Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, pán spravodajca, milí neprítomní, zbabelí poslanci SMER-u, dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že rozdelím svoje vystúpenie do takých dvoch častí. Na úvod poviem pár slov, tak ako to cítim, vôbec celé to dnešné nočné rokovanie, a potom v tej druhej časti, samozrejme, budem pokračovať v čítaní tu veľmi dôležitých materiálov vládnych, ktoré sú tu k dispozícii a ktoré, ktoré...
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, pán spravodajca, milí neprítomní, zbabelí poslanci SMER-u, dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že rozdelím svoje vystúpenie do takých dvoch častí. Na úvod poviem pár slov, tak ako to cítim, vôbec celé to dnešné nočné rokovanie, a potom v tej druhej časti, samozrejme, budem pokračovať v čítaní tu veľmi dôležitých materiálov vládnych, ktoré sú tu k dispozícii a ktoré, ktoré je potrebné podľa môjho názoru prečítať.
Chcel by som povedať pár myšlienok na začiatok, je momentálne 3 hodiny aj 12 minút a toto rokovanie je neuveriteľne nedôstojné. Rokujeme v nedôstojných podmienkach, rokujeme v noci. Myslím si, že nebol žiaden dôvod, aby poslanci vládneho SMER-u, aby ministri za stranu SMER a na čele s premiérom takýmto spôsobom vyjadrili svoju zbabelosť. Svoju obrovskú zbabelosť, pretože ja som v politike krátko, myslím si, že je to, môžem si to dovoliť povedať, že som v politike relatívne krátko oproti veľkému množstvu ľudí, ktorí sedia v tomto parlamente, alebo mali by v ňom teda teraz sedieť, napriek tomu ja si nepamätám takýto arogantný prístup k oprávneným právam opozície, ktorá reprezentuje záujmy nie malej časti obyvateľov Slovenskej republiky, občanov Slovenska.
Ja som bol osobne, zhodou okolností ako minister vlády Ivety Radičovej, prítomný na odvolávaní Ivety Radičovej. Toto odvolávanie inicioval v tom čase SMER - sociálna demokracia. A musím povedať, že Robert Fico bol vtedy takým jedným z veľkých iniciátorov a určite jedným z najväčších hráčov celého toho divadla, ktoré sa tu vtedy odohrávalo, a musím povedať, že Iveta Radičová, napriek tomu, že bola mimoriadne atakovaná zo strany vtedajších opozičných a dnes vládnych poslancov, bola neuveriteľným spôsobom dehonestujúco napádaná, tak si nedovolila ani len pomyslieť podľa môjho názoru, aby spravila to, čo dnes urobila vládna strana, vládni poslanci na pokyn svojho premiéra.
Pamätám si, ako všetci ministri, ako sme tu sedeli, tak sme bránili svoju premiérku. Poslanci SMER-u dnes ani nemali odvahu na to, alebo niekto, kto ich poslal preč, nemal odvahu na to, pustiť ich sem za tento mikrofón a pustiť ich za tento pult, aby obránili svojho premiéra, aby obránili svoju vládu. A to tiež vypovedá o mnohom. Pretože tá situácia je taká, že my môžeme byť na rozdielnych póloch toho politického spektra, môžeme sa dostať aj do situácií, že tie debaty sú veľmi emotívne. Ja sám som mal, keď som začal v politike, pomerne dosť emotívnu výmeny názorov práve s pánom predsedom Paškom na jednom výbore, a napriek tomu si myslím, že dokážeme spolupracovať. Ale zbabelo takýmto spôsobom utekať a nabádať k tomu ešte aj vlastných poslancov, pokladám za nemorálne a neadekvátne a pokladám to za dehonestujúce nielen voči voličom opozičných strán, ale aj voči voličom samotným, voči voličom vládnej strany, voličom SMER-u.
Chcel by som sa ešte, skôr ako prejdem k samotnému tomu bodu, o ktorom rokujeme, ešte by som sa chcel veľmi krátko vyjadriť k tomu, čo sa tu udialo niekedy okolo jedenástej. Ja osobne som tu teda v tom čase nebol, stihol som si pozrieť teraz v rýchlosti len to video, ktoré bolo. Ja pokladám to za nonsens, aby piati poslanci vládnej strany napadli opozičného poslanca. Ono to určite bude mať ešte ďalej nejakú dohru, ale je to niečo neuveriteľné. A podľa toho, čo mi rozprával kolega Viskupič, aj ďalší ľudia, ktorí tu boli prítomní, ja si myslím, že práve táto situácia, ktorá tu dnes vznikla, ukázala, že poslanci SMER-u vedia byť odvážni len vtedy, keď ich je viacej a keď nejakým spôsobom cítia za sebou tú silu tej 83-ky, aj keď ich nebolo 83.
Teraz by som prešiel už priamo k tomu, čo si pokladám za povinnosť povedať na začiatok. Keď prišla tá požiadavka zo strany našich partnerov v opozícii, aby sme sa pridali, pretože nebola to primárne naša iniciatíva, iniciatíva strany SaS, aby sme sa pridali k odvolávaniu premiéra, k odvolávaniu Roberta Fica za tunelovanie štátu formou kúpy akcií alebo prevzatí akcií Slovenského plynárenského priemyslu, tak ja som nebol celkom presvedčený, že či toto je ten správny postup. Lebo ako iste viete, tak Richard Sulík zbieral podpisy pod mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli si vypočuť ministra hospodárstva pána Malatinského, aby teda nejakým spôsobom čelil otázkam, či už z pléna, aby čelil diskusii, aby sme teda rozprávali o tom, čo sa vlastne deje, aby si obhájil svoje konanie. Ale po dohode sme vlastne vtedy ešte vyčkali, pokiaľ sa nejakým spôsobom udialo, teda pokiaľ prebehol ten mimoriadny, resp. prebehol, ako prebehol, on vlastne neprebehol ten mimoriadny hospodársky výbor, pretože poslanci SMER-u neprišli a následne teda sa opozícia dohodla, že bude odvolávať priamo premiéra Roberta Fica.
Myslím si, že ten postup mohol byť taký, že najprv sme sa naozaj mali pokúsiť odvolať ministra hospodárstva Malatinského nie z toho titulu, že by som si myslel, že Robert Fico si nezaslúži odvolanie, pretože ja som hlboko presvedčený, že Robert Fico sa predsedom vlády ani nemal stať. Ale preto, aby bol dodržaný určitý postup.
Strana Sloboda a Solidarita ústami svojho predsedu vyhlásila, ja sa plne s týmto názorom stotožňujem, že celá táto kauza ohľadne tunelovania Slovenského plynárenského priemyslu je v podstate len takým zavŕšením alebo takou poslednou kvapkou, tou pomyslenou kvapkou v pohári vody, v pohári našej netrpezlivosti alebo nášho rozhorčenia z toho, čo vláda jednej strany, vláda SMER-u - sociálnej demokracie na Slovensku koná a činí.
Robert Fico má toho na rováši totižto oveľa, oveľa viacej, ako je jedna kauza Slovenského plynárenského priemyslu, a preto mi dovoľte, aby som sa vrátil trošku späť v čase, a síce do doby, keď vlastne sa kreovala táto vláda SMER-u, keď sa jednotliví ministri nejakým spôsobom dostávali do svojich kresiel.
Jedným z týchto ministrov, jedným z členov vlády, o ktorom sa vo všeobecnosti vie, a to je verejné tajomstvo, ktorý sa nikdy ministrom slovenskej vlády nemal stať a nechcel to ani Robert Fico, je Martin Glváč, minister obrany. Vôbec vo všeobecnosti personálna politika, akú zvolil SMER, ja sa k tomu potom ešte v tom vystúpení dostanem, je tou alfou a omegou v celom tom pôsobení ďalšom, doterajšom, viac ako jednoročnom strany SMER, pretože som presvedčený, som hlboko presvedčený, že Robert Fico nebol autonómny pri výbere svojich podriadených a pri výbere svojich ministrov. Som o tom hlboko presvedčený. Martin Glváč je toho žiarivým príkladom. Pretože aj vrabce na streche čvirikajú, že Robert Fico veľmi dlho bojoval za to, aby Martin Glváč sa nestal nie že ministrom obrany, ale aby sa vôbec nestal členom vlády Slovenskej republiky. Pretože nebudeme si nahovárať, Robert Fico je prezieravý politik a za týmto človekom cítil prúsery. Neustál ten svoj, alebo teda tú svoju snahu o to, aby tohto človeka do vlády zablokoval alebo nejakým spôsobom aby sa pričinil o to, aby vo vláde tento človek nebol, a výsledky sa veľmi skoro dostavili.
Niekoľko mesiacov po tom, ako vláda vôbec začala niečo robiť, sa začal na nás z rezortu obrany valiť jeden škandál za druhým. A Robert Fico napriek tomu, že už neprehlásil tú svoju pomyslenú vetu, ktorú prehlásil počas svojej prvej vlády, a síce to, že uňho každý minister bude na svojom kresle, každý minister, ktorý sa dopustí alebo na ktorom ministerstve vznikne, alebo udeje sa nejaký škandál, tak sa ohreje vo svojom kresle tak maximálne tri minúty. Už druhýkrát túto vetu nevyslovil. Napriek tomu tá jeho rétorika smerovala k tomu, že strana SMER bude bez škandálu a že v prípade akéhokoľvek škandálu bude konať. Tak sa pozrime, ako konal.
Nebudem tu rozprávať o všetkých škandáloch miesta Martina Glváča, ktoré sa udiali, spomeniem len niektoré.
Kúpa dvoch luxusných aerotaxíkov za 10 mil. eur od sprostredkovateľa sídliaceho v zubnej ambulancii za cenu 10 mil. eur, to je cena možno tak dva, dvaapolnásobne predražená oproti tomu, ako sa tieto lietadlá dajú v skutočnosti kúpiť. To je tunel ako Brno. Toto ja si ani neviem predstaviť, že čo by sa udialo vo vláde Ivety Radičovej, keby takéto niečo sme na rezorte obrany v tých časoch spravili. Napriek tomu, že ozbrojené sily Slovenskej republiky tieto lietadlá nepotrebujú, tak napriek tomu tlaku, ktorý sme vytvorili, napriek apelom, my sme apelovali priamo na premiéra, na Roberta Fica, aby nákup týchto predražených aerotaxíkov zastavil, čiže to nebolo o tom, že by nejakým spôsobom mu to ušlo alebo žeby sa to zbúchalo v priebehu niekoľkých dní. O tomto sa pomerne dosť dlho rozprávalo, napriek tomu Robert Fico strčil hlavu do piesku, pretože pravdepodobne alebo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemohol urobiť nič iné.
V týchto dvoch luxusných aerotaxíkoch si vyvážajú svoje maličkosti minister obrany a vysokí úradníci ministerstva obrany, maximálne možno nejakí vojenskí pohlavári, určite neslúžia vojakom. Vojaci nemajú ani na náboje, nemajú za čo cvičiť, nemajú peniaze na naftu, nemajú peniaze na to, aby mohli stíhačky lietať, ale minister obrany a vysokí úradníci ministerstva obrany si vyvážajú svoje zadky v drahých, luxusných aerotaxíkoch.
Neprešla dlhá doba a z rezortu obrany sa na nás vyvalil ďalší škandál, ktorý si zasluhuje pozornosť. Počas vlády Ivety Radičovej vyplávalo na povrch to, že rezort vnútra zorganizoval škandalózny tender na nákup plynových masiek. Tieto plynové masky boli nakupované o 150 % drahšie len kvôli tomu, že výberové konanie bolo účelovo nastavené tak, aby tie podmienky bol schopný splniť len jeden uchádzač, aby zvyšní uchádzači tohto výberového konania boli vyradení. Nebudem hovoriť podrobnosti, ale základnou fintou v tomto výberovom konaní bolo to, že rezort vnútra nastavil také zorné pole, ktoré v skutočnosti ani neexituje, ktoré v skutočnosti sa ani nevyrába. A samozrejme, že tie dve firmy, ktoré sa zúčastnili tohto výberového konania, tak takéto zorné pole ani neponúkli. Na základe toho boli vyradené. Vyhrala to tretia firma, ktorá takéto zorné pole ponúkla.
Keď na toto prišiel denník SME, ktorý si tieto masky vyžiadal, zorné pole nechal zmerať v certifikovanej skúšobni, zistil, že takéto zorné pole, ktoré bolo prisľúbené, nie je dosiahnuté, tak som vydal príkaz na rezorte obrany, pretože rezort obrany sa počas čias ministrovania obrany Jaroslava Bašku pridal k tomuto tendru, vydal som príkaz na zastavenie nákupu týchto masiek. Nákup masiek bol na rezorte obrany zastavený. To isté urobil potom o pár dní aj Daniel Lipšic na rezorte vnútra. A dohodol som sa s vojakmi, že v prípade, že budú akékoľvek masky nové potrebovať, tak urobíme tender nový. Počas celého zvyšného času vlády Ivety Radičovej vojaci masky nepotrebovali. To znamená, tender sa neuskutočnil.
Aké bolo moje prekvapenie, keď pred niekoľkými mesiacmi médiá opäť doslova vyčmuchali informáciu o tom, minister obrany, zmienený minister, ktorý nikdy nemal byť ministrom a o ktorom som naozaj hlboko presvedčený, toto vedel aj Robert Fico, ktorý nechcel, aby bol ministrom, obnovil nákup masiek práve na základe tohto zmanipulovaného tendra.
Keď sme sa dozvedeli túto informáciu, samozrejme, že ten prvý pocit bol obrovský šok, že takéto niečo si vôbec minister Glváč dovolí. Toto spraviť, to dokáže človek len naozaj, ktorý má plechový ksicht alebo plechovú tvár a ktorý si je vedomý toho, že si môže dovoliť úplne všetko. Že si to môže dovoliť aj napriek tomu, že má nad sebou predsedu vlády, ktorý aspoň navonok, oproti tomu, ako to bolo v prvej vláde Roberta Fica, sa snaží nejakým spôsobom deklarovať a vystupovať v tom duchu, že tentokrát už tá vláda nebude s takými škandálmi a s takými megakauzami, aké sa vyskytovali počas jeho prvej vlády, napriek tomu tento človek dokázal urobiť takúto nehoráznosť.
Samozrejme, že opäť sme zareagovali a vyzvali sme priamo Roberta Fica, aby sa zasadil o zastavenie nákupu týchto masiek. Výsledok je ten, že nákup masiek bol zastavený. Samozrejme, že nie je teraz podstatné, či si to SMER, menovite Robert Fico, prizná, že to bolo na základe našej výzvy, to nie je dôležité.
Dôležité je to, že sa nám podarilo odchytiť tento škandál. Ale to je jedna vec, ktorú sme odchytili a existuje ix vecí, ktoré odchytiť jednoducho nedokážete. Pretože tých nákupov a proste ďalších vecí je také obrovské množstvo, že vám bez problémov môžu nejaké záležitosti ujsť. Nemáte v opozícii kapacitu na to, aby ste robili takýchto policajtov na každom rezorte.
Každopádne výsledok bol ten, že nákup masiek bol a dodnes je zastavený. Ja som presvedčený, že to bolo na základe toho, že Robert Fico zakročil. Už vtedy mal druhú elegantnú možnosť zbaviť sa Martina Glváča. A opäť tak neurobil. A ja som presvedčený, že tak neurobil preto, lebo jednoducho tak nesmie urobiť, a že tak neurobí dovtedy, pokiaľ mu to niekto nepovolí. Pretože ono to tu dnes padlo, myslím, aj v tej úvodnej reči. Robert Fico nie je autonómny vo svojich rozhodnutiach a som hlboko presvedčený, že nie je autonómny hlavne vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa jeho personálnej politiky.
Prešlo niekoľko týždňov a Martin Glváč zlyhal aj ľudsky. Doteraz sme rozprávali o ekonomických zlyhaniach tohto ministra, ktorý sa nikdy ministrom vo vláde Roberta Fica nemal stať. Ale zlyhal aj ľudsky. Pre vás zasa informácia, že Martin Glváč toleruje šikanovanie a prenasledovanie mladej dôstojníčky ozbrojených síl, mladej dôstojníčky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, nemohli by ste si svoje komplexy voči pánovi ministrovi riešiť niekde inde? Toto je rozprava o návrhu na odvolanie premiéra a o SPP. Keby ste boli taký dobrý a venovali sa téme.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Áno, pán predseda, ja si myslím, že sa venujem téme, pretože ja rozprávam o personálnej politike Roberta Fica. Robert Fico je predseda vlády a ja som v úvode povedal, že tento megaškandál tunelovania štátu, Slovenského plynárenského priemyslu je pre stranu SAS, aj pre mňa osobne, poslednou kvapkou k tomu, aby sme sa pripojili k iniciatíve odvolať Roberta Fica z postu predsedu vlády. Ja si myslím a som hlboko presvedčený o tom, že môžem rozprávať aj o ďalších dôvodoch, prečo si myslíme, že by Robert Fico predsedom vlády nemal byť. (Potlesk jedného poslanca z pléna.) Takže by som vás chcel týmto poprosiť, aby ste akceptovali slobodný výkon funkcie alebo pozície poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste ma nechali rozprávať. Ďakujem vám veľmi pekne.
Takže budem pokračovať kde? Budem pokračovať tam, kde som prestal, kde som bol prerušený, a síce v tom, kde minister vlády Roberta Fica Martin Glváč zlyhal nielen ekonomicky, ale zlyhal aj ľudsky. A to bol ďalší z dôvodov, podľa môjho názoru veľmi vážnych dôvodov na to, aby Robert Fico zasiahol. Aby ministra, ktorý takto ľudsky zlyhal, zo svojej vlády odvolal. Neurobil tak.
Ako som už spomínal, mladá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby, ktorá bola v ozbrojených silách veľmi krátko, sa stala predmetom šikany a predmetom prenasledovania agentov, vojenských agentov Vojenskej spravodajskej služby. Dnes to už môžem povedať, táto dôstojníčka využila všetky možnosti. Obrátila sa na všetky možné inštitúcie a doslova prosila o pomoc. Prosila o to, aby jej nebola braná nielen vojenská, ale aj ľudská dôstojnosť. Obracala sa na svojho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Neuspela. Obrátila sa, dostala sa priamo k ministrovi obrany Martinovi Glváčovi, kde takisto neuspela. A chcem z tohto miesta povedať, že sa obrátila aj priamo na premiéra Roberta Fica. To dodnes nebolo dostatočne razantne a dostatočne vážne povedané. To znamená, že premiér Robert Fico má priamy podiel viny na tom, čo sa tejto dôstojníčke Vojenskej spravodajskej služby činilo. A má priamy podiel na tom, akým spôsobom sa s vojačkou, s príslušníčkou ozbrojených síl Slovenskej republiky zaobchádzalo.
Robert Fico ako premiér, ako predseda vlády Slovenskej republiky nie je len predsedom vlády Slovenskej republiky, ale je aj predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Ako iste viete, dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby, ktorá bola prijatá ako šéfka protokolu, ktorá nemala za sebou bojový výcvik, ktorá absolútne neovládala veliace spôsobilosti, tak bola prevelená do Trebišova s vedomím ministra obrany Martina Glváča. Samozrejme, že aj neskôr s vedomím premiéra, s vedomím predsedu vlády Roberta Fica, veliť bojovej čate, bojovej jednotke ozbrojených síl Slovenskej republiky. Bola prevelená po tom, ako pôsobila dva roky v ozbrojených silách Slovenskej republiky na, dá sa povedať, administratívnom mieste a dostala sa na miesto, kde mala veliť vojakom, ktorí boli pripravení alebo ktorí sa pripravovali na bojovú misiu, na operáciu ISAF v Afganistane.
Toto je ďalšie vážne zlyhanie Roberta Fica, ktorý dopustil, aby sa niečo takéto stalo. A ja som hlboko presvedčený, že presunom alebo prevelením tejto dôstojníčky Vojenskej spravodajskej služby do takejto pozície bola ohrozená obranyschopnosť Slovenskej republiky. Boli ohrozené životy vojakov, ktorí sa pripravovali na operáciu ISAF v Afganistane. Je šťastím v nešťastí, že to dievča po týždni išlo na práceneschopnosť a že nepôsobilo ďalej. A pokiaľ teda mám správne informácie, tak nepôsobí ani dodnes ďalej na tejto pozícii. Ale to tú vinu z ministra obrany a menovite z premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica nijakým spôsobom nezmýva a žiadnym spôsobom túto vinu neznižuje.
Vrátim sa ešte k jednej veci, ešte k jednému ľudskému zlyhaniu, kde som hlboko presvedčený, že mal premiér Slovenskej republiky zakročiť. On dostal obrovské množstvo príležitostí na to, aby si určitým spôsobom zachoval tvár a aby zakročil a aby zbavil, alebo teda nejakým spôsobom odvolal Martina Glváča z funkcie ministra obrany.
Niekoľko týždňov po tejto kauze sa prevalila ďalšia kauza, ďalšie ľudské zlyhanie jeho nominanta, jeho podriadeného ministra obrany Martina Glváča, ktorý dal vyhodiť z armády, dal vyhodiť z ozbrojených síl vojaka, ktorý dlhé roky pôsobil v ozbrojených silách ako jeden špičkový a vzorný vojak s mnohými oceneniami, za jeden jediný negatívny komentár na Facebooku na ministrovom profile. Tento vojak si dovolil verejne vyjadriť svoj názor na prácu ministra obrany Martina Glváča a dovolil si zdieľať na sociálnej sieti fotku Roberta Fica, fotku premiéra, ktorá putovala internetom a ktorú zdieľalo obrovské množstvo ľudí. Do 24 hodín bol tento vojak stiahnutý z misie na Cypre a do týždňa bol vyhodený, doslova vyhodený z armády.
Som presvedčený, že toto bola ďalšia príležitosť pre Roberta Fica nejakým spôsobom uplatniť svoje personálne právomoci a odvolať Martina Glváča z funkcie ministra obrany.
Na tomto mieste by som chcel povedať, že možno aj takú, takú miernu výtku ku kolegom z Ľudovej platformy, ktorí sa nepridali k aktivite na odvolanie Martina Glváča. Ja som presvedčený, že aj vôbec tá situácia, ktorá dnes vznikla, keď premiér Robert Fico v tom svojom úvodnom vystúpení predniesol svoju reč a potom vyzval, či už svojich kolegov vo vláde, alebo v parlamente poslancov za vládnu stranu SMER, aby opustili rokovanie, aby odtiaľto doslova ušli. Tak si myslím, že sa potvrdzuje to, že odvolávanie akéhokoľvek ministra vlády Roberta Fica a aj odvolanie samotného premiéra Roberta Fica je politické gesto, ktoré treba robiť. Ktoré treba robiť vždy, keď budeme mať pocit, že je to potrebné k politickej očiste a k politickej hygiene nášho života, a preto si myslím, že aj po tomto odvolávaní, ktoré teraz nejakým spôsobom skončí, neviem, ako dlho tu budeme, a koľko nocí tu budeme rokovať a akým spôsobom, je potrebné v tomto pokračovať a jednotne v tom pokračovať vždy, keď budeme mať taký pocit. A keď budeme mať pocit, že ďalší nominant, pri ktorom si myslím a som hlboko presvedčený, že Robert Fico opäť personálne zlyhal, a to je ministerka zdravotníctva Zvolenská, keď sa ukáže, že tá hrubá chyba, ktorú spravila alebo ktorá sa udiala pri udeľovaní licencií na leteckú záchrannú službu, keď sa vytvorilo niekoľkodňové vákuum, sa ukáže, že to naozaj hrubou chybou ministerstva bolo, tak treba, samozrejme, zvážiť potom v rámci opozície, či opäť nastal čas na politické gesto očisty a hygieny politického života na Slovensku, tak ako sme to zvážili teraz pri odvolávaní Roberta Fica, teraz, keď sme sa rozhodli, že budeme odvolávať Roberta Fica. Toľko k tej prvej časti.
Pár myšlienok, ktoré som chcel povedať, ja teda sa budem snažiť potom ešte vystúpiť aj v rozprave, pretože som písomne prihlásený, už ako sám za seba ako poslanec. A teraz by som si dovolil ešte v rámci nejakých veľmi podnetných informácií, ktoré si myslím, že by tu mali zaznieť, prečítať zopár vládnych materiálov už k samotnej téme Slovenského plynárenského priemyslu. Je to materiál, ktorý bol spracovaný 6. 7. 2012, "Informácia o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, Bratislava", upravené nové znenie. Číslo materiálu je UV-22936/2012.
Prekladacia správa. Materiál „Informácia o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť“, predkladám ako iniciatívny materiál.
Cieľom predloženého materiálu je informovať vládu Slovenskej republiky, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky ako 51-percentným akcionárom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, začne rokovania so spoločnosťou Energetický a průmyslový holding, akciová spoločnosť (EPH), o možnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Akcionármi SGH sú spoločnosti E.ON Ruhrgas a GDF Suez, každá z týchto spoločností vlastní v SGH 50-percentný podiel.
Dôvodom na začatie týchto rokovaní je list spoločností E.ON a GDF, ktorým oznamujú, že vstúpili do rokovaní so spoločnosťou EPH. Súčasťou navrhovanej transakcie by malo byť prefinancovanie akvizície a následný prevod celého 100-percentného podielu v SGH na EPH, resp. právnu entitu pod kontrolou tejto spoločnosti. Na základe uznesenia valného zhromaždenia Slovenského plynárenského priemyslu, konaného dňa 11. mája 2011, spoločnosť EPH vykonala due diligence s výnimkou Akcionárskej zmluvy týkajúcej sa akcií SPP.
V rámci tohto procesu akcionári SGH požiadali Slovenskú republiku o poskytnutie adekvátnej súčinnosti pri navrhovanej transakcii. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako vykonávateľ akcionárskych práv SPP v súvislosti s možnou zmenou vlastníckej štruktúry v SGH zabezpečí všetky právne kroky v zmysle Akcionárskej zmluvy, ktoré sú nevyhnutné pre zmenu vlastníckej štruktúry SGH a úpravu ďalších vzťahov medzi akcionármi SPP.
V prvom rade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečí sprístupnenie Akcionárskej zmluvy týkajúcej sa akcií SPP spoločnosti EPH s cieľom dokončenia procesu. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky následne zanalyzuje dopady implementácie rôznych modelov vlastníckeho oddelenia vyplývajúcich z tzv. tretieho energetického balíka na spoločnosť SPP a možnú transakciu, v rámci analýzy budú tiež posúdené dopady na aktuálne znenie Akcionárskej zmluvy.
Paralelne s týmto procesom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky iniciuje výber poradcu na posúdenie ekonomických a právnych dopadov možnej zmeny vlastníckej štruktúry SGH. Mandátom poradcu bude okrem iného aj transakčné poradenstvo a odborná asistencia pri negociovaní súvisiacich dokumentov vrátane možnej úpravy existujúcej Akcionárskej zmluvy, prípadne prípravy novej dokumentácie.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uskutoční analýzu výhodnosti prípadnej zmeny vlastníckej štruktúry SGH z perspektívy možného zhodnotenia postavenia Slovenskej republiky ako majoritného akcionára SPP. Po vyhodnotení súčasného postavenia jednotlivých akcionárov analýza navrhne, ktoré oblasti by mohli byť predmetom zmien a rokovaní so spoločnosťou EPH s cieľom zlepšiť postavenie a posilniť vplyv Slovenskej republiky v Slovenskom plynárenskom priemysle.
Pri rokovaniach sa bude brať do úvahy aj navrhovaná legislatíva transponujúca tretí energetický balíček, a to predovšetkým návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrhom zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v zmysle príslušných smerníc Európskeho parlamentu a Rady stanovuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy, resp. od prevádzky prepravnej siete. Návrh zákona obsahuje možnosť oddelenia uplatnením úplného vlastníckeho oddelenia, tzv. OU, alebo uplatnením nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO.
Model zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete (Eustream, a. s.) je navrhnutý tak, že ak je prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného plynárenského podniku, môže vláda do 1. októbra 2012 na návrh ministerstva hospodárstva určiť, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije.
V prípade, že po schválení zákona a jeho nadobudnutí účinnosti vláda uvedené určí, budú sa na prevádzkovateľa prepravnej siete vzťahovať podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa modelu ITO, nepoužije sa vlastnícke oddelenie a Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, bude môcť využiť model ITO a bude môcť naďalej fungovať ako vertikálne integrovaný podnik vrátane spoločnosti Eustream, a. s. Ak vláda do 1. októbra 2012 neurčí, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije, Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, sa bude musieť vzdať kontroly v spoločnosti Eustream.
Vyššie uvedené kroky a činnosti Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uskutoční v priebehu tretieho kvartála roku 2012 tak, aby jednotlivé analýzy mohli slúžiť ako kvalifikovaný podklad k rozhodnutiu vlády SR v otázke schválenia či neschválenia zmeny štruktúry SGH vrátane možného uplatnenia predkupného práva Slovenskou republikou a reálnych možností financovania, aby rozhodnutie vlády odrážalo najvyššiu prioritu riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z tohto už vidíme, že jednoducho toto sa neudialo, neboli reálne zhodnotené možnosti financovania, som hlboko presvedčený, že rozhodnutie vlády neodráža nie že najvyššiu prioritu, ale žiadnu prioritu riešenia a už vonkoncom nie v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Ale viem v prospech koho, už to tu bolo niekoľkokrát dnes povedané, ja myslím, že to nie je nutné opakovať.
Dokončím, ešte prečítam tento dokument, aby to bolo kompletné.
Prvé rokovanie so zástupcami EPH sa konalo v Bratislave dňa 21. júna 2012. Na stretnutí odzneli prvé návrhy tém a okruhov, o ktorých by predstavitelia EPH chceli s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky rokovať v rámci diskusie o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry v SGH. Tieto počiatočné tézy poslúžia ako vstup do analýz, ktoré Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v tejto súvislosti vykoná.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 348 zo 6. júla 2012 k "Informácii o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, Bratislava". Číslo materiálu: 22936/2012. Predkladateľ: minister hospodárstva.
Vláda
A. berie na vedomie
A.1. Informáciu o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava.
Na vedomie: predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vidíme, že kroky, ktoré boli vykonané, sú v rozpore s týmto dokumentom.
Ja by som sa chcel ešte v závere svojho vystúpenia, chcel by som sa ešte v závere svojho vystúpenia vrátiť k tomu, čo som hovoril na začiatku, a síce k tomu, čo sa udialo okolo tej jedenástej hodiny, počas teda, žiaľ, tohto incidentu som nebol prítomný v tejto sále. Ja osobne si myslím, že aj toto je výsledok práce premiéra, výsledok práce Roberta Fica. Aj to, čo sa udialo dnes v parlamente od, a to, čo sa tu deje už v podstate od pätnástej hodiny, keď na výzvu Roberta Fica nielen ministri vlády Slovenskej republiky, ale aj všetci poslanci zdrhli ako také zbabelé krysy odtiaľto, ako takí potkani, aj to je výsledok personálnej politiky Roberta Fica.
Ja by som bol veľmi rád, a som presvedčený, že to občania naozaj urobia, keby si občania Slovenskej republiky položili otázku, ktorú si ja kladiem už veľmi dávno, v podstate od volieb roku 2012. Ako môžu zbabelci, ktorí utečú pri len prvých náznakoch nejakých problémov, len pri náznakoch toho, že budú počúvať niečo, čo sa im bude zle počúvať, ako môžu takíto zbabelci viesť Slovenskú republiku? Ako môže minister obrany, ktorý už po druhýkrát, pretože prvýkrát to urobil vtedy, keď sme mali mimoriadnu schôdzu k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby, že sa postavil sem, nakydal tu na všetkých naokolo a doslova zdrhol z tejto sály, ako môže takýto minister obrany byť vzorom pre tých 13 600 vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky? Veď keby sa tu niečo prihodilo, niečo skutočne vážneho, tak on normálne pustí do gatí a utečie niekde preč. Ako môže byť vzorom pre tých 20-tisíc, alebo koľko ich je, 21-tisíc policajtov taký minister vnútra, ktorý pred 60, alebo koľko tu bolo poslancov opozičných strán, pustí do gatí a doslova zdrhne z tejto sály a nepostaví sa sem za tento pult a neobráni si svojho premiéra, napriek tomu, že hocikedy inokedy má tie reči požehnane?
Takto by som mohol pokračovať, mohol by som menovať členov vlády Roberta Fica jedného po druhom, ale myslím si, že by to bolo zbytočné, pretože asi sa všetci v túto veľmi vzácnu rannú hodinu, o štvrtej hodine ráno, zhodneme, že tento strach, tento zbor zbabelcov, ktorý si dnes hovorí vláda Slovenskej republiky, títo zbabelci, ktorí utekajú z tejto sály ako potkany pri náznakoch, pri prvých náznakoch nejakých verbálnych problémov, je výsledkom personálnej politiky premiéra Slovenskej republiky a nie len tých 13 alebo 14, alebo, neviem, koľko ich je, ako ich nazval Daniel Lipšic, "lokajov finančných skupín", ale aj tých 83 poslancov, ktorí tu zasadli do poslaneckých lavíc. Tam tiež prebehla nejaká personálna politika Roberta Fica a samotní poslanci, niektorí, za stranu SMER v neformálnych rozhovoroch dnes priznávajú a chytajú sa za hlavu, že čo to ten Robert Fico nastváral. Nepredpokladal taký úspech a od určitého miesta na kandidátnej listine, a to mi potvrdili viacerí, nevenoval tomu takú pozornosť a dnes vidíme výsledok.
Tu nejaký no name poslanec, ktorého som v živote nevidel, toho, ja neviem, jak sa volá, čo tu zobral tú figurínu a zaútočil tuná na kolegu opozičného, na kolegu Viskupiča, tak takýto poslanec si dovolí bez toho, že by bolo za ním vidno čo len čiarku parlamentnej práce, on si dovolí za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze obrovského množstva voličov SMER-u, pretože SMER mal obrovské množstvo voličov, si dovolí takýmto spôsobom, ožratý jak prasa, s prepáčením, pretože to bolo na tom videu vidno, zaútočiť zbabelo, v presile, v skupine piatich poslancov, na svojho opozičného kolegu a pomaly ho prehodiť cez nejaké zábradlie a spôsobiť mu možno aj trvalú ujmu.
Kam sme sa to dostali s takouto personálnou politikou? Kam sme sa dostali, keď Robert Fico ako premiér, ako predseda najsilnejšej strany s legitímnym mandátom, aj keď aj o tom legitímnom mandáte by sa dalo rozprávať, pretože som hlboko presvedčený, že strana SMER a menovite Robert Fico oklamali občanov Slovenskej republiky, keď im nasľubovali nesplniteľné, ale to je v poriadku. Ľudia im na to skočili a je na občanoch Slovenskej republiky, aby si to sami vyhodnotili. Ale kam sme sa to dostali, keď Robert Fico privedie sem do parlamentu takýchto poslancov? Keď privedie do parlamentu poslanca, ktorý na osobitnom kontrolnom výbore hlasuje za uznesenie najprv "za" a potom "proti". O tom by sa dali rozprávať historky, ale, žiaľ, o veľa veciach sa rozprávať nedá, pretože ten výbor vždy rokuje v utajenom režime, čo sa tam na tom výbore deje.
Som hlboko presvedčený, že za ten stav, v akom sa dnes parlament a vôbec toto plénum, za ten katastrofálny stav, v tomto sa možno čiastočne zhodneme s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, môže v prvom rade Robert Fico ako premiér, ako predseda najsilnejšej strany, ktorá dostala mandát. Môže za to jeho personálna politika.
Každopádne myslím si, že vôbec dnešné rokovanie, ten priebeh hlavne toho začiatku, keď sme videli, čo sa tu dialo, ukázal, že ani sám Robert Fico a už vonkoncom nie tí zbabelci, ktorí, ktorí plnia jeho pokyny na slovo bez toho, aby nad tým rozmýšľali, nie sú až takí silní v kranflekoch a sú situácie, keď aj oni trošku pribrzdia. A dnes to bolo vidno.
Pár ľudí na balkóne, to boli možno štyria, piati, možno šiesti odvážni a naštvaní ľudia, ktorí prišli na tento balkón, dokázali na určitý moment strhnúť tie pomyslené masky, teraz nie tie plynové masky, o ktorých som rozprával, cez ktoré sa Martin Glváč pravdepodobne snažil naplniť mešce SMER-u pri tom škandalóznom tendri, ale tie skutočné masky, tí ľudia na tom balkóne strhli masky z tvárí viacerých poslancov SMER-u, pretože sa báli odísť z tejto miestnosti. Napriek výzve big bossa, ktorý miesto toho, aby sa staral o Slovensko, aby sa staral o túto krajinu, tak on si chodí každé ráno zacvičiť niekoľkokrát a niekoľkokrát nám to tu aj povedal, že začal pestovať kult tela. Napriek tomu, že im to Robert Fico doslova prikázal, aby odtiaľto zdrhli ako tie potkany, tak niekoľko odvážnych a naštvaných ľudí ich dokázalo v tomto úteku zastaviť. Ja som videl na tvárach niektorých poslancov SMER-u strach. Oni sa boja verejnosti. Oni sa boja občanov Slovenskej republiky.
A ja chcem z tohto miesta vyhlásiť, že toto je cesta, toto je legitímna cesta popri, samozrejme, tak legitímnych krokoch, ako je odvolávanie premiéra, odvolávanie predsedu vlády Slovenskej republiky kedykoľvek, keď to uznáme za vhodné, a kedykoľvek, keď budeme mať pocit, že treba spraviť toto politické gesto očisty, hygieny politického života na Slovensku. Toto je cesta pre verejnosť a pre slovenských občanov, aby neboli apatickí.
Dnešok ukázal, že aj taká mašinéria, ako je pohodlná väčšina 83 poslancov vládnej strany, má strach. Oveľa väčší strach má z verejnosti, z naštvaných ľudí, ako strach z opozície. To sme dnes videli. A to bolo naozaj možno päť, možno šesť naštvaných ľudí. Ja si viem celkom živo predstaviť, aký obrovský strach, aký obrovský strach by mali zajtra, alebo teda vlastne dnes o 19. hodine, alebo v priebehu dňa, povedzme ešte skôr, keď by sa pred parlamentom zjavilo tisíc ľudí alebo päťtisíc ľudí, alebo desaťtisíc ľudí, alebo stotisíc ľudí. Myslím si, že popri tom legitímnom kroku a popri tých legitímnych krokoch odvolávania predsedu vlády Slovenskej republiky by sme v rámci opozície, v priebehu dnešného dňa, keď už sa nám kolegovia zo SMER-u o to postarali, že niektorí z nás sa prakticky ani nevyspia, by sme sa mali aj o tomto rozprávať a ponúknuť verejnosti alternatívu: nahnať smerákom strach. Ponúknuť občanom, pretože obrovské množstvo sa mi ohlasuje cez sociálnu sieť, cez médiá, by ste sa čudovali, ľudia sledujú, čo sa tu deje. Majú to zapnuté dokonca ešte v noci, nespia. Obrovské množstvo občanov vyjadruje svoje rozhorčenie a my by sme im mali ponúknuť túto cestu. Bez akéhokoľvek vytĺkania opozičného politického kapitálu. Bez akéhokoľvek vytĺkania politických bodov. Ponúknuť im túto myšlienku nahnania strachu smeráckemu valcu, pretože to je to, čo zaberá.
Dnes sme to videli a ja som hlboko presvedčený, že keď sa o tom v rámci opozície cez deň porozprávame a nájdeme seriózne a konštruktívne riešenie tejto ponuky pre občiansku verejnosť, tak budeme úspešní a dosiahneme oveľa viacej takýmto spôsobom, ako sa snažia dosiahnuť kolegovia zo SMER-u všelijakými parlamentnými políciami a parlamentnými strážami, a dosiahneme to, že nebudú sem chodiť opití poslanci SMER-u, nebudú nám tu napádať našich kolegov. Dosiahneme to za pomoci angažovanej verejnosti a možno to dokážeme zlomiť.
Možno práve na toto bola tá, možno práve na toto je táto schôdza dobrá. Možnože ten krik tej rozhorčenej pani na toho pána, ktorý sa ozval dnes alebo včera na tom balkóne, po tom, ako Robert Fico vyzval svojich zbabelých kolegov zo SMER-u, aby opustili túto sálu, možno práve ten krik týchto dvoch ľudí bude tým bodom zlomu. Možno práve na ňom sa to zlomí. Tá apatia, ktorú, to si asi všetci alebo viacerí z nás priznáme, ktorú bolo doteraz cítiť medzi ľuďmi. Pretože možno práve ten moment im ukázal cestu, ako si poradiť aj s mašinériou, 83-člennou obrovskou presilou, 83-člennou mašinériou vládneho SMER-u.
Ja budem veľmi apelovať a budem sa prihovárať za to, aby sme nejaké riešenie v tomto duchu prijali a aby sme takúto korektnú ponuku, spoločnú ponuku pre občanov Slovenskej republiky cez deň pripravili a uvidíme, či si to lajznú, a uvidíme, čo si lajznú, uvidíme, čo si dovolia, keď sa budú občania dožadovať kultúrneho rokovania. Rokovania cez deň, rokovania za prítomnosti vlády, rokovania za prítomnosti nie tuto nejakého papundekla, ale za fyzickej prítomnosti premiéra, rokovania za prítomnosti všetkých ministrov a takisto všetkých poslancov, ktorí berú peniaze. Oni berú peniaze za to, že si majú vykonávať svoju prácu, a svoju prácu si nevykonávajú.
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a budem sa snažiť vystúpiť ešte v rozprave medzi písomne prihlásenými. A pokiaľ to bude potrebné, tak aj medzi ústne prihlásenými a budem sa snažiť niektoré myšlienky ešte, možno nie tak vám, ako občanom Slovenskej republiky, sprostredkovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis