Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona nepodporí, nie je totiž kvalitný.
Včera sme spravili spoločné opozičné politické gesto, svoje vystúpenie v prvom čítaní som prerušil a zároveň nevystúpil už v rozprave ani jeden poslanec opozície na protest proti nedemokratickým praktikám vládnucej strany SMER.
Tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, a nie pokútnym a tajnostkárskym spôsobom, ako je tomu v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie.
Treba si uvedomiť, že zle, resp. neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní.
Dnes v druhom čítaní som sa rozhodol vystúpiť a poukázať na najvypuklejšie problémy, ktoré sme stihli k zákonu pripraviť. A spravím aj druhé politické gesto, a síce nepredložím žiadne pozmeňovacie návrhy. Nevidím dôvod, aby sme vylepšovali nejakou nočnou prácou našich odborníkov a našich expertov smerácky zákon, ktorý predkladáte takýmto obskurným štýlom len preto, že bojuje jedno smerácke krídlo na čele s jedným finančným oligarchom voči druhému smeráckemu krídlu na čele s druhým finančným oligarchom.
Ale o tom vám pravdepodobne viac dnes porozpráva môj kolega Jozef Mihál. Ja sa budem vo svojom vystúpení teraz venovať len odbornej stránke veci. Vystúpenie sa budem tam, kde sa to bude dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Keďže som včera popísal len problém č. 1 zo štyroch pripravených, tak ten prvý problém pomenujem znova, pretože ho pokladám za mimoriadne dôležitý.
Takže problém č. 1: Podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky, § 32 ods. 8 bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom. Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, bod 4, § 32 doplnený odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.
Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení.
Tu si dovolím poznamenať, že pán minister v úvodnej reči tvrdil alebo tvrdí, že dátum tam stanovený je a že platí pre všetky prípady. Podľa nášho názoru tam jednoznačne definovaný nie je.
Čo je ale dôležitejšie a čo v zákone rozhodne nie je ošetrené, je to, že vynucovanie si prepadnutia zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačovi, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou a zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. Toto veru nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže tak, ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.
Zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí, tu by sa mohlo zopakovať to isté a až žiaduci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom. (Reakcia z pléna.)
Hneď sa k tomu dostanem.
To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávateľa by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ aj s vyššou cenou. V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec koncov na Slovensku je veľa čestných ľudí.
Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu, a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12. hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Toto sa bežne stáva. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu alebo na nejakú obchádzku a k obstarávateľovi príde dajme tomu 30 minút po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu. V takomto prípade musí byť už dostatočne tvrdým trestom to, že súťaž uchádzač nevyhrá a nie ešte aj prepadnutie zábezpeky.
Dámy a páni, vážená pani predsedajúca, ja som včera na tomto mieste prerušil svoje vystúpenie, aby som oznámil bojkot opozície vzhľadom k nedemokratickým praktikám SMER-u. Tu by som si dovolil tiež prerušiť toto odborné vystúpenie, pretože chcem uviesť jeden taký príklad alebo jednu takú príhodu, ktorá sa mi stala asi pred mesiacom, keď bývalý minister obrany pán Jaroslav Baška niekde v tlači sa vyjadril, že by bolo vhodné, aby ministri silových rezortov absolvovali psychotesty, aby sa ukázalo, či sú schopní znášať stresové situácie. No mám taký pocit, že v prípade, že by sa tieto psychotesty zaviedli, tak váš pán minister vnútra, váš minister vlády istôt pre občanov by neprešiel týmito psychotestmi, pretože on v prvej časti môjho príhovoru nedokázal zvládnuť takú situáciu, keď som povedal, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte, je len súboj jednej finančnej skupiny na čele s jedným finančným oligarchom proti druhej finančnej skupine na čele s druhým finančným oligarchom.
Takže ja som veľmi rád, že v tejto chvíli nejakým spôsobom sa pán minister vracia na svoje miesto a budem môcť pokračovať v odbornej časti mojej rozpravy a pevne verím, že si ju vypočuje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka
Pán poslanec, pán minister určite bol vzadu v týchto priestoroch a vás počúval.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, viem, čo mi tu pán minister povedal, keď odchádzal, nebudem to zatiaľ citovať a budem sa tváriť, že som nepočul vašu poznámku.
Problém č. 2: Nemožnosť podať námietky, § 140 bod 52 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone nemožno podať námietky pri zadávaní podprahovej zákazky. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. To, že v návrhu zákona nie je možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk, je možné iba pochváliť, hodnotiť pozitívne. - No, vidím, že na tomto mieste som vás vlastne pochválil.
Práve táto časť bola a je častou kritikou zákona o verejnom obstarávaní zo strany súťažiacich, ktorí sa stretli s prinajmenšom nekorektným priebehom elektronickej aukcie a mnohokrát aj podivuhodným či zvláštnym vyhodnotením.
Problémom tejto časti návrhu zákona sú ale podprahové zákazky. To sú zákazky na tovary a služby od 10 000 eur do 40 000 eur bez DPH a stavebné práce od 20 000 eur do 200 000 eur bez DPH. Doteraz o nich úrad nerozhodoval a práve takýchto zákaziek je najviac a najviac sa netransparentne a najviac sa netransparentné správanie verejných obstarávateľov prejavuje práve pri týchto podprahových zákazkách, pričom sa nejedná o pár eur, a preto by mali byť pod kontrolou. V praxi sa totiž dosť často stretávame s účelovým vyhodnotením, resp. diskriminačným určením podmienok účasti, resp. iných dokumentov, ktoré má súťažiaci predložiť v procese verejného obstarávania. Uchádzač síce môže podať žiadosť o nápravu, čo sa aj pomerne často stáva, ale ešte častejšie sa stáva, že verejný obstarávateľ zamietne žiadosť o nápravu. Následne tak uchádzač nemá žiadnu možnosť nápravy kontroly, resp. nápravy protiprávneho stavu, keďže úrad pre verejné obstarávanie o týchto typoch zákaziek nerozhoduje a nevykonáva nad nimi kontrolu. (Reakcie z pléna.)
Kontrolu môže vykonať iba vnútorný orgán kontroly, a ak by aj postup prešetril, tak len skonštatuje porušenie zákona, ale bez reálneho dopadu. Lenže zásah vnútorného kontrolného orgánu je výnimočný, lebo tieto orgány nie sú spôsobilé na takúto kontrolu, v drvivej väčšine nie sú ani odborne spôsobilými osobami a tejto problematike nerozumejú, preto nevedia relevantne rozhodnúť. Samozrejme, ak by aj rozhodli, tak je to k ničomu, lebo výsledkom je len konštatovanie o porušení zákona, nič viac.
Proti tomuto môjmu návrhu by sa dalo povedať len to, že Úrad pre verejné obstarávanie na to nemá dostatočné personálne kapacity a že týchto zákaziek je nepredstaviteľne veľa. Lenže my v súčasnosti nevieme, koľko by takýchto námietok prišlo a ani to, či by boli oprávnené. Vieme, že personálne obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie sa má v dohľadnej dobe zvýšiť o 39 osôb. Prečo by teda nemohol úrad rozhodovať aj o takýchto typoch zákaziek?
Navyše pokiaľ sa v rámci podprahových zákaziek prejavuje netransparentné konanie, tak práve tu môže unikať veľa finančných prostriedkov daňových poplatníkov. Proces v súčasnosti prebieha tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten, ak tejto žiadosti nevyhovie, tak sa nič nedeje, lebo uchádzač sa už nemá kam obrátiť. Dalo by sa to riešiť súdnou cestou, ale to je diskutabilná cesta. Navyše nepoznáme prípad, že by sa tak stalo. Väčšinou si uchádzači zanadávajú a nechajú to tak.
Ak by bolo možné podať žiadosť o nápravu na Úrade pre verejné obstarávanie aj v prípade podprahových zákaziek, tak by proces vyzeral tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten ak tejto žiadosti nevyhovie, až potom je možné obrátiť sa s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie. Zákon v súčasnosti ukladá povinnosť tomu, kto predloží námietku, zložiť na Úrad pre verejné obstarávanie kauciu, v opačnom prípade sa o námietke nerozhoduje. Takto to prebieha pri podlimitných a nadlimitných zákazkách.
Pokiaľ sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú správať transparentne, ostanú len špekulatívne námietky, ktoré sa dajú vyriešiť ešte na začiatku. To znamená, že Úrad pre verejné obstarávanie by v konečnom dôsledku nemal zasa až tak veľa roboty. Pokiaľ sa však obstarávatelia správajú netransparentne, tak by sa v konečnom dôsledku ušetrili financie na zákazkách, ktoré by boli netransparentné, predražené, nekvalitné, nepodporujúce čestnú hospodársku súťaž a podobne. No a predsa o toto ide. Zároveň by to malo dopad aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré by museli pod hrozbou kontroly z Úradu pre verejné obstarávanie pracovať zodpovednejšie. Ak by aj tých námietok bolo veľa, tak by asi bolo efektívnejšie zamestnať pár ľudí na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorí by sa venovali len podprahovým zákazkám.
K tomuto bodu vieme pripraviť aj ekonomickú analýzu.
Poviem konkrétny príklad. Príklad, ktorý uvediem, je modelovým príkladom, ale takýto postup verejného obstarávateľa si môžete všetci overiť vo Vestníku verejného obstarávania, ktorý je v prípade podprahových zákaziek studnicou príkladov, ako sa obstarávať nemá. Ten, kto sa v tejto oblasti aspoň čiastočne vyzná, si ihneď všimne častokrát diskriminačné podmienky účasti, resp. iné diskriminačné nástroje, ktoré sa tu zvyknú objaviť. Uvažujem, že verejný obstarávateľ si ide obstarať konzultačné služby vo verejnom obstarávaní. Podmienky účasti sú štandardné, zákonné. V časti odbornej spôsobilosti však bude vyžadovať troch expertov na verejné obstarávanie. Prvý expert musí mať desaťročnú prax vo verejnom obstarávaní, vykonaných minimálne desať elektronických aukcií na nadlimitnú zákazku. Druhý expert musí mať minimálne desaťročnú prax a vykonaných minimálne desať nadlimitných obstarávaní. Tretiemu expertovi stačí iba päťročná prax a minimálne desať podlimitných obstarávaní. Predmet obstarávania...
Mňa to vyrušuje, pani predsedajúca.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pán poslanec Gál, pána poslanca rušíte, takže zachovajte pokoj.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister, počúvajte, bude sa vám to hodiť, ste povedali, že vás zaujímajú dobré návrhy. Musíte niečo zniesť, však v kľude.
Predmet obstarávania znie: Poskytovanie konzultačných a poradenských služieb v oblasti verejného obstarávania, nie samotný výkon verejných obstarávaní. Obstarávateľ tak požaduje dokladovať prax neprimeranú predmetu zákazky. Toto však samotné až taký veľký problém nie je, väčším problémom je samotná prax požadovaných expertov.
Tak po prvé, expert č. 1 musí mať prax vo verejnom obstarávaní minimálne 10 rokov, ale zákon platí od roku 2006, a teraz máme rok 2013. Áno, je pravdou, že pred rokom 2006 platil akýsi kvázi zákon o verejnom obstarávaní, avšak ten sa nedal s verejným obstarávaním, aké platí v európskom priestore, ani porovnať. Totižto postupy obstarávania pred rokom 2006 boli diametrálne odlišné od tých po roku 2006. Preto aj po prijatí zákona v roku 2006 došlo v našej histórii snáď k najmasívnejšiemu preškoľovaniu odborných osôb, odborne spôsobilých osôb. Je to, ako keby sme porovnávali dvojplošník s Concordom. Navyše povinnosť vykonávať elektronické aukcie pri nadlimitných zákazkách platí až od 1. apríla 2011, teraz je február 2013. Koľko nadlimitných obstarávaní vyhlásených po 1. 4. 2011 až dodnes sa realizovalo elektronickou aukciou? Veľa toho nebolo. A pokiaľ si pozrieme do Vestníka verejného obstarávania, identifikujeme len veľmi málo, jeden, dva subjekty, čo majú takúto prax. Rovnaké je to aj s expertom č. 2. To znamená, že toto sú veľmi diskriminačné podmienky, ktoré ukazujú na jedného dodávateľa. Pokiaľ by sa však jednalo o podlimitnú zákazku, tak v tomto konkrétnom prípade by Úrad pre verejné obstarávanie nariadil zrušenie celej súťaže.
Teraz však skúsime opísať postup uchádzača, ktorý si vyžiadal v tomto prípade súťažné podklady. Po zoznámení sa so súťažnými podmienkami vyhodnotil uchádzač, že sú diskriminačné, a poslal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu v tom zmysle, že poukázal na skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje dokladovať prax experta desiatimi rokmi a minimálne desiatimi elektronickými aukciami na nadlimitnú zákazku. Uchádzač požadoval od obstarávateľa, aby akceptoval experta s desaťročnou praxou, s vykonanými desiatimi elektronickými aukciami na podlimitnú zákazku. Argumentoval tým, že proces elektronickej aukcie v prípade nadlimitnej a podlimitnej zákazky je rovnaký, nakoľko sa pri ňom uplatňuje § 43 zákona o verejnom obstarávaní a ten je spoločný pre oba postupy. Ďalej uchádzač namietal aj experta č. 2 s tým, že požadoval od obstarávateľa, aby uznal prax 10 rokov a minimálne desať podlimitných zákaziek.
Totižto podlimitná zákazka sa od nadlimitnej zákazky líši len tým, že sa pri nej vypisuje formulár do európskeho vestníka pre verejné obstarávanie a následne do národného vestníka. Má o troška dlhšie lehoty, ale procesne je prakticky rovnaká.
Obstarávateľ však námietku uchádzača v plnom rozsahu zamietol a napísal mu, že má využiť kapacity tretej osoby. Uchádzač nemá voči tomuto postupu verejného obstarávateľa opravný prostriedok a nemôže sa ani obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, nakoľko tento o podprahových zákazkách nerozhoduje. A tak uchádzač, hoci mohol byť lacnejší a aj kvalitnejší, nakoniec nepodá súťažnú ponuku. Postup verejného obstarávateľa bol však príkro diskriminačný.
Skutočnosť hovorí o tom, že proces elektronickej aukcie je úplne identický pre akýkoľvek postup alebo druh verejného obstarávania a podlimitná zákazka sa od nadlimitnej líši iba vo veľmi malých rozdieloch, ktoré tu ale prezentovať nebudem. V súčasne platnom zákone, ako aj v predloženom návrhu sa však takýto postup verejného obstarávateľa nerieši.
Pokiaľ by niekoho zaujímalo to bližšie, tak toto nebol teoretický príklad, tento postup je zadokumentovaný a vieme ho celý predložiť. Navyše predmetné obstarávanie nájdete vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom, ja to tu odcitujem, 08755WYS vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2012 zo dňa 25. júla 2012, ale podobných príkladov tam nájdete viac.
Problém č. 3: Žiadosť o nápravu a inštitút námietky, § 33 ods. 11 bod 5 a 6, § 42 ods. 6 písm. c), § 136 ods. 1, 3 a 5 bod 23, 24 a 25, § 138 ods. 3 a 4 bod 29, § 138 ods. 5 bod 30, § 138 ods. 12 bod 37, § 139 ods. 2 bod 48, § 139 ods. 7 až 10 bod 51.
Inštitút námietky, ako aj inštitút žiadosti o nápravu sú veľmi zložitými časťami v platnom zákone, avšak návrh, ktorý bol predložený, celú situáciu v niektorých častiach ešte jemne komplikuje. Zjednodušene môžeme povedať, že v súčasnosti v platnom zákone môže uchádzač podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, a pokiaľ mu verejný obstarávateľ nevyhovie, resp. vyhodnotí jeho žiadosť o nápravu ako neoprávnenú, má uchádzač možnosť podať námietku, a to prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie. Aby úrad o námietke rozhodol, musí uchádzač zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu, inak Úrad pre verejné obstarávanie o námietke nerozhodne. Lehota na vydanie rozhodnutia je 30 dní. Podľa tohto návrhu však uchádzač nebude môcť podať žiadosť o nápravu prostredníctvom verejného obstarávateľa, ale rovno námietku.
Návrh zákona hovorí, že uchádzač musí podať priamo námietku na Úrad pre verejné obstarávanie proti výberu záujemcov v užšej súťaži proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka a proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Uchádzač tak teda nebude môcť v týchto prípadoch využiť žiadosť o nápravu, ale bude musieť podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že ak chce, aby úrad o námietke rozhodol, bude musieť zložiť kauciu, ktorá sa v rámci podmienok stanovených v zákone stane príjmom štátneho rozpočtu. Samozrejme, za určitých okolností.
Uchádzači, resp. možno budúci schopní a kvalitní dodávatelia tak z dôvodu, že nebudú chcieť prísť o finančné prostriedky, námietku jednoducho nepodajú. Tým sa proces výberu dodávateľa vo verejnej súťaži stane menej transparentným, keďže z dvojstupňového revízneho postupu sa stane jednostupňový a navyše podmienený zložením kaucie. Toto by mohlo byť zdrojom komplikácií v budúcich procesoch verejného obstarávania.
V podstate možno povedať, že aj v prípade navrhnutého postupu námietok ide o zjednodušenie procesu. Tento však nie je úplne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejného obstarávania. Ich uplatnením by sa mohlo riskovať zastavenie čerpania eurofondov. Po novom by mohol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podpise zmluvy i v prípade, že boli vznesené námietky, pokiaľ to tak vyžaduje verejný záujem, a tak obstarávateľovi povoliť podpis zmluvy.
V rámci tohto návrhu treba povedať, že čo je vyšší verejný cieľ: dodržiavanie čestnej hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní alebo čerpanie eurofondov? Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa pochybí v procese verejného obstarávania a Európska komisia takéto pochybenie zistí, bude Slovensko príslušné európske peniaze v budúcnosti vracať.
Bolo by preto vhodné inštitút žiadosti o nápravu ponechať nezmenený a až v prípade, že by verejný obstarávateľ nevyhovel žiadosti o nápravu, by mohol uchádzač pristúpiť k námietke podanej na Úrade pre verejné obstarávanie. Zároveň odporúčame prepracovať inštitút námietky tak, aby nebol v konflikte s európskymi pravidlami verejného obstarávania.
Problém č. 4: Preskúmavanie zákonnosti podanej námietky, § 139 ods. 7 bod 51 návrhu zákona.
V súčasnosti Úrad pre verejné obstarávanie preskúmava v prípade podania námietky celý proces verejného obstarávania, teda vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. To znamená, že kontroluje nielen dodržanie príslušných ustanovení zákona, ale aj použité procesy, ako aj metódy a úvahy, ktoré verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania použil. Týmto úrad zabezpečuje, aby nedošlo k porušeniu nielen zákona o verejnom obstarávaní, ale aj princípov transparentnosti, hospodárnosti, čestnej hospodárskej súťaže a podobne. Častokrát si preto Úrad pre verejné obstarávanie k tomu, aby vedel kvalifikovane rozhodnúť, vyžiada odborné posudky. V navrhovanom znení však Úrad pre verejné obstarávanie bude môcť preskúmať iba zákonnosť kontrolovaného a pri výkone svojej kontroly bude viazaný iba obsahom podanej námietky.
Veľakrát však pri podaní námietky zisťuje Úrad pre verejné obstarávanie aj iné závažné porušenie zákona, ako aj princípov verejného obstarávania a čestnej hospodárskej súťaže, na základe ktorých následne nariadil súťaž zrušiť.
Pokiaľ teda obmedzíme činnosť úradu iba na posudzovanie zákonnosti, pričom Úrad pre verejné obstarávanie bude viazaný iba obsahom námietky, stane sa, že skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, zostanú neskontrolované a mnohokrát by práve tieto podmienky mohli byť diskriminačné a mohli by v procese verejného obstarávania navodiť protiprávny stav.
V praxi sa veľakrát stalo a dokazujú to aj nálezy a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejnené na stránkach úradu, že bola zo strany uchádzača podaná námietka, ktorú síce Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil a zamietol ako neodôvodnenú, avšak nakoľko kontroloval celý proces, pri kontrole zistil iné závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, poprípade princípov čestnej hospodárskej súťaže tak, že v konečnom dôsledku rozhodol o zrušení použitého postupu. Takýto prípad by teda v budúcnosti nemohol nastať, pokiaľ bude táto novela prijatá, a tým pádom sa neodhalí nečestné konanie verejného obstarávateľa.
Treba však podotknúť, že v prípade čerpania európskych fondov môže pochybenie zistiť aj orgán Európskej únie. A to by malo oveľa horšie následky, ako iba zrušenie súťaže. Mohlo by sa stať, že by Slovensko muselo vracať finančné prostriedky čerpané z európskych fondov. Samozrejme, môže dôjsť aj k opačnému prípadu, kedy podá uchádzač námietku, a keďže po novom bude úrad viazaný pri kontrole len obsahom námietky, vyhodnotí námietku u uchádzača ako oprávnenú a rozhodne o odstránení protiprávneho stavu alebo o zrušení použitého postupu. Pokiaľ by však úrad, tak ako je tomu doteraz, skúmal celý proces vrátane úvah verejného obstarávateľa, mohol by zistiť, že skutočnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené, a úvahy verejného obstarávateľa boli v súlade so zákonom a princípmi podporujúcimi transparentnosť a čestnú hospodársku súťaž, a mohol by dôjsť k názoru, že námietka uchádzača nie je oprávnená, a teda by ju zamietol. A to je už úplne iné hľadisko riešenia problémov procesu verejných obstarávaní.
Nehovoriac o tom, že námietka by mohla byť vykonštruovaná, avšak bez preskúmania celého procesu a, samozrejme, aj skutočností vedúcich k danému stavu či rozhodnutiu verejného obstarávateľa by úrad nevedel takúto námietku jednoznačne posúdiť. Tak by sa mohlo stať, že by uspel nečestný uchádzač s vykonštruovanou námietkou a v konečnom dôsledku by to boli iba vyhodené verejné zdroje.
To, že úrad skúma celý proces, je dobré a žiaduce. A potvrdzujú to aj rozhodnutia úradu v konaní o námietkach, ale aj konkrétne prípady riešené prostredníctvom metodických pokynov, rozhodnutí či iných dokumentov, ktoré sú voľne k dispozícii na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie.
Na túto tému uviesť jednoduchý príklad z praxe je veľmi ťažké, keďže proces posudzovania námietok je veľmi zložitý. Uvediem tu však jedno rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pod číslom 1470/6000/2012/ON/380, v ktorom bola námietka uchádzača zamietnutá v plnom rozsahu, avšak preskúmaním procesu verejného obstarávania boli zistené skutočnosti, na základe ktorých Úrad pre verejné obstarávanie nariadil súťaž zrušiť. Pre úplnosť uvádzam, že sa jednalo o verejné obstarávanie vyhlásené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v celkovej predpokladanej hodnote 233 108 eur bez DPH. Úrad vydal rozhodnutie 23. januára 2013.
Na záver len uvediem, že pokiaľ si toto spomínané rozhodnutie preštudujete, zistíte, že keby bol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodoval iba o zákonnosti podanej námietky a bol vy viazaný len jej obsahom, došlo by iba k zamietnutiu námietky, a tak by nemohol nariadiť zrušenie celej súťaže, a tým pádom by štát prišiel o spomínaných 233 108 eur.
Dámy a páni, verejné obstarávanie je zložitá a odborná téma. O to je dôležitejšie, aby pri takýchto náročných témach sme predkladali alebo ste predkladali 100-percentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som povedal, klub strany Sloboda a Solidarita ho nepodporí.
Ja viem, že vám poslancom zo strany SMER je lautr fuk, o čom hlasujete, ako hlasujete. To sme dokumentovali aj tým, že ste sa tu bavili, keď som sa vám sťažil vysvetliť chyby, ktoré v zákone sú. Zrejme je pre vás dôležité to, že vám vždy od štátu zabehnú výplaty na účet a o ostatné sa nezaujímate.
Vy by ste tu odmávali aj 1. máj, keby vám to váš veľký vodca prikázal.
Avšak poslanci strany Sloboda a Solidarita chcú o zákonoch a o pravidlách, ktoré menia život občanov na Slovensku, rozhodovať tak, že pritom budú mať elementárnu istotu, že rozhodujú o niečom, čo mali čas si naštudovať. A chcú rozhodovať odborne a v prospech ľudí na Slovensku. A túto elementárnu istotu ste vy, pán minister vlády istôt pre občanov, touto hochštaplerskou formou návrhu tak zložitej legislatívy, ako je zákon o verejnom obstarávaní, nielen nám v strane SaS, ale všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnes vzali.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis