Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pán kolega Brocka, ja mám absolvované sväté prijímanie a birmovku a neviem čo všetko. Postupne som sa trošku inač začal profilovať, celá moja rodina je pomerne dosť veriaca, ale toto, čo vy ste tu predviedli, bolo strašné. No ja vás chcem upozorniť na to, že vaša dvojročná alebo trojročná vnučka nebude si brať vás za vzor z nejakých dôvodov, či budete rozvedený alebo budete nerozvedený, alebo neviem aký budete, ale bude sa vo vás vidieť na základe toho, aký život vy budete žiť. A mňa vaše emócie vo vašom vystúpení veľmi, veľmi vyrušili. Pán kolega Brocka, ja som veľmi tolerantný človek a určite som tolerantný ku všetkým veriacim ľuďom, opakujem, mám ich v rodine a kade-tade a sestry sú povydávané v kostole, ale ja teda nemôžem povedať, že sa modlím, lebo ja už sa nemodlím, ale mal by som sa pomodliť, aby vy ste nemohli naplniť to, čo by ste ani chceli naplniť, lebo keby to bolo na vás, tak vy by ste tie rozvody zakázali a neviem čo všetko by ste ešte prikázali. Vy ste tým svojím vystúpením sa zaradili niekde, prepáčte, do nejakého 16. alebo 17. storočia. Pevne verím, že nebudete môcť nikdy v živote na Slovensku takéto názory, aké ste tu prezentovali, presadzovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No ja pevne verím, že mňa nikto nebude podozrievať z nejakej podpory tohto návrhu zákona, že som si niekde niečo pripravoval. O mne je známe, že ja som trošku konzervatívnejší liberál. Žijem 21 rokov s mojou manželkou a pevne verím, že s ňou dožijem svoj život. Napriek tomu dovolím si opäť nesúhlasiť s kolegom Vašečkom, pretože ten návrh zákona je jednoznačne o tom, uľahčiť ťažké rozhodnutie, o ktorom aj hovorila Lucia, dvom ľuďom, dvom dospelým ľuďom, ktorí po nejakom rozumnom zvažovaní došli na to, že ich spolužitie naďalej nemá zmysel. Žiadnymi bariérami alebo žiadnymi nejakými hrozbami, vytváraním nejakého strachu z toho, že ten človek bude musieť pred úplne cudzím človekom na súde rozprávať naozaj o tých najintímnejších veciach, nezabránime tomu, aby muž alebo žena, ktorá prestala ľúbiť svojho partnera, prestala si vážiť svojho manžela alebo manželku, nejakým spôsobom tento svoj názor zmenila a aby to rozhodnutie, ku ktorému spoločne prídu, nejakým spôsobom prehodnotili.
A chcel by som jeden argument ešte napadnúť, ktorý odznel, to s tou dvojtýždňovou lehotou, že najprv si dajú žiadosť o zbraň a dostanú zbraň aj o dva týždne. Áno, to je vec, ktorá by sa priamo aj v tomto zákone v druhom čítaní dala vyriešiť, že by tam bolo nejaké obdobie, počas ktorého by plynula nejaká lehota, dokedy by tú dohodu bolo možné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si dovolím nesúhlasiť s vami v jednej veci, a síce v tom, že niečo dozrelo a že spoločnosť sa teda dostala do toho stavu, že dnes už teda je klíma na to, aby mohla byť trestnoprávna imunita zrušená. Nič nedozrelo, tá spoločnosť je presne v takom istom stave ako pred rokom alebo pred dvomi, alebo pred piatimi rokmi. O nič lepší alebo horší neboli vtedy policajti a o nič väčší predpoklad nebol vtedy, že by niekto niekde poslanca zdržiaval, a všetky tie hlúposti, ktorými si vtedajší poslanci zákonodarného zboru odôvodňovali to, že jednoducho tú imunitu nechceli zrušiť. Takže treba si hovoriť pravdu, treba si naliať čistého vína. Imunita mala byť zrušená už dávno a až zajtra ju zrušíme len kvôli tomu, že ten tlak, ktorý sa postupne vyvíjal, už tí poslanci, ktorí by ju v živote nezrušili, neustáli a nakoniec sa pridali k tým ľuďom, ktorí ju zrušiť naozaj chcú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
No, pán poslanec Martvoň, ja by som si vás dovolil upozorniť, že ministri, členovia vlády Slovenskej republiky nemajú imunitu. Nemajú imunitu. A ja vždy tie svoje kroky, ktoré som robil, a tie činy, čo som robil, tak som robil s tým vedomím, že nemám imunitu. Ja som to tu už jedenkrát naznačil, teraz vám to poviem na plné ústa. Vy ste povedali, že tu bol nejaký minister, počas doby ktorého sa odpočúvala sekretárka. Niečo ste to tam narozprávali. Dajte veľký pozor, pretože tu bol aj iný minister, počas doby ktorého boli inštalované kamery novinárkam do spální a potom sa dôstojníci tajných služieb na tých záberoch zabávali. A vám hovorím, že keď tieto veci vyjdú najavo, tak sa budete štípať a budete trpko ľutovať to, čo tu teraz rozprávate, pretože v tej spálni tá novinárka naozaj nepáchala trestnú činnosť. Ona tam robila príjemnejšie veci, predpokladám, niečo podobné ako ten váš Karolko. Takže veľmi vážte slová a rozmýšľajte nad tým, čo poviete, aby sa to neobrátilo proti vám.
A čo sa týka vás, pán poslanec Muňko, no ja už som jednému vášmu poslancovi povedal, že je trúba, vy ste teraz mne povedali, že ja som papagáj, či čo ste to povedali. No tak nebudem to teda ďalej komentovať. Aby to bolo jedna – jedna. A prajem vám príjemný víkend s vašimi papagájmi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som na začiatok trošku zareagoval na to, čo sa tu udialo teraz.
Najprv by som chcel oceniť, že po viac ako dvadsiatich rokoch naozaj to už tak vyzerá, že takým nejakým všeobecným súhlasom alebo spoločnou vôľou odbúrame ďalší nezmysel, ktorý občanov delil na rovných a rovnejších.
Ale nepáčil sa mi ten výstup tuto, čo tu predviedol pán poslanec Jánoš, pretože si myslím, že každý poslanec parlamentu, každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má právo sa sem postaviť a povedať tu v rozprave to, čo si myslí. A v prípade, že sa to niekomu nepáči, tak nie je dôvod mu tu vyčítať dĺžkové vystúpenia a potom tu teatrálne búchať dverami a odchádzať z miestnosti. To nie je nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Tak mu to, prosím vás, odkážte.
K pánovi Gálovi by som predsa len dovolil poznamenať, že som presvedčený, že podobne ako pri riešení priestupkovej imunity má strana SaS leví podiel na tom, že dnes trestnoprávnu imunitu zrušíme. Tým som nepovedal, že niektoré iné strany ten podiel nemajú. Ale je typicky príznačné, že to povedal pán poslanec Gal, ktorý je predstaviteľom strany, ktorá si veľmi žiarlivo strážila aj počas uplynulých dvoch rokov, kto čo povedal a kedy to povedal. To len na margo toho, čo ste povedali.
Ja by som vám povedal dva príklady a z toho vyplývajúci môj osobný postoj k tomu, čo dnes prerokúvame. A súvisí to aj s tým, čo povedal pán poslanec Jánoš, veď si predsa nemôžeme predstaviť, že by tu niekto niekoho zavraždil alebo neviem čo by s ním spravil a že by sme ho tu bránili.
No tak, prosím pekne, v apríli v roku 2006, kvôli korektnosti nebudem uvádzať meno toho poslanca ani stranu, ktorú zastupoval, ale on mal takú prezývku Karolko, pán poslanec údajne obšťastňoval nejakú slečnu alebo nejakú dámu niekde v nejakej osade pravidelne za nejaké zlaté retiazky a čo ja viem čo za to všetko jej dával. No táto dáma mala, samozrejme, nejakého kamaráta v tej osade, alebo partnera. A ten údajne pánovi poslancovi rozbil okno na aute, pravdepodobne. Bolo to v roku 2006 v apríli, ešte vlastne pred voľbami. Tohto pána, nádejného poslanca, nenapadlo nič múdrejšie, len chytiť tohto mladého Róma, alebo Cigána, nech si každý doplní, čo chce, napchať ho do kufra svojho auta a odviezť ho do garáže a tam ho zmlátiť. Osobne nebudem hodnotiť, či bolo správne, že ho zmlátil, keď mu to okno rozbil, ale absurdné bolo to, že on sa schoval za imunitu. On sa schoval za imunitu na najbližšie štyri roky. A keď prišla žiadosť z Generálnej prokuratúry na to, aby bol vydaný na trestné stíhanie, tak mandátový a imunitný výbor v tom čase rozhodol, že nebude vydaný na to stíhanie a že tie úkony treba ešte nejakým spôsobom doplniť a treba nejaké ďalšie úkony urobiť. Generálna prokuratúra sa vtedy nevzdala a opakovane požiadala o to, aby vlastne tento poslanec bol vydaný na trestné stíhanie. A vtedy tento pán poslanec Karolko to nejakým spôsobom zamotal tým, že on sám požiadal o to, aby o tom jeho vydaní na trestné stíhanie rozhodlo plénum Národnej rady. No tak plénum Národnej rady rozhodovalo o trestnom stíhaní. Aby som teda len nekritizoval, tak ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem vtedajšie hlasovanie súčasnej podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, ktorá ako jediná poslankyňa za vtedajšiu koalíciu SMER, HZDS a SNS hlasovala za vydanie tohto Karolka na trestné stíhanie, prosím pekne, ako jedna jediná poslankyňa. Tak mi nerozprávajte o tom, že keď by boli nejaké jasné prípady, tak že to plénum by rozhodovalo v súlade so zdravým rozumom, pretože mnohí z vás tu dnes sedia a tohto Karolka ste na to trestné stíhanie vtedy nevydali.
Druhý prípad, o ktorom chcem rozprávať, tiež súvisí s kufrom auta. A ten sa udial v októbri roku 2002, keď vtedajšia poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky viedla svojho manžela napchatého vo svojom kufri cez diplomatický koridor do Rakúska. Prosím pekne, bol to Jozef Majský ktorý sa, mimochodom, už desať rokov škerí do tvárí množstvu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dostali do zúfalej situácie a prišli o peniaze a o svoje celoživotné úspory pri krachu nebankoviek HORIZONT a B. M. G. INVEST v roku 2002. To, že jej konanie nebolo vtedy posudzované tak, ako podľa môjho názoru malo byť, to tiež tu nebudem hodnotiť. Ja to hovorím z iného dôvodu. Spomínam ten prípad preto, lebo chcem vysloviť svoj osobný postoj a svoj osobný názor.
Podporím zrušenie trestnoprávnej imunity. A oceňujem, že sme sa na tom dohodli. Avšak chcem povedať, že ak by to záviselo len odo mňa, tak by som šiel ešte ďalej a zúžil by som imunitu len na výroky v parlamente. Narážam na to, že naďalej zostáva pravidlom, že poslanca bude možné vziať do väzby, to znamená uväznenie do rozhodnutia súdu o vine a treste po tom, čo sudca rozhodne, že existujú dôvody väzby uvedené v Trestnom poriadku. To sú tri dôvody, to znamená, že hrozí že utečie alebo sa bude skrývať, alebo bude ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti, potom, čo s tým vysloví súhlas plénum Národnej rady. Osobne si myslím, že to je zbytočné pravidlo, pretože jedine sudca by mal byť kompetentný na to, aby rozhodol o väzbe či už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ľubovoľného občana Slovenskej republiky. Prípad Karolka, o ktorom som hovoril jasne, ukazuje, že výbor ale ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky nie sú zárukou odbornosti takéhoto rozhodnutia, ale že rozhodujú politicky. Poviem dva príklady. Poslanec zmláti svoju ženu a bude sa jej vyhrážať, že ju zahluší, sudca dá návrh na uvalenie väzby, plénum to neodobrí a poslanec práve preto tú svoju manželku zahluší. Kto potom ponesie zodpovednosť za toto rozhodnutie? Ja viem, že je to extrémny prípad, ale my dnes rozprávame o trestnoprávnej imunite. No a druhý príklad je, že poslanec spácha trestný čin, sudca bude mať dôvody na návrh držať ho vo väzbe, lebo by mohol ovplyvňovať svedkov, a my vieme, že poslanci Národnej rady sú vplyvní ľudia, ktorí majú páky na to, aby mohli ovplyvňovať svedkov, napriek tomu plénum rozhodne, že zamietne túto žiadosť, a tento poslanec naozaj bude týchto svedkov ovplyvňovať a zmarí celé vyšetrovanie a plénum, ktoré nemalo odbornosť na to takú ako sudca, vlastne vyšetrovanie zmarilo.
Teda chcem ešte jedenkrát oceniť to, že trestnoprávna imunita bude naprieč celým politickým spektrom zrušená. Zároveň chcem vyjadriť presvedčenie, že je to ale len taký dobrý a prvý medzikrok a že to nebude trvať ďalších 20 rokov, pokiaľ parlament poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a „bežných ľudí“, tých ľudí tam vonku za múrmi tejto budovy, úplne zrovnoprávni, to znamená, postaví na jednu úroveň nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a občanov, ktorých tu zastupujeme, a trestnoprávna imunita bude zúžená výlučne na výroky v parlamente. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som pôvodne nechcel nič hovoriť, ale vyzývali ste tu kolegov, aby sme povedali, koľko peňazí kto dáva do športu, či je to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra a tak ďalej. Ja si nepamätám presne, koľko ministerstvo obrany dalo do športu počas môjho pôsobenia, ale vždy to boli peniaze na rôzne tréningy a na podporu takých skromných ľudí, ako je trebárs Elena Kaliská alebo pán Gönci alebo Martikán a ďalší. Ale jedno číslo by som vám predsa len povedal, pán poslanec, mám tu jedno číslo. A to číslo je 17 000 v eurách, ktoré terajší staronový premiér Robert Fico poskytol z rezervy vlády na nechty pani Martinkovej, fitneske. Ja som si tu našiel ten obrázok, kde je s ňou odfotený. A musím konštatovať, že ona má celkom dobre vyformované všetky partie tela. A naozaj, ako tam drží nejaký ten pohár, tak len tie nechty jej tam chýbajú. Ale otázka je, či tých 17 000 eur, teda pol milióna slovenských korún z rezervy vlády, ktorá bola vyhradená trebárs na škody po povodniach, nebolo predsa len trošku vysoké číslo. Takže nie je to vždy len o tej výške, ale aj o tom účele, na ktorý sa tie peniaze dajú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som doplnil alebo možno trošku upresnil to, čo hovoril pán poslanec Fedor, to, že všetky "odposluchy" boli zákonné u všetkých tých inštitúcií, ktoré majú v portfóliu nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, sa nepreveruje tým, že to niekto napíše do správy, že všetky tie nasadenia informačno-technických prostriedkov boli zákonné, ale sa to preveruje tým, že sa v daných inštitúciách vykoná kontrola. Chcem podotknúť, že s výnimkou Vojenského spravodajstva ani v jednej organizácii alebo inštitúcii, ktorá môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, takáto hĺbková kontrola neprebehla a ja predpokladám, že v budúcnosti určite bude všeobecný súhlas na to, aby sme sa pozreli na nasadzovanie informačno-technických prostriedkov en bloc za pomerne dlhšie obdobie dozadu, pretože 10 - 15 rokov sa to všade robilo rovnako. Zároveň chcem podporiť tie snahy o novú legislatívu, pretože sa ukazuje, že legislatíva, podľa ktorej sa postupuje teraz v súčasnosti, je deravá, je dávno prežitá a sú potrebné nové normy, podľa ktorých sa bude postupovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja som šokovaný. Tak my sa tu ideme celý včerajší deň rozdrapiť pomaly kvôli tomu, aby sme sa vám snažili vysvetliť, že čo ideme spáchať na slovenských občanoch. Čo ideme spáchať na slovenských daňových poplatníkoch. Vy čušíte jak voš pod chrastou, všetci, neprihlásite sa nikto do rozpravy, aby sme mohli diskutovať. A jediné nejaké chabé výhovorky a odôvodnenia sú tie, že to robíme preto, aby sme nevypadli z prvej ligy. A my sa dnes dozvieme tak závažnú informáciu, že tá prvá liga je už snáď vytvorená alebo už sa tvorí!. Tak potom z akého dôvodu ideme uvrhnúť našich občanov do ekonomického nevoľníctva, keď naši strategickí partneri z tej prvej ligy nás už dnes idú kopnúť do zadku?! Pán minister, ja by som očakával po tak závažnej informácii, že sa postavíte k tomu pultu a podporíte to, čo navrhol Richard Sulík, aby sme to hlasovanie odložili. A ja vás k tomu vyzývam. To bude gesto štátnika.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, Richard, čo na záver dodať. Chcel by som oceniť, že si poďakoval tým dvom dámam, ktoré tam sedia, alebo trom dámam, ktoré sedia hore na balkóne a ktoré sú vlastne takými predstaviteľkami občanov, o ktorých sa tu v skutočnosti jedná, o občanov Slovenska, ktorí budú zajtra masívne poškodení a ktorí budú zajtra vystavení a prevalcovaní červeno-modro-čiernym valcom, od ktorého to dostanú rovno medzi oči. Ja by som chcel pri tejto príležitosti nielen tebe, ale i všetkým kolegom v SaS poďakovať a povedať im, že som hrdý dnes na to, že som v strane SaS, a som hrdý na to rozhodnutie, ktoré sme urobili a ktoré zajtra spravíme, a síce na tom, že sa na tejto zrade nebudeme podieľať. Dovolil by som si poďakovať, aj dúfam, že väčšine poslancov hnutia za Obyčajných ľudí, pani Mezenskej zvlášť, ktorá to už vyjadrila, za to, že sa na tejto zrade podieľať nebudú tiež.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gabániová, chcem vám naozaj veľmi pekne poďakovať, lebo vy ste ma normálne prebrali v túto večernú hodinu. Čo ste to povedali? Idete vyrovnávať kvalitu života jednotlivých krajín Európskej únie tým, že chudobní, tí najchudobnejší idú doplácať na tých najbohatších? To nemôžete myslieť, nechajte ma dohovoriť. To nemôžete myslieť vážne toto, vy nejdete takéto niečo, viete, čo vy idete robiť? Vy idete hlasovať proti záujmom občanov vlastnej krajiny. Ja viem, že je to frustrujúce, ale keď je to pre vás frustrujúce, tak to nerobte. Pretože raz sa za to budete hanbiť. A ja si prajem len jedno, aby vám to vaši voliči, pretože ja som vám to nepovedal, ale mnohí tí ľudia, ktorí mi písali, tak to boli vaši voliči. Aby vám to tí vaši voliči raz spočítali.
Ďakujem pekne.