Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som začal na úvod jednou žiadosťou.
Pán podpredseda Číž, prosím vás pekne, už nás nikdy nementorujte. Už nás nikdy nementorujte a nikdy nás v tomto parlamente nevychovávajte. Pretože poslať ministra pôdohospodárstva do rozpravy do druhého čítania, kde rokujeme o závažných zmenách v Trestnom zákone, o závažných zmenách v zákone o Vojenskom spravodajstve, o zákone o Slovenskej informačnej službe, zákone o Policajnom zbore, je niečo tak arogantné a tak nechutné, že vy ste v tento moment stratili akékoľvek právo kedykoľvek v budúcnosti kohokoľvek z opozície nejakým spôsobom mentorovať alebo vychovávať. A toto vám budem vždy pripomínať. Pri všetkej úcte k šedinám pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka ja sa mu veľmi čudujem, že sa na takéto niečo podujal. To je nonsens. To je nonsens, čo ste urobili.
Ja poviem pár poznámok, čo som si tu narýchlo napísal, lebo ono nemá ani veľký zmysel tu asi nejakým spôsobom ísť do podrobností a ísť do detailov. Pán minister Borec, keď tu bol pri prvom čítaní, tak dosť korektne sa správal, aj keď napriek tomu, že nevystúpil na konci, no nevystúpil preto, lebo on s tým zákonom podľa mňa vôbec nesúhlasí. A jednoducho ho sem len poslali, ale mal určitú snahu, aj čo sa týka tých výborov, aj branno-bezpečnostného výboru, poslať tam ľudí, ja sa k tomu ešte dostanem, ktorí by ten návrh zákona neobhájiteľný obhájili. Ale to, že tu dnes sedí minister pôdohospodárstva, je niečo úplne neuveriteľné. Ja neviem, či sa niekedy vôbec v histórii takéto niečo stalo.
Ja som bol v piatok prednahrávať jednu debatu v rozhlase. Ono sa totižto stalo, neviem, či nejakým nedopatrením alebo čím sa stalo, že vlastne po dlhých troch rokoch aj deviatich mesiacoch som sa dostal do verejnoprávneho rozhlasu a prvý smerák sa odvážil si sadnúť so mnou do diskusie. Doteraz som bol blokovaný aj vo verejnoprávnej Slovenskej televízii, aj vo verejnoprávnom Slovenskom rozhlase. Obidve tieto médiá sú ovládané stranou SMER. Nebolo to tak, že by si ma ten Slovenský rozhlas vybral, ale chcel niekoho na antiteroristické zákony, takzvané, a už mu bolo zrejmé asi blbé, tomu redaktorovi, alebo kto to tam organizoval, povedať, keď mu tá naša hovorkyňa povedala, že sa tomu venujem ja, tak bolo mu asi blbé povedať, že smeráci sa boja so mnou chodiť do diskusií.
A chcel by som z tohto miesta oceniť pána Madeja, ktorý tu nie je, ale ktorý tu spravodajcoval, že tú odvahu našiel a obzvlášť pri niečom, čo nedokázal v tej relácii vôbec obhájiť.
Pán poslanec Gál, ktorý tam bol s nami, mi je svedkom, lebo ten sa tam zo trikrát len uškŕňal za tým mikrofónom. Škoda, že to nebolo zachytené na kamere, lebo pre mňa toto bolo veľmi poučné, keď aj mladý, inteligentný človek je hodený do toho, že musí obhajovať niečo, z čoho nevie, chudák, ani sám vykorčuľovať. Kto ste tú reláciu počúvali, tak ste si to určite všimli.
On sa snažil aj tieto antiteroristické zákony obhájiť takým nejakým premostením, a tým nemyslím kolegov z MOST-u, lebo k tým sa ešte dostanem na konci môjho vystúpenia jednou výzvou, snažil sa premostiť, čo sa týka týchto, tej potreby týchto tzv. antiteroristických zákonov, témou utečencov a témou migrantov. Snažil sa nejako kopírovať vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica o tom, že, viete, však to tam môžu byť teroristi medzi tými utečencami a to ich je tu neviem koľko, stotisíc už kade-tade. A keď som sa ho spýtal, že z akého dôvodu potom smeráci sem tých utečencov vláčia. Veď oni už do Gabčíkova dovliekli 500 utečencov po dohode s Rakúskom. Teraz ďalších nejakých 149 sýrskych utečencov malo ísť do Nitrianskeho kraja, kde keď sa ľudia vzbúrili, tak teraz zas ich idú dať do nejakého štátneho zariadenia a celá integrácia je v čudu, ktorú sľubovali. A oni vlastne, smeráci, už sem doviedli na Slovensko toľko utečencov, čo je už pomaly na úrovni povinných kvót.
A keď som sa vlastne tohto pána Madeja spýtal, že nech mi to teda ako vysvetlí, keď oni chcú chrániť to Slovensko a oni sú proti tomu, aby tí utečenci sem chodili a v kuse sem nejakým spôsobom vytvárajú podmienky, aby sem prichádzali aj ďalší a ďalší, nech mi to teda vysvetlí, tak sa potil aj pritom, to nedokázal to vysvetliť. To bola veľmi groteskná situácia, že vlastne on ako predstaviteľ strany, ktorá tu razí antiutečeneckú, antimigrantskú, imigrantskú politiku, obhajoval to, že vlastne poza chrbát slovenských ľudí a slovenských občanov strana SMER robí niečo, čo oficiálne odmieta a k čomu sa nechce priznať.
K samotnému zákonu, ktorý idete zaviesť. Vy idete zaviesť policajný štát. Už som to niekoľkokrát povedal a stojím za týmto vyhlásením, ktoré tu rozprávali aj niektorí moji predrečníci. Naozaj v tomto návrhu alebo v tejto zmene Trestného zákona a súvisiacich zákonov je obrovské množstvo vecí, ktoré vôbec nesúvisia s terorizmom. Čo by na jednej strane mňa ako bývalému ministrovi obrany až tak nevadilo, ak by ste si to čestne priznali a prijali to v normálnom legislatívnom konaní. Samozrejme, že tam sú veci, s ktorými sa dá súhlasiť.
Ja vám poviem taký príklad. Je tam napríklad paragraf, ja si ho presne nepamätám, v tom, ktorý popisuje, resp. určuje, že za Vojenské spravodajstvo bude zodpovedať a bude to riadiť riaditeľ Vojenského spravodajstva. Ja túto zmenu pokladám za správnu, lebo práve v minulosti sa vyskytli problémy s tými určitými kompetenciami a minister bol poťahovaný aj za to, za čo v skutočnosti, na čo v skutočnosti nejaký dosah nemal. Ale toto určite, tento paragraf, nesúvisí s bojom proti terorizmu. A jednoducho, pokiaľ ste ho chceli dať do nejakého zákona, tak ste s tým zákonom mali dôjsť so samostatným.
Ale čo je oveľa nebezpečnejšie, je tam veľmi veľa častí v tom návrhu zákona, ktoré s terorizmom vôbec nesúvisia, hovoril o nich aj môj predrečník pán poslanec Zajac, týkajúce sa napríklad držania omamných látok, držania drog. Ja viem presne alebo viem, kedy Vojenské spravodajstvo, ale aj Slovenská informačná služba potrebuje narábať s drogami. Ja viem, aké sú to operácie. A ja vám garantujem, že to nie sú operácie, ktoré by sa týkali terorizmu.
A čo je veľmi nebezpečné, je to, že vy ste vlastne do tohto návrhu zákona dali tie rozšírené kompetencie a tie niektoré potrebné veci pre Vojenské spravodajstvo a Slovenskú informačnú službu, ale nedali ste absolútne nič z kontroly. Absolútne nič. Nulová kontrola. Dali ste tam len rozšírenie kompetencií, rozšírenie úloh, ale kontrolu ste tam nedali vôbec žiadnu. To vám tá Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo tam, samozrejme, ste nevložili, ako kto bude teraz kontrolovať, ako oni s tými drogami narábajú?
Alebo je tam predstieraný prevod vecí, o ktorom hovoril pán poslanec Zajac. Tiež viem, v akých prípadoch sa to používa. Kto to bude kontrolovať? Ako to budete kontrolovať?
Vy ste na minulej schôdzi prijali novelu zákona, ktorá by mala zabezpečovať, ja si myslím, že nezabezpečí, akú-takú kontrolu nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Ale to je všetko. Nemáme momentálne a nebudeme mať páky na to, aby ten predstieraný prevod vecí niekto skontroloval.
Zo Slovenskej informačnej služby idete urobiť cenzora. Ja vám poviem príklad. Teraz v sobotu, nie, v nedeľu to bolo, premiér Fico bol v relácii v televízii, myslím, že na STV to bolo, on, niektoré jeho vyjadrenia boli extrémistické pre mňa. A teraz Slovenská informačná služba bude mať oprávnenie na to, aby vypla web Slovenskej televízie? Uvedomujete si, že akú absurdnosť, akú absurdnosť ste do toho návrhu zákona nechali prepašovať? To je absolútne v príkrom rozpore so všetkými nejakými pravidlami alebo so všetkými, ja neviem, jak to vyjadriť. A odmietam to tvrdenie, ktoré zaznelo na branno-bezpečnostnom výbore, že, a to sa vyskytlo pri viacerých týchto veciach, ktoré sú zapracované v zákone, že veď aj tajné služby, ja neviem, v Amerike alebo vo Veľkej Británii a vo vyspelom svete a vo vyspelej Európe to majú. To je pravda. Ale všetky tie tajné služby vo všetkých tých krajinách majú veľmi podrobne prepracovanú hĺbkovú kontrolu tých tajných služieb. A to je to, čo my nemáme. Vy teraz dáte do rúk tajnej služby alebo obidvoch tajných služieb také zbrane, že sa ešte budeme všetci čudovať.
A Policajného zboru sa to týka takisto. Prehliadky a kontrola vozidiel. To je niečo neuveriteľné, akým spôsobom je to tam zadefinované. To je, viete, to dneska pôjde nejaký realitný maklér a on si odfotí niekde nejaký dom. Bude mať so sebou zákazníka alebo zákazníčku, alebo to bude realitná maklérka a vy ste dali kompetenciu najbližšiemu policajtovi ho oprieť o auto a prehľadať mu komplet jeho auto, pretože to môže byť potenciálny terorista. A bude to maklérka, ktorá bude mať intímne veci v tej batožine a on jej to tam všetko rozhádže po kufri pred tými jej zákazníkmi. Takúto možnosť ste dali, takúto možnosť dávate Policajnému zboru.
Zachádzam do extrému, ale, prosím vás pekne, vzhľadom k tomu, že včera som zbadal na Facebooku fotografie ministra Draxlera ako priateľsky zápasí s policajtom, ktorý je súdený za to, že napadol vodičku v Petržalke, ja som strašne zvedavý, či toto budete riešiť v SMER-e, prosím vás. Včera sa to zjavilo na Facebooku. Minister školstva, minister sociálnej vlády SMER-u - sociálna demokracia sa kamaráti a chodí priateľsky zápasiť s policajtom, ktorý zmangľoval v Petržalke tú útlu vodičku. Viete určite ten prípad, ktorý je teraz súdený, a vy takýmto policajtom idete dať do rúk moc, aby prehliadali. Viete, ako by dopadla tá vodička, keby tento zákon bol už schválený? S tou maminou, ktorá potom behala s tým šálom okolo krku? Viete si to predstaviť?
Vy nejdete dať do rúk moc konkrétnym vyškoleným policajtom, ktorí sa takýmito vecami zaoberajú. Vy idete dať moc do rúk všetkým policajtom, 40-tisíc alebo, ja neviem, koľko ich je. Ako úplne ste sa podľa môjho názoru zbláznili. Úplne ste sa zbláznili.
A o tomto som chcel hovoriť. Aj ja teda som očakával, že to bude skorej ani nie minister spravodlivosti, ale minister vnútra, ktorý je veľmi zdatný diskutér a zrejme ani on asi nemal argumenty, keď nemal odvahu si sem dôjsť sadnúť alebo predkladať ten zákon. Viete, lebo vy si to tu odmávate nejakým spôsobom, poslanci za SMER, lebo za toto určite nikto z opozície nezahlasuje, a potom sa zbalíte a vy nebudete niesť následky. Ale tí ľudia budú niesť, občania Slovenskej republiky budú niesť následky represie Policajného zboru. A potom budeme zvolávať branno-bezpečnostné výbory. Budú sa na nás obracať nešťastní ľudia a bude to len a len kvôli tomu, že vy ste nejakým spôsobom alebo nejaký múdry marketér v SMER-e vymyslel, že by vám to mohlo doniesť nejaké jedno alebo dve percentá.
A dnes už je jasné, že vám to tie percentá neprinesie. Ja to vidím na tej spätnej väzbe, ktorá prichádza od občanov Slovenskej republiky, aj či už cez sociálnu sieť, alebo cez maily. Jednoducho ste to prepískli.
A preto, pani spravodajkyňa, by som vás teraz poprosil, aby ste si zaznačili, že dávam dva procedurálne návrhy.
Ten prvý je, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu. To je môj prvý procedurálny návrh.
A druhý procedurálny návrh, v prípade, že by ten prvý neprešiel, dávam v znení, aby bol návrh tohto zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Tak to je ten druhý. Dobre?
To znamená, že ja naozaj apelujem ešte jedenkrát na vás, aby ste si to skutočne rozmysleli, že čo idete spraviť. Nie je to nutné, toto prijímať v skrátenom konaní.
A pán minister Borec mi pri prvom čítaní, sme tu chvíľu sa spolu rozprávali, a on sám nemal, ale ja to celkom chápem, že nemal celkom prehľad o tom, o tých častiach, ktoré sa týkali Vojenského spravodajstva, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, a povedal mi, že on zabezpečí, aby zástupcovia všetkých týchto zložiek alebo týchto útvarov, alebo úradov, alebo jak to nazvať, prišli na výbory a aby si obhájili tie zmeny. On to naozaj urobil. A môžem vám povedať... No, tak ide...
On to naozaj urobil a môžem vám povedať, že naozaj na ten branno-bezpečnostný výbor prišli aj ľudia z ministerstva vnútra, zo Slovenskej informačnej služby a z Vojenského spravodajstva. Neobhájili, prosím vás pekne, vôbec nič. Lebo sa to nedalo. Ten človek, ktorý tam bol z Vojenského spravodajstva, ten neobhájil vôbec nič, lebo tam sa to prakticky nedalo. My sme mali totižto nepriestrelné argumenty, takže ten sa moc o to ani nepokúšal. O niečo sa pokúšal, ten bol podľa mňa veľmi šikovný, ten človek zo Slovenskej informačnej služby, ale tiež na argument, že jednoducho tie kontrolné, ten kontrolný mechanizmus tam nie je zapracovaný, nedokázal odpovedať, lebo tam proste nie je. Lebo nedokážete skontrolovať to, ako Vojenské spravodajstvo bude narábať s drogami, ako bude robiť predstieraný prevod vecí a tak ďalej a tak ďalej. Nedokážeme to skontrolovať. Nikto to neskontroluje, prosím vás, nikto to neskontroluje. A teraz, keď už bude v zmysle tohto zákona zodpovedať aj za Vojenské spravodajstvo a riadiť Vojenské spravodajstvo riaditeľ, tak už to neskontroluje pomaly ani minister obrany. Takú obrovskú moc ste dali do rúk alebo idete dať do rúk Vojenskému spravodajstvu. Neobhájili absolútne nič.
Pán poslanec Madej - škoda, že tu nie je -, on v tej sobotňajšej debate v tom Slovenskom rozhlase tvrdil, že existuje, ja to citujem, že, on to potom povedal niekde aj v TA3, že "existuje kontrola", a dokumentoval to mojím prípadom, že veď predsa v 2011 mne bolo odobraté poverenie viesť rezort obrany a že sa ukazuje, že tá kontrola existuje, lebo že tam bola zneužitá tajná služba. Ale to vôbec tak nebolo.
Po prvé, pánovi poslancovi Madejovi asi ušlo, že pred dvoma mesiacmi Generálna prokuratúra rozhodla, že tzv. odpočúvanie novinárov bolo úplne legálne, a v uznesení prokurátor konštatoval, že ja osobne som s tým vôbec nič nemal. A všetci svedkovia tak vypovedali. To znamená, že toto mu mohlo ujsť, alebo mal len komunikačne nastavený manuál, že to stále musí opakovať ako mantru, ale ja s tým dokážem žiť, lebo ja už som sa s tou skutočnosťou dávno vysporiadal a bola to pre mňa určitá skúsenosť.
Ale v rámci toho odborného hľadiska ten prípad vôbec nedokumentoval to, že existuje nejaká kontrola. Pretože celá tá kauza vznikla tak, že nečestní spravodajskí dôstojníci ukradli zo živých spisov rôzne dokumenty a tie cez toho vášho, s prepáčením, pucipajtáša Erika Tomáša, na ktorého ja sa veľmi teším, keď sa sem dostane do toho parlamentu, boli nosené a cez vtedajšieho opozičného poslanca Kaliňáka boli nosené do redakcie Pravda a redakcia Pravda ich zverejňovala miesto toho, aby tie utajované skutočnosti odniesla na NBÚ alebo na políciu.
To znamená, že to vôbec, tam sa vôbec neukázalo, že nejaká kontrola funguje, ale práve tam sa ukázalo, že žiadna kontrola nefunguje. Ani v tom čase nefungovala. Aj v tom čase bolo akútne prijať nový spravodajský zákon. To je už 20 rokov akútne ho prijať. Ale nie takýmto spôsobom, že sa z neho povyberajú tie najnebezpečnejšie časti a tie sa zapracujú v rámci skráteného konania do úplne iného zákona a bez kontrolných mechanizmov. Ešte jedenkrát to opakujem.
Mohol by som pomerne ešte veľmi dlho hovoriť, ale asi to nemá veľký zmysel, lebo v podstate nie je s kým diskutovať. Ja by som chcel, na záver by som chcel apelovať na poslancov za stranu MOST - HÍD, ja som veľmi rád, že je tu aj pán Bugár, prosím vás pekne, nehlasujte za tú ústavu. Poslanci KDH mi pred chvíľou sľúbili, že za ňu nezahlasujú. Nehlasujte za tú ústavu, ani keď vám prijmú tie pozmeňovacie návrhy. Nie ste povinní za ňu hlasovať. Nie ste povinní hlasovať za policajný štát. A ani v tej dôvodovej správe, ani v doterajšej diskusii nebola nijak odborne zdôvodnená ani analýzami podložená nejaká dôvodnosť toho zvýšenia počtu hodín zo 48 na 96. Nebola. Nerobte to. Ak to, ak neprejde tá ústava, tak oni budú musieť stiahnuť tento zákon, tento trestný, lebo aj v ňom riešia to predĺženie tých hodín.
Pán Bugár, máme to dobre rozbehnuté. Ja chcem oceniť vaše vyjadrenie v rádiu Expres, kde ste pripustili to, že ak tie čísla nevydajú, tak aj SaS môže byť tým partnerom do pravicovej vlády. Ja som toto vaše vyjadrenie citoval na svojej sociálnej sieti a stretlo sa to s obrovským pozitívnym ohlasom.
Máme to dobre rozbehnuté, poslať stranu SMER, ktorá devastuje, devastuje hospodárstvo Slovenskej republiky, ktorá sa podieľa na absolútnej deštrukcii morálky, do opozície. Tak túto šancu jednoducho využime. A to uvidíte potom tú mobilizáciu tých pravicových voličov. A potom, už sa potom v marci uvidí. Skutočne, toto je môj veľmi priateľský apel.
Ja som presvedčený, že ani Obyčajní ľudia, až na neobyčajného pána Kuffu, ani poslanci za KDH a o poslancoch za SaS nemusím ani hovoriť, ja to nechcem nazývať, že kolaborácia, lebo to nie je že kolaborácia v pravom zmysle, ale vy nie ste povinní, nikto z nás nie je povinný, nikto z nás nie je povinný zahlasovať za túto zmenu ústavy. A ja vám sľubujem tu z tohto miesta, že keď po marci urobíme tú pravicovú vládu, tak sa môžeme o tom rozprávať, ak sa odborne navzájom presvedčíme, že je potrebné zo 48 hodín predlžovať na 96, ja vidím, že aj Ďuro Droba kýve súhlasne s hlavou, toto som si vôbec s poslancami v tom SaS nedohodol, ani nemôžem, lebo neviem, kto sa do toho parlamentu dostane. Ale ja som presvedčený, že prídeme k dohode. Dajme im túto frčku. Jednoducho, nepodieľajme sa, nikto z nás z opozície nepodieľajme sa na tomto ich marketingu. Nerobme to. Toto je môj apel na poslancov strany MOST ako na terajších kolegov v opozícii a budúcich kolegov v pravicovej vláde.
Poslanci za stranu SaS za posilňovanie policajného štátu v žiadnom prípade nezahlasujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.