Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z...
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z pléna.) Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.
Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?
Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?
Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.
Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.
Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.
Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.
Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.
Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.
Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.
Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.
Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.
Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.
Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.
Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.
K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.
Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.
Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.
Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.
Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.
Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.
Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.
Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.
Konkrétne pozmeňujúce návrhy.
K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."
Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.
Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Nie. Nie.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pretože...
Gábor, Gál, poslanec NR SR
Nie. Veľmi rýchlo skončím.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".
Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.
Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".
To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.
Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.
Skryt prepis
