Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.9.2013 o 11:00 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.9.2013 13:56 - 14:12 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.
Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.
Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.
Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.
A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.
To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.
Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.
Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.
Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.
Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.
Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.
V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"§ 199"
Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa. (Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.)
"(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.
"(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:
"(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."
3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".
Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.
Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 13:56 - 14:12 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Chcem oceniť, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to v tom zmysle, že môžem potvrdiť, že naozaj za jej úradovania, ako bola ministerkou spravodlivosti, tak z pohľadu aplikačnej praxe združenia naozaj sme v praxi priamo pociťovali zvýšený rešpekt súdov pri prešetrovaní rôznych spustených exekučných konaní, kde naozaj bolo podozrenie na to, že exekútor konal v rozpore, či už so zákonom alebo s dobrými mravmi.
Rovnako chcem oceniť jej pripomienku k tomu, že tempo, akým sa pripravuje novela Exekučného poriadku, ešte v takom tom členení, že sa delí na statusovú novelu, potom na procesnú novelu, absolútne nezodpovedá tomu, o čom tu vieme štyri roky a čo stále viac naberá na svojom tempe, a to je enormne sa zvyšujúci počet exekučných konaní, kde ľudia v mnohých prípadoch naozaj sú nadmieru traumatizovaní a vystavovaní nebezpečiu straty vlastného obydlia a zbytočnému napätiu.
No a v neposlednom rade samozrejme, že ak má mať táto novela Exekučného poriadku nejaký praktický prínos a význam, tak je potrebné, a o tom budem asi bližšie rozprávať v rozprave, zabezpečiť tie výkonné zložky, ktoré budú garantovať aplikáciu a vykonateľnosť takto nastavenej novely.
Rovnako chcem oceniť aj ten apel položený práve na význam mimoexekučných konaní, kde máme celý rad štátnych inštitúcií, ktoré by vedeli toto enormné množstvo spustených exekúcií absorbovať a riešiť bez exekučných konaní, mimo exekučných riešení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.9.2013 11:00 - 11:00 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
No ja, na rozdiel od pána Martvoňa, som veľmi dobre pochopila, o čom hovoril pán Hlina. Je to asi o tom, že kto chce, ten pochopí, kto nechce, nepochopí. A chcem vám, pán Hlina, pán poslanec, poďakovať za to, že neustávate v tej vašej snahe poukazovať na pálčivý problém, ktorý v tejto spoločnosti je a pred ktorým si nezodpovedne prikrývame oči. Úžere čelí množstvo ľudí. A som veľmi rada, že ste poukázali na potrebu diferenciácie a prešetrovania exekútormi stanovených poplatkov, lebo s týmto naozaj máme problém. A vystúpim v rozprave, poviem, prečo mám aj ja obavy, že s týmto problémom a s aplikačnou praxou sa nebude vedieť vysporiadať ani takto formálne predložený statusový zákon o Exekučnom poriadku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.9.2013 19:10 - 19:11 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Viete, ja sa často stretávam práve v argumentácii, že sa riadim citmi, pocitmi, no ale, viete, ja na jednej strane priznávam, áno, som žena politička a pracujem aj s týmito nástrojmi. Na druhej strane sa však pýtam, že ak si pýtam čísla, vecné argumenty číselne podložené, možno nie presné objemy investovaných prostriedkov, ale aspoň prognózy, aj takéto vecné dopady, prečo mi ich nedodáte? V podstate, ak mi dnes vytýkate, že pracujem len s pocitmi a citmi, s čím iným môžem pracovať, ak merateľne podložené čísla a podklady nemám, ani si ich neviem opakovanými žiadosťami zabezpečiť? S čím iným mám pracovať?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.9.2013 19:01 - 19:02 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Chcem reagovať stručne a vecne. V plnej miere zdieľam to, čo povedal pán poslanec Hlina, pretože ja rovnako si myslím, že tým eminentným záujmom o podporu a realizáciu rôznorodých informačných systémov, či v zdravotníctve, či v doprave, predbiehame dobu. Ja si rovnako myslím, že čo sa týka inštitucionálneho sveta, kľúčový problém nie je v zvyšovaní informatizácie tohto inštitucionálneho sveta, ale problém, hlavný problém inštitucionálneho sveta je vo vymožiteľnosti práva.
A ak som postavila otázku, akým spôsobom tento e-Government prispeje k zvýšeniu vymožiteľnosti práva v inštitúciách, tak mi na toto nevedel predkladateľ, vtedy zastúpený štátnym tajomníkom, nijako odpovedať.
Ja som presvedčená, že zákony a takéto projekty, ktoré mi nevedel rovnako tento štátny tajomník vyčísliť, aké sú prognózy, aký objem to bude stáť, že takéto projekty majú zmysel vtedy, aj takéto zákony, ak prinášajú praktický rozmer, znamenajú praktický prínos pre ľudí, pre občanov tohto štátu.
A pokiaľ my takto máme prednesený, formálne prednesený zákon, ktorého praktické dopady nevieme určiť, ja neviem, či takýmto formálne pripraveným zákonom nepredbiehame dobu, a neviem ani pochopiť, aký zmysel má. Potom naozaj ostáva to pri tom, ako sa vyjadril pán Hlina, zrejme tu ide len o záujem, o operáciu s veľkým objemom peňazí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.9.2013 16:42 - 16:47 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť aj môj postoj k tomu, čo som si tu mala aj možnosť doteraz vypočuť práve pri príležitosti prerokovávania tohto zákona.
Ja hneď v úvode by som asi mala povedať pre korektnosť vstupu do tejto diskusie, teda môjho príspevku, že nie som expertom na finančné právo, na daňový systém, ale ako som si mala možnosť priebežne vypočuť rozpravu a rôzne postoje k už odprezentovaným zákonom, zastavila som sa práve pri tomto návrhu, pretože chcela by som vyjadriť svoj postoj, kde zachytávam určitú asymetriu.
Na jednej strane tu vidím v plejáde predložených daňových zákonov tendenciu a trend sprísňovať a sprecizovávať, zvyšovať transparentnosť pri určovaní, alebo teda pri uhrádzaní daní, pri plnení daňových si, daňových povinností vo väčšine prípadov práve voči malým a stredným podnikateľským subjektom. Avšak na druhej strane tu vnímam určitú asymetriu práve pri zjednodušení a znížení administratívnej záťaže práve voči subjektom, ktoré sa dotýkajú poskytovania služieb v oblasti elektriny, uhlia, zemného plynu.
Ja toto naozaj vnímam bez ohľadu na to, aby som moc vstupovala do hĺbky prednesených zákonov, a bez ohľadu na to, že nemám podrobné informácie o tom, ako dopadá a ako dopadne, dopadnú tieto predkladané novely na jednotlivé subjekty, ja v tomto naozaj vidím asymetriu, vidím určitú nerovnováhu.
Preto by som bola veľmi rada, aby ste mi vysvetlili, koho sa dotkne a akým spôsobom sa dotkne táto predkladaná novela zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu práve súvzťažných daňových subjektov a či v tom nevidíte určitú nerovnováhu. Lebo na jednej strane malých, stredných, malé, stredné podnikateľské subjekty, ktoré už teraz čelia značnej administratívnej a možno až byrokratickej záťaži, ma upozorňujú na to, že tie novely zákonov sa stále sprísňujú, komplikujú im správu účtovníctva. A na druhej strane tu vidím snahu o zvýšenie, teda zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie limitu, kedy daňové subjekty dokonca nebudú povinné podať daňové priznanie, ani zaplatiť daň. Ide o daňové subjekty, ktoré práve poskytujú služby v oblasti energetiky.
K tomu si dovolím ešte predniesť jednu takú vec, ktorú, ktorá vo mne rezonuje počas celého rokovania o predložených zákonoch, a síce ja sa zastávam toho, aby sa naozaj systém sprísňovania kontroly platenia daní, dodržiavania daňovej povinnosti zlepšoval, aby sa zefektívňoval, ale myslím si, že žiadať to od radových občanov alebo malých a stredných subjektov, to bude korektné v tej atmosfére, keď nebudem zažívať vlastnú skúsenosť, že ak sa dopytujem rovnakého sprístupnenia informácií o tom, akým spôsobom sa riadi ekonomika a finančná sféra, daňová sféra práve v energetických subjektoch, o ktorých tu bola reč, a bolo to aj a rezonovalo to aj či už v médiách, alebo na hospodárskom výbore, ak rovnako tieto veľké energetické subjekty práve vplyvom štátu a vstupu štátom budú podliehať rovnakej sprísnenej kontrole a snahe stransparentniť tam všetky procesy.
Pre mňa je to v tom zážitku, v tej skúsenosti toho, že mi pri opakovaných snahách a pri opakovaní predloženom návrhu o sprístupnenie poslaneckého prieskumu, kde sa chcem pozrieť hlbšie pod pokrievku ekonomiky a hospodárenia v tak strategickom podniku, ako je SPP, nie je umožnené takýto prieskum vykonať. To si teda naozaj neviem vysvetliť, ako je to možné, že nie sú tu možnosti, ako ma pustiť práve do oboznámenia sa s týmito informáciami, ako vidieť hlbšie do hospodárenia a finančného plánovania, do finančných procesov týchto inštitúcií. A na druhej strane tí istí vládni poslanci, tá istá vláda, ktorá mi tento prieskum neumožní, tu volá po kontrole, po dodržiavaní povinností, po stransparentnení účtovníctva, daňových povinností takýchto malých a stredných subjektov.
Jednoducho tento nepomer a túto asymetriu ja si neviem vysvetliť a budem veľmi rada, ak sa mi aj pri predložení tohto zákona zdôvodní a vysvetlí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.9.2013 13:12 - 13:13 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ja by som chcela požiadať o predloženie Analytickej štúdie o súčasnom stave a vývoji zmien usporiadania vlastníckych vzťahov a vlastníckych štruktúr v Slovenskom plynárenskom priemysle.
Zdôvodnenie: Pre nejednoznačnosť a nejasnosť oficiálne a mediálne odprezentovaných informácií o raste zadlženosti v SPP, čo môže mať celoplošný negatívny dopad na vývoj spotrebiteľských cien, som sa opakovane pokúšala zorganizovať a predložiť návrh na vykonanie poslaneckého prieskumu. Ani dnes mi opakovane v tom, vo výkone tohto poslaneckého prieskumu nebolo umožnené získavať oficiálne zdroje informácií pre toto zisťovanie, a preto navrhujem, aby do programu rokovania bol zaradený tento bod spojený s analytickou štúdiou o súčasnom stave a vývoji situácie v SPP.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.7.2013 18:15 - 18:18 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Tak naozaj ja nerozumiem, pán poslanec Přidal, tomu vášmu útočnému a agresívnemu tónu. Teraz už mám aj naozaj pochyby o tom, ako to bolo aj v predošlom vašom vystúpení, koho vlastne zastupujete.
Vy vravíte k postihom čiernych odberateľov, ja hovorím k ochrane odberateľov, ktorí sú tlačení podnikom SPP a sú označovaní za neoprávnených odberateľov (ochrana pred neoprávnenými odbermi). V tomto smere si zrejme nerozumieme, pretože ja jednoznačne pracujem a tieto zákony predkladám na základe konkrétnych podnetov praxe spotrebiteľov, ktorí naozaj sú poškodzovaní práve dominantnými energetickými monopolmi.
Neviem, na koho objednávku vy robíte, ale to, čo ste tu predviedli aj dnes, aj minule, vo mne vytvára pochybnosť, že asi nemáte záujem vyvažovať vzťahy na energetickom trhu, pretože skutočnosť potvrdzuje, že spotrebiteľom či už pri neoprávnených odberoch alebo aj v prípade, že sa použitím nekalých marketingových praktík, prípadne z objektívnych príčin, ak sa dostanú vlastne do platobnej neschopnosti, nie sú schopní splácať tieto poplatky, nie je schopný ani ochotný v tomto inštitucionálnom a právnom rámci nik pomôcť.
Takže naozaj si neviem vysvetliť tento váš agresívny a útočný tón a ani túto vašu vágnu oponentúru.
Ja chcem znova zopakovať, že tento predkladaný návrh zákona ako v správnom čase, tak aj v správnom obsahu, v správnej forme a procese rieši to, čo som očakávala, že bude riešiť vo vzťahu k zraniteľným spotrebiteľom a odberateľom na energetickom trhu práve sociálna vládna strana. A to je práve eliminácia dopadov nesprávnej privatizácie, vďaka ktorej spotrebiteľ na energetickom trhu v dominantnom postavení dodávateľov energií ťahá za kratší povraz. A okrem toho, že bude eliminovať tieto dopady nesprávnej privatizácie, toľko kritizovanej privatizácie, bude napravovať aj negatívne dopady a nepriaznivý stav z nesprávne nastavenej a pripravenej liberalizácie energetického trhu. Prax jednoznačne cez celoplošné postihy a poškodenia spotrebiteľov, hlavne zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu poukazuje na to, že títo spotrebitelia, zraniteľní spotrebitelia, ťahajú za kratší povraz.
Prax a všetko, čoho som svedkom v skutočnosti, mi ukazuje a svedčí o opaku vami prednesených argumentov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2013 18:09 - 18:11 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ďakujem. Nedá mi nezareagovať na túto vašu oponentúru. Nazývate techniky predloženého zákona za vágne, nekonkrétne. Práve, naopak, pán poslanec Přidal, ja to, čo ste teraz predniesli, s poznaním toho, že nemáte konkrétnu skúsenosť, ako dopadá konkrétne na spotrebiteľov liberalizácia a riešené spory na energetickom trhu so subjektmi, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, vám poviem, že vaša oponentúra a vznesená kritika je vágna, nie je opretá o praktické poznanie, o praktickú skúsenosť.
Ako som už v úvode pri prezentácii predkladaného návrhu zákona uviedla, dávno Európska únia poukazuje na to, že je vecou toho-ktorého členského štátu, akým spôsobom si upraví a zadefinuje či už zraniteľného spotrebiteľa alebo koncept energetickej chudoby, alebo národný akčný plán boja proti energetickej chudobe.
Ja si za tým, čo som povedala v úvode pri predkladaní zákona, stojím.
Skôr ako sme spustili liberalizačný proces, mala byť pripravená jednak definícia zraniteľného spotrebiteľa, mal byť pripravený jednoznačne koncept energetickej chudoby. Na to sme sa mali preventívne pripraviť.
Nebyť toho, že mám konkrétnu skúsenosť a prax, o ktorej som hovorila, že liberalizácia, ktorá mala priniesť nižšie ceny a väčšiu slobodu výberu spotrebiteľov medzi dodávateľskými subjektami, nám prináša pravý opak, tisíc vašich slov, tisíc prednesov teoretických argumentov mi nevyvráti to, čoho svedkom som v praxi, že spotrebiteľ na energetickom trhu dnes nie je chránený.
Skryt prepis
 

1.7.2013 17:41 - 17:54 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi opakovane cca po pol roku znova predniesť novelu zákona o energetike, ktorou reagujem na pretrvávajúci nepriaznivý stav v ochrane práv spotrebiteľov na liberalizovanom energetickom trhu.
Napriek tomu, že od neschválenia pôvodne zamýšľanej mojej novely, ktorej zásadným cieľom a primárnym cieľom bolo rozšíriť skupinu zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že táto novela, ktorá mala poistiť a garantovať zvýšenú ochranu týchto zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že nebola prijatá, prax a reálny život ukazuje, že aj táto opäť predkladaná novela je výsostne aktuálnou a výsostne potrebnou, potrebným prostriedkom, právnym prostriedkom, aby sa zvýšila nielen inštitucionálna, ale aj právna ochrana spotrebiteľov na nie dostatočne zvládanom liberalizovanom trhu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona o energetike, ktorý bol prijímaný na jeseň minulého roka z pohľadu poskytnutia, respektíve zvýšenia ochrany tých odberateľov, ktorí sa z dôvodu veku alebo hmotnej núdze ako zraniteľní spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Platná a nateraz existujúca právna úprava, tak ako som už spomenula, považuje za zraniteľného spotrebiteľa len odberateľa, ktorého životné funkcie, fyziologické funkcie, sú závislé od odberu elektriny. Alebo je to taký spotrebiteľ, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý.
Právna úprava obsiahnutá v nateraz existujúcom zákone o energetike aj vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou síce zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný spotrebiteľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou, avšak upravuje to veľmi úzkoprsým a nepostačujúcim spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že citovaná smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných spotrebiteľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na spotrebiteľov odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia.
V dôvodovej správe k pôvodnému zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti vrátane vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé od odberu elektriny, sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Platí to pre odberateľov nielen elektriny, ale aj plynu. Napriek tomu, že sa to ustanovilo v dôvodovej správe pôvodného zákona, súčasne existujúceho zákona, zdá sa mi nesystematickým opatrením, ak príprava takejto štúdie alebo vymedzenia pojmu, zadefinovania pojmu zraniteľného spotrebiteľa a z toho vyplývajúcich právnych konzekvencií nasleduje po tom, ako sa spustí samotná liberalizácia trhu. To isté platí aj pre vymedzenie alebo aj pre určenie, zadefinovanie, vypracovanie štúdie energetickej chudoby. Najskôr energetický trh zliberalizujeme, potom, samozrejme, sa prejavia s tým spojené negatívne a nežiaduce dopady, nepriaznivý stav, ktorý nedokážeme ani právne, ani legislatívne ošetriť, až následne potom ideme vytvárať štúdiu energetickej chudoby a ideme zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa na energetickom trhu. Tento proces je nesystémový a je otočený hore nohami. Nesprávnosť takéhoto nastavenia potvrdzuje aj samotná prax, pretože očakávané ciele, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým mali byť znížené ceny, vyššia sloboda výberu odberateľov spotrebiteľov na energetickom trhu vo výbere jednotlivých dodávateľov, tieto základné premisy, tieto základné ciele sa v praxi nenaplnili, čoho svedkom v tom reálnom živote, v aplikačnej praxi som. A stále pretrváva ten stav spotrebiteľov, v prevažnej miere zraniteľných spotrebiteľov, dôchodcov, ľudí v dôchodkovom veku. Z takýchto sporne uzavretých zmlúv a z problematických dodávateľských subjektov, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, je veľmi ťažké týchto ľudí dnes vymaniť. Napriek tomu, že máme určité právne rámce, napriek tomu, že máme celý rad inštitúcií, ktoré sa kontroly a ochrany spotrebiteľa na energetickom trhu zúčastňujú, tak na liberalizovanom trhu nemôžeme a nedokážeme ani za pomoci mimosúdnych inštitútov, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví týchto ľudí z takýchto neslobodných zmlúv vymaniť.
Uvedená smernica, ktorú som spomínala a ktorou by sme sa mali riadiť aj v našom právnom poriadku, zavedením pojmu zraniteľného spotrebiteľa reaguje na vážny sociálny problém, ktorým, ako som už spomínala, je energetická chudoba, často definovaná aj ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať, ako som už povedala, pred spustením liberalizačného programu národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných spotrebiteľov. Zo smernice citujem: „Okrem toho členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia."
Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov odberateľov. V tejto súvislosti sa ukladá ako povinnosť každému členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktorý môže odkazovať na energetickú chudobu a môže okrem iného ustanoviť až zákaz odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch.
Týmto odkazom z európskej legislatívy a z príslušných smerníc, na ktoré som sa odvolala, my v tomto predloženom návrhu zákona za materiálne chudobného občana alebo spotrebiteľa považujeme občana, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, no hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov, rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.
V nami predkladanom návrhu navrhujeme teda, aby za splnenia ďalších zákonných predpokladov bola rozšírená skupina zraniteľných odberateľov jednak o osoby v dôchodkovom veku, jednak o osoby sociálne znevýhodnené, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, tzv. nízkopríjmové domácnosti, ktoré vieme aj na základe platných legislatívnych noriem identifikovať. Odberatelia elektriny v domácnosti a odberatelia plynu v prípade, že takíto odberatelia elektriny v domácnosti alebo odberatelia plynu sú v dôchodkovom veku alebo sú občanmi v hmotnej núdzi, a navyše ich dokážeme identifikovať ako zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí navyše namietajú nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo plynu alebo namietajú použitie nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami uvedenými v konkrétnom § 4 zákona o energetike a z toho dôvodu sú účastníkmi súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho konania, takíto zraniteľní spotrebitelia sa stávajú subjektmi zvýšenej ochrany. Takže ďaleko širšie rozširujeme rámec zraniteľných spotrebiteľov oproti súčasnému zneniu zákona. V § 3 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré aj takýchto odberateľov definujú ako zraniteľných odberateľov v domácnosti, čo by po prijatí návrhu zákona v spojení s ďalšími doplneniami súvisiacich ustanovení znemožňovalo prerušiť takýmto spotrebiteľom dodávku elektriny alebo plynu až do riadneho ukončenia uvedených konaní.
Záverom pri predložení tohto zákona opätovne chcem zdôrazniť, že účelom navrhovaných zmien je opäť snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom energií a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.
Okrem zrovnoprávnenia týchto zmluvných pozícií práv a povinností oboch zúčastnených strán tento zákon sleduje aj ďalší cieľ, ktorý som už opakovane predniesla. Je to eliminácia nežiaducich prejavov a nepriaznivého stavu spojeného práve s nie dôsledne pripravovaným liberalizačným procesom na energetickom trhu.
Ďakujem vám za pozornosť. Ja verím, že práve nastavením vlády, ktorá má všetky nástroje na to, aby takýto zákon schválila, uviedla do života, sa konečne spotrebitelia dožijú a dočkajú toho, na čo majú nárok, čo im bolo aj vo voľbách prisľúbené, dožijú sa a dočkajú sa ekonomických a právnych istôt aj v tak problematickom a dominantnom odvetví, akým energetické odvetvie nesporne je. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis