Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite úvodom musím povedať, že veľmi vítam túto iniciatívu pána poslanca Osuského, ktorý vo svojej úvodnej reči aj dobre postrehol, že bolo tu niekoľko návrhov zmien tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá pred necelými štyrmi rokmi v tejto snemovni, a to presne 26. mája 2010, ako nejaký antizákon k tomu maďarskému, ktorý bol prijatý v ten deň tiež v maďarskom parlamente.
Zaujímavosťou celej tej novely je, že sami predkladatelia ako opoziční poslanci, Robert Fico & Company, sa snažili tento zákon zmeniť. Neprešiel ten ich návrh na opravu vlastného hlúpeho bezcitného zákona, lebo tá oprava bola len čiastočná. Vždy boli nejaké podmienky, ktoré boli podmienkami nesplniteľnými, nerozumnými a hlavne zbytočnými, lebo zákon by naďalej bol protiústavný, zákon by naďalej bol diskriminačný, zákon by naďalej bol nevykonateľný. Preto ten návrh ani nebol schválený. Takisto aj návrhy, ktoré predložili Obyčajní ľudia v minulom volebnom období, lebo tie nedostatky zákona, na ktoré sme poukázali pred ústavným súdom teraz, aj pri tom písomnom podaní, ktoré sme podali v roku 2011, ale aj teraz na verejnom pojednávaní, sa neodstraňujú. Odstráni ich jedine ten spôsob, ako to navrhol pán poslanec Osuský v tomto svojom návrhu, ako sme to navrhovali my v tom zmienenom návrhu, ktorý som predložil s pánom vtedajším poslancom Kubovičom a Somogyim.
Už to bolo poukázané, že aký je to nezmyselný zákon. Bol to nejaký antizákon rýchlo na kolene spracovaný, ktorý prejednala Národná rada v jeden deň. Samozrejme porušením všetkých pravidiel rokovacieho poriadku, lebo schôdza, mimoriadna schôdza bola zvolaná v utorok 24. mája 2010, s jedným s bodom programu mimoriadnej schôdze bolo, schôdze bolo aj skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh na zmenu zákona o štátnom občianstve. Ale ani návrh na skrátené konanie, ani návrh novely zákona o štátnom občianstve z dvadsiateho štvrtého neexistoval, neexistoval ani z dvadsiateho piateho, kedy sme začali rokovať, vtedy sme prijali uznesenie, že Národná rada vyslovuje znepokojenie, znepokojenie nad iniciatívou maďarskej vlády, lebo ten zákon bol prijatý, návrh zákona bol prijatý vo vláde až dvadsiateho šiesteho. A hneď v ten deň ten návrh zákona prišiel do Národnej rady, kde v skrátenom legislatívnom konaní začali o tom rokovať okolo pol dvanástej alebo o jedenástej. Cez obed prebehli výbory, o pol tretej začalo druhé čítanie a o piatej už zákon bol na svete. Už vtedy sme poukázali na to, že nedá sa takto prchko reagovať na zákon, ktorý ešte sme nevideli, nedá sa prijať zákon, ktorý, ktorého dopad nevieme dopredu. Nemáme vedomosti o tom, že aké konkrétne situácie nastanú a presne ten zákon aj tak dopadol. Ten zákon je v rozpore s ústavou, je nevykonateľný a v rozpore s medzinárodnými zmluvami a samozrejme na to už aj pán poslanec Osuský poukázal. A absolútne minul cieľ. Cieľom bolo, aby sa eliminoval zákon, ktorý prijala Maďarská republika.
Viete, koľko občanov je dotknutých s týmto zákonom, ktorí nadobudli občianstvo maďarskej, Maďarska, už bývalej Maďarskej republiky? Štyridsať sedem. Nezmysel, celý. Ale v Čechách k 2. januáru to bolo 701 osôb. K 2. januáru z toho bolo 284 českých, 137 nemeckých, 80 rakúske, 60 britské, až potom je maďarské.
Čiže celý zákon je absolútnym nezmyslom, len sme mali pred sebou volebnú kampaň. Mečiar, Slota, Fico potrebovali nejakým ráznym, rázny argument, ktorým išli do volieb, ako sme tým Maďarom ukázali a nedovolím, aby si tuto niečo nárokovali iba, aby mali štátne občianstvo Maďarskej republiky naši občania. Pritom pozabudli na to, že od roku 1993, od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom občianstve do roku 2005 Slovenská republika mala taký istý inštitút, taký istý. V tom zákone sa hovorilo, že osoba, ktorá má štatút zahraničného Slováka, bez splnenia akejkoľvek podmienky mohla nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Stačilo získať štatút zahraničného Slováka. K tomu nebolo nič iné, len prehlásiť, že mám slovenských predkov. Keď o to osoba so štatútom zahraničného Slováka požiadala, o slovenské štátne občianstvo, automaticky to dostala.
Čiže my sme dvanásť rokov mali inštitút bez problémov, ktorý v 2010 sme tak ostro kritizovali a kritizovali sme všeobecne nielen to, že niekto nadobudne nejaký, bez nejakej faktickej väzby, toto také bolo, také módne slovo, nadobudne cudzie štátne občianstvo, ale však my sami sme to dovolili a jednak na druhej strane sme kritizovali všeobecne dvojaké alebo trojaké, alebo mnohoraké štátne občianstva. Pritom sme neevidovali vôbec, že koľko našich občanov má cudzie štátne občianstvo. Načo by to aj bolo?
Pri prijatí zákona sa argumentovalo aj s tým, že to je bezpečnostné riziko. Najznámejším prípadom straty slovenského štátneho občianstva je 102-ročná pani Ilonka Tamásová. Má 102 rokov. Ona je aké bezpečnostné riziko pre túto Slovenskú republiku? Mimochodom, je vyznamenaná za svoje celoživotné pedagogické dielo, celý život sa venovala deťom na škole. Dostala za to vyznamenanie a pred štyrmi rokmi ešte jeden darček, že keď nadobudla občianstvo cudzieho štátu, tak sme ho my zo svojho štátneho zväzku síce formou zákona, ale proti jej vôli, vyhodili. Prečo je práve treba ísť touto formou novely, nie nejakej čiastkovej, nejakej faktickej väzby, ale spraviť nápravu, aby sme sa dostali naspäť do toho obdobia pred 17. júla 2010. Lebo ten zákon je nevykonateľný.
Keď niekto sám od seba dobrovoľne neohlási slovenským štátnym orgánom, že nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak naše orgány v živote oficiálnou cestou sa túto informáciu ako nedozvedia, čiže ani sankcia nenastúpi, ani nič nenastúpi. My tu môžeme mať desiatky, stovky občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo cudzieho štátu, ale ich neevidujeme. Síce oni zo zákona stratili štátne občianstvo, ale keď ich neevidujeme ako cudzích štátnych občanov, tak ich stále evidujeme ako slovenských štátnych občanov. A pôjdu voliť? A budú vykonávať svoje všetky občianske práva. A načo je nám potom taký zákon? Trestáme samozrejme tých poctivých, ktorí to nahlásia.
A potom je ďalšia vec, ďalšia vykonateľnosť zákona, keď ten občan, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, dobrovoľne neodovzdá svoj občiansky preukaz, tak slovenské štátne orgány nie sú schopné tomuto občanovi tento občiansky preukaz zobrať. Štátne orgány tvrdia, že to je priestupok. Ale v zákone o občianskom preukaze je, že občan, občan, ktorý neodovzdal neplatný občiansky preukaz, sa dopustí priestupku. Ale toto už nie sú občania, toto nie sú občania, to sú občania cudzieho štátu. Občan v ponímaní zákona o štátnom občianstve je občan Slovenskej republiky. Čiže ten cudzinec sa žiadneho priestupku nedopúšťa, lebo zákon hovorí o občanoch Slovenskej republiky. Však on je podľa zákona už cudzinec. A rad radom môžem vymenovať tieto anomálie, ktoré vyvolal ten zákon, tá novela zákona o štátnom občianstve. Ale poďme na úplne racionálne prípady, kde ľudia z rôznych dôvodov musia, alebo sú donútení, prinútení okolnosťami nadobudnúť cudzie štátne občianstvo. Či to je zamestnanie, či to je sobáš, či to je iná okolnosť a poviem konkrétny príklad. S týmto som argumentoval aj pred Ústavným súdom na prvom pojednávaní.
Basketbalista Anton Gavel. Bol to kľúčový hráč slovenskej reprezentácie v basketbale. Bol. Je tu pán poslanec Kolesík. Venuje sa basketbalu, vie, kto je pán Anton Gavel. Najlepší náš hráč v reprezentácii. V nemeckom klube, kde hráva, bol donútený, aby si zobral nemecké štátne občianstvo, lebo ten nemecký klub naplnil kvótu, ktorou mu dovolil, dovolila tá dohoda, že koľko cudzích štátnych príslušníkov môže hrať za ten daný nemecký klub. Čiže on nadobudol štátne občianstvo, ale to slovenské nechcel stratiť. Ale tento, táto novela z roku 2010 mu ho zobrala. Čiže bol reprezentantom, už nemôže byť. Je to absolútny nezmysel a hovorím, že ten zákon je bezzubý, lebo keď to niekto neohlási, že nadobudol štátne občianstvo, tak ani Fico, ani Slota, ani Mečiar s tým nič nespravia. Ani naše orgány. Čiže budeme tu evidovať ľudí, ako štátnych občanov, ktorí ale na základe zákona stratili štátne občianstvo.
A čo potom taká legitimita volieb? Títo občania, neobčania, keďže majú občiansky preukaz, nikto o tom nevie, že sú cudzími štátnymi príslušníkmi, čiže a tým pádom nie sú slovenskými štátnymi občanmi, pôjdu voliť a v prípade, keď pôjdu voliť hromadne, tak to má absolútny vplyv aj na legitimitu volieb. Ale idem k veci a to je protiústavnosť tej novely a rozpor s medzinárodnými právnymi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predovšetkým to je Európsky dohovor o štátnom občianstve, občianstve. Naša ústava v čl. 5 hovorí, že o nadobudnutí a strate štátneho občianstva to bude, bude detailnejšie upravovať zákon.
Článok 2 hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Tak čo spravil zákonodarca, keď vedel, že čo je v čl. 5 ods. 2? Nepoužil pojem odňatie, ale použil pojem strata. Ale aj keď gramaticky, logicky ideme na to, tak zákonodarca nepoužil pojem strata náhodou. Presne sa chcel vyhnúť tomu, aby sa nedostal do zjavného rozporu s čl. 5 ods. 2. Ale v tomto ponímaní, ako to je fakticky, nejde o žiadnu stratu, ale o odňatie, o odňatie proti vôli. Ja to, ako zbytočne to nazvali v 2010 stratou, keď fakticky to je odňatie. Samozrejme vytvorili takú právnu fikciu, že keď niekto chce nadobudnúť dobrovoľne cudzie štátne občianstvo a nastupuje tá fikcia, tak určite sa chce vzdávať toho slovenského. Čiže on to môže stratiť. Ale to nie je tak. Ústava takéto právne fikcie nedovoľuje. My sa musíme striktne držať litery ústavy a takáto fikcia nie je možná. A vonkoncom nie je možná, lebo to je proti, ide proti vôli tých osôb, ktorí nechceli stratiť štátne občianstvo.
Ale ešte je tu ďalší problém a to európskych dohovor. Áno, Európsky dohovor o občianstve hovorí, že úprava štatútu štátneho občianstva patrí do vnútornej kompetencie jednotlivých členských štátov. Ale vytvára určité základné podmienky, ako môže dôjsť k odňatiu, ako môže dôjsť k strate štátneho občianstva a s týmito základnými podmienkami už vôbec nie je v súlade tá posledná novela zákona o štátnom občianstve, ktorú teraz chce pán poslanec Osuský opraviť a veľmi správne. Lebo Európsky dohovor o občianstve hovorí, že aj keď dôjde k strate štátneho občianstva na základe zákona, štátne orgány musia vydať individuálny právny alebo správny akt. V tomto prípade síce deklaratórneho charakteru, ale musia vydať. Musia to odôvodniť a musí sa to dať preskúmať v správnom alebo súdnom konaní. Toto hovorí dohovor o občianstve, ktorým je Slovenská republika viazaná. Žiadna možnosť odvolania tu nie je v našom prípade, v našom právnom poriadku a vôbec nie je možnosť, aby bolo vydané nejaké deklaratívne rozhodnutie s príslušným odôvodnením.
A do tretice, a tým aj končím moje vystúpenie, je tu ďalšia vec. A to je diskriminácia. My sme vlastne rozdelili občanov do troch skupín. Máme tu občanov, ktorí majú možno tri, štyri, päť, šesť, neviem koľko štátnych občianstiev legálne, čiže zostalo mu to slovenské, lebo tieto cudzie štátne občianstva nadobudli pred účinnosťou zákona 250/2010, čiže pred tou novelou. Čiže oni môžu kľudne, môžu mať, neviem koľko občianstva, bez ujmy. Potom máme tu ďalšiu skupinu občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo po účinnosti novely 250/2010 a tým pádom stratili slovenské štátne občianstvo. Títo sú najviac postihnutí s týmto nezmyselným zákonom, ale máme tu aj tretiu skupinu, a to je najväčší paradox, občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo po účinnosti novely z roku 2010, čiže po 17. júli 2010 zo zákona stratili štátne občianstvo, ale túto stratu, nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva neohlásili slovenským orgánom a naďalej sú vedení ako, aj ako slovenskí štátni občania, bez žiadnej ujmy, so všetkými právami, ktoré štátnemu občianstvu patria. Aj volebnými, aj kandidatúrami, dokonca môžu sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, lebo nikto o nich nevie, môžu zastávať štátne posty, ktoré sú čisto viazané na štátne občianstvo a nevieme ich, nevieme o nich a ten zákon je na nich prikrátky. Tak načo máme taký zákon?
A všeobecne trend, tak vo svete ako v Európe, ide opačným smerom. Česká republika, oni od začiatku mali striktný zákon, prednedávnom zmenili práve kvôli tomu, že staré archaické časy, ktoré spomínal aj poslanec Osuský, už dávno pominuli, žijeme v Európskej únii, mali by sme byť slobodní a štát by mal nás obmedzovať len v nevyhnutnej miere. Lebo ako jeden múdry človek povedal, štátne občianstvo je svojím spôsobom základné právo. Pretože nejde o nič menej, ako právo mať práva.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, že o 12.00 hodine máme zasadnutie výboru dole v tej tajnej miestnosti pod ubytovňou.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpim teraz v rozprave, lebo dávam priestor potom na možné faktické poznámky a reakcie.
No, s týmto návrhom už mám troška problém, lebo z praxe nie raz sa stretávam s tým, že pri nejakom záväzkovom vzťahu, vo všeobecnosti to je v stavebníctve, že investor ráta s tým, že nejakú budovu, nejakú nehnuteľnosť mu niekto vybuduje, postaví a on to nevyplatí. Vyplatí až vtedy, keď príde súd, exekúcia, ale on tú nehnuteľnosť buď už stihne predať, alebo sprevádzkovať. A je to hlavne pri projektoch, ktoré sú dosť riskantné, že by normálnu úverovú linku, by ten dotyčný s týmto, s touto investíciou nesplnil a spolieha sa na to, že určite nájde nejakého dobráka, ktorý mu to postaví, bude potom trpezlivo vymáhať svoje peniaze cez súd, cez exekúciu a ubehne pár rokov. Ani, ani to mi, ani... (Reakcia z pléna.) Ale ani to mu nevadí, že, že nabehnú tam úroky, zákonné úroky v zmysle, v zmysle právneho poriadku, lebo ráta s tým, vždy to je menej, vždy sa mu to viac oplatí, ako ísť cez úver, ktorý aj tak nedostane, cez súkromné peniaze je to, je to oveľa viac ako zákonný úrok. Takže tu by som bol troška opatrný. Hlavne toto môže postaviť tých ľudí, ktorí čakajú dlhodobo na svoje peniaze, aj sa ich, peňazí, dočkajú, ale ich peniaze dlhodobo užívajú tretie subjekty. Jediná satisfakcia pre týchto, pre týchto podnikateľov je, že aspoň dostanú svoje peniaze naspäť s úrokmi.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podal spravodajskú informáciu.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej 15-dňovej lehote, ako to predpisuje rokovací poriadok, a spĺňa všetky požiadavky rokovacieho poriadku, ako aj legislatívnych pravidiel.
Predseda Národnej rady zaradil tento bod programu na schôdzu Národnej rady v zmysle § 72 rokovacieho poriadku a zároveň vo svojom rozhodnutí č. 836 určil, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor a ďalej navrhoval, aby výbory to prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zamedziť niektorým nekalým praktikám pri vymáhaní pohľadávok.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. A odporúčam ďalej, aby Národná rada pridelila výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Chcem nad rámec spravodajskej informácie zaujať svoje stanovisko.
Ja s týmto predmetným návrhom hlboko súhlasím a by som povedal, že treba ísť ďalej. Rozhodcovské súdy, ako ich poznáme, že pomáhajú tým štátnym súdom, tej tretej moci v štáte rozhodovať v obchodných veciach alebo v tých veciach, ktoré môžu rozhodovať rozhodcovské súdy, ako to poznáme z civilizovaného sveta, sa u nás vôbec neosvedčili.
Rozhodcovské súdy sú cieľom alebo skôr prostriedkom toho, ako toho poctivého, toho v tom procese, v tom zmluvnom záväzkovom vzťahu slabšie postaveného obrať o jeho práva. V spotrebiteľských sporoch je to úplne jednoznačné. Tieto inštitúcie, nebankovky, rôzne pôžičkárne využívajú spriaznené právnické osoby - rozhodcovské súdy - na to, aby aj cestou, keď je spor cestou týchto rozhodcovských súdov, bohužiaľ, dospeli k záveru, že im je priznané právo z tej spotrebiteľskej zmluvy.
A, bohužiaľ, a chcem to tu prízvukovať pri tomto návrhu, o nič lepšie to nie je aj v takých záväzkových vzťahoch, kde tie strany nie sú až tak neporovnateľne v inej rovine. A, bohužiaľ, musíme posvietiť na tie rozhodcovské súdy asi s iným návrhom alebo možno doplnenie tohto návrhu, lebo také nekalosti, aké poznáme ako praktizujúci advokát v prípadoch rozhodovacích súdov, to, to proste ani neviete predstaviť, že nanútené zmluvy dodávateľom alebo zmluvným partnerom obsahujú klauzulu o rozhodcovskom súde, o rozhodcovskom súde, kde rozhoduje rozhodcovský súd, ktorý je spriaznený alebo personálne prepojený na právneho zástupcu toho dominantnejšieho hráča. Dosť často sa stáva, že na tých rozhodcovských súdoch vystupujú ľudia síce s právnickým vzdelaním, ale ešte skoro s mliekom na brade.
Proste to sú, to sú veci, ktoré dennodenne sa dejú, a, bohužiaľ, ten systém, keď sa vytváral, sa na toto nemyslelo, preto je určite prvým a veľmi dôležitým krokom ten, čo navrhla pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Beblavý, aby sme spod jurisdikcie rozhodcovských súdov vybrali tieto záväzkové vzťahy, ale treba určite v budúcnosti troška viac posvietiť na rozhodcovské súdy a nastoliť tam striktnejšie a ráznejšie pravidlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi rýchlo.
Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca ústavnoprávneho výboru.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v 15-dňovej zákonnej lehote, ako to určuje rokovací poriadok. Spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel.
Predseda Národnej rady zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku tento bod programu do schôdze. Svojím rozhodnutím č. 835 navrhol, aby to prerokoval:
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že výbory to majú prerokovať do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Zo znenia je zrejmé, čoho sa návrh dotýka, aký má cieľ, je, aby preniesol agendu spotrebiteľských sporov z rozhodcovských súdov na všeobecné súdy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada tento návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Odporúčam prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na konci sa uskutočňuje jeho prvé, či na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách vlády.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda rady, Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 837 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval:
- ústavnoprávny výbor a
- výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä reagovať na aktuálne problémy, ktoré spočívajú v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa, a to najmä v súvislosti s uplatňovaním právnych inštitútov slúžiacich na zabezpečenie plnenia záväzkov spravidla peňažnej povahy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 837.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Áno, pani podpredsedníčka, máte pravdu, ale ja som si využil svoje právo a pozmenil som svoje krstné meno, ako ma pokrstili.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 779 z 8. novembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa zaviesť platové limity pre odmeňovanie verejných funkcionárov pri výkone viacerých verejných funkcií tak, aby úhrn platov verejných funkcionárov vykonávajúcich viaceré verejné funkcie neprevyšoval plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 779.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja veľmi telegraficky a odborne k tomuto návrhu novely zákona. Jednoducho chceme len vylepšiť fungovanie oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tento podnet prišiel z ich prostredia. Tak veľmi rýchlo to prečítam, ten pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujeme.
V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. V § 12 ods. 1 znie:
"(1) Krajská organizácia môže byť zrušená s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Krajská organizácia sa zrušuje rozhodnutím orgánu určeného stanovami alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku."."
Nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie legislatívnej nepresnosti aj nejednotnosti spôsobu, spôsobov zrušenia krajskej organizácie. Hoci navrhovateľ do § 24, ktorý sa týka oblastnej organizácie, doplnil nový odsek 3 o tom, že oblastná organizácia zaniká výmazom z registra po zrušení s likvidáciou alebo bez likvidácie, pri krajskej organizácii už toto doplnenie nevykonal. Súčasné znenie prvej vety odseku 1 budí dojem, akoby krajská organizácia mohla byť zrušená len s likvidáciou.
Z ustanovenia druhej vety odseku 1 vyplýva, že krajská organizácia môže byť zrušená dobrovoľne rozhodnutím orgánu určeného stanovami, alebo ak nastanú skutočnosti, ktoré majú podľa zákona za následok aj jej zrušenie. Medzi takéto skutočnosti zákon zaraďuje vyhlásenie konkurzu alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ak sú však medzi dôvody zrušenia zaradené tieto dve skutočnosti, mali by tam byť zaradené i ďalšie skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie krajskej organizácie, obdobne ako je tomu v § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Tieto skutočnosti sú týmto návrhom do druhej vety odseku 1 doplnené, pričom vyhlásenie konkurzu nie je skutočnosťou odôvodňujúcou zrušenie krajskej organizácie.
2. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:
"19. V § 18 odsek 1 znie:
(1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom oblastnej organizácie, ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene. Predstavenstvo zabezpečuje činnosť a fungovanie oblastnej organizácie v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia."
3. V čl. III (pozn. red.: správne má byť "v čl. I") sa za bod 19 vkladajú nové body 20 až 25, ktoré znejú:
"20. V § 18 odsek 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak predseda nemôže vykonávať svoju funkciu alebo je odvolaný, do zvolenia nového predsedu vykonáva jeho funkciu podpredseda."
21. V § 18 sa vypúšťa odsek 6.
Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 9.
V bode 22. V § 18 odsek 8 znie:
"Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie a zastupovať jej záujmy predseda. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene oblastnej organizácie, sú viazaní uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."
Bod 23. V § 18 sa vypúšťa odsek 9.
Bod 24. Za § 19 sa vkladá nový § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 19a Výkonný riaditeľ
Výkonný riaditeľ je výkonným orgánom oblastnej organizácie.
Výkonného riaditeľa volí a odvoláva valné zhromaždenie na návrh predstavenstva.
Výkonný riaditeľ je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie vo veciach určených stanovami, pričom je viazaný uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."
25. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V prípade, ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ oblastnej organizácie vzdá svojej funkcie v priebehu svojho funkčného obdobia, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ vzdá svojej funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak valné zhromaždenie nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k týmto bodom: Samotný zákon v § 18 odsek 2 predpokladá v oblastných organizáciách kreovanie viacčlenného predstavenstva, v ktorom budú zastúpené záujmy tak obce, ako aj ostatných členov. Vzhľadom k tomu je potrebné, aby v záujme plynulého a bezproblémového fungovania organizácie nebol jej štatutárnym orgánom len jeden človek, ako je to teraz, predseda alebo, ale aj ostatní členovia predstavenstva, že aby to bol kolektívny orgán. Dôležité je i z hľadiska kontrolného, aby mohla byť zabezpečená kontrola, aby celé fungovanie neležalo na pleci jedného človeka. S tým súvisí i oprávnenie konať v mene oblastnej organizácie. Napokon samotná prax ukázala, že vzniknuté oblastné organizácie si konanie v ich mene upravujú tak, že okrem predsedu, prípadne podpredsedu sú v mene organizácie oprávnení konať i ďalší členovia predstavenstva, či už samotne, alebo spoločne. Navrhuje sa túto otázku upraviť analogicky ako v prípade akciovej spoločnosti podľa § 191 Obchodného zákonníka, čo znamená, že oblastné organizácie si budú môcť samy určiť v stanovách, kto z členov predstavenstva je oprávnený konať v ich mene a akým spôsobom. Ak stanovy neurčia inak, v mene oblastnej organizácie bude oprávnený konať jej predseda.
Z hľadiska koncepčného navrhujeme v bode 20 doplniť do ustanovenia § 18 odsek 5 druhú vetu z vypusteného odseku 6.
V bode 21 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 6 vzhľadom k navrhovanej zmene štatutárneho orgánu uvedenej v bode 2.
V bode 23 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 9 a presunúť ho z hľadiska koncepčného do § 19a.
K bodu 24: Na rozdiel od ostatných orgánov oblastnej organizácie (valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada) v zákone absentuje ustanovenie týkajúce sa postavenia jej výkonného riaditeľa. Z hľadiska prehľadnosti a ucelenosti zákona bolo do nového § 19a prevzaté ustanovenie § 18 odsek 9, týkajúce sa oprávnenia výkonného riaditeľa konať v mene oblastnej organizácie.
Odôvodnenie k bodu 25: V zákone úplne absentuje úprava možnosti skončenia funkcie členov predstavenstva dozornej rady a výkonného riaditeľa inak ako uplynutím štvorročného funkčného obdobia. Pretože aplikačná prax priniesla i prípady, keď člen voleného orgánu oblastnej organizácie chcel z vlastnej vôle ukončiť svoju funkciu v tomto orgáne, je potrebné tieto prípady zániku funkcie jednoznačne upraviť i v texte zákona. Skončenie funkcie je upravené obdobne ako v Obchodnom zákonníku. Dopĺňa sa odsek 2 a pôvodný odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
4. V čl. I sa mení a dopĺňa bod 20 nasledovne:
V § 21 ods. 2 písm. a) sa za slovo "dňom" vkladajú slová "doručenia písomného" a v § 21 ods. 3 prvá veta znie: "Oblastná organizácia vyškrtne člena zo zoznamu členov do 30 dní odo dňa zániku jeho členstva podľa odseku 2."
Odôvodnenie: V § 21 ods. 2 písm. a) ide o legislatívne upresnenie okamihu zániku členstva. Aby oblastná organizácia mohla vykonať vyškrtnutie člena zo zoznamu členov, musí jej byť oznámené, oznámenie o vystúpení doručené z hľadiska právnej istoty v písomnej forme.
Po zániku členstva podľa odseku 2 zákon stanovuje oblastnej organizácii v odseku 3 povinnosť vyškrtnúť člena zo zoznamu členov v lehote 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení člena. Túto povinnosť vyškrtnutia už však nestanovuje v prípadoch zániku členstva podľa odseku 2 písm. a) a b). Ak po zániku členstva má dôjsť ešte k úkonu - vyškrtnutiu člena zo zoznamu členov - malo by sa to tak logicky stať vo všetkých prípadoch zániku členstva.
5. V čl. I bod 22 znie:
"§ 24 vrátane nadpisu znie:
"Vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie
(1) Na vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie sa primerane vzťahujú § 10 a 12.
(2) Pri registrácii oblastnej organizácie sa vyžaduje doklad o počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí, za ktoré bola vybratá daň za ubytovanie za rok, ktorý predchádza roku, v ktorom je oblastná organizácia registrovaná."."
Bod 23 sa vypúšťa a nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívne upresnenie v súvislosti s tým, že zániku oblastnej organizácie predchádza jej zrušenie. Pretože odsek 1 odkazuje na primerané použitie § 10 a 12, je navrhované doplnenie odseku 3 (bodom 23) nadbytočné a duplicitné. Takisto je nadbytočné ustanovenie odseku 4. Z tohto dôvodu navrhujeme odseky 3 a 4 vypustiť.
6. V čl. I bode 24 v nadpise pod § 24a sa slovo "zánik" nahrádza slovom "zrušenie".
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
7. V čl. I sa dopĺňa bod 25 nasledovne: V § 26 odsek 1 písm. f) sa na konci pripájajú slová: "a spôsobu konania v mene organizácie cestovného ruchu".
Odôvodnenie: Z hľadiska transparentnosti a informovanosti je potrebné, aby v registri bol uvedený i spôsob, akým člen, resp. členovia štatutárneho orgánu konajú v mene organizácie cestovného ruchu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za, vám za pozornosť. Odovzdávam toto spravodajcovi a dúfam, že tento legislatívno-technický návrh podporíte.