Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. decembra 2012 č. 313 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie unesenia Národnej rady k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku v kontexte prebiehajúcich udalostí a o konkrétnych krokoch vlády na riešenie tohto nepriaznivého stavu na prerokovanie stavu na prerokovanie Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určil lehotu na jeho prerokovanie s tým, že výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Predseda výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmír Mamojka na žiadosť predsedu Národnej rady zvolal rokovanie výboru na 12. decembra 2012.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predmetný návrh neprerokoval, nakoľko pri prerokovaní návrhu programu schôdze za predložený návrh nehlasovala požadovaná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 poslancov bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh hlasovali 4 poslanci, proti nebol žiaden poslanec, 5 poslanci sa zdržali hlasovania a 1 poslanec nehlasoval.
Predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport určil za spravodajcu na prerokovanie návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky poslanca Martina Fronca a zároveň ho poveril podať informáciu o výsledku prerokovania v návrhu vo výbore.
Týmto som, pani predsedajúca, skončil informáciu spravodajcu, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátke vystúpenie v rozprave. Ako prihlásený písomne som predložil spolu s kolegami Abrhanom a Hrušovským dva pozmeňovacie návrhy. V pozmeňovacom návrhu č. 1 je technický preklep, tak ho chcem opraviť. Ten pozmeňujúci návrh sa netýka bodu 139, ale bodu 146. V bode 140 v § 73a v odseku 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: "Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska, rodného priezviska študenta a názov vysokej školy a názov fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje."
Ďakujem pekne.

Nedá mi nereagovať na kolegu Číža, keď položil si otázku, že kto je zodpovedný za stav v Európe a koľko tu vládla pravica. Akoby ona bola za to zodpovedná. Ja neviem, kto je zodpovedný. Ale pýtam sa, koľko vládla ľavica? Labouristi vo Veľkej Británii? Koľko vládli v Portugalsku? Kde je Portugalsko? Koľko vládli v Španielsku? Štrnásť rokov. Felipe González. Kde je dneska Španielsko?
Kolega Číž (Výkrik v sále.), ja si myslím, že toto vystúpenie a tieto argumenty boli príliš, príliš ideologické a nie vecné.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len doplnil pána poslanca Abrhana v tom, keď hovoril o tej neuveriteľne veľkej rezerve 500 mil. eur, ktorá tu ešte nikdy nebola, že tie nástroje, ktoré má aj podľa platnej legislatívy vláda v rukách, sú zase dostatočne veľké, aby taká rezerva nemusela byť, pretože vláda môže viazať výdavky v jednotlivých kapitolách, dokonca ministerstvo financií môže do istého percenta presúvať tie výdavky a podobne. Čiže ten priestor vlády je a aj v minulosti v ťažkých situáciách sa využíval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú prvú časť, lebo to už aj viackrát tu zaznelo. No ten problém s profesormi na viacerých vysokých školách alebo fakultách existoval. A ja nebudem menovať jedného pána profesora, už je nebohý, bol to vážený človek. V tom čase, keď bol ministrom Milan Ftáčnik, tak mal štyri plné úväzky a 80 rokov. Ale ja si takisto myslím, že toto je vec, ktorú naozaj má riešiť v prípade vysokej školy alebo v prípade fakulty príslušný rektor alebo dekan. A v konečnom dôsledku chcem kolegu Érseka uistiť, že, tak ako som zaregistroval návrh pána spravodajcu Petráka, a predpokladám, že ten návrh prejde, tak to obmedzenie naozaj je v tejto chvíli naozaj minimálne. Takže niet sa čoho obávať. Ďakujem.

Áno, na to prvé najskôr budem reagovať. Samozrejme, ani ja by som nemal problém, aby to bolo aj v prípade vojenských a policajných vysokých škôl. Ale očakával som, že tuná narazíme na problém. Tak pokladám za rozumnejšie a priechodné, možno menej ak sa dosiahne, ako viac ak sa nedosiahne.
A čo sa týka tých študentov zahraničných vysokých škôl, to je všetko fakt. A s tým, že majú platiť, ja súhlasím. Ja nesúhlasím s tým, aby to bolo takto riešené. A časom sa to dotkne aj študentov, a dotýka sa to aj študentov, Slovákov, ak budú študovať program, ktorý je v inom ako slovenskom jazyku. Čiže je to také by-passové zavedenie platenia za vysokoškolské štúdium. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže v tomto komornom prostredí budem sa snažiť o to, aby som povedal podstatné veci a nie aby tuná bolo hodinové rečnícke cvičenie.
Vcelku poviem, že vnímam ako fakt, že v niektorých veciach, ktoré boli pripravované už za predchádzajúcej vlády, pán minister pokračoval, prebral ich. A vnímam to pozitívne. Ja si nemyslím, že s nástupom každého nového ministra má sa všetko meniť a byť inak. Čiže ja som tu už aj pri svojom vystúpení v prvom čítaní povedal, že sú to veci, ako napríklad členstvo v senáte študentov, ktoré sa len pozastaví, alebo tie, čo sa týka získavania kreditov za štátne záverečné skúšky a tak ďalej.
Súčasne som v tom svojom vystúpení povedal aj niektoré výhrady. A tri som z nich uviedol ako podstatné výhrady. Ja sa vrátim k nim, pretože to pokladám za dosť dôležité.
Prvá ale najprv ešte predtým poznámka sa týka spájania bakalárskeho a magisterského štúdia do jedného celku, čo vo výnimočných prípadoch môže existovať, len ak to bude takto formulované v zákone. Obávam sa, že možno pán minister odolá tlaku záujmov, ale neverím, že každý minister mu odolá. Jednoducho toto bude cesta pre niektoré študijné odbory úniku z Bolonského procesu.
Druhá poznámka sa týka, a to bola podstatná, štandardnej dĺžky externého štúdia, ktorá sa predlžuje v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu. Upozorňovali sme na to a upozorňovali nakoniec aj mnohí študenti externého štúdia, ktorí písali určite aj vám e-maily, na to, že tým sa to štúdium predraží.
Na výbore som navrhol, aby výbor schválil, aby pán minister podal správu písomne, ako to vyzerá s navýšením tých poplatkov. Musím povedať, že v tej správe je uvedené, že tie poplatky sa dohromady nenavýšia. Ale takisto poviem, že ja, pri všetkej úcte k tvorivosti vysokých škôl a pri nedostatku finančných prostriedkov, tomu nedôverujem. Ale je to takto uvedené. Tú správu sme si odložili a čas je najvyšší sudca. Takže nám dá na to odpoveď.
Potom tu je jedna výhrada. K tej dám aj pozmeňujúci návrh. Ja sa domnievam, že registre, ktoré sú robené za peniaze daňových poplatníkov, by mali byť podľa možností dostupné verejnosti. Keď hovoríme o registri študentov, dobre, sú tam údaje, ktoré sú zo zákona chránené údaje, ale ak sú dostupné inými niektoré údaje, tak si myslím, že aspoň časť údajov z registra študentov by mohla byť dostupná. A rešpektujem to, že v prípade študentov vojenských a policajných vysokých škôl tam platí istý iný mechanizmus.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského.
V bode 139 § 73a ods. 1 sa za poslednú vetu vkladá nasledujúci text: „Okrem študentov vojenských a policajných vysokých škôl sú údaje z registra študentov, ktoré sa týkajú mena a priezviska a rodného priezviska študenta, názvu vysokej školy a názvu fakulty, na ktorej študent študuje, verejne dostupné údaje.“
Ja naozaj nevidím dôvod, aby tieto údaje neboli verejne dostupné, hlavne keď sa poskytujú dokonca inštitúciám, ktoré napríklad zabezpečujú pôžičky, financie, bankám a podobne. To sú údaje, ktoré minimálne v tomto rozsahu by mali byť dostupné. Čiže, pán spravodajca,... ale nevidím ho tu. Je tu, pán spravodajca? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, prosím, zaujmite svoje miesto, nech sa páči, pán spravodajca, alebo dajte si nejakého náhradníka, pán poslanec Fronc ide predložiť pozmeňujúci návrh. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.)

Fronc, Martin, poslanec NR SR
No, pán spravodajca, idem predložiť pozmeňujúci návrh, aby som dodržal procedúru.
To je prvý pozmeňujúci návrh, ktorý som dal. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Takisto sa domnievam, čo sa týka určovania počtu študentov, že toto je zásah do akademických slobôd. Ale chcem byť istým spôsobom aj politicky ústretový s tým, že k tomu sa možno v budúcnosti vrátime a nebudem to teraz ďalej rozvíjať.
Ale čo pokladám za vážne, a to bude aj druhý pozmeňujúci návrh, kľúčový, závisí aj od toho náš postoj, to sa týka takpovediac by-passového zavedenia platenia na nielen, ako to doteraz bolo zavedené, na externej forme štúdia, ale aj na dennej forme štúdia. Tomu dôvodu, ktorý sa často uvádza, ja vcelku rozumiem. Uvádza sa to, aby mohli školy legálne vyberať peniaze, ktoré dnes vyberajú nelegálne v rozpore s právom Európskej únie, od študentov, ktorí sú zo zahraničia, teda nie od občanov Slovenskej republiky. A keďže právo Európskej únie hovorí o tom, že ku každému občanovi Európskej únie je krajina povinná správať sa rovnako, tak pokiaľ to vyberá od študentov, povedzme, z Nemecka, Francúzska alebo podobne, tak porušuje v tomto prípade vysoká škola právo Európskej únie. Čiže tam môže kedykoľvek vzniknúť problém, ale musím povedať, že je to krok, ktorý nepokladám za korektný, pretože je to zboku zavedenie, tak ako sa to urobilo za prvej vlády pána Roberta Fica, že sa to zaviedlo v externej forme, akože to časť študentov platí a časť študentov neplatí. Teraz sa to zavádza takýmto spôsobom v dennej forme. A nechcem sa vracať do minulosti, že to bola takpovediac vlajková loď zápasu politického o tom, či to študenti majú platiť alebo nemajú platiť, alebo aspoň istú spoluúčasť na nákladoch na vysokoškolské štúdium tu majú mať. Ja som presvedčený, že áno. Ale to, ak budú platiť, treba súčasne riešiť i s ďalšími vecami, ktoré pokladám za mimoriadne dôležité, a to aby sme nezabránili prístupu alebo neobmedzili prístup k štúdiu študentom, ktorí pochádzajú z nemajetných rodín. Čiže som presvedčený, že takéto niečo keď sa robí, musí byť urobené ruka v ruke aj s istými kompenzačnými opatreniami, čo sa týka štipendií, motivačných štipendií, čo sa týka pôžičiek, ktoré by podľa mňa v tom prípade nemali byť v podstate úročené alebo by mali byť len minimálne úročené, ktoré by mali byť tak postavené, že ak študent skončí vysokú školu a zostane celý čas na úrovni veľmi nízkeho príjmu, tak tú pôžičku aj nesplatí. V tom prípade, si myslím, by to bolo oprávnené.
Čiže pokladám toto za krok, ktorý je z pohľadu trvalého riešenia nie dobrý ani nie korektný, a preto navrhujeme, a to je druhý pozmeňujúci návrh poslancov Martina Fronca, Pavla Abrhana a Pavla Hrušovského, bod 181 z textu návrhu zákona vypustiť.
To je celý bod, ktorý sa týka týchto platieb.
A tuná vcelku priamo a otvorene deklarujem, že pokiaľ dáte návrh taký, že to bude riešené so všetkými dôsledkami aj kompenzačnými krokmi pre nemajetných študentov, a, samozrejme, nie taký, že to bude v plnej výške, lebo toto je v plnej výške, ale taký, aby to bolo len percentuálne, aby to bola len časť z nákladov, pretože, ja si myslím, napriek tomu, že naša ústava hovorí o tom, že vysokoškolské štúdium môže byť platené aj v plnej výške, nemyslím si, že to je dobrý krok. Dobrý krok je spoluúčasť študentov, aby cítili zodpovednosť a istým spôsobom aj záväzok za to, že majú možnosť študovať, aby to nebolo úplne zadarmo. S tým ja sa plne stotožňujem. Ľudia sme takí, že čo je zadarmo, to si nevážime, mimochodom, a potom sa to aj často zneužíva. To takto funguje.
Čiže pokiaľ to takto urobíte, bude to mať aj našu podporu.
Čiže to je druhý pozmeňujúci návrh. Prečítal som ho, odovzdám ho pánovi spravodajcovi. Nech sa páči. (Odovzdanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi. Reakcia spravodajcu.) Prosím? (Odpoveď spravodajcu.) Nie, nie sú rozmnožené tie návrhy, ale však určite máme na to čas, pretože dneska to celkom iste neuzavrieme.
Čiže toľko som chcel povedať vo svojom vystúpení.
A na záver budem rád, ak sa pánovi ministrovi podarí nový vysokoškolský zákon, aby to neboli zase už len novely, ale zákon, ktorý ale nájde takpovediac odbornú minimálne zhodu v akademickej komunite, pretože, musím povedať, prijať vysokoškolský zákon v akademickej komunite nie je jednoduché. Keď sme ho prijímali v roku 2002, tak som dvakrát obišiel všetky vysoké školy, aj tak bola ešte stále kopa problémov. Ale ak to prospeje veci a vysokoškolskému štúdiu, tak celkom iste hovorím: Áno. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja asi nepoviem nič nové oproti tomu, čo som povedal o návrhu v prvom čítaní. Ale opakovanie je matka múdrosti. Skúsim niektoré veci povedať.
Faktom je, a to by som mohol takisto potvrdiť, že nevnímam tento návrh zákona ako sporný, a myslím, že to zlúčenie ukáže život, či pomôže, skôr by som povedal, že áno. Len mal som vtedy dve výhrady a aj teraz ich mám. A tie pokladám za dôležité povedať.
Prvé je to, že sa sprísňujú podmienky na tento fond a že sa naň pozerá podľa tých podmienok ako na štátny fond. S tým by som sám osebe nemal problém. Problém mám v tom, že súčasne toto je neštátny fond. A neštátny fond, ja viem, dnes je to nereálne, nemôže sa dostať k peniazom istým spôsobom. Ako sa vôbec dostal tento fond k peniazom? A tu sa vrátim trošku do histórie, pretože vznikol tento fond najprv ako Študentský pôžičkový fond. A z Fondu národného majetku tam išli prostriedky. Potom sa ročne navyšovali. Vždy sa o to, samozrejme, zápasilo, bolo to o nejakých 50 mil. korún. V zásade Študentský pôžičkový fond sa stal obrátkovým. To znamená, že to, čo dostával nazad, v podstate zapĺňalo viac-menej požiadavky na pôžičku od študentov. A tu sa mi to nezdá, tak trošku to vnímam ako mačkopsa. To je výhrada, ktorú vidím. Ale, dobre, tá ešte stále nie je prekážkou, len som to potreboval pripomenúť. Je to rozpor, v tomto smere názorový rozpor.
Ja stále mám problém s tým, a o tom sme diskutovali aj na výbore, aby študent nemohol predčasne vrátiť pôžičku bez akýchkoľvek sankcií. Ja si myslím, že je predsa len čosi iné tento pôžičkový fond ako bežná pôžička v banke. A isté výhody by tu mali byť. V tej diskusii, ktorá bola, zaznievalo to, že ak študent predčasne vráti pôžičku, že budú aj špekulatívne pôžičky a potom ich budú vracať. Nechcem to vylúčiť, len treba povedať dve veci: Po prvé, tie pôžičky sa nebudú dávať a nedávajú každému, kto si o ne požiada, ale dávajú sa na základe splnenia istých podmienok a v prvom rade pre tých, ktorí to naozaj potrebujú z hľadiska sociálneho. Čiže predpoklad, že on zrazu bude mať peniaze a vráti to, tak to nie je veľký. Po druhé, to pokladám za dôležité, tým vrátením vlastne vytváram priestor na ďalšie pôžičky pre druhých. A toto je dôvod, pre ktorý sa mi táto vec nepáči. V tom sa názorovo rozchádzame, musím povedať. A je to aj v tom, že ja si myslím, že je to fond, ktorý by mal mať trošku viditeľne lepšie podmienky ako tie podmienky, ktoré dostávajú, povedzme, študenti na pôžičky. Áno, dá sa požičať dneska na všeličo v banke, ale banky sú tvrdé. A ja si myslím, že práve toto je v istom zmysle cieľom toho fondu. Čiže to som chcel tuná zopakovať, aby to jednoducho sme si pripomenuli.
A na záver len toľko, že s týmto zákonom osobne ja inak nemám problém. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, musím povedať, že ste ma prekvapili. Vy ste skúsená poslankyňa a vy ste aj, pokiaľ viem, právnička a novelizujete zákon o správnych poplatkoch prostredníctvom zákona o hazardných hrách. Ja viem, že sa to už udialo, ale jednoducho sme povedali, že takéto veci sa tuná robiť nemajú. A stane sa to, že príde občan na úrad, dá žiadosť o stavebné povolenie, vyrubia mu poplatok 30 eur. Opýta sa, na základe akého zákona? Na základe zákona o hazardných hrách.
Ja si myslím a pripúšťam, že toto, čo navrhujete, je dôležité, ale nevidím jediný dôvod, aby ste to neurobili tak, ako niekoľko zákonov dnes ste na tejto schôdzi urobili prostredníctvom skráteného konania.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím s kolegom Šebejom, že v tomto prípade to naozaj nie je o akademických tituloch. Ústav pamäti národa je o histórii národa, ale o tej temnej histórii, a preto pokladám za dôležité, aby človek, ktorý bude na čele tohto ústavu, osvedčil svojím životom isté postoje a myslím, že František Mikloško to urobil. Preto som presvedčený, že naozaj je vhodný kandidát, ktorého Národná rada by mala zvoliť a v tomto prípade naozaj zabudnúť na politické tričká. Ďakujem.