Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.5.2015 o 16:18 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15.6.2015 15:21 - 16:00 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis

76.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, pán podpredseda, že vonku si to možno povedzte. Páni poslanci, prosím kľud.
Nech sa páči, pán poslanec Galko.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Na úvod chcem vyjadriť svoje uspokojenie z toho, že poslanci vládnej strany SMER pustili program schôdze a že ju nezablokovali. To, či boli ich pohnútky vyvolané obavami, že ak ju zablokujú, vznikne podozrenie, že predstaviteľ finančnej skupiny je takpovediac ich skutočný vedúci, alebo ich viedli k tomu iné dôvody, nie je podstatné. Faktom je, že program schôdze bol odhlasovaný a táto sa môže uskutočniť.
Faktom je ale aj to, že táto schôdza sa vôbec nemala pôvodne uskutočniť, a to, že dnes beží, nie je pre nejaké politikárčenie z našej strany a zo strany teda jej zvolávateľov, pretože my sme chceli závažné informácie týkajúce sa prípadu, o ktorom dnes hovoríme, prerokovávať takpovediac doma v kuchyni a na mieste na to určenom - na výbore pre obranu a bezpečnosť.
Zvolali sme dve rokovania a na obe sme predvolali špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktoré ich obe odignoroval. Ospravedlnil sa s tým, že vec je živá a on nemôže prísť o nej informovať. Ja takéto konanie špeciálneho prokurátora, a povedal som to už niekoľkokrát, pokladám za pohŕdanie poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
K nám do výboru chodia pravidelne úplne všetci funkcionári, generálny prokurátor, jeho námestníci, ministri, štátni tajomníci, náčelník Generálneho štábu, policajný prezident a mnoho a mnoho ďalších funkcionárov ,a pravidelne nás informujú v rámci svojich možností, samozrejme, aj o živých veciach tak, aby neohrozili nejaké vyšetrovanie, a zároveň tak, aby dodržali zákon o ochrane utajovaných skutočností.
To, že špeciálny prokurátor do branno-bezpečnostného výboru neprišiel, a obzvlášť v prípade, keď sme po ňom chceli, aby vysvetľoval práve svoje vlastné kroky, ktoré po tom, ako boli médiami zverejnené, vzbudili dojem, že sú mimoriadne sporné, je niečo neuveriteľné. Nohy a ruky by si mal v takomto prípade špeciálny prokurátor dolámať, aby prišiel svoje kroky do výboru vysvetliť, a nie čakať na nejaké ďalšie pozvanie či predvolávanie. Ak, samozrejme, za svojimi krokmi stojí a ak má čisté svedomie.
A tu si dovolím aj v zmysle toho tvojho vystúpenia vysloviť svoj osobný názor, že to, že tu dnes vystúpil pred plénom a potom následne odišiel, ani to nebolo jeho vlastné slobodné rozhodnutie.
Dámy a páni, 15. mája 2014 som vyjadril svoje rozčarovanie takpovediac z ponuky kandidátov na funkciu špeciálneho prokurátora, ktorú sme my ako volení zástupcovia občanov Slovenska dostali, a to vo viacerých rovinách.
Moja prvá výčitka pred rokom smerovala priamo do radov prokurátorov. Pýtal som sa, akým spôsobom sa chcú vlastne prokurátori, ktorí v súkromných a neverejných rozhovoroch a diskusiách kritizujú niektoré pomery na špeciálnej prokuratúre, podieľať na zlepšení jej fungovania, keď sa do konkurzu na jej najvyššieho šéfa nikto z nich vtedy neprihlásil.
Vysvetlenie, ktoré vtedy poskytovali, a síce vysvetlenia typu, že len by to niekto skúsil, aj tak by nevyhral, lebo je dopredu rozhodnuté a dotyčný trúfalec by za svoju opovážlivosť znášal dôsledky, pokladám za alibistické. Ak mám úprimný záujem zlepšiť chod inštitúcie, v ktorej pracujem, tak sa musím v prvom rade snažiť zreformovať dostupnými prostriedkami znútra a týmto dostupným prostriedkom bol jednoznačný konkurz, ktorý na túto pozíciu pred rokom vypísaný bol. A ak má nejaký strach alebo nejaké obavy prokurátor z takej veci, ako je kandidatúra, tak ako sa potom vyrovnáva so strachom alebo z obáv pri zastupovaní štátu voči zločincom páchajúcim závažnú trestnú činnosť?
Moja druhá výčitka smerovala priamo ku vtedajšiemu kandidátovi a dnes k špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. Laicky zdravý rozum totiž hovorí, že takú pozíciu, ako je funkcia špeciálneho prokurátora, by mal kandidát obhajovať s vyššou podporou, akú mal v predchádzajúcej voľbe, keď bol zvolený so širokou podporou prakticky naprieč celého politického spektra (pozn. red.: správne má byť "celým politickým spektrom"), teda koaličných aj opozičných strán, a aj s podporou širokej odbornej a laickej verejnosti. Pretože potom už tí, ktorí dotyčného kandidáta v minulosti podporovali, môžu hodnotiť aj prácu a aj výsledky opätovne kandidujúceho.
Asi sa zhodneme, že funkcia špeciálneho prokurátora by mala byť funkcia apolitická. Avšak verejne známymi sú fakty, že pána Kováčika podporovali v minulosti prakticky všetky politické strany. A aká bola situácia v máji 2014 po zhodnotení výsledkov jeho päťročnej práce? Bola proti nemu nastavená podstatná časť opozície, ale čo je podstatnejšie, bola proti nemu nastavená aj verejnosť, odborné organizácie, občianske združenia. Ja som dodnes presvedčený, že sám špeciálny prokurátor pán Kováčik mal podstúpiť sebareflexiu a kandidatúru minulý rok vôbec nemal podávať. Mohli sme si také situácie, akú zažívame aj dnes, všetci ušetriť.
Už minulý rok som upozorňoval vo svojom vystúpení, že za 10 rokov pôsobenia pána Kováčika s ním nebola zviazaná žiadna odhalená korupčná politická kauza alebo škandál. Podľa dostupných informácií pán Kováčik za obdobie 10 rokov riešil spolu 110 káuz a drvivú väčšinu z nich zastavil. Čo by mohlo byť aj v poriadku a nie je to nutný dôvod na spochybňovanie. Problémom je však to, že medzi tými kusmi prípadov, pri ktorých podal obžalobu, nebola ani jedna veľká politická korupčná kauza, a to je povšimnutiahodné, smutné a zároveň tragické, pretože práve špeciálna prokuratúra by mala byť garantom vyšetrovania, ale aj stíhania korupčných káuz.
Napriek týmto všeobecne známym faktom, napriek vážnym prešľapom a nezvládnutým kauzám bol pán Kováčik 15. mája minulého roka opätovne zvolený za špeciálneho prokurátora. Dostal dokonca 92 hlasov, takže zaňho okrem poslancov vládneho SMER-u, ktorí ho verejne podporovali, zahlasovali aj niekoľkí jedinci z opozície. Pán Kováčik dostal teda šancu na to, aby zvrátil nedôveru, ktorá sa voči nemu vytvorila, a dnes už aspoň čiastočne môžeme hodnotiť, ako sa tejto svojej šance, ktorú dostal pred rokom, chopil.
Najprv si ale pre osvieženie pamäte pripomeňme niektoré z tých najväčších káuz, pre ktoré bol už v máji 2015 pre mnohých ľudí na Slovensku včítane mňa neprijateľný.
26. novembra 2007 v tzv. kauze Olejári zastavil špeciálny prokurátor trestné stíhanie voči Tiborovi Farkasovi a Petrovi Olgyayovi. Polícia ich stíhala pre trestné činy založenia zločineckej skupiny a krátenie dane a poistného v kauze tzv. olejárskej mafie. "Vyšetrovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím Dušana Kováčika, pretože sa javilo ako predčasné," povedala vtedy hovorkyňa Dobiášová. Pán Kováčik zastavil stíhanie aj napriek nesúhlasu dozorujúceho prokurátora Vladimíra Turana. Ten na protest žiadal, aby bol odvolaný z prípadu. Dušan Kováčik to navyše robil v čase, keď bol pán Turan práceneschopný, pričom tvrdil, že svoj postoj niekoľkokrát prekonzultoval aj s dozorujúcim prokurátorom.
A namieste je potom otázka, z akého dôvodu pán Turan ako reakciu žiadal po tomto kroku svoje odvolanie z prípadu? Stíhaný Farkas s Olgyayom navyše neboli podľa polície pešiaci. V rámci Olejárov sme mali zadefinovaných päť úrovní riadenia. V tzv. južnej vetve boli na štvrtom stupni, čo bola druhá najvyššia úroveň. "Zastavenie trestného stíhania nám výrazne skomplikovalo dôkaznú situáciu proti celej štruktúre na južnom Slovensku," to je citácia jedného z vyšetrovateľov.
Policajti boli tak nahnevaní, že dňa 7. januára 2008 podali na Generálnu prokuratúru podnet, aby preskúmala rozhodnutie špeciálneho prokurátora, a vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka im vyhovel. 3. marca 2008 Kováčikove rozhodnutie o zastavení trestného stíhania zrušil. Dozorujúci prokurátor následne súhlasil, že bude v prípade pokračovať. Pán Kováčik 20. novembra 2009 trestné stíhanie opäť - a teraz už definitívne - zastavil. A v tom čase bol dozorujúci prokurátor Turan na dovolenke, prosím pekne.
Vyšetrovací spis v kauze Olejári mal v tom čase 27-tisíc strán, len prepisy z odposluchov zabrali 17 šanónov. Polícia celkovo obvinila 88 ľudí a v prípade 21 z nich bolo trestné stíhanie zastavené. Pán Kováčik však osobne takto rozhodol len o Farkasovi a o Olgyayovi.
Druhá veľká kauza: kauza Veľký Slavkov.
26. februára 2008, v čase, keď bolo členom vládnej koalície HZDS, polícia obvinila bývalých námestníkov, riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislava Brízu a Helenu Osuskú, obidvaja boli nominanti HZDS, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vyšetrovateľ ich začal stíhať pre prevody lukratívnych pozemkov v rôznych častiach Slovenska vrátane Veľkého Slavkova, ku ktorým sa cez reštituentov dostali podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi. Brízu polícia podozrievala aj z antidatovania zmlúv a vydierania zamestnancov fondu, ktorým sa mal vyhrážať, že ak neodsúhlasia prevod pozemkov na konkrétnych reštituentov, prídu o zamestnanie. Dušan Kováčik niekoľko mesiacov po tom, ako ho parlament druhýkrát zvolil za špeciálneho prokurátora, zastavil trestné stíhanie voči Helene Osuskej. Kováčikovo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania voči Osuskej zrušil vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka mimoriadnym opravným prostriedkom.
Tretia kauza: kauza korupcia v Železniciach Slovenskej republiky.
27. októbra 2009, v čase, keď bola najsilnejšou stranou vládnej koalície strana SMER, polícia obvinila z korupcie pri verejnom obstarávaní na Železniciach, ktoré vtedy ovládali nominanti strany SMER, spolu 5 ľudí. Vyšetrovateľ začal stíhať regionálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky vo Zvolene, zhodou okolností menovca špeciálneho prokurátora, Jaroslava Kováčika a zástupcov štyroch firiem, ktorý mal za 5-percentnú províziu dohadzovať lukratívne štátne zákazky. Polícia obvinila aj riaditeľa Centra logistiky a obstarávania Železníc Slovenskej republiky Milana Mikluša, ktorý má blízko k mecenášom SMER-u Vladimírovi Poórovi a Miroslavovi Výbohovi. Vyšetrovateľ začal Milana Mikluša stíhať spolu s Jaroslavom Kováčikom, vedúcou oddelenia centra a dvoma podnikateľmi z machinácie pri verejnom obstarávaní. Polícia sledovala Jaroslava Kováčika, ktorý išiel údajne Milanovi Miklušovi do Bratislavy odovzdať časť provízie zo zmanipulovaných tendrov. Vyplácanie "sponzorského" za vopred dohodnuté zákazky najskôr pred vyšetrovateľom potvrdil aj jeden zo subdodávateľov železníc.
Dozorujúci prokurátor Juraj Novocký navrhoval pre Jaroslava Kováčika a Milana Mikluša väzbu pre obavy z ovplyvňovania svedkov a pokračovania v trestnej činnosti. Dva dni po vznesení obvinenia však poslal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý nemal s prípadom nič spoločné, špecializovanému súdu fax, že berie návrh dozorujúceho prokurátora Juraja Novockého späť. "Dôvod nepoznáme," povedala vtedy hovorkyňa polície Dobiášová. A opäť, čuduj sa svet, aj v tomto prípade bol dozorujúci prokurátor Juraj Novocký na dovolenke.
Dôležitejšie však je to, že po jeho rozhodnutí nestíhať Jaroslava Kováčika s Milanom Miklušom väzobne sa čiastočne zmenila aj dôkazná situácia. Spomínaný podnikateľ napríklad zmenil výpoveď, keď tvrdil, že pod pojmom sponzorské už nemyslel úplatky pre manažérov Železníc Slovenskej republiky, ale peniaze pre železničné odbory a športový klub. Polícia síce zaistila v Miklušovej kancelárii niekoľko obálok s peniazmi, no nepodarilo sa jej preukázať, že mu ich priniesol Jaroslav Kováčik. Milan Mikluš napokon z kauzy vyviazol bez trestu. Jaroslava Kováčika však Špecializovaný trestný súd už trikrát odsúdil za prijímanie úplatku. Pôvodne bol pritom Kováčik podozrivý, že zobral provízie vo výške 10-tisíc eur, súd mu však preukázal len úplatky za 5 600 eur. Nakoniec dostal 4 roky nepodmienečne a peňažný trest 6 500 eur.
Vzhľadom k verdiktu súdu v prípade Jaroslava Kováčika, ktorý bol nakoniec predsa len odsúdený, je otázka spochybnenia rozhodnutia špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika nevziať svojho menovca v roku 2009 do väzby a aj otázka, či nekonal v tomto prípade špeciálny prokurátor účelovo, keďže išlo o nominanta SMER-u, absolútne namieste.
Štvrtá veľká kauza: kauza financovania politickej strany SMER.
6. decembra 2012 bolo vydané asi najviac kontroverzné rozhodnutie Dušana Kováčika, a síce rozhodnutie, ktorým zrušil uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania v kauze utajených sponzorov strany SMER. Bolo tým zabránené tomu, aby zmluvu medzi podnikateľom Ľubomírom Blažkom a bývalým koordinátorom volebnej kampane SMER-u Fedorom Flašíkom preskúmali odborníci z oblasti grafológie. Zároveň týmto rozhodnutím bolo znemožnené tomu, aby preverili nahrávku s hlasom podobným Robertovi Ficovi špecialisti z kriminalisticko-expertízneho ústavu polície. Oba tieto úkony mali policajti v pláne vykonať, ale dodnes sa nevykonali. Napriek tomu, že som presvedčený, že všetkým prítomným v tejto sále a zároveň drvivej väčšine Slovenska je známe, o čo v prípade podozrenia z podvodného financovania strany SMER ide, pripomeniem, že sa jednalo o prípad, keď z kópie zmluvy, ktorá bola zverejnená médiami v lete 2010, vyplýva, že podnikateľ Ľubomír Blaško mal za 32 mil. korún, ktoré daroval SMER-u, dostať miesto na kandidátke strany štátneho tajomníka a funkcie v energetike a na železniciach.
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik nevzal do úvahy ani originál zmluvy medzi Ľubomírom Blaškom a Fedorom Flašíkom, ktorú doručil na políciu vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Zo zvukového záznamu predmetnej nahrávky vyplýva, že utajení sponzori naliali do SMER-u mimo oficiálneho účtovníctva minimálne 75 mil. korún. Hlas podobný premiérovi Ficovi zároveň na nahrávke tvrdí, že peniaze zohnal vlastnou hlavou. Nepomohlo ani to, že paralelné a nečestné financovanie strany SMER cez médiá potvrdil aj zakladajúci člen strany SMER Bohumil Hanzel, ktorý demonštratívne odniesol údajné dôkazy na švédsku ambasádu. Napriek tomu, že verejne obvinil niektorých predstaviteľov strany SMER a ich údajných sponzorov z nečestných praktík a paralelného financovania, títo naňho nikdy nepodali trestné oznámenie. Z "rodinných dôvodov" sa Bohumil Hanzel veľmi rýchlo z kauzy následne stiahol. Podotýkam, že obálka s údajnými dôkazmi je dodnes na švédskej ambasáde. Viem to, lebo som si to priamo na švédskej ambasáde overil.
Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika to však po vydaní jeho rozhodnutia v decembri 2010 až dodnes už vôbec nezaujímalo.
Piata veľká kauza: kauza Gorila, o ktorej dnes hovoríme a o ktorej bude reč.
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik dlhodobo dozoruje aj megakauzu Gorila. Áno, Gorila je otrasné svedectvo nielen o korupcii pri privatizácii počas druhej Dzurindovej vlády, z ktorej sú podozriví vtedajší nominanti a predstavitelia strany SDKÚ, ako to dnes niekoľkokrát povedal kolega poslanec Blaha zo SMER-u, ale sú aj svedectvom, ale je to aj svedectvo o kupovaní politikov a štátnych úradníkov a nominantov strany SMER finančnou skupinou a svedectvo o mnohých ďalších špinavostiach, či sa to kolegom zo SMER-u páči, alebo nie.
Podľa vyjadrenia Toma Nicholsona, ktorý priniesol prvýkrát spis Gorila na políciu už v lete 2009, Dušana Kováčika, ktorý ho vtedy vypočúval, už vtedy nezaujímala podstata, teda korupcia, alebo kupovanie politikov, ale zaujímalo ho to, kto vyniesol spis Gorila. Nicholson sa napríklad pýtal, odkedy má spis, kto mu ho dal, a zaujímalo ho len to, aby chytil a potrestal takpovediac zradcu, takto opísal priebeh výsluchu Tom Nicholson. A to bolo všetko.
A až po zverejnení spisu na internete v decembri 2001, keď už bol mediálny tlak aj tlak verejnosti enormný, umožnil opätovné začatie vyšetrovania. Avšak stagnáciu vyšetrovania je možné badať hlavne po marcových voľbách 2012, a len málo ľudí na Slovensku, ak takí vôbec existujú, dnes žije v nádeji, že tento najväčší korupčný škandál v histórii Slovenska sa niekedy vyšetrí.
Ku kauze Gorila sa ešte v mojom vystúpení vrátim, nakoľko, ako som už povedal v úvode, práve kvôli postupu a čudným krokom špeciálneho prokurátora Kováčika v tejto kauze sme dnešnú mimoriadnu schôdzu zvolali.
Šiesta veľká kauza: kauza tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby.
Je to kauza, o ktorej netreba asi veľa rozprávať, a je to kauza, ktorá bola v tichosti vo februári tohto roka zastavená. Jednalo sa a stále sa aj jedná o vážne podozrenia z nezákonných prevodov hnuteľného aj nehnuteľného majetku Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády.
Správa o tomto škandále prenikla na verejnosť zhruba pred dvoma rokmi a necelé dva roky sa akože vyšetrovalo. Naša skepsa spred dvoch rokov, keď sa tá kauza akože vyšetrovala a začala vyšetrovať, sa ukázala teraz ako opodstatnená. Už vtedy podľa vyjadrenia samotného autora správy bývalého zástupcu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Vladimíra Suchodolinského, keď bol vypovedať, znova sa zopakovala situácia, ktorú som spomínal v súvislosti s Gorilou a výsluchom novinára Nicholsona, ktorý absolvoval u Dušana Kováčika. Podstata kauzy, to znamená, podozrenie z rozkrádania majetku na ministerstve obrany nikoho vôbec nezaujímalo. Viac ich zaujímalo, prečo to vyšetrovali, kto sú jeho spojky a podobne. Predvolaný na výsluch bol aj novinár Nicholson, ktorý napísal o tunelovaní blog.
Ako som už uviedol, kauza bola napriek jasným faktom a dôkazom vo februári vyšetrovateľom zastavená, s čím sa vraj stotožnil aj dozorujúci prokurátor Varga, ktorý je podriadený špeciálneho prokurátora Kováčika. No ja ju nepokladám za ukončenú a v zmysle zákona o prokuratúre podávam spolu s bývalými dôstojníkmi Vojenskej spravodajskej služby pánom Suchodolinským a Mackom na Generálnu prokuratúru podnet na prešetrenie zákonnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora.
A ešte jedna vec sa vtedy udiala, dámy a páni, tak si ju pripomeňme, a síce to, že kľúčovému svedkovi, ktorý vyšetrovanie tunelovania Vojenskej spravodajskej služby naštartoval, bývalému riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby Romanovi Mikulcovi, sa tá vec udiala. Niekoľko dní po prevalení kauzy tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, presne 21. 6. 2013, nariadil policajný vyšetrovateľ prehliadku Mikulcovho auta pre údajné podozrenie zo sabotáže a z ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, ale aj unikaní do denníkov SME a Nový Čas.
Na druhý deň zastavila Romana Mikulca policajná hliadka, jeden z vyšetrovateľov si nasadil gumené rukavice a začal hľadať. Citujem Mikulca: "Na zadnej strane sedačky spolujazdca je vrecko, keď tam prvýkrát strčil ruku ,nenašiel nič. Jeden z policajtov na to reagoval slovami: "Chlapci, to sa mi nezdá, poďme ešte raz." Druhý pokus už bol úspešný. Po nejakých troch alebo štyroch minútach intenzívneho ošúchania povedal, že tam niečo cíti. Odrazu vytiahol akúsi pamäťovú kartu a hodil ju na sedadlo."
Podľa jeho slov sa vyšetrovatelia evidentne uspokojili. Odišli na obed, pričom povedali kolegom, aby to dokončili. A až potom sa začala štandardná prehliadka auta, to znamená kufor a ďalšie priestory. Polícia zaistila aj dokumenty s logom Vojenskej spravodajskej služby, ktoré vybrala z auta tak, aby ich bolo dobre vidno aj na kamere. Celú akciu totiž monitorovala televízia Markíza a iné médiá, ktoré boli "čiste náhodou" prítomné. Ostentatívna prehliadka, ktorá trvala približne 6 hodín, pôsobila ako demonštrácia sily, pričom prehliadku v byte Romanovi Mikulcovi v tom čase nevykonali. Prečo ju nevykonali?
Už vtedy som vyjadril presvedčenie, že zo strany polície a terajšieho vedenia Vojenskej spravodajskej služby išlo o zastrašovanie kľúčového svedka pri kauze tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, a som o tom presvedčený dodnes.
Škoda, že pán špeciálny prokurátor odišiel, lebo som mu chcel položiť niekoľko otázok, ale napriek tomu ich tu prednesiem a snáď sa k nemu dostanú.
Predtým ešte pár faktov. Polícia následne Romana Mikulca zadržala a umiestnila ho do cely predbežného zadržania. Na pamäťovej karte , ktorú vytiahol z jeho auta jeden z vyšetrovateľov, sa vraj nachádzali tajné informácie.
Romana Mikulca vzápätí obvinili z ohrozenia dôverné a vyhradené skutočnosti, dámy a páni, čiže už nie zo sabotáže, tá sabotáž tam bola len na to, aby ho mohli jednoducho zabachnúť na 24 hodín, aj jeho a ešte aj Katarínu Svrčekovú. K tomu sa dostanem.
Roman Mikulec strávil v cele predbežného zadržania približne 24 hodín. Keď si pýtal lieky na tlak, ktoré mal predpísané, policajti, ktorí ho predviedli na výsluch, sa vyjadrili, že do rána vydrží. Odvtedy je stíhaný na slobode, viackrát bol vypovedať k údajnému úniku utajovaných skutočností, aj k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby. Mal pritom rovnaký pocit ako Vladimír Suchodolinský, že vyšetrovateľovi pripravoval otázky opätovne niekto úplne iný, niekto, kto nemal záujem a nemá záujem, aby sa vyšetrilo samotné tunelovanie, ale má enormný záujem, aby zistil, ako sa informácie dostali na verejnosť.
Dámy a páni, ako som už spomenul, ešte niekto bol vtedy s Romanom Mikulcom zadržaný a obvinený a strávil s ním, nie teda s ním, ale v samostatnej cele, 24 hodín v chladnej cele predbežného zadržania, a to bola bývalá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby Katarína Svrčeková, ktorá sa neprevinila vôbec ničím, len tým, že bola priateľkou bývalého šéfa tajných.
Nové vedenie Vojenskej spravodajskej služby ju používalo doslova ako baranidlo a cez ňu sa vyvršovalo na Romanovi Mikulcovi a mstilo sa bývalému riaditeľovi Vojenskej spravodajskej služby. Šikanovali ju, ubližovali jej, a keď už bola situácia z jej strany absolútne neúnosná a nedalo sa to vydržať, rozhodla sa vystúpiť na tlačovej besede, lebo už nevedela, čo má robiť, nikto jej nepomohol. Nepomohol jej náčelník Generálneho štábu, nepomohol jej minister obrany, nepomohol jej premiér, nepomohol jej opozičný predseda osobitného kontrolného výboru na činnosť Vojenského spravodajstva. Nikto jej nepomohol.
Výsledkom jej vystúpenia na tlačovej besede bolo to, že bolo na ňu podané najprv trestné oznámenie zo strany náčelníka Generálneho štábu, ktoré bolo, samozrejme, neskôr zamietnuté a zmetené zo stola, a potom táto represívna akcia, kedy ju aj s Romanom Mikulcom za prítomnosti médií, za všeobecného poníženia zastavili, prehliadali. A o tom, akým spôsobom ju potom predviedli na výsluch, akým spôsobom ju vylákali z bytu, akým spôsobom si ani ona nemohla vziať lieky a čo sa dialo ďalej, vám pre zachovanie vášho duševného zdravia nebudem tu ani rozprávať.
A to dievča napriek tomu, že jej všetci hovoríme a všetci ju nazývajú dôstojníčkou, bývalou dôstojníčkou Vojenskej spravodajskej služby, bolo obyčajné alebo je obyčajné mladé dievča, ktoré pracovalo na protokole Vojenskej spravodajskej služby. A bola to priateľka, partnerka agenta alebo dôstojníka, ktorý odhalil tunelovanie.
Dámy a páni, asi viete, kam smerujem, bolo to mimoriadne smutné, bolo to mimoriadne ponižujúce a bolo to mimoriadne smutné a ponižujúce za asistencie, za koordinácie, za posvätení špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Pretože Dušan Kováčik sa pod toto podpísal: Dušan Kováčik nariadil prehliadku, Dušan Kováčik podpísal všetky dokumenty tohto aktu, aj na toto som sa chcel dnes tu v pléne spýtať. Pretože dnes už je Katarína Svrčeková očistená, aspoň čiastočne, napriek tomu, že vyšetrovateľ, o tom by som tiež mohol rozprávať, o tomto vyšetrovateľovi, ju navrhol obžalovať, tak dozorujúci prokurátor jeho návrh neakceptoval. A teraz bude riešená v nejakom priestupkovom konaní, zrejme aby si niekto aspoň ako-tak zachoval tvár, ale nezachová si tú tvár, dámy a páni. Najprv sabotáž, ostentatívne zadržanie, prehliadka, predvedenie na výsluch, cela predbežného zadržania a následne očistenie. Hocikomu sa to môže stať, dámy a páni, hocikomu z vašich príbuzných, známych.
Škoda, že tu nie je pán špeciálny prokurátor, lebo by som sa ho spýtal, že či aj dnes si stojí za tým svojím podpisom a za tým postupom, ktorý bol zvolený.
Ale položil by som mu druhú otázku, vážnejšiu, a položím ju verejne a chcem sa ho spýtať, že či je pravda, že deň pred týmto zásahom prebehlo na Vojenskom spravodajstve stretnutie, ktorého sa zúčastnil riaditeľ Vojenského spravodajstva, súčasný, pán Skuhra, policajný prezident pán Gašpar a špeciálny prokurátor pán Kováčik. Rád by som poznal odpoveď na túto otázku, či toto stretnutie prebehlo, a ak prebehlo, tak čo bolo témou tohto stretnutia.
Dámy a páni, ešte by som sa chcel vrátiť k dnešnému vystúpeniu špeciálneho prokurátora pána Kováčika, k tomu, o čom hovoríme, pár poznámkami.
Špeciálny prokurátor odignoroval dva branno-bezpečnostné výbory, na rokovanie Národnej rady dnes prišiel. Povedal pár základných údajov o tom, že vypočul a zbavil mlčanlivosti bývalého riaditeľa SIS Karola Mitríka, a preto údajne nepotreboval a nepotrebuje zbaviť mlčanlivosti toho súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby pána Valka. O tom si môžeme myslieť všeličo, ale v poriadku.
Pre mňa je však rozhodujúce, že nevysvetlil, prečo nezbavil mlčanlivosti kľúčového svedka agenta Holúbeka, ktorý bol priamym svedkom udalostí odohrávajúcich sa v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici. Podľa medializovaných informácií, a dnes ich pán špeciálny prokurátor nepoprel, zaslal vyšetrovací tím žiadosť o zbavenie mlčanlivosti pána Holúbeka, Petra Holúbeka, riaditeľovi SIS Jánovi Valkovi a toto zbavenie mlčanlivosti zablokoval práve dozorujúci prokurátor Dušan Kováčik, ktorý nezáujem vypočuť kľúčového svedka kauzy zdôvodnil tým, že, citujem: "Cieľom vyšetrovania nie je zistiť, kto je autorom materiálu, či príslušníci SIS, alebo niekto iný, ale či skutočnosti uvedené v tomto materiáli sa stali, a ak áno, či zakladajú podozrenie z niektorého z trestných činov a či tieto činy spáchala konkrétna osoba."
To je, dámy a páni, niečo tak neuveriteľné, tak absurdné, a povedal by som, až tak drzé takéto niečo povedať. Tak tu existuje človek, o ktorom sa verejne hovorí, že bol priamym svedkom zadokumentovávania tejto kauzy, a špeciálny prokurátor v pozícii dozorujúceho prokurátora povie, že nie je dôležité, resp. že nie je cieľom zistiť, že kto je autorom materiálu, a on nepokladá za dôležité spýtať sa toho, kto ten materiál spracoval, že či sa to naozaj stalo, a keď áno, tak akým spôsobom. Tak potom koho sa chce pýtať?
Dámy a páni, špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mal rok na to, aby tu nedôveru, ktorú voči nemu značná časť politických predstaviteľov, ale aj verejnosti, či už laickej, alebo odbornej, vzniesla pred rokom v máji 2014, aby túto nedôveru vyvrátil. Ale, kolegyne, kolegovia, vás presvedčil za ten rok pán špeciálny prokurátor? Lebo mňa osobne presvedčil, ale presvedčil ma v tom, že jeho zvolenie 15. 5. 2014 za špeciálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky bolo vážnou chybou, ktorú ste, ctení kolegovia a kolegyne, spravili.
Dámy a páni, táto mimoriadna schôdza je, alebo mala by byť, o špeciálnom prokurátorovi a o jeho postupe v kauze Gorila, ale mala by byť v prvom rade aj o vládnej strane SMER. Pretože podľa medializovaných prieskumov sa najviac obyvateľov Slovenska obáva vplyvu oligarchov. A táto obava je implicitne nielen o tom, že oligarchovia majú vplyv, ale hlavne o tom, že sú beztrestní. Gorila je ukážkový príklad kauzy, v ktorej môžeme vidieť súčinnosť oligarchov, politikov a orgánov činných v trestnom konaní, ktorí vytvorili spolu skupinu, ktorá sa správa ako organizovaná kriminálna skupina.
Dámy a páni zo SMER-u, musím vám to na záver explicitne povedať, práve vďaka vám a práve vďaka vášmu isteniu a isteniu vášho predsedu Roberta Fica má špeciálny prokurátor Dušan Kováčik opozíciu takpovediac na háku. Je to výsledok vašej voľby pred rokom, ale je to aj výsledok vašich krokov a postojov pri akejkoľvek iniciatíve niektorých opozičných poslancov aspoň trochu pohnúť s takými kauzami, ako je kauza Gorila, ale nielen tá, smerom k ich vyšetreniu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2015 13:59 - 14:01 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán špeciálny prokurátor, ja som si vypočul vaše vystúpenie, dosť sa opakujeme v tých faktických poznámkach. Ja tiež nerozumiem, že prečo ste toto všetko, čo ste tu dnes predniesli, neprišli povedať nám na výbor. Aký je rozdiel medzi rokovaním branno-bezpečnostného výboru a rokovaním pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Ja tam nevidím žiaden rozdiel.
Vy ste nás dokonca informovali aj o určitých krokoch a o určitej stratégii, ktorú ste vykonali, napríklad o tak závažnom kroku, že bol vypočutý bývalý riaditeľ SIS pán Mitrík. Prečo ste toto neprišli povedať na výbor? Takisto ste vylíčili, koľko trestných konaní v Gorile bolo dodnes vykonaných: 650 výsluchov svedkov, 297 dožiadaní. Toto všetko ste mohli prísť a mali ste to prísť povedať na výbor.
Ale musím povedať, tak isto ako moji predrečníci, že ste sa vyhli medializovaným informáciám o vysvetlení medializovaných informácií o tom, že prečo ste nezbavili mlčanlivosti pána Holúbeka ako kľúčového svedka kauzy. Pretože tieto informácie ja osobne pokladám za kľúčové, nie to, či bol vypočutý pán Mitrík, alebo nebol vypočutý. A ja som presvedčený, že o tomto ste možno v utajenom režime na branno-bezpečnostnom výbore mohli, mali a boli povinný nás informovať.
Mňa osobne ste nepresvedčili, pán špeciálny prokurátor, o vašej úprimnej snahe, aby bola Gorila vyšetrená.
A jednu poznámku si dovolím ešte na koniec. Ste povedali, že vy vlastne nechcete sa stať súčasťou politického boja, preto ste neprišli na výbor a preto ste prišli až sem. Ja si práve myslím, že týmito krokmi, ktoré ste urobili, ste sa súčasťou toho politického boja stali a stali ste sa tou súčasťou celkom dobrovoľne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.5.2015 13:26 - 13:30 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to návrh zákona o cestnej premávke, ktorý obsahuje tri vylepšenia, je apolitický a navýsosť odborný.
Po prvé, návrh zákona zavádza možnosť tzv. prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, tzv. ŠPZ, zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na nové motorové vozidlo za predpokladu, že majiteľ nezmenil bydlisko alebo sídlisko do iného okresu.
Táto zmena ušetrí určité finančné prostriedky v situácii, keď majiteľ predá svoje staré vozidlo a kúpi si nové. Procesne je to vyriešené aj tým spôsobom, ak je tam určitá doba medzi zakúpením nového vozidla a predajom starého vozidla, kedy polícia v zmysle návrhu zákona by uložila, uskladnila tú ŠPZ-ku majiteľa a potom mu ju za poplatok vydala, keď si kúpi nové vozidlo. Táto časť návrhu zákona bude mať aj drobný ekologický benefit.
Druhá zmena je zavedenie takého pravidla, aby platnosť tzv. dočasnej značky, resp. tabuľky s evidenčným číslom vozidla prideľovanej predajcami novovyrobeným vozidlám alebo novokúpeným vozidlám, ktoré dosiaľ neboli evidované, bol nie jeden rok, ako je tomu v súčasnosti, ale desať rokov.
Tým sa nemyslí to, že by človek, ktorý si zakúpi nové vozidlo, mohol jazdiť desať rokov na tú dočasnú značku, môže naďalej jazdiť len jeden rok. Ale myslí sa tým to, že predajcovia, ktorí disponujú týmito dočasnými tabuľkami, ich budú môcť používať desať rokov. Dnes, keď ich nepoužijú, tak po roku ich musia vrátiť, tieto sú zlikvidované a musia si zakupovať značky nové. Týmto sa ušetria finančné prostriedky a zníži sa administratívna náročnosť v procese práve predaného motorového vozidla.
No a tretia zmena, ktorú predkladáme, a tú pokladáme za najdôležitejšiu, je zavedenie jednotnej sadzby správnych poplatkov pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla bez ohľadu na výkon motora.
Máme za to, že prvý zápis držiteľa motorového vozidla je rovnaký administratívny úkon bez ohľadu na to, aké auto je zapisované, bez ohľadu na výkon motora, preto niet dôvodu diferencovať výšku správnych poplatkov do pásiem v závislosti od výkonu motora. Tu treba povedať, že toto neplatilo vždy, toto je vec, ktorá sa zaviedla a je v príkrom rozpore napríklad aj s opatrením, ktoré sa nazývalo tzv. šrotovné, pretože zatiaľ čo šrotovné malo podporiť predaj nových áut, tak tuto jednoducho tá podpora je práve opačná, pretože pri prepise starého auta toto pravidlo neplatí.
Dámy a páni, ako som povedal, návrh zákona je apolitický a dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2015 18:03 - 18:05 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok, Štefan, nekonáte slobodne, všetci traja nekonáte slobodne a pravda raz vyjde najavo, to po prvé.
Po druhé si ma vyzval alebo teda si sa ma spýtal, že či sa vzdám mandátu, keď kandidát Žilinka nedostane 60 hlasov. Prečo by som to robil, preboha? Čo to je za absurdná požiadavka, čo ja mám zodpovedať za to, že kto bude akým spôsobom hlasovať? A ty sa kedy vzdáš mandátu, keď bude mať pani Crkoňová koľko hlasov? Keď bude mať 82, tak sa vzdáš mandátu za to, že dvoch poslancov SMER-u si nepresvedčil? Alebo kedy sa, čo sú to za sprostosti, však trošku sa počúvaj, čo rozprávaš.
Na záver by som chcel ešte povedať, že ma trochu prekvapuje tvoj slovník, lebo ja ťa mám zafixovaného ako bohabojného človeka a katolíka, a ty tu nadávaš ľuďom do svíň a do prasiat a do špín a robíš to síce sofistikovaným spôsobom, Štefan, ale na to sú tu iní poslanci, na to som tu trebárs ja (smiech v sále a potlesk), ja si to môžem dovoliť povedať. Ja hovorím takým slovníkom, aký voliči odo mňa očakávajú, ale, prepáč, ty, Štefan, to sa budeš že štyri nedele spovedať za toto, čo si tu vyviedol počas tohto vystúpenia a počas tých predchádzajúcich vystúpení, neblázni, lebo bude z teba ešte väčší liberál než je hocikto iný.
A poslednú vec, čo chcem spomenúť, prosím ťa pekne, ten tvoj argument, že treba ísť voliť, však je navyše ešte aj pekná, ako to bolo čo? To akože toto je tvoje kritérium, že treba zvoliť kandidátku, lebo že navyše je ešte aj pekná? Ešte to keby si mi dovysvetlil, lebo to alebo teda doma to možno budeš vysvetľovať, neviem teraz.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2015 17:33 - 17:48 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dnešné rokovanie o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu nie je vôbec o korektnej a demokratickej voľbe človeka, ktorý by mal kontrolovať hospodárenie a pričiniť sa o to, že sa bude menej rozkrádať a zlodeji z radov politikov a ich nominantov, ktorí parazitujú na štáte a vyciciavajú občanov Slovenska, budú trestaní a budú potrestaní. Toto dnešné rokovanie je o perfídnom pláne Roberta Fica rozhádať opozíciu a zvoliť si na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu svojho lojálneho človeka, ktorý neskontroluje nikoho a nič, tobôž už nie smerákov a ich nominantov.
Zároveň je to snaha Roberta Fica odkloniť mediálnu pozornosť aj pozornosť verejnosti od smeráckych megaškandálov a katastrofálnych smeráckych chýb, ktorých svedkami sme boli počas krátkeho minulého obdobia. Od kšeftov v zdravotníctve, ale aj od ožobráčenia drobných, poctivých živnostníkov a ich rodín smeráckym oligarchom, zakladateľom a zároveň jedným z majiteľov strany SMER a osobným priateľom Roberta Fica pri svinstve s názvom Váhostav, ale aj od hrubej chyby, ktorá potom nasledovala. Mám na mysli to, čo Robert Fico v panike v súvislosti s následným odvolávaním opozičného podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa stváral. Avšak Robert Fico sa však už po niekoľkýkrát veľmi mýli. Dnes už vieme a konkrétne aj z niekoľkých posledných prieskumov politických preferencií a nálad obyvateľstva, že megaškandál Váhostav SMER poškodil a obdobne ho poškodí aj táto voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo práve tým, čo sa tu deje a čo sa udeje, sa explicitne dokáže a ukáže, že Robert Fico nemá záujem o kontrolu. Z tohto hľadiska je úplne jedno, či sa opozícia celá do nohy zúčastní alebo nezúčastní na hlasovaní, teda úplne komplet, alebo či pár jedincov len verbálne podporilo kandidáta opozície pána Žilinku a na protest proti smerákmi režírovanému divadlu sa tejto voľby nezúčastnia, lebo to tak cítia. To je pre túto chvíľu úplne nepodstatné.
Podstatné je niečo iné a to je spoločný postup, na ktorom znova preukážeme schopnosť spolupracovať a na ktorom ukážeme, že sa navzájom akceptujeme, že sa proste nerozhádame ani teraz, ani v budúcnosti. Lebo je pravda, že takmer celé tri roky fungovala pomerne úspešne taktika Roberta Fica servírovať opozíciu ako hašterivý a roztrieštený spolok deliacich sa strán, ktorý vylučuje vznik reálnej protismeráckej a protizlodejskej alternatívy. A objektívne treba uznať, že viaceré opozičné politické strany či ich predstavitelia jeho tvrdenia niektorými svojimi krokmi aj podporovali. Ale na jeseň minulého roka sa situácia začala meniť. Smerácka megakauza predraženého CT prístroja spustila vlnu protestov a predstavitelia štyroch strán, SaS, OĽaNO, NOVA a Občania dokázali dostať do ulíc tisícky ľudí. Vytvoril sa verejný tlak, padol predseda parlamentu Paška, padla ministerka zdravotníctva Zvolenská a padli aj ďalší významní nominanti SMER-u. Z tejto počiatočnej spolupráce sa postupne stala trvalá spolupráca troch opozičných strán SaS, OĽaNO a NOVA, lebo Alojz Hlina sa neskôr pridal ku KDH. Treba povedať, že táto spolupráca beží a úspešne funguje až dodnes. Tieto tri strany robia spoločné antikorupčné aktivity, zvolávajú mimoriadne schôdze, iniciujú odvolávanie ministrov, vedia sa dohodnúť na spoločných návrhoch ekonomických zákonov.
Nedávno prišlo rozhodnutie prekryť škandál Váhostavu odvolávaním podpredsedu Národnej rady za KDH a to sa ukázalo ako fatálna chyba SMER-u. Opozícia - a teraz už celá opozícia - sa nevídaným spôsobom zjednotila. Solidárne sa za Jána Figeľa postavila, pohrozila odchodom z vedúcich parlamentných funkcií a bolo vymaľované. Robert Fico stiahol uši a ustúpil. A výsledkom bolo navyše to, že premiér v strachu o pár dní veľmi promptne obetoval aj svojho ministra Pavlisa za kšefty s upratovaním pre firmu jeho švagra.
Preto a len preto, dámy a páni, Robert Fico opozícii v snahe opätovne ju rozoštvať podhodil tému voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. A to nezabralo, povedzme si otvorene, nezabralo to. Nielenže sme sa nerozhádali, ale sme sa dokázali dokonca aj korektne dohodnúť na jednom opozičnom kandidátovi pre túto a zároveň aj pre prípadnú nasledujúcu voľbu. Robert Fico bol zahnaný do úzkych a musel použiť zbraň ťažkého kalibru.
Dámy a páni, je dnes skutočnosťou, že premiér a predseda vlády Slovenskej republiky vytvoril zlepenec s troma ľuďmi, ktorí sa doteraz vydávali za opozičných poslancov a opozičných politikov. Výsledkom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude, že sa na čelo Najvyššieho kontrolného úradu postaví človek, o ktorom smeráci predpokladajú, že nikdy nepôjde proti nim a že Najvyšší kontrolný úrad sa rozhodne nepostaví kultúre plytvania, korupcie a beztrestnosti.
Na tomto mieste by sa preto zrejme patrilo vyjadriť sklamanie nad konaním týchto troch tzv. opozičných poslancov, ktorí sa podujali byť klinom do opozičnej jednoty a SMER-u umožnili konať v rozpore so záujmami občanov tejto krajiny. Týmto občianskym záujmom je nezávislá a profesionálna kontrola nakladania s verejným majetkom, nie jeho nekontrolované tunelovanie, ktoré predvádzajú Ficove vlády. Áno, je pravda, že proti Pavlovi Frešovi sa vzbúrili členovia predsedníctva Regionálneho zväzu SDKÚ v Prešovskom kraji a žiadajú ho, aby stiahol kandidatúru pána Mitríka a nerozbíjal jednotu opozície. Je pravda, že mu takpovediac nakladajú vlastní členovia, napríklad na sociálnych sieťach.
Osobne som presvedčený, že za spojením kolegov poslancov Kvasničku a Kuffu nie je to, že obdivujú pani Crkoňovú. Môj odhad je, že je za tým vydieranie alebo ekonomické stimuly, prípadne nejaká kombinácia týchto faktorov. Pravda raz vyjde najavo. (Reakcia z pléna.) A obaja, páni, by ste si mali uvedomiť, že zo všetkého sa nedá vyspovedať. O tom, že kandidátka pani Crkoňová ako bývalá vedúca služobného úradu u ministra školstva Čaploviča je kandidátka SMER-u, nemôže pochybovať žiadny súdny človek. Bude veľmi zaujímavé sledovať ďalšiu dráhu, a aj čo sa bude diať okolo pánov Freša, Kvasničku a Kuffu v budúcnosti, pretože obetovali toho dosť. Pavol Frešo utopil vlastnú stranu ako mača a zvyšní dvaja sa odpálili z kandidatúry svojich materských strán do Národnej rady Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že ich dnes pol Slovenska pokladá za zradcov.
Navyše napríklad spôsob, akým to urobil pán kolega Kvasnička, že podpísal kandidatúru spoločného opozičného kandidáta Žilinku pred nejakým týždňom a potom potichučky podpísal nomináciu smeráckej kandidátky bez toho, aby čo len jedného opozičného poslanca zjednotenej opozície, dokonca čo len jedného kolegu poslanca z vlastnej materskej strany z KDH informoval, tento spôsob je absolútne nedôveryhodný, obzvlášť keď dnes tu vystúpil a tváril sa, že on ju chcel navrhnúť už dva roky, že to bol jeho sen a že o nej uvažoval už dva roky. Takže ja osobne neverím ani jednému z týchto troch pánov. Som presvedčený, že nekonajú slobodne. Som presvedčený, že nám zamlčiavajú určité skutočnosti a že nám nepovedali celú pravdu, lebo ju proste nemôžu celú povedať. A myslím si, že raz sa tú pravdu dozvieme. (Reakcia z pléna.) Čo... Nie na pravde Božej. Skoro sa ju dozvieme, budeš sa čudovať, Štefan, ako skoro sa ju dozvieme.
Čo chcem povedať na záver, je to, že smeráci nás s takýmito hrami nezastavia. Sme skúsenejší a ambícia vytvoriť súčasnej vláde SMER-u, ktorá priviedla Slovensko do nevídaného ekonomického a morálneho úpadku, reálnu alternatívu z pravicových opozičných strán je úprimná. Dohodli sme sa predtým počas uplynulých mesiacov a dohodneme sa aj teraz a dohodneme sa aj v budúcnosti, pretože nám ide o niečo viac ako o nejakú jednu politickú nomináciu alebo nejakú jednu funkciu predsedu NKÚ. A navyše, takéto hry pomôžu k tomu, aby sa opozícia očistila, aby vypustila zo svojich radov a vypudila zo svojich radov oportunistov, aby sa skrátka oddelilo zrno od pliev. A preto si myslím... (Reakcie z pléna.) Nevyrušujte ma, páni poslanci SMER-u, dokážete len zbabelo vykrikovať z lavíc, keď budete niečo mať, tak sa prihláste do faktickej. No... Budem pokračovať. Keď ma ešte jedenkrát budete prerušovať, vám to prečítam od začiatku.
Preto si myslím, že nejaké výrazné sklamanie z postupu troch poslaneckých kolegov, ktorí sa doteraz tvárili ako poslanci opoziční, a dnes už vieme, že nie je tomu tak, by nebolo namieste. Z hľadiska toho, čo chceme dosiahnuť v marci 2016, my chceme predsa urýchliť cestu strany SMER do postupného zabudnutia, podobne ako to bolo v prípade svojho, ako to bolo v prípade svojho času s Mečiarovým HZDS, to bolo veľmi podobné. Takže z toho hľadiska dnes je úplne jedno, že či má opozícia 67 poslancov alebo má 64 poslancov, alebo má 60 poslancov. Je pravda, že v tomto prípade to bude trošku kľukatejšie, ako to bolo s Mečiarom, lebo smeráci majú v rukách celú moc v štáte, majú v rukách jednofarebnú vládu, majú v rukách všetky tri tajné služby, prokuratúru, verejnoprávne a aj niektoré súkromné médiá, všetky kontrolné orgány, po zajtrajšku už budú mať v rukách aj Najvyšší kontrolný úrad, skrátka, majú v rukách úplne všetko, úplne všetky tieto inštitúcie a všetky tieto inštitúcie aj hodne zneužívajú vo svoj prospech a na diskreditáciu svojich opozičných kritikov. Som presvedčený, že postupný proces marginalizácie vládnej strany SMER je nezvratný.
Dámy a páni, na záver chcem uviesť, že strana Sloboda a Solidarita je pripravená spolupracovať, bude spolupracovať a bude si ctiť dohody a všetci naši poslanci, ktorí budú prítomní na voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, odovzdajú svoj hlas spoločnému a jedinému skutočne opozičnému kandidátovi pánovi Žilinkovi.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2015 16:18 - 16:20 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán kolega Kvasnička aj niektorí kolegovia predo mnou, trochu ste si zafilozofovali, ja vám to poviem tak, jak som zvyknutý. Kopa žvástov, pán kolega. Kopa žvástov, čo ste tu predviedli, na mňa toto vôbec neplatí.
Ja som očakával vysvetlenie, prečo ste najprv podpísali spoločnú kandidátnu listinu alebo spoločnú kandidatúru pre kandidáta pána Žilinku a prečo ste bez toho, aby ste to kolegom - teraz už exkolegom z KDH - a aj kolegom z opozície vysvetlili a povedali, prečo ste spravili to, čo ste spravili. A prečo ste nemali v sebe aspoň toľko odvahy a elementárnej úcty ku vlastným kolegom, ktorí vás do tohto parlamentu doviedli, strana, ktorá vás sem doviedla, a takisto ku kolegom v opozícii, prečo ste sa zachovali ako rozbíjač opozície, ako agent SMER-u, ako lokaj SMER-u, ako zradca opozície. To ste mali povedať. A nie to, čo ste tu kvákali, a to, čo ste tu rozprávali. To po prvé.
A po druhé. Kandidátka, kde je 60 podpisov na pozíciu NKÚ, je predo mnou, tam na mieste č. 41 je váš podpis, pán Kvasnička. Ako to je nonsens, tam je váš podpis. Tá kandidátka má dátum 8. mája. Čo sa stalo za ten týždeň alebo za tých 10 dní? Vy tu rozprávate, že pani Crkoňovú poznáte dva roky a mali ste v hlave nejaký sen, dva roky ste ju, kam ste... Čo sú to za sprostosti, prosím vás pekne? Ako čo sa nám tu snažíte nahovoriť? 8. mája alebo kedy ste podpísali kandidatúru pánovi Žilinkovi.
Ja vám neverím. Za tým, čo ste urobili, je niečo iné. A zapamätajte si, zo všetkého sa nedá vyspovedať. Raz sa dozvieme, čo za tým bolo. Je za tým niečo iné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2015 15:34 - 15:36 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil dve poznámky povedať. My volíme predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Ten súčasný, ktorý je tam, pán Jasovský presluhujúci tri roky má 66 rokov. Pán Mitrík má 69 rokov, dámy a páni. On bude mať po skončení volebného obdobia alebo funkčného obdobia 76 rokov. Sedemdesiatšesť rokov! To je niečo tak nezmyselné. To je niečo tak, tak neuveriteľné, nominovať do exekutívnej, manažérskej pozície, to nie je poslanec Národnej rady alebo nejaká reprezentatívna funkcia, to je veľmi náročná manažérska exekutívna funkcia, kde treba kmitať od rána do večera, aspoň to teda by sme mali chcieť, do takejto funkcie nominovať človeka, ktorý budeme mať 76 rokov, je niečo neuveriteľné.
Odmietam výhradu, že kandidát Milan Kňažko kandidoval ako 69-ročný a dostal podporu niektorých opozičných strán alebo pravicových strán, lebo strana SaS sa vtedy zachovala konzistentne. Aj vtedy sme rozprávali, že je to hlúposť a je to absolútny nezmysel. A keď sa urobil nezmysel pri komunálnych voľbách v Bratislave, urobiť ten istý nezmysel tu je podľa mňa absolútne nesprávne.
A druhú poznámku, čo som chcel ešte povedať aj predtým čo som hovoril, ja som podpredsedom strany, kde naozaj sa snažím prihliadať, snažím sa prihliadať na to, čo si myslia naši členovia. Ja som šokovaný, že Pavol Frešo absolútne kašle na to, čo, čo hovoria jeho členovia. Oni, tí členovia si to nezaslúžia. Ja som presvedčený, že za touto nomináciou je niečo iné. To nie je o žiadnej odbornosti, Paľo. Za touto nomináciou je niečo iné. A my sa to raz dozvieme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2015 14:46 - 14:48 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som, mňa zaujala tá časť, kde Igor Matovič adresoval svoju výzvu predsedovi SDKÚ Pavlovi Frešovi, aby stiahol svojho kandidáta Mitríka, a kde ho označil za zradcu. Áno, ja si tiež myslím, že voliči SDKÚ, ktorých je určite ešte stále dosť, si takéto niečo nezaslúžia a nezaslúžia si to ani členovia SDKÚ. Ja prečítam tri reakcie troch členov na sociálnej sieti, ktoré boli adresované priamo Pavlovi Frešovi:
"Vážený pán predseda, nikdy som si nemyslel, že sa za svojho predsedu budem tak hanbiť, vy viete, prečo to robíte, ale nechcel by som byť vo vašej koži. Keď zajtra splníte svoju Ficom naplánovanú funkciu užitočného idiota, tak si zo svojich pár okresných klubov môžete vyškrtnúť aj Ružomberok." Druhý píše: "Aj Stropkov treba škrtnúť." A tretí: "Aj ja v Poprade sa za vás hanbím."
Ja som prakticky vždy volil stranu SDKÚ, keď ešte strana Sloboda a Solidarita neexistovala, a je mi úprimne ľúto, kde Pavol Frešo túto kedysi mocnú stranu, ktorá priviedla Slovensko do Európskej únie a do NATO, kde ju dnes priviedol a akým spôsobom ju ponížil.
Druhá poznámka, ktorú som chcel povedať, je, že mňa tiež mierne pobavilo to, čo tu spomínal Daniel Lipšic, že opozícia, tých 60 hlasov je ešte stále málo, a že sme mali rokovať aj so stranou, ktorú založil Pavol Paška a ktorú financuje zo kšeftov v zdravotníctve. Áno, je to pravda, s touto stranou TIP sme nerokovali, ale koniec koncov ani so stranou Jobbik sme nerokovali, čiže tá výhrada je asi taká istá, ako keby niekto trval na tom, aby sme aj s Jobbikom rokovali o tom, kto bude kandidátom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2015 12:04 - 12:06 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis
Pán kolega Poliačik, ja s tým moc nesúhlasím, že aby sa to vracalo späť alebo aby nejakým spôsobom sa to vracalo na prepracovanie, pretože demokracia niečo stojí. A tie náklady, ktoré vzniknú po schválení, ony určite nejaké budú, ale ja si myslím, že Slovensko ich ustojí, pretože nebude ich znášať veľmi dlho.
Máme desať mesiacov do volieb? Máme. Chceme zmeniť nekompetentné smerácke vedenie tejto krajiny? Chceme. Predložil mladý ambiciózny kolega zo SMER-u podľa neho ambicióznu normu? Predložil.
Podľa mňa je dobré, aby, s prepáčením, táto debilita bola schválená. Z hľadiska budúcnosti Slovenska je to určite dobré a z hľadiska výmeny jeho politickej garnitúry, pretože čím viac takýchto nezmyslov smeráci prijmú, tak tým viacej je tá marcová výmena politického vedenia našej krajiny reálnejšia. Za to nám to predsa stojí, nie?
Ja si pamätám, nedávno, keď ďalší mladý smerácky kolega pán Kolesík išiel akože ochraňovať spotrebiteľov, však to nebolo až tak dávno, a obmedzil ambulantný predaj takým spôsobom, že na niekoľko dní zlikvidoval komplet farmárske trhy a zlikvidoval všetkých zmrzlinárov a celý ambulantný predaj na Slovensku a potom po niekoľkých dňoch tu minister pôdohospodárstva Jahnátek to došiel hasiť a potom sme ten zákon zrušili. Ja si myslím, že aj to bolo správne, že sa udialo. A jednoducho pokiaľ takéto veci sa budú opakovať a bude ich čím ďalej, tým viacej, tak jednoducho za to to stojí.
Takže môj návrh je taký, aby si to kolegovia zo SMER-u, všetci osemdesiati traja, nech si to dohrajú až do konca. Proste, jednoducho nech sa to schváli a čas ukáže, že z hľadiska budúcnosti to bolo dobré.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2015 11:35 - 11:37 hod.

Ľubomír Galko Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len krátko vyjadriť k tomu predaju cesty. Bolo to predané, myslím, začiatkom roka 2013 alebo koncom roku 2012. Ministerstvo obrany má svojho ministra. Je to nominant strany SMER. A jednoducho to, že sa predala cesta súkromnej osobe a že sa udialo to, čo sa udialo, tak ide na niekoho vrub. Ja absolútne chápem, že minister obrany nie je schopný odkontrolovať všetky podrobnosti aj takéto jednotlivé prípady. Čiže ja by som toto jemu za vinu nepripisoval, prekristapána, však za to niekto musí byť zodpovedný. Ja som nikde nečítal, že by proste sa tu vôbec nejakým spôsobom šetrilo, že by nejakým spôsobom bol potrestaný úradník alebo zamestnanec, ktorému toto ide na triko. Jednoducho toto sa stalo počas tejto doby, keď rezort má v správe strana SMER. Má tam svojho ministra. A my si nenahovárajme, že nebola cesta, ako sa dalo tomu zabrániť alebo minimálne potrestať človeka, ktorý to spôsobil. Toto sa proste nemalo stať. My tu teraz už len nejakým spôsobom hasíme to v takej kooperácii aj s vládnou stranou, čo proste sa jednoducho nikdy nemalo prihodiť. Toto sa nemalo prihodiť. Normálny človek to nemôže povoliť, aby sa cesta predala, pod to sa jednoducho nemôže podpísať. A minister obrany Martin Glváč je schopný PR spôsobom pred akoukoľvek televíznou kamerou sa producírovať za oveľa, oveľa menšie pochybenia a vyťahovať oveľa, oveľa menšie pochybenia z minulosti a tuto čuší, ja som nič nezachytil. To znamená, že o tomto by bolo treba sa rozprávať. Ďakujem pekne.

Skryt prepis