslím si, že mnoho skôr poškodili. Čiže nie každá novela opravuje a zlepšuje, o tom som takisto presvedčený.
Ale celkom iste napríklad je dobre, že sa rieši ten problém, ktorý je podľa mňa nesprávnym výkladom znenia zákona o tom, že ak niekto nadobudne druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, aby mohol pokračovať, keď má druhý stupeň a nie keď má udelený titul magister, čo je zlý výklad zákona, pretože keď už je nejasnosť, tak sa treba pozrieť do dôvodovej správy. Dôvodová správa je súčasť zákona a práve úmysel zákonodarcu je takisto dôležitý, čo chcel tým povedať. To je jedna, napríklad to si myslím, že je v poriadku. Takisto myslím, že tie problémy, ktoré vznikli pri tom, keď rektor odstúpil, kto má riadiť, kto navrhne odvolanie rektora prezidentovi, spôsob jeho zastupovania atď., to sú veci, ktoré ukázal život, že neboli celkom dobre naformulované, vznikali nejasnosti. To je dobre, že sa tam rieši. Oceňujem aj to, že napríklad členstvo v senáte študentov, keď skončí štúdium, tak na chvíľu akoby prestal byť členom, takže sa pozastavuje a nemusí byť nanovo volený. Takisto si myslím, že pridanie kreditov za štátne záverečné skúšky je v poriadku, pretože na to naozaj treba vykonať aj vážnu prácu študijnú a takisto pokladám za veľmi dobré, keď je povedané, že kritéria pre školu, ktorá bude akreditovaná, budú vopred rok stanovené úplne jasné.
To sú veci, ktoré beriem za pozitívne, no ale, samozrejme, sú veci, ktoré neberiem za pozitívne, a poviem v podstate niekoľko najprv tých možno menej podstatných a potom tri zásadné, s ktorým mám vážny problém, a máme ho aj my ako v KDH. Najprv k tým lietajúcim profesorom. Problém, ktorý existuje od roku 1989, naozaj vážny problém, ja som takisto zažil profesora, ktorý má vyše 80 rokov a mal 4 plné úväzky. To si myslím, že to nie je kóšer. Na druhej strane nie celkom súhlasím s riešením v zákone. A poviem aj prečo. Pretože, ak je niekto zvolený za akademického funkcionára, ak je niekto rektor, ak je niekto dekanom, tak má plné kompetencie častokrát mnohé veci s týmto riešiť. Viete si predstaviť jednu firmu, jednu firmu, ktorej by pracovník nechodil do práce, aby ho plne platil, lebo chodil by aj do druhej aj do tretej, aby si to neodkontroloval a neurobil zásahy. Ja si myslím, že toto ako je riešiteľné len treba brať s funkciou niekedy na seba aj nepríjemné úlohy a to platí aj pre akademických funkcionárov. To nie je len o talároch, a to je častokrát aj o mnohých nepríjemnostiach. To je jedna poznámka.
Druhá vec, zdá sa mi trošku také bypassové utekanie z Bolonského procesu, keď sa v zákone stanovuje možnosť spájania bakalárskeho a magisterského štúdia v jeden celok. Vidím tam problém. Môže to rozhodnúť minister, áno, v niektorých odboroch, len ako ja trošku poznám tiež ten vysokoškolský život, v niektorých odboroch to bude výnimka za výnimkou. Ak to máte takto nastavené v zákone, pán minister, som presvedčený, naozaj som presvedčený, časom neodoláte tlakom, ktorý vám vyrobia jeden odbor, druhý odbor a pôjde to reťazovo. To z tohto pohľadu to nepokladám za dobré a viem si predstaviť, že po diskusii v nejakom odbore by sa to urobilo. Nech sa to urobí jednorazovo v konkrétnom odbore, ale nie takýmto spôsobom, pretože naozaj to bude viesť k úteku z Bolonského procesu. To je jedna vec.
Teraz tá štandardná dĺžka externého štúdia. Pán minister, ja som to takisto čítal, to nie je o jeden rok, vcelku to je až o tri roky, keď vezmem bakalárske a magisterské štúdium. Dohromady to môže byť aj osem rokov.
Ja viem, že ten full-time - part-time, aby sme to povedali po slovensky: študent na plný úväzok a študent na čiastkový úväzok. Je to štandard, k tomu by sme sa mali dopracovať. S tým súhlasím, ja ale nesúhlasím z iného pohľadu, pretože musím povedať, že tomu neverím, že výrazne sa nezvýši platenie tých študentov, časti tých študentov, keď sú, len časť ich je, tak je to v zákone, tak to urobil minister Mikolaj, ktorí budú platiť, a v to neverím, že nebudú platiť oveľa viac. V tomto vidím vážny problém, ale to by bolo to nesystémové zavedenie platenia pre časť externých študentov, ktoré ste urobili počas vlády v rokoch 2006 - 2010.
Teraz ešte jedna trošku možno nie tak citlivá vec, ale, áno dobre, že sú registrovaní. Nie celkom chápem, prečo niektoré registre nie sú verejné alebo aspoň sčasti verejné. Ja nevidím dôvod napríklad, aby register študentov, nie s osobnými údajmi ale, aby v zásade ten register aspoň sčasti nebol verejný, prečo by som nemohol vedieť, alebo hocikto vedieť, že, ja neviem, ten a ten náš kolega je študentom v tejto chvíli univerzity takejto. V tom nevidím príčinu a viaceré sú tam tých z registrov uvedené ako neverejné, čiže tam by som minimálne toto dokázal rozšíriť.
Toto ale to sú tie menej významné možno výhrady a teraz tá podstatná, ktorá naozaj je, to je obmedzenie počtu študentov. Pán minister, ja to pokladám za naozaj centralizmus. Späť k tomuto. A mi to veľmi pripomína to, čo ste urobil v tých školských zákonoch, i keď zase musím povedať, že tu máte jeden krok, s ktorým keby ste to tak robili v školských zákonoch, sa stotožním. Zavádzate pre tie študijné odbory, kde štát má záujem, aby sa tam študovalo, motivačné štipendiá až do 50 % študentov. Toto je krok, ktorý ak chcem niečo podporovať motiváciou, s týmto sa stotožňujem, hlavne ak budú na to zvlášť vyčlenené peniaze, lebo, samozrejme, ak sa to použije z peňazí, ktoré sú teraz v tom školstve, tak to nie je dobré. Ale ak na to získate peniaze, a takto to pôjde, táto cesta áno, ale obmedzovať počty študentov takýmto spôsobom pokladám za zásadný problém, s tým nemôžeme súhlasiť. A je to, pokračujeme v tom, čo vlastne pokladám za absolútne kľúčové vo videní školstva - slobodná vzdelávacia cesta, sloboda výberu. Ja viem, že často potom mnohí tí kričia, ktorí si vyberú, ja neviem, štúdium sociálnej práce, a študuje stovky a stovky tisíc na Slovensku, že nemajú zamestnanie. Ale sloboda je vždy spojená aj so zodpovednosťou, nemôžem brať len polovicu, ja si vezmem slobodu, rozhodnem a zodpovednosť nech má potom niekto iný - štát. Ja som za slobodu, za slobodnú voľbu vzdelávania, výber štúdia, ale aj za to, že je to spojené so zodpovednosťou aj za následky. Aj istým spôsobom informovať tých mladých ľudí, že nebude mať zamestnanie, keď skončí, pretože tam je prebytok absolventov, že bude motivovať, aby išli študovať trebárs technické odbory niektoré, kde sa majú šancu uplatniť a podobne. To je cesta, ktorá by mala podľa mňa byť zásadná. Takže to je jeden z tých vážnych problémov.
Ďalší je platenie za štúdium v dennom štúdiu, ak ide o štúdium v cudzom jazyku. Ja veľmi dobre viem, aký dôvod je na to, je to z tlaku vysokých škôl, z dôvodu toho, že v skutočnosti, ak príde študovať študent z Francúzska, Anglicka a pod., nemôžu v tejto chvíli čiste legislatívne vyberať školné od neho, pretože je podľa naozaj práva európskeho povinnosťou správať sa rovnako k všetkým občanom Európskej únie. To znamená, že ak Slovák neplatí za denné štúdium, nemôže ani Francúz, ani Nemec a pod. Tento dôvod ja chápem, ale, a to teda musím povedať, pán minister, vy ste bol jeden z tých, ktorý ste ma tĺkli nesmierne a odvolávali kvôli tomu, že som chcel zaviesť čiastočne spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Ja to znova pripomeniem, ako to bolo, zaviedol som výrazne sociálne štipendiá, motivačné štipendiá pre minimálne 10 % najlepších, veľmi slušné a pôžičky, ktoré boli nízko úročené, ten-ktorý by nezarábal, tak ich nikdy v živote nemusí splatiť a súčasne to platenie bolo okolo 10 maximálne 20 % z priemerných nákladov. Tuná už tí externisti, čo sa stalo za vašej vlády za pána Mikolaja, niektorí platia neuveriteľné čiastky. Ja sa teraz pýtam, ako to vlastne je, pretože som sa pozrel do vášho programu z roku 2006 a tam je jasne napísané, pán kolega, že teda už keď externé áno, ale že v dennom štúdiu v žiadnom prípade nebudete súhlasiť s tým, aby sa platilo, no ale toto je denné štúdium. Z jednej strany rozumiem, ale na druhej strane, prepáčte, myslím si, že toto je nie korektný prístup, pokiaľ nerevidujete ten postoj, ktorý ste mali, aspoň teda keby ste to povedali.
Takže toto vidím ako vážny problém a vážny problém z toho, že takto, ako aj v iných krajinách, nie priamo a otvorene, ale okľukou, postupne bude to práve strana SMER, za ktorej vlády sa zavedie spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a to nepokladám za kóšer, otvorene vám hovorím, pán minister, a aj kolegom tuná.
Takže koľko som povedal, že do 15 minút sa musím zmestiť, takže sa to pokúsim dodržať, už budem končiť.
Celkove, keď zhrniem, naozaj tento návrh zákona nepokladám zďaleka za tak kontroverzné, ako tie školské zákony, ktoré sme tu mali na minulej schôdzi. Sú tam tri také, povedal by som, absolútne problémové témy, s ktorými KDH nemôže súhlasiť, a v tejto chvíli musím povedať za KDH, že pánovi ministrovi ako zrejme zákon prejde do druhého čítania, tak ako som to v úvode povedal, ale v prvom čítaní určite ho KDH nepodporí, ale nevylučujem, pán minister, ak nájdeme riešenia v kontroverzných veciach, že v druhom čítaní, že môžeme aj zmeniť postoj, ale tie tri kontroverzné veci, ktoré som tu spomínal, tie musíme hľadať spoločné riešenia a potrebujeme, samozrejme, nájsť istým spôsobom vo vážnych veciach týkajúcich sa vysokoškolského štúdia dohodu.
A ešte jedna poznámka, ja nebudem hovoriť o tom a nechcem hovoriť o tom, čo v tom zákone nie je. Je veľa vecí, ktoré si viem predstaviť a je aj vecí, ktoré, si myslím, že ešte stále nie sú opravené, ktoré tam sa stali za pána ministra Mikolaja, aj také nezmysly, že dohody, ktoré boli uzavreté pred dátumom platnosti tohto zákona platia dovtedy, pokiaľ sú uzavreté, čiže platia dovtedy, dokedy platia a podobné nezmysly. Iste je tam veľa vecí, ktoré treba stále vyčistiť, a v zásade si myslím, že vysokoškolské vzdelanie, tak ako vôbec vzdelanie, by malo byť viac o hľadaní riešení, dobrých riešení, aj o sporoch, aj o vecných argumentačných hádkach. Ja si myslím, že toto je v poriadku, ak sa sporíme a hádame a niekedy ja sa tiež ospravedlňujem, ja takisto zvýšim hlas alebo niečo poviem, to už patrí k príslušnej emócii, ale v zásade by som veľmi rád bol, keby to bolo menej politikum a viac o hľadaní riešenia. Dámy a páni, ďakujem. (Potlesk.)