Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja hneď na úvod chcem oznámiť, že budem rozprávať ešte viacej ako polhodinu, takže hovorím to z toho dôvodu, aby naozaj tých, ktorých to nezaujíma, aby som zbytočne ich nezdržiaval. A vôbec mi to nebude vadiť, keď odídu niekde na kávu alebo na obed. A to vystúpenie som si pripravil naozaj kvôli tomu, aby tí poslanci, ktorí za mnou v individuálnych rozhovoroch chodili a dávali mi konkrétne otázky, aby sa dozvedeli, ako to celé funguje. Čiže vôbec mi to nevadí, keď vás to nezaujíma, keď odídete, vadí mi, keď ma vyrušujete. A chcem vás požiadať, aby ste to nerobili. Ďakujem pekne.
Budem pokračovať, Vysvetlím najprv, už sme si povedali, že ten základný údaj je to, že máme dva druhy nasadzovania informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní a pri spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. Najprv vysvetlím, ako to funguje pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Ako som už uviedol, oprávnenie na takéto nasadenie odposluchu alebo informačno-technických prostriedkov má len Policajný zbor a Zbor justičnej a väzenskej stráže pri vyšetrovaní trestnej činnosti.
Pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky, tam sa jedná o § 115 Trestného poriadku, ale aj pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, Trestný poriadok definuje, v akom trestnom konaní je možné informačno-technický prostriedok nasadiť. Príklad: podozrenia z trestného činu korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom sa na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa napr. ale pri nasadení informačno-technických prostriedkov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Príkaz na takéto nasadenie informačno-technického prostriedku vydáva buď predseda senátu pred začatím trestného stíhania, alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vydať aj prokurátor, ak nasadenie informačno-technického prostriedku nie je spojené so vstupom do obydlia. Ten však musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca tento súhlas platnosť. A takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
Príkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov môže trvať najviac šesť rokov, šesť mesiacov, pardon. Tento čas môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Nasadenie, už fyzické, informačno-technických prostriedkov robí príslušný útvar Policajného zboru.
V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je explicitne uvedený v zákone, môže vydať príkaz na nasadenie informačno-technických prostriedkov predseda senátu pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora iba so súhlasom užívateľa, odpočúvaného. Toto sa deje napr. pri únosoch, keď ten užívateľ telefónnej linky súhlasí s tým, aby tá jeho linka bola odpočúvaná, pretože je to v jeho záujme. Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné.
Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Stále sme rozprávali o nasadzovaní informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. To je presne tá situácia, ktorú si temer všetci novinári, všetky médiá a aj, žiaľ, aj politici mýlili pre tej "kauze odposluchu", keď sa jednalo o úplne iné nasadzovanie informačno-technických prostriedkov, o spravodajské nasadzovanie, kde platia úplne iné pravidlá.
Takže teraz k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov operatívnymi zložkami Policajného zboru, Zboru väzenskej justičnej stráže, Colnej správy, Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Železničnej polície, teda v tzv. spravodajskom nasadzovaní informačno-technických prostriedkov. Špeciálne to priblížim na Vojenskom obrannom spravodajstve. U ostatných je postup obdobný, každý z vyššie uvedených orgánov má vlastný podobný zákon. Na úvod je dôležité uviesť to, že Vojenské obranné spravodajstvo nedisponuje vlastným zariadením na vykonávanie odporúčania a zaznamenávania v rámci telekomunikačných činností. Všetky tieto realizuje výlučne prostredníctvom Policajného zboru, rovnako ako všetky ostatné vyššie uvedené orgány s výnimkou Slovenskej informačnej služby, ktorá vlastným odpočúvacím zariadením disponuje. Už táto skutočnosť vylučuje nelegálne odpočúvanie na Vojenskom obrannom pravodajstve.
Postup je teda, a to, prosím pekne, minimálne posledných desať rokov, povedané ľudskou rečou, nasledovný:
Pri plnení zákonom stanovených úloh a na základe vyhodnotenia aktuálnej spravodajskej situácie v odôvodnených prípadoch oprávnený spravodajský dôstojník pri svojej operatívnej činnosti dospeje k záveru, že je potrebné nasadenie informačno- technických prostriedkov na takzvanú osobu spravodajského záujmu. Zlyhali podľa jeho názoru už všetky iné postupy a použité operatívne prostriedky. Napríklad legalizačné dokumenty, to sú krycie listiny, rôzne ďalšie dokumenty, preukazy a podobne. Alebo zlyhalo aj nasadenie takzvaných legalizantov, to sú spravodajskí agenti, ktorí pôsobia na určitých pozíciach v rámci civilných pozícií, bez toho, aby niekto vedel, že sú to spravodajci. Alebo ich nie je možné použiť, a preto je nevyhnutné nasadiť informačno-technický prostriedok. S touto požiadavkou príde tento spravodajca, ten spravodajský dôstojník za svojím šéfom, ten príde za ďalším šéfom a tak ďalej. Nebudem, lebo nemôžem tu prezrádzať presne podrobností a počet tých úrovní a presné pozície. Ono to ani je podstatné a nie je to ani podstatné a nie je to ani žiaduce. Udeje sa to niekoľkokrát, je k tomu zorganizovaná niekoľkokrát takzvaná operatívna porada, až padne rozhodnutie predložiť, finálne rozhodnutie predložiť riaditeľovi Vojenského obranného spravodajstva k podpisu žiadosť o nasadenie informačno-technického prostriedku. A Vojenské obranné spravodajstvo v tejto žiadosti žiada o vydanie príkazu pre Policajný zbor na odpočúvanie a zaznamenávanie v rámci telekomunikačných činností.
Táto žiadosť obsahuje druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť, miesto jeho použitia, navrhovaný čas trvania jeho použitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento prostriedok použiť, všetky informácie, a to si dovolím zdôrazniť, o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti a dôvody na použitie informačno-technických prostriedkov. Táto žiadosť je následne po jeho podpísaní postúpená sudcovi. Jedine sudca má právo rozhodnúť o tom, či nasadenie informačno-technických prostriedkov povolí, alebo nepovolí. Má právo vyžiadať si akékoľvek doplňujúce informácie, akékoľvek doplňujúce dokumenty, materiály, má právo vyžiadať si hoci aj celý spis. Má právo ktorúkoľvek žiadosť zamietnuť. Sudca môže vydať súhlas tiež až na šesť mesiacov, avšak zvyčajne v prípade Vojenského obranného spravodajstva ho vydáva na maximálne na tri mesiace. A sudca má povinnosť v prípade, že súhlas na nasadenie informačno-technického prostriedku dá, neustále skúmať, či dôvody na tento súhlas neskončili počas celej doby, po ktorú je informačno-technický prostriedok nasadený. Čiže nie je vôbec pravda, že by sudcovia automaticky všetko schvaľovali. Sudcovia nie sú gumení panáci, ktorí by podpisovali niečo, čo si dobre neoveria.
V roku 2011 bolo na krajské súdy a Špecializovaný trestný súd podaných spolu 2 802 žiadostí o nasadenie informačno-technických prostriedkov v zmysle zákona č. 166/2003. Dvetisíc sedemsto trinástim žiadostiam súdy vyhoveli a osemdesiat deväť ich zamietli. Pre príklad, v roku 2011 odmietli Policajnému zboru štyridsať jeden žiadostí z celkového počtu tisíc osemsto osemnásť. V prípade Colnej správy bolo z dvesto osemnástich žiadostí trinásť odmietnutých. V prípade Vojenského spravodajstva bolo zo sto štyridsať osem žiadostí desať odmietnutých. Zboru väzenskej a justičnej stráže bolo odmietnutých dvadsať štyri žiadostí z osemdesiat štyri podaných. A Slovenskej informačnej službe bola sudcom odmietnutá jedna žiadosť z päťsto tridsať jedna podaných.
Vráťme sa ale k Vojenskému obrannému spravodajstvu a k postupu, ktorý popisujem. Čo sa udeje potom, ako dá sudca súhlas. Keď dá sudca súhlas na nasadenie informačno-technického prostriedku, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva podpíše ešte jednu žiadosť. A to je takzvaná žiadosť o stotožnenie telefónneho čísla. Je to preto, aby sa overilo, že v reálnom čase nasadzovania toho informačno-technického prostriedku predmetné číslo naozaj používa osoba, na ktorú povolenie a nasadenie informačno-technického prostriedku bolo vydané sudcom. To znamená, aby sa nestalo to, že za ten čas, krátky čas, by bola účastnícka telefónna stanica napríklad prevedená na niekoho iného a vlastne na základe súhlasu sudcu by bol odpočúvaný nejaký iný človek. Obe tieto žiadosti sú naraz predložené na Policajný zbor a tento až po stotožnení účastníckej stanice realizuje samotný odposluch účastníckej stanice.
Kolegovia, kolegyne, z toho, čo som doteraz uviedol, vidíte, akými bludmi doslova bludmi ohľadne nejakého okamžitého odpočúvania na príkaz niekoho, a to je jedno, či ministra alebo riaditeľa VOS, alebo čo ja viem koho, dokáže buď úmyselne, alebo z nevedomosti niekto kŕmiť slovenskú verejnosť.
Poďme ďalej. Pri priebehu nasadenia informačno-technických prostriedkov sa na Policajnom zbore nahrávajú všetky hovory, všetky telefónne hovory a potom cez "sieť" tečú tieto údaje z Policajného zboru na Vojenské obranné spravodajstvo. V minulosti to bolo realizované prostredníctvom ukladania na prenosné CD-nosiče, ktoré fyzicky prenášal dôstojník Vojenského obranného spravodajstva. Dnes je to už sofistikovanejšie. Na Vojenskom obrannom spravodajstve sa údaje ukladajú do elektronického archívu na určité obdobie a potom sa údaj likviduje. Oprávnení príslušníci Vojenského obranného spravodajstva nevyhotovujú doslovný prepis zvukového záznamu, ktorý je použiteľný ako dôkaz v trestnom konaní. V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 160/2003 Z. z. ale o jeho obsahu spracujú takzvaný operatívny záznam, ktorého súčasťou môžu byť aj výpisky z relevantných častí zaznamenanej telekomunikačnej činnosti. Čiže je rozdiel medzi doslovným prepisom telefonického hovoru, ktorý môžu robiť len policajti a Zbor väzenskej a justičnej stráže v trestnom konaní, a rozdiel medzi tým, čo sa zjavovalo v médiách, to jest takzvané výpisky a poznámky, ktoré z určitej časti môžu sa kryť s časťou telefonických hovorov v prípade, že ten telefonický hovor je krátky.
Uvedené operatívne záznamy sú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 198 a 94 o Vojenskom spravodajstve súčasťou evidencií, ktoré je Vojenské obranné spravodajstvo oprávnené viesť. V týchto evidenciách Vojenské spravodajstvo zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú priamu súvislosť s plnením zákonom stanovených úloh. Čiže tieto výpisky boli s najväčšou pravdepodobnosťou tie materiály, ktoré sa zjavovali na jeseň minulého roku vo viacerých médiách. A tieto výpisky nemusí Vojenské obranné spravodajstvo bezodkladne likvidovať, ako je to pri tých doslovných prepisoch, ktoré nie je možné využiť ako dôkazy pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkoch v trestnom stíhaní. Tieto výpisky môže Vojenské obranné spravodajstvo udržiavať a viesť v evidencii určitú dobu.
Systém je bezpečný z hľadiska ochrany záznamov, umožňuje len priebežné mazanie výpiskov, poznámok, a to len na webovom serveri vo Vojenskom obrannom spravodajstve, nie na iných serveroch, kde sa kompletné záznamy uchovávajú. Čiže v žiadnom prípade neumožňuje akékoľvek vymazanie kompletných záznamov. To zasa bolo jedno z tvrdení jedného z poslancov Národnej rady a súčasného ministra, ktorý sa zúčastnil "tej kontroly" na Vojenskom obrannom spravodajstve a mal pocit, že objavil nejakú teplú vodu. Informačné technológie mu zrejme veľa nehovoria. A tak s týmto svojím objavom vtedy hneď bežal do médií, že na Vojenskom obrannom spravodajstve sa čosi pokúsili mazať, aj čosi mazali a že sa im to celé nepodarilo. Nenechal si to v tom čase pracovníkmi IT na Vojenskom obrannom spravodajstve ani len vysvetliť. A médiá písali a písali a ľudia čítali. Tak isto systém, ktorý tam je, neumožňuje nekontrolovaný výstup výpiskov, teda tých poznámok, a to z dôvodu takzvaného logovania každého prístupu a výstupu k systému jednotlivými oprávnenými spravodajskými dôstojníkmi. Žiadne medializované výpisky neunikli zo systému, ale boli vyhotovené ich fotokópie, čím zlyhal ľudský faktor, a nie systém.
Ešte zopár poznámok uvediem, aby ste ešte lepšie pochopili danú problematiku a chybné výklady, ktoré odzneli v médiách s úst novinárov a, žiaľ, aj mnohých politikov, či dokonca niektorých bezpečnostných analytikov. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný zákon o ochrane pred odpočúvaním, môžu byť informačno-technické prostriedky použité len vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. To jest nielen na zabezpečovanie bezpečnosti štátu, ako to deklarovali mnohí politici aj média, ale napríklad aj na predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti. Ja som to citoval presne, dámy a páni, sú tam štyri na sebe nezávislé dôvody, pre ktoré je možné požiadať sudcu o nasadenie informačno-technických prostriedkov. Dôstojníci Vojenského obranného spravodajstva ovládajú zákon, sudcovia ovládajú zákon, len tí, ktorí sa k nemu vtedy tak mohutne vyjadrovali, politici, novinári a bezpečnostní analytici ten zákon neovládajú.
Takže nie je pravdou, že Slovenská informačná služba, Vojenské obranné spravodajstvo alebo Colná správa, ale aj tí ďalší, o ktorých som hovoril, nemôžu nasadzovať informačno-technické prostriedky na predchádzanie trestnej činnosti, práve naopak, zákon to explicitne uvádza. Môžu. Je totiž zásadný rozdiel medzi predchádzaním trestnej činnosti a medzi vyšetrovaním trestnej činnosti. Vraciam sa k tomu, čo som predtým povedal, vyšetrovať trestnú činnosť môže len Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, tento vyšetruje podľa úplne iného, respektíve ten nasadzuje ITP-éčka podľa iného zákona, a na predchádzanie trestnej činnosti môžu všetky tie ďalšie inštitúcie, o ktorých som rozprával, žiadať o súhlas sudcu, môžu ten súhlas dostať. Aj ho dostávajú, aj tú korupciu a tej korupcii, tej trestnej činnosti naozaj predchádzajú, poniektorí.
Ďalej, Vojenské obranné spravodajstvo už niekoľko rokov nemôže zákonným spôsobom od príslušného operátora získať takzvané billingy. Billingy to sú informácie, komu dotknutá osoba telefonovala, čiže nie obsahovo, sú to výpisy vlastne, s kým tá osoba spravodajského záujmu hovorila. Niekedy by postačovalo aj toto. A nemôžu to získať preto, lebo Krajský súd v Trenčíne a jednotliví operátori majú na daný program rozdielny právny výklad. Aby ste tomu rozumeli. Krajský súd v Trenčíne tvrdí, že billingy sú povinní vydať operátori bez súhlasu súdu. Operátori zasa tvrdia, že na to bez súhlasu majiteľa telefónnej stanice nie je zákonný dôvod. Taký začarovaný kruh. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak toto sa napríklad netýka Slovenskej informačnej služby. Viete prečo? Lebo žiadosti od Slovenskej informačnej služby v uvedených veciach rozhodujú iné krajské súdy s odlišným právnym názorom ako Krajský súd v Trenčíne. Kocúrkovo? Áno, Kocúrkovo. A na uvedený problém Vojenského obranného spravodajstva už v minulosti, Vojenské obranné spravodajstvo už v minulosti viackrát poukázalo a žiadalo o zaujatie stanoviska aj Najvyšší súd. Zatiaľ sa neudialo nič, majú asi iné starosti tam. A táto situácia je už niekoľko rokov, to nie je ani rok, ani dva.
To znamená v praxi čo? To znamená v praxi to, že Krajský súd Trenčín odmietne žiadosť o akýkoľvek billing, o výpis, čo je v podstate taká ľahšia forma obmedzenia tej osoby spravodajského záujmu, ale na ten istý prípad následne povolí nasadenie odpočúvania, nasadenie informačno-technických prostriedkov. A aj to negatívne ovplyvňuje počet nasadzovaných informačno-technických prostriedkov, ktoré realizuje Vojenské obranné spravodajstvo, pretože oni sú vlastne nútení týmto spôsobom žiadať o nasadenie odposluchov aj v takých prípadoch, kde by im vyslovene stačil ten výpis tých hovorov, kde by zistili, či ten človek dotyčný niekomu telefonoval alebo nie. Samozrejme, že nie vždy ten súhlas dostanú na to nasadenie ITP. A pritom na tie výpisy v prípade, že by ten právny názor bol rovnaký, aký právny názor zastával krajský súd, ktorý rozhoduje o SIS-ke, tak ten súhlas by im poskytnutý bol.
To znamená, minulý rok zavádzala verejnosť aj zastupujúca ministerka obrany Iveta Radičová, keď kritizovala Vojenské obranné spravodajstvo za to, že používalo nasadzovanie informačno-technických prostriedkov aj tam, kde postačovali tieto billingy. No, ako ich mali používať, keď sa k ním už dlhú dobu, niekoľko rokov nevedia dostať?
Dámy a páni, teraz zopár postrehov k chúlostivej téme - k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov na novinárov a na politikov. Pamätáte sa na pamätný výrok vtedajšej premiérky Slovenskej republiky o principiálnej neprípustnosti odpočúvania novinárov? Tak zákonného, aj nezákonného? Právna rovina je však taká, že žiaden zákon nepriznáva imunitu novinárom pred odpočúvaním. Žiaden. Pravdou je len to, že novinári majú právo na ochranu svojho zdroja. Avšak pokiaľ sú splnené zákonné dôvody a jedným z nich je podozrenie z - a teraz vymenujem - z činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky, 2. z aktivít cudzích spravodajských služieb, 3. z terorizmu, 4. zo skutočností spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky a po 5. z ohrozenia alebo úniku údajov obsahujúcich skutočností tvoriace predmet štátneho a služobného tajomstva, po novom sú to utajované skutočnosti - a sudca sa s dôvodmi v žiadosti stotožní a dá súhlas na nasadení informačno-technického prostriedku, tak nie je o čom diskutovať. Pretože pred zákonom sme si všetci rovní. Zamestnanci, podnikatelia, novinári a aj politici.
Pamätáte si minulý rok na "škandál" s údajným odpočúvaním štyridsiatich poslancov a niekoľkých novinárov, o ktorom hovoril poslanec za Slovenskú národnú stranu Igor Štefanov? Vtedajší poslanec a terajší minister vnútra to komentoval takto, citujem: "Treba sa na to spýtať, treba sa spýtať na to na Krajskom súde v Nitre." Čo tým naznačoval? Že Krajský súd v Nitre dal súhlas na odpočúvanie politikov? A teraz sa pýtam, bol by v tom problém, ak by bol nejaký politik napichnutý pri splnení zákonných požiadaviek? Hovorilo sa o odpočúvaní podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Milanovi Hortovi z SDKÚ. Čo si o tom myslíte? Bol by to problém, keby bol medzi tými odpočúvanými aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky a odpočúvanie by bolo zákonné so súhlasom sudcu? Ja som presvedčený, že by to problém nebol. Tak ako to nie je problém ani v prípade žiadneho novinára.
Pamätáte si na reakciu vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica? Bolo to niečo v zmysle: Neviem, kto je odpočúvaný a ani sa o to nestarám. Dôležité je, že každý odposluch je realizovaný výlučne na základe riadneho súdneho príkazu v zmysle zákona. Táto kontrola je v Policajnom zbore vykonávaná pravidelne. Áno, toto je to správny postup. A podobne je to aj na ministerstve obrany. Minister síce "môže tušiť" alebo predpokladať, ktoré spravodajské informácie pochádzajú z odposluchov, aj to nie vždy, pretože oni mohli byť získané napríklad s pomocou, prostredníctvom agentov. Niekde je to viac-menej jasné, že je to z odposluchov, ale minister Vojenské obranné spravodajstvo necháva konať autonómne. Tak je to teraz a tak to bolo aj v minulosti. Rovnako ako minister financií sa "nemontuje" do činnosti Colnej správy. Ja si myslím, že minister Kažimír nerieši a určite, myslím si, že ani neovláda, teda určite neovláda, koho Colná správa odpočúva. On možno to, že Colná správa realizuje nasadenie informačno-technických prostriedkov ani nevie. Lebo sú tam na to iní ľudia. Takisto si myslím, že Tomáš Borec ako minister spravodlivosti nerieši nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Málo ľudí vie, že pri novinároch a politikoch je podstatne sťažené získavanie informácie inými operatívnymi spôsobmi ako nasadením informačno-technických prostriedkov. V zmysle platnej legislatívy, zákon č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve, legalizačnými dokumentmi nemôžu byť preukazy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, služobné preukazy sudcov a prokurátorov, preukazy šéfredaktorov, redaktorov, moderátorov, zamestnancov alebo spolupracovníkov periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku. Aby ste tomu porozumeli, určite nemáme medzi sebou agenta ani Vojenského obranného spravodajstva, ani Slovenskej informačnej služby a takisto sa nenachádza ani medzi novinármi, lebo to zákon zakazuje, a medzi ďalšími, čo som vymenoval. Takisto napríklad osobou konajúcou v prospech Vojenského spravodajstva nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.
Nasadenie informačno-technického prostriedku, áno, je to len krajný prostriedok v prípade zákonom stanovených podmienok. Najprv musia byť vyčerpané všetky ostatné. Avšak práve v prípade novinárov, ale aj politikov, a to som spomenul vo vyššie, čo som hovoril dva vyššie spomenuté paragrafy, je to "čerpanie" tých iných možností výrazne sťažené. Skrátka, tých možností majú spravodajcovia výrazne menej. Je zároveň pravda, že novinári majú v zmysle tlačového zákona právo na ochranu svojho zdroja. Nie je však pravdou, že si môžu robiť čo chcú. A napríklad úniky utajovaných skutočností alebo terorizmus, ale aj vyššie uvedené tri dôvody, sú dôvodmi, keď sme si pred zákonom všetci rovní, tak občania, ako aj politici, ako aj novinári.
Ja som presvedčený, že každý sudca povolenie žiadosti na nasadenie informačno-technických prostriedkov na novinára alebo politika posudzuje veľmi dôsledne s prihliadnutím na všetky súvisiace zákonné normy a súvislosti. A teda u novinárov aj s prihliadnutím na tlačový zákon a možnosť "prezradenia" novinárskeho zdroja a u politikov zase s prihliadnutím na to, že môžu byť odpočuté citlivé informácie z prostredia politickej strany, ktorú politik zastupuje. A sudca musí byť skalopevne presvedčený, keď takéto nasadenie informačno-technického prostriedku, napriek tomu, že ide o novinára alebo že ide o politika, keď ho napriek tomu podpíše.
Záverom by som chcel ešte uviesť jedno napoly odborné, napoly politické posolstvo a jeden hypotetický príklad. Podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. Na Slovensku nie je problémom legálne odpočúvanie. Problémom je odpočúvanie nelegálne. Aj napríklad prostredníctvom tzv. buldogov. Niektorí možno vedia, o čom hovorím. A toto predmetný návrh zákona nerieši vôbec. Pri legálnom odpočúvaní aj nedávna minulosť ukázala, že problémom nie je samotné nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Problémom sú úniky utajovaných skutočností, úniky informácií o osobách, voči ktorým boli nasadené informačno-technické prostriedky, a ich prepisy a následne falzifikáty prepisov alebo výpiskov, ktoré táto prax podporuje. Problémom sú teda úniky, ktoré sú buď priestupkami, alebo sú aj trestnými činmi. Úniky, pri ktorých mnohí zlyhávajú osobnostne a na veľmi citlivom poli. Zlyhávajú dôstojníci, ktorí majú prístup k citlivým údajom, protizákonným kopírovaním materiálov a ich poskytovaním nečestným politikom. Zlyhávajú nečestní politici, ktorí v snahe zlikvidovať svojho politického súpera, tieto citlivé údaje poskytnú médiám. Zlyhávajú médiá a zlyhávajú novinári, ktorí by v zmysle zákona mali tieto materiály odniesť na políciu alebo na NBÚ a ktorí ich miesto toho v honbe za čítanosťou bez váhania uverejnia. Takéto konanie brutálne poškodzuje všetkých. Odpočúvaných a aj odpočúvajúcich, teda spravodajské služby či iné štátne orgány. A zlyhávajú aj tí z nás, ktorí toto správanie vyššie uvedených osôb a organizácií miesto pranierovania v tichosti tolerujú. Toto sú problémy, ktorým sa venujeme a o ktorých rozprávame málo. S niektorými by si vedela dať rady polícia či prokuratúra, keby dané štátne orgány chceli konať. A s niektorými sa budú musieť vyššie menované skupiny ľudí popasovať vo svojom vnútri. Na tie totiž nepomôže žiadne vyšetrovanie a žiadne zákony.
A teraz na záver ten hypotetický príklad. Opakujem, podobnosť s akoukoľvek skutočnosťou je čiste náhodná. Predstavte si, že minister obrany disponuje spravodajskými informáciami o komplote niektorých zamestnancov, predstaviteľov dodávateľskej firmy, sprostredkovateľa pri uzatváraní viacročnej zmluvy. Všetci títo chcú skrátka spoločne podojiť rezort, chcú podojiť štát, chcú podojiť daňových poplatníkov. Všetci sa správajú nečestne. Zamestnanec pravidelne informuje dodávateľa aj sprostredkovateľa o obchodnej taktike vyjednávacieho tímu ministerstva, pretože sám je členom toho tímu. Minister ho tam dal. Dodávateľ a sprostredkovateľ sa vedia vždy pripraviť na rokovanie a sú vo výhode a ide tam o obrovské peniaze. Tieto informácie Vojenské obranné spravodajstvo získa aj nasadením informačno-technického prostriedku, áno, na toho zamestnanca, na zástupcov dodávateľa a aj na toho sprostredkovateľa, so súhlasom sudcu, pretože sudca sa s tým stotožní. Všetky zúčastnené osoby však komunikujú dostatočne opatrne, aby nebolo možné obviniť ich z trestného činu. Avšak nie dostatočne opatrne na to, aby minister aj na základe týchto spravodajských informácií, ktoré získava, ktoré dostal z tohto nasadenia informačno-technického prostriedku, nemohol konať. Minister obrany zmení vyjednávací tím, zmení taktiku, dodávateľ stratí nečestnú výhodu, vyjednávaciemu tímu sa podarí vypustiť sprostredkovateľa, úplne ho vypustiť z reťazca, a uzavrie zmluvu s dodávateľom napriamo. Urobí tak napriek tomu, že za zamestnancom aj sprostredkovateľom stoja tvrdí chlapci zbrojárskej loby a ešte aj určitých iných skupín. A nikto si to voči ním v minulosti nedovolil, aj keď tieto podozrenia boli už aj predtým. Výsledkom sú ušetrené milióny eur. Je zabránené vojensko-hospodárskym škodám mimoriadneho rozsahu, je predídené trestnému činu, žiadne výpisky a poznámky z nasadenia informačno-technického prostriedku neuniknú, nikto sa o ničom nedozvie. A ja tvrdím, že všetci, dôstojníci aj analytici Vojenského obranného spravodajstva, ktorí o nasadenie informačno-technických prostriedkov požiadali, sudca, ktorý nasadenie informačno-technických prostriedkov povolil, a nakoniec aj ten minister obrany, ktorý spravodajské informácie správne vyhodnotil a využil v prospech našej spoločnosti, tí všetci odviedli poctivú, čestnú a skvelú prácu. Pretože, ako s obľubou hovorí Richard Sulík, chliev sa predsa nedá vyčistiť vatovými tyčinkami.
Ďakujem vám, že ste ma vydržali počúvať až do konca. (Potlesk.)