Videokanál poslanca

Ďakujem za faktické poznámky, vážení kolegovia. Čo sa týka tej podmienky, však skoro ste sa všetci točili okolo toho, že pán docent Čentéš spravil nejakú chybu, to je ako s čiapkami, niekto má čiapku, alebo nemá čiapku. Kebyže nespravil túto chybu, tak určite niekto nájde nejaký iný dôvod. To bola len taká symbolická vec, že áno, toto môžem naňho vytiahnuť. Hlavná vec je, že potreboval SMER, aby ho kvázi člen SMER-u nevymenoval, aby mohli mať vlastného straníckeho kandidáta. A pán docent Čentéš stále robí, pán poslanec Podmanický, na Generálnej prokuratúre. Za túto vec nebol ani disciplinárne stíhaný, lebo, bohužiaľ, stáva sa to aj na Generálnej prokuratúre, aj na iných prokuratúrach, aj na súdoch, že niekto skartuje, čo nemá. Ale keď hovoríte, že to je taká veľká vec, tak už dávno by nemal robiť na Generálnej prokuratúre. Asi áno, pán doktor Číž nám tiež povedal, že ho považuje za odborníka, že by ho rád videl vo svojom tíme, tak si to potom nejako zrovnajte v tom vašom SMER-e, že koho považujete za odborníka a koho nie. A keď takáto ľudská chyba sa vyčíta docentovi Čentéšovi, tak koľko takýchto chýb spravil, alebo podobných chýb spravil pán prezident, koľkokrát sa preriekol, akú blamáž nám robí stále a stále. Ale ja mu to nevyčítam, ja mu to nevyčítam, lebo kto robí, robí aj chyby, robíte chyby aj vy, aj ja robím chyby, možno aj každý deň, ale o to sa nejedná, či som odborník, alebo nie, ale či som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi hneď na úvod citácie z ústavy.
Prvá hlava, prvý oddiel: Základné ustanovenia. Čl. 2 ods. 2. "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."
Piata hlava: Zákonodarná moc. Čl. 72. "Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky."
Šiesta hlava: Výkonná moc. Čl. 101, ods. 1: "Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov."
Tá istá hlava, výkonná moc stále, čl. 102 ods. 1: Prezident, písmeno t, "vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov."
Ôsma hlava: Prokuratúra Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, čl. 150: "Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Prečo tieto citácie? Lebo ako základný dokument našej republiky jasne vymedzuje pozície jednotlivých ústavných orgánov a kým nedôjde k zmene v ústave, platí to, že Slovenská republika je parlamentná demokracia, a nie prezidentská. Prečo to prízvukujem? Lebo je tu jedno právoplatné rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a tiež jeden prezident, ktorý toto rozhodnutie nerešpektoval, nerešpektuje a tým prekračuje svoje právomoci. A tým vznikol stav, ktorý tu máme dnes, a stav, ktorý by mal doriešiť Ústavný súd, a teraz z toho vy - vládna väčšina - robíte ešte väčší problém. Nie, aby sa celá záležitosť rozuzľovala, ale s týmto bodom programu sa to viac zamotáva.
Zaradiť bod programu návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je zlé rozhodnutie. Veľmi zlé rozhodnutie, lebo Národná rada Slovenskej republiky má zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Je to právoplatné uznesenie Národnej rady o zvolení kandidáta na generálneho prokurátora. Problém je iná vec, a to, že ho Ivan Gašparovič prekročením svojich právomocí odmieta vymenovať. Ale to, tento fakt nič nemení na skutočnosti, že uznesenie je platné. Nie je zrušené, a nie je možné ho zrušiť. A dokonca aj samotný Ústavný súd nie v jednom svojom rozhodnutí túto platnosť voľby, ústavnosť, zákonnosť tejto voľby potvrdil.
Na druhej strane, Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2012 povedal, citujem: "Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa, zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý bude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." Koniec citácie.
Čiže Ústavný súd stanovil dve podmienky na nevymenovanie. Nesplnenie zákonných predpokladov u kandidáta, závažné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidáta, to je tá druhá podmienka. O prvej podmienke, že kandidát docent Čentéš vtedy nespĺňal zákonné predpoklady, nemôže byť ani reč. Ani v prípade, keď má niekto veľmi čierne videnie a je tu pár, zopár takých kolegov. Čo sa týka druhej podmienky, tá tiež nie je splnená a nemôže byť splnená, keďže sa na osobu kandidáta nevzťahujú žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Docent Čentéš robil aj predtým a robí aj doteraz na Generálnej prokuratúre ako prokurátor. Tak nechápem toto vaše rozhodnutie vo svetle, že Ústavný súd má na stole celý spor. Ústavný súd by vedel celú záležitosť vyriešiť a spraviť za to bodku a až potom by sme mali vecami hýbať ďalej, ak sa vyvinie vôbec situácia tak, že bude sa treba niekde pohnúť. Takže nechápem stále, prečo chcete zvoliť ešte jedného kandidáta. Chcete mať náhradníka? Asi nie. Vy chcete mať vlastného straníckeho kandidáta, vlastného straníckeho generálneho prokurátora.
No ale, samozrejme, treba odstaviť toho zvoleného. A tu už vidím vážny problém pri tej dnešnej voľbe. Ešte raz prízvukujem, bola tu tajná voľba generálneho prokurátora skoro pred dvoma rokmi, chýba, máme navyše jeden deň, 17. jún 2011, k čomu sa netreba vracať, lebo to rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 5. októbra 2011, Ústavný súd jasne povedal, že voľba kandidáta na post generálneho prokurátora konaná dňa 17. júna 2011 sa udiala v zmysle ústavy, ako aj príslušných zákonov.
Každý, kto spochybňuje toto rozhodnutie Ústavného súdu, spochybňuje celý náš právny systém, ako aj to, že Slovenská republika je právny štát. Nemusí sa nám páčiť každé rozhodnutie Ústavného súdu a mne sa nie všetky páčia, ale musíme ich rešpektovať. Musíme ich rešpektovať bez ohľadu na to, že aké stranícke tričko obhajujeme v Národnej rade. To, že napriek tomu nemáme vymenovaného generálneho prokurátora, je už zodpovednosťou prezidenta, ale aj na to je tu riešenie. A to konanie pred Ústavným súdom, ktoré prebieha. Prečo sa nepočká na toto rozhodnutie? Počkajme na rozhodnutie, vyriekneme, budeme mať jasno a môžeme nastoliť čisté riešenia. No prečo nie? Lebo sa môže stať, že nakoniec generálnym prokurátorom predsa len bude docent Čentéš, a to je pre vás už nedobré. To ste chceli predbehnúť, predbehnúť to, aby sa nemohli udiať napríklad také veci ako teraz v Českej republike, lebo ten človek, docent Čentéš, nie je zaviazaný nikomu, nebude hovoriť jedna strana, ani nevie, kto ho volil.
Tu bude jasne stranícka farba. Stále neviem, na druhej strane, čo sa deje na Generálnej prokuratúre, že treba ihneď konať aj za cenu vtedajšieho skráteného legislatívneho konania, keď sme hrubo násilnícki, nie my, vy vládna väčšina ste znásilnili právny poriadok a zmenili ste zákon o Ústavnom súde. Nevieme, ale vieme to, že ste potrebovali vyšachovať docenta Čentéša z hry, aby ste tam mohli dosadiť vlastného človeka, ktorého vyberie tá správna politická strana, tá vaša. Vyše roka máte vládnu väčšinu, máte prezidenta akoby člena SMER-u, spriaznenú dušu na čele Ústavného súdu aj na čele Najvyššieho súdu, máte svojho nominanta na úrade verejného obstarávania a čochvíľu sa dopracujeme k tomu, že budete mať aj šéfa NKÚ. Ale taký zmätok, čo máte pri poste generálneho prokurátora, som už dávno nevidel.
Dlhú dobu ste nechali celú záležitosť na pleciach prezidenta, nech spraví za vás tú špinavú robotu, nech ho nevymenuje, nech odďaľuje to vymenovanie docenta Čentéša za generálneho prokurátora. Ono však, samozrejme, bola to terciálna záležitosť, celá vec nesúrila, ale, apropo, budem veľmi zvedavý, že keď zvolíte pána doktora Čižnára za kandidáta za generálneho prokurátora, aká to bude terciálna záležitosť. Budeme rok a pol čakať, alebo sa zachová stranícky akoby člen SMER-u a ako v prípade Štefana Harabina a vymenovanie bude do 24 hodín?
No ale keď už Ústavný súd dokopal toho nášho prezidenta k tomu, aby konal, aby niečo s tým spravil, tak znásilnila sa zas ústava, prezident sa postavil na zadné, on ho nevymenuje. Bolo, SMER zas povedal, že áno, treba počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, aby to bolo všetko čisté, máme síce kandidáta, chceli by sme ísť do volieb, ale budiš. Ale keďže sa na Ústavnom súde veci pohli, tak ste sa zas zľakli a zmenili ste zákon o Ústavnom súde, lebo to rozhodnutie vypadlo z rúk tých správnych ústavných sudcov. A nedajbože by ešte bolo rozhodnutie také, ktoré vy absolútne nechcete. Dokonca ste kvôli tomu spravili z vlastného šéfa klamára, keďže premiér viackrát vyhlásil, že zákonnú zmenu kvôli tomu nebude iniciovať. Citujem: "Nevidím priestor, že by SMER sám zmenil zákon, veď by ste prví v denníku SME mali titulky Koniec demokracie."
Potom ďalšia situácia od premiéra. Žiadne zrýchlené konanie, pôjde to do normálneho prvého čítania na májovú schôdzu. No potom sa to celé odôvodnilo tým, že sa robí niečo nekalé, veľmi vážne na Generálnej prokuratúre. O čom vie len on ako predseda vlády, nik iný, a to treba riešiť. Ale stále ste ešte chceli riešiť túto záležitosť na Ústavnom súde, ešte sa nerozprávalo o tom, že tu nie je zákonná prekážka na voľbu nového kandidáta.
Ešte ste videli vtedy tú zákonnú prekážku, tú právnu prekážku, chceli ste to stále riešiť na Ústavnom súde. Zmenili ste zákon, ale zas sa stala taká chybička, že Ústavný súd pozastavil účinnosť tohto zákona. Ešte v ten deň, keď sme mali tlačovku k tomu, že vítame rozhodnutie Ústavného súdu, že pozastavil predbežným opatrením účinnosť vami prijatej novely zákona, premiér vyhlásil, že nie je tu právna prekážka, aby ste volili nového kandidáta. Lebo iná možnosť už tu nebola. Prečo ste nezvolili na januárovej alebo februárovej, marcovej, aprílovej, májovej schôdzi svojho kandidáta, keď ste už vedeli, že prezident ho odmietol vymenovať? Nečakali ste, lebo ste na Ústavnom súde mali rozohratú určitú hru. No ale tá nevyšla. Tá hra nevyšla, a teraz idete znásilňovať právny poriadok. Akoby čarovným prútikom sa zrazu otvorila cesta, nič sa nestalo, nijaký nový zákon prijatý nebol, ako aj potvrdil pán doktor Čižnár, právne sa nič nezmenilo od januára a zrazu je tu právne čistá cesta, aby ste si zvolili vlastného kandidáta.
Aj napriek vyhláseniu predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Madeja, ktorý by, ako by vymazal článok 127 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že ak Ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, Ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Čiže Damoklov meč tam pre SMER v ústave a v možnom rozhodnutí Ústavného súdu je, stále je. No a preto sa pristúpilo k tomuto drastickému riešeniu, znásilneniu, k znásilneniu práva, ústavy, uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže všetkého, čo vykazuje znaky právneho štátu. A vy týmto spôsobom chcete nastoliť poriadok na Generálnej prokuratúre? Nezákonnosťou chcete nastoliť zákonnosť? Určite nie, vy chcete mať len vlastného generálneho prokurátora. Priveľká škoda doktora Čižnára, že vlastne do istej miery sa stane obeťou tejto vašej snahy. Ako bude doktor Čižnár vnímaný, ako bude posudzovaný? Ako ten, ktorého SMER presadil aj za cenu znásilnenia právneho poriadku, ako ten, ktorého zvolila štátostrana. Ako potom zmije túto pečiatku?
Za normálnych okolností by sme sa teraz bavili o odborných znalostiach, o organizačných schopnostiach, o víziách doktora Čižnára, ale za týchto okolností to nemá význam, lebo celá vec je poznačená tým, že je tu právoplatne rozhodnuté, je právoplatne zvolený kandidát na generálneho prokurátora a že Ústavný súd ešte nerozhodol o jeho sťažnosti, tak treba vyčkať. Na druhej strane doktor Čižnár vedel, dobre vedel a vie, že do čoho išiel a ešte len ide. Osobne som mu povedal na ústavnoprávnom výbore, že nesmierne si cením jeho postoj v januári, keď povedal, že za týchto okolností nebude kandidovať. Považujem to za správne rozhodnutie, čestné, chlapské. O to viac ma prekvapil teraz, že aj napriek tomu, že za tých pár mesiacov sa nič nezmenilo, právne už vonkoncom, čo sám aj on potvrdil, ide do tejto voľby. Je to škoda, lebo na posúdení jeho prokurátorskej práce už bude ten červený, smerácky punc. Nebudem preto hodnotiť osobu pána doktora Čižnára, lebo to nie je a nemôže byť témou tohto bodu programu. Témou problémov tohto bodu je samotná voľba a nie osoba, tá voľba nemá byť, nemá prečo byť.
Počul som hlasy v SMER-e, že túto záležitosť, ak bude vymenovaný docent Čentéš, elegantne vyriešime síce zmenou ústavy, čo je troška problematické, ale zmenou prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Áno, to by mohlo byť elegantným riešením, ako sa zbaviť pána docenta Čentéša lege artis, kebyže zmeníte zákon, ale nestalo sa tak. Vtedy ani v tom najhoršom sne ma nenapadlo, že sa odhodláte k takémuto brutálnemu kroku. Je to hanba, hanba pre vás, ale, bohužiaľ, je to hanba aj pre celú krajinu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Neviem, či má vôbec význam reagovať v takejto sále, kde sa používajú takéto výrazy. Prepáčte, ale mňa to dehonestuje.
Ale predsa len, pán poslanec Hlina, mal by som taký návrh, to céčko, déčko alebo niečo, aby to bolo a malo nejaký zmysel, viem, že pre vašu akčnosť to bude prislabé, ale do budúcna by to mohlo navodiť riešenie pri takýchto kauzách, lebo dnes je to do istej miery také formálne. Nemá čo výbor kontrolovať reálne veci, lebo nemá také právomoci.
Dajme tu záväzok, že prijmeme taký zákon, ktorý túto kontrolu aj zreálni. A takéto hlášky boli v minulom volebnom období, keď boli tie kauzy pri nasadení ITP, že to treba kontrolovať v reálnom čase, ísť do živých spisov. No a vtedajší poslanci SMER-u ako opoziční to hlavne hlásali. Niektorí sa chytali aj za hlavu, že prečo sme to nepresadili, kým sme boli vo vláde? No teraz ste vo vláde, teraz máte bezproblémovú väčšinu v Národnej rade, využite tú možnosť, že sa vám ľahko prijímajú zákony, tak prijmite ten zákon, po ktorom ste volali, keď ste boli v opozícii, že sa nevedela reálne kontrolovať tajná služba. Máte tú príležitosť. Neschovávajte sa teraz za to, že vy ste vo vláde.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, ešte máme 35 minút, tak to nejako užitočne využijeme. Dovoľte, aby som ako spravodajca zaujal stanovisko k rozprave s tým, že poviem pár takých viet na úvod, ktoré ešte k tomuto fenoménu patria.
Korupciu ako takú, ako zlý jav spoločnosti odsudzuje každý. Každý, aj ten, aj ten, ktorý už prijal úplatok, aj ten, ktorý už úplatok dával. Aj ten to odsudzuje. Problém je v tom, že keď sa to týka jeho, už ten prístup je iný. A poviem veľmi názorný príklad, kde sa to láme. Veľmi dobrý príklad bol ten, čo povedal pán poslanec Mičovský, s tým vstupným.
Určite zrod začína tam, keď dieťa vidí, že podvádzať je vlastne uchrániť rodinný rozpočet, že to je malá domov, že to sa patrí. Ale máme aj iné príklady, kde aj ten čestný človek sa dostane do situácie, keď s ním to zaláme. A to je prípad, keď sa stane niečo zlé v rodine. Keď nejaký príslušník rodiny má zdravotné problémy, možno aj veľmi závažné. Tam človek často pozabúda na to, že podplácať, dávať úplatok, hoci aj bonboniéru, hoci aj fľašu, je zlé. Lebo od tej fľaši(fľaše) už nie je ďaleko k tej tučnej obálke, už v tom tá hranica už sa veľmi ľahko dá prekročiť, aj na strane, kto dáva, a hlavne na strane, ktorý prijíma, lebo potom sú tí nenažranci až takí, že si sami to vplývajú.
Ale tu sa dá pomôcť, často sa stretávam s týmto javom, keď fakt niekomu ide o to, aby to oddelenie, ktoré sa staralo o rodinného príslušníka, tá ambulancia dostala niečo, nejaký benefit, že sa starala dobre o môjho rodinného príslušníka, tak keď chcem darovať finančné prostriedky, nech účelovo darujem tej ambulancii, tomu oddeleniu. Alebo keď chcem niečo kúpiť, tak nech kúpim takú vec, ktorá nie je na osoh jednotlivca, ale je na osoh celej ambulancie, celému oddeleniu. Nech je to nejaký prístroj a kreslo, deky, televízor, z čoho majú osoh všetci, dá sa to a funguje to.
A verte mi, že týmto keď začneme a budeme pokračovať ďalej, tak budeme na dobrej ceste, ale ešte na nejednej najsprávnejšej.
Čo sa týka samotnej rozpravy, tak korupcia je taký fenomén, ktorý je veľmi široký ako sa, bohužiaľ, je, prekvitá v každej sfére našej spoločnosti, v každej verejnej správe, preto nebolo ťažké rozprávať veci, vyjadrovať sa k téme, aj sa to dialo. Dve veci, keďže som už mal to šťastie byť spravodajcom, poviem, ako spravodajcovi čo mi vadilo, a to sú dve veci. Jedna je, že rečníci v prvom rade chytili možnosť vyjadriť alebo, presnejšie povedané, zaútočiť na kritikov. Kto tu niečo, niečo povedal také, že toto sa mi nepáči, obsahovo alebo formálne, procesne, ako ste to navrhli, ako ste naniesli túto tému do Národnej rady, tak odpoveďou nebolo to, že idem to vysvetliť alebo idem vysloviť svoj názor, že ale my to myslíme takto. Odpoveďou bol útok, ale to sme si už vyjasnili. No hlavne pán poslanec Kadúc v tom išiel dobrým príkladom, keď povedal, že, okej, keď je niečo sporné, čo sa týka obsahu, tak poďme sa o tom pobaviť. Ale on jediný, nikto iný.
Druhá vec, čo sa mi nepozdávalo, to, že málo ľudí rozprávalo o tom, že koľko nových inštitútov idete zaviesť, že čo sa má presne s týmto zákonom spraviť, čo sa má, ako sa má očistiť táto spoločnosť od neduhu korupcie, o tom ste hovorili málo. A máte tam veľa vecí, však zákon má 46 strán. Išlo sa veľmi doširoka a pomaly tých neviem koľko paragrafov sa tam stratilo. Ale to len je môj názor ako spravodajcu.
Na druhej strane tu troška taká, bola taká samochvála, že náš návrh je najlepší, geniálny. Nemám rád, keď sa zhadzuje práca iných. Nemám rád, aj keď sa zhadzuje vaša práca, tak preto mi dovoľte, aby aj z mojich úst zaznelo to, že všetka česť autorom tohto zákona. Bolo to určite kus práce, stálo to veľa energie, námahy. Je to dosť vypracovaný zákon, aj keď si myslím, že sú tam také nedostatky, ktoré by bolo lepšie odstrániť ešte pred tým, ako by tento návrh zákona išiel sem do pléna do prvého čítania. Lebo sú tam aj systémové veci, ktorá podľa mňa neprospejú tomuto zákonu, budú kontraproduktívne. Ale ako povedal pán poslanec Kadúc, dá sa to, keď bude na tom vôľa, odstrániť v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Začnem od konca. Vôbec som, nemyslím, že taký zákon nie je potrebný, hlavne kvôli tomu, že ľudia, čo aj spomenul pán poslanec Mičovský, že keď sami sa stanú agentmi alebo oznámia korupciu, sú vyobcovaní neprávom alebo je im sťažené spoločenské uplatnenie. To je jedna vec.
Ale netreba sa zamerať len na ad post riešenia, lebo toto už je vtedy, keď je, keď už dôjde k tej korupcii. Treba odstrániť to korupčné správanie. Alebo proste odstrániť sa to neodstráni, lebo aj, aj v najvyspelejších demokraciách, bohužiaľ, sa to vyskytuje.
Pán poslanec Hraško na mňa reagoval s tým, že neobrátili sa na Ľudovú platformu alebo na nás, lebo ich niekedy vylúčime z tých procesov. Ale my sa najprv musíme dohodnúť v rámci Ľudovej platformy, kde sú politické strany, ktoré majú hodnotovo najbližšie. Keď my sa nevieme dohodnúť na nejakej úprave nejakého zákona, tak potom načo ideme ďalej, keď už nemám podporu KDH, nemáme podporu SDKÚ. Tam, keď nájdeme podporu, ideme, ideme ďalej a rokujeme aj ďalšími politickými krokmi.
A, pán poslanec Hraško, ešte tu budete tri roky, keď všetko dobre dopadne, alebo možno, možno len rok, keď ešte lepšie dopadne, že budú predčasné voľby a nebude vláda jednej strany, ale potom môžeme spraviť sumár, že čo všetko sa vám podarilo, lebo 83 poslancov nepustí. Nepustí, tu je vždy nejaká väčšina. Ste kvázi v opozícii, tak uvidíte. A potom si spravíme taký sumár a sadnime si k tomu, aký(aké) máte výsledky, lebo to je len snaha, a výsledok je dôležitý.