Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.
Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.
Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.
Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.
A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.
To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.
Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.
Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.
Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.
Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.
Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.
V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:
"§ 199"
Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa. (Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.)
"(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.
"(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:
"(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."
3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".
Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.
Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.
Ďakujem.
