Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som na začiatok trošku zareagoval na to, čo sa tu udialo teraz.
Najprv by som chcel oceniť, že po viac ako dvadsiatich rokoch naozaj to už tak vyzerá, že takým nejakým všeobecným súhlasom alebo spoločnou vôľou odbúrame ďalší nezmysel, ktorý občanov delil na rovných a rovnejších.
Ale nepáčil sa mi ten výstup tuto, čo tu predviedol pán poslanec Jánoš, pretože si myslím, že každý poslanec parlamentu, každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má právo sa sem postaviť a povedať tu v rozprave to, čo si myslí. A v prípade, že sa to niekomu nepáči, tak nie je dôvod mu tu vyčítať dĺžkové vystúpenia a potom tu teatrálne búchať dverami a odchádzať z miestnosti. To nie je nová politická kultúra strany SMER, ktorú ste sľubovali. Tak mu to, prosím vás, odkážte.
K pánovi Gálovi by som predsa len dovolil poznamenať, že som presvedčený, že podobne ako pri riešení priestupkovej imunity má strana SaS leví podiel na tom, že dnes trestnoprávnu imunitu zrušíme. Tým som nepovedal, že niektoré iné strany ten podiel nemajú. Ale je typicky príznačné, že to povedal pán poslanec Gal, ktorý je predstaviteľom strany, ktorá si veľmi žiarlivo strážila aj počas uplynulých dvoch rokov, kto čo povedal a kedy to povedal. To len na margo toho, čo ste povedali.
Ja by som vám povedal dva príklady a z toho vyplývajúci môj osobný postoj k tomu, čo dnes prerokúvame. A súvisí to aj s tým, čo povedal pán poslanec Jánoš, veď si predsa nemôžeme predstaviť, že by tu niekto niekoho zavraždil alebo neviem čo by s ním spravil a že by sme ho tu bránili.
No tak, prosím pekne, v apríli v roku 2006, kvôli korektnosti nebudem uvádzať meno toho poslanca ani stranu, ktorú zastupoval, ale on mal takú prezývku Karolko, pán poslanec údajne obšťastňoval nejakú slečnu alebo nejakú dámu niekde v nejakej osade pravidelne za nejaké zlaté retiazky a čo ja viem čo za to všetko jej dával. No táto dáma mala, samozrejme, nejakého kamaráta v tej osade, alebo partnera. A ten údajne pánovi poslancovi rozbil okno na aute, pravdepodobne. Bolo to v roku 2006 v apríli, ešte vlastne pred voľbami. Tohto pána, nádejného poslanca, nenapadlo nič múdrejšie, len chytiť tohto mladého Róma, alebo Cigána, nech si každý doplní, čo chce, napchať ho do kufra svojho auta a odviezť ho do garáže a tam ho zmlátiť. Osobne nebudem hodnotiť, či bolo správne, že ho zmlátil, keď mu to okno rozbil, ale absurdné bolo to, že on sa schoval za imunitu. On sa schoval za imunitu na najbližšie štyri roky. A keď prišla žiadosť z Generálnej prokuratúry na to, aby bol vydaný na trestné stíhanie, tak mandátový a imunitný výbor v tom čase rozhodol, že nebude vydaný na to stíhanie a že tie úkony treba ešte nejakým spôsobom doplniť a treba nejaké ďalšie úkony urobiť. Generálna prokuratúra sa vtedy nevzdala a opakovane požiadala o to, aby vlastne tento poslanec bol vydaný na trestné stíhanie. A vtedy tento pán poslanec Karolko to nejakým spôsobom zamotal tým, že on sám požiadal o to, aby o tom jeho vydaní na trestné stíhanie rozhodlo plénum Národnej rady. No tak plénum Národnej rady rozhodovalo o trestnom stíhaní. Aby som teda len nekritizoval, tak ja by som chcel povedať, že ja veľmi oceňujem vtedajšie hlasovanie súčasnej podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej, ktorá ako jediná poslankyňa za vtedajšiu koalíciu SMER, HZDS a SNS hlasovala za vydanie tohto Karolka na trestné stíhanie, prosím pekne, ako jedna jediná poslankyňa. Tak mi nerozprávajte o tom, že keď by boli nejaké jasné prípady, tak že to plénum by rozhodovalo v súlade so zdravým rozumom, pretože mnohí z vás tu dnes sedia a tohto Karolka ste na to trestné stíhanie vtedy nevydali.
Druhý prípad, o ktorom chcem rozprávať, tiež súvisí s kufrom auta. A ten sa udial v októbri roku 2002, keď vtedajšia poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky viedla svojho manžela napchatého vo svojom kufri cez diplomatický koridor do Rakúska. Prosím pekne, bol to Jozef Majský ktorý sa, mimochodom, už desať rokov škerí do tvárí množstvu občanov Slovenskej republiky, ktorí sa dostali do zúfalej situácie a prišli o peniaze a o svoje celoživotné úspory pri krachu nebankoviek HORIZONT a B. M. G. INVEST v roku 2002. To, že jej konanie nebolo vtedy posudzované tak, ako podľa môjho názoru malo byť, to tiež tu nebudem hodnotiť. Ja to hovorím z iného dôvodu. Spomínam ten prípad preto, lebo chcem vysloviť svoj osobný postoj a svoj osobný názor.
Podporím zrušenie trestnoprávnej imunity. A oceňujem, že sme sa na tom dohodli. Avšak chcem povedať, že ak by to záviselo len odo mňa, tak by som šiel ešte ďalej a zúžil by som imunitu len na výroky v parlamente. Narážam na to, že naďalej zostáva pravidlom, že poslanca bude možné vziať do väzby, to znamená uväznenie do rozhodnutia súdu o vine a treste po tom, čo sudca rozhodne, že existujú dôvody väzby uvedené v Trestnom poriadku. To sú tri dôvody, to znamená, že hrozí že utečie alebo sa bude skrývať, alebo bude ovplyvňovať svedkov, alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti, potom, čo s tým vysloví súhlas plénum Národnej rady. Osobne si myslím, že to je zbytočné pravidlo, pretože jedine sudca by mal byť kompetentný na to, aby rozhodol o väzbe či už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ľubovoľného občana Slovenskej republiky. Prípad Karolka, o ktorom som hovoril jasne, ukazuje, že výbor ale ani plénum Národnej rady Slovenskej republiky nie sú zárukou odbornosti takéhoto rozhodnutia, ale že rozhodujú politicky. Poviem dva príklady. Poslanec zmláti svoju ženu a bude sa jej vyhrážať, že ju zahluší, sudca dá návrh na uvalenie väzby, plénum to neodobrí a poslanec práve preto tú svoju manželku zahluší. Kto potom ponesie zodpovednosť za toto rozhodnutie? Ja viem, že je to extrémny prípad, ale my dnes rozprávame o trestnoprávnej imunite. No a druhý príklad je, že poslanec spácha trestný čin, sudca bude mať dôvody na návrh držať ho vo väzbe, lebo by mohol ovplyvňovať svedkov, a my vieme, že poslanci Národnej rady sú vplyvní ľudia, ktorí majú páky na to, aby mohli ovplyvňovať svedkov, napriek tomu plénum rozhodne, že zamietne túto žiadosť, a tento poslanec naozaj bude týchto svedkov ovplyvňovať a zmarí celé vyšetrovanie a plénum, ktoré nemalo odbornosť na to takú ako sudca, vlastne vyšetrovanie zmarilo.
Teda chcem ešte jedenkrát oceniť to, že trestnoprávna imunita bude naprieč celým politickým spektrom zrušená. Zároveň chcem vyjadriť presvedčenie, že je to ale len taký dobrý a prvý medzikrok a že to nebude trvať ďalších 20 rokov, pokiaľ parlament poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a „bežných ľudí“, tých ľudí tam vonku za múrmi tejto budovy, úplne zrovnoprávni, to znamená, postaví na jednu úroveň nás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a občanov, ktorých tu zastupujeme, a trestnoprávna imunita bude zúžená výlučne na výroky v parlamente. Ďakujem vám za pozornosť.
