Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.12.2013 o 18:12 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.12.2013 11:11 - 11:12 hod.

Helena Mezenská
Ja tiež zareagujem, že považujem za nenáležité a absurdné ustavičné presúvanie bodov a jednotlivých hlasovaní. Prerokovali sme jeden z najzávažnejších zákonov, podľa ktorých sa má krajina riadiť budúci rok a pre mňa je to absolútne neprístojné, že vláda nie je schopná prísť na toto hlasovanie. Taktiež sa kriticky vyjadrujem a budem pranierovať to, že upravujeme činnosť parlamentu podľa toho, ako sa chce vláde. Parlament nie je holubník.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2013 10:55 - 10:56 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Dovolím si aj ja krátko zareagovať. No, určite ani mne, pán poslanec Štefanec, nie je ľahostajný tento predložený iniciatívny návrh. Považujem ho naozaj, tak ako to povedal aj poslanec Kaník, za veľmi dôležitú a kľúčovú otázku daňovej reformy aj rozprúdenia hospodárskeho, aj ekonomického rastu. Samozrejme, že rozloženie politických síl a situácia v parlamente ukazuje, že pre takéto závažné otázky, ktoré potom samozrejme negatívne dopadajú na občanov, tu nie je vytvorený dostatočný ani adekvátny priestor pre to, aby sa diskutovalo a aby sa takéto otázky docenili.
Prečo ale ja podporím tento poslanecký návrh, je to, že som za suverenitu, samostatnosť a slobodu rozhodovania našej krajiny v takýchto kľúčových otázkach. Ja si myslím, že naozaj našu politiku aj daňovú reformu nemôžme nastavovať podľa formálnych a štandardných parametrov Európskej únie, ale podľa potrieb zdola. A faktom je, že dnes na takto uskutočňované daňové, zásahy do daňovej reformy, do daňovej politiky dnes malé, stredné podniky, bežní občania veľmi ťažko doplácajú. Život sa im čoraz viac zhoršuje a podmienky sú nastavené tak, že nie sú motivovaní. Ľudia sú naozaj, sú zaťažení tým, ako tento daňový režim funguje. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.12.2013 15:51 - 15:53 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
No ja sa pridám k tomu, čo tu povedal aj pán poslanec Kaník. Táto politika strany SMER vlastne nemá s ľavicou politikou nič spoločné, podľa toho, ako sledujem aj predložený návrh rozpočtu.
A tento návrh rozpočtu nemá nič spoločné ani s konsolidáciou. Faktom je a pravdou je, aj keď si to nechcete pripustiť, že vy v tomto rozpočte nekonsolidujete, práve, naopak, šetríte na nesprávnych miestach, v oblastiach, ktoré sú už dlhodobo poddimenzované, podvyživené, akými sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby aj ochrana spotrebiteľa, o ktorej som napríklad rozprávala, a, naopak, posilňujete položky a odvetvia, pri ktorých nie je dôvod, aby ste ich posilňovali.
Rovnako s ľavicovou politikou nemá nič spoločné, pán Číž, to, že prideľujete veľké sumy peňazí, objemy peňazí finančných podporných prostriedkov nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónových ziskoch, na úkor toho, aby ste podporili napríklad malý a stredný podnikateľský stav.
A čo je najhoršie. Aj v tomto rozpočte ako nie pravá ľavicová strana zadlžujete štát, zadlžujete strategické podniky, a to tak, že si požičiavate na vyplácanie dividend, ktoré potom vyplácate finančným skupinám.
Tento rozpočet ani politika, ktorú prezentujete a ktorej sme svedkami, nemá s ľavicovou politikou nič spoločné, tento rozpočet nemá konsolidačný charakter.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2013 10:21 - 10:47 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, médiá. Dovoľte aj mne predniesť niekoľko postrehov a vlastných názorov, postojov k predloženému a prerokovávanému návrhu rozpočtu na rok 2014. Už ako aj z rozsiahlej rozpravy vyplynulo, a to predovšetkým z prihlásených a záznamu, prihlásených, diskutujúcich opozičných poslancov, vyplynulo množstvo faktov, podložených údajov, ktoré svedčia o tom, že s kľudným svedomím si, aj na základe štúdia návrhu rozpočtu, ale aj predložených kritických argumentov, môžem s kľudným svedomím k tomuto rozpočtu povedať, že je výrazom nešetrenia, neinvestovania, nerozvíjania a rovnako ďalšieho zadlžovania.
Okrem týchto troch rozmerov, ktoré odzrkadlila prebiehajúca diskusia hlavne z radov opozičných poslancov, si dovolím priložiť ešte iný rozmer k tomuto návrhu rozpočtu. A síce dovolím si ho pomenovať, že tento rozpočet naznačuje a je signálom, nesie v sebe prvky uskutočňovaných protekcionistických a korupčných zámerov.
Ja by som sa dotkla jednotlivých oblastí a jednotlivých parametrov, cez ktoré si dovolím posudzovať predkladaný a prerokovávaný návrh rozpočtu. Čo sa týka prorastovej oblasti, kde sa očakávali nejaké signály smerujúce k príprave rozvojových impulzov, hlavne pre oživenie a povzbudenie hospodárstva, najviac znepokojujúcim signálom je poníženie spoluúčasti pri príprave čerpania európskych prostriedkov. Pre mňa je to naozaj pozoruhodná skutočnosť, pretože je to naozaj v príkrom protirečení s proklamovanými prísľubmi o tom, akým výrazným stimulom a prostriedkom bude pre oživenie hospodárstva Slovenskej republiky práve možnosť využívania európskych fondov. Dnes tu bolo z viacerých príspevkov opozičných poslancov prezentované, že v rozpočte sa nenašlo 400 mil. eur na to, aby sme zabezpečili dostatočnú a adekvátnu spoluúčasť na čo najväčšie možnosti využívania európskych fondov. Pritom už aj som to vo faktickej poznámke spomenula, ak by som len si spomenula na príjem z predaja núdzových zásob ropy, tak to tvorí práve ten objem finančných prostriedkov, ktorými by sme mohli tento chýbajúci, túto chýbajúcu položku nahradiť. Pritom, opäť sa opakujem, pri zdôvodnení nevyhnutnosti predaja núdzových zásob ropy bolo zdôrazňované, že práve sa to uskutočňuje za účelom získania zdrojov pre rôzne rozvojové impulzy, rozvojové projekty v hospodárskej a sociálnej oblasti. Pre mňa je nepochopiteľné, ako je možné, že do dnešného dňa mi nikto ani na ministerstve hospodárstva, ani na ministerstve financií presne nezdôvodnil, akým spôsobom, ako sú účelovo viazané vysoké, táto vysoká objemová položka. Ide o 400 mil. eur, ktoré si myslím, že by práve, ak ich získame z predaja núdzových zásob ropy, mohli byť využité na doplnenie spoluúčasti, ktorou si môžme vytvoriť širší rámec pre čerpanie európskych prostriedkov.
Rovnako v tej prorastovej oblasti ma zaujalo to, že nie sú tam vlastne predpokladané prostriedky na podporu cestovného ruchu. Ak sme tu mali zákon o cestovnom ruchu, tak v podstate, keď sa preukázalo, že tento zákon v jednotlivých ustanoveniach je tendenčne nastavený na poskytnutie finančných prostriedkov a podpory vybraným finančným subjektom, tak odrazu bolo toto ustanovenie v zákone a myslím, že aj celý zákon stiahnutý. Ja si nemyslím, že poukázaním a kritickým poukázaním na netransparentné a účelové tendenčné používanie zdrojov by mala byť takto odstrihnutá rozvojová pomoc a podpora práve tým malým a stredným podnikateľským subjektom, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia. Ako inak chceme vlastne, či už v podtatranskej oblasti alebo v iných oblastiach, ktoré sú v zmysle teórie alternatívnych výhod predurčené, prirodzene predurčené na rozvoj turistického priemyslu, ako im inak chceme pomôcť?
Rovnako v prorastovej oblasti badám, a to je predmetom aj mojej kritiky, snahy nastavovať tento rozpočet protekcionisticky a korupčne. Už sa znova budem opakovať, opäť samozrejme sa v rozpočte odzrkadľuje aj finančná podpora a finančná pomoc pre nadnárodný subjekt U.S. Steel, kde som už aj počas toho, ako sa schvaľoval a prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojov, poukázala na tú asymetriu veľkorysej na jednej strane, veľkorysej podpory pre subjekty, ktoré vykazujú niekoľkomiliónové zisky, v neprospech podpory subjektov malého a stredného podnikania, mikrosubjektov. Naozaj tá podpora a investície, pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutná. Návrh zákona, návrh rozpočtu takúto pomoc, potrebnú pomoc pre malé a stredné podnikanie neodzrkadľuje.
Čo sa týka šetriacej oblasti, tak viackrát som sa aj v priebehu rozpravy k jednotlivým zákonom vyjadrovala k tomu, že reforma ESO, reforma spojená s racionalizáciou prostriedkov vo verejnej správe, nespĺňa nielen moje očakávania, ale myslím si, že všeobecne nespĺňa spoločenské očakávania, spoločenskú objednávku. Bolo tu, aj myslím pánom poslancom Miklošom, zdôrazňovaný ten nepomer šetrenia prostriedkov vo verejnej správe. Na občanov vo forme zvýšených odvodoch, poplatkoch a daní ideme v rámci balíka konsolidačných opatrení šetriť 80 % a 20 % sa šetrí vo verejnej správe, kde práve z tých 20-ch percent 18 percent tvorí šetrenie na samosprávach, dvoma percentami šetrí iba vláda. Tento nepomer mne signalizuje jedno ľudové porekadlo, ktoré hovorilo: "Víno pijú, vodu kážu". To je to porekadlo, ktoré sa vlastne svojím spôsobom odzrkadľuje aj v tomto rozpočte. A ja neviem, či pri jeho prerokovávaní je, pán minister, priestor na to, aby sa s týmto niečo robilo, aby sa táto asymetria, ktorá naozaj sa výrazne negatívne odzrkadľuje na širokých občianskych skupinách, aby sa táto asymetria napravila, aby sa spôsob konsolidácie verejných zdrojov nastavil tak, aby sa šetrilo tam, kde sa môže šetriť. Nie tam, kde už naozaj nieto priestoru, nieto iných rezerv. Bolo tu aj povedané, koľko malých, stredných podnikateľov, živnostníkov zložilo svoje podnikanie. Ako je, ako sú opatrenia, ktoré boli v Zákonníku práce alebo aj v zákone o sociálnom poistení, ako demotivačne vyzneli pre celé podnikateľské prostredie.
Takže toto sú signály, toto sú výzvy, ktoré sa nedajú v rozpočte pochváliť, nad ktorými sa samozrejme treba vážne zamyslieť, lebo nevytvárajú predpoklad pre to, že budúci rok budeme vedieť ustáť. Naozaj toto sú signály, ktoré potvrdzujú do budúcna len a len to, že ten rast štrukturálneho deficitu sa bude vlastne prehlbovať a prehlbovať, z roka na rok prehlbovať.
Pre mňa, ako pre človeka, ktorý sa zaoberá ochranou práv spotrebiteľov, je naozaj veľmi pozoruhodné, že ideme šetriť aj na takejto položke, akou je pomoc spotrebiteľom pri ochrane ich práv a to už nielen na trhu ako takom, ale predovšetkým na finančnom trhu. Rozpočet, ako je pripravený, odzrkadľuje to, že keď v minulých obdobiach si pomoc a podpora pre občianske združenia, ktoré sa venujú ochrane práv spotrebiteľov, pohybovala vo výške 80-ch tisícov eur, tak teraz sa vlastne tento rozpočet alebo výška plánovaných prostriedkov pre pomoc spotrebiteľom, poškodeným spotrebiteľom, znížila na 20 000 eur. Je to výrazný pokles, ktorý si neviem ani len predstaviť, aký bude mať dopad na činnosť a možnosti pomoci jednotlivých občianskych organizácií, spotrebiteľských organizácií, ktoré prichádzajú so spotrebiteľmi do kontaktu. Na jednej strane aj vy sám, pán minister, potvrdzujete, akou veľkou výzvou je pre nás vysporiadanie sa s nárastom úžery a s nárastom poškodzovania spotrebiteľov na finančnom trhu a na druhej strane, ak to máme preukázať posilnenou podporou smerom k občianskym organizáciám, ktoré sa práve špecializujú a cielene zameriavajú na ochranu poškodeného finančného spotrebiteľa, tak pre istotu im takto výrazne ponížite zdroje. Ako v Exekučnom poriadku, tak v samotnej spotrebiteľskej praxi chýbajú vykonávacie mechanizmy, ktoré by nastavili dostatočný legislatívny, ale i inštitucionálny rámec na uskutočňovanú ochranu práv spotrebiteľov. Jednoducho, jedna vec je deklarovať tieto zámery v predvolebných sľuboch alebo aj v akčných plánoch v návrhu vládneho programu, v rozpočte, ale iná vec je potom preukázať úprimnosť týchto sledovaných zámerov cez naplánované konkrétne číselné položky. V prípade ochrany práv spotrebiteľov ideme z objemu 80 000, ktoré už v tom čase boli poddimenzovaným objemom, ideme na objem 20 000 eur.
Čo sa týka samotnej podpory napríklad aj v oblasti energetiky, v oblasti podpory rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov, opäť tento rozpočet odzrkadľuje to, že nie je ani ústretovo, už vôbec nie veľkoryso, nastavený a nekorešponduje opäť s danými prísľubmi a všeobecne proklamovanými výrokmi o tom, ako je nevyhnutné, ako je potrebné obnoviteľné zdroje podporovať. Všimla som si, že v programe, ktorý je spravovaný ministerstvom hospodárstva práve v kapitole, ktorá... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci... Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pani poslankyňu v prejave.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Mezenská Helena, poslankyňa NR SR
... v programe využívania biomasy, ktorá je určená práve na pomoc pri využívaní obnoviteľných zdrojov a pri tvorbe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti, opäť je tu zachytený klesajúci trend. Pokiaľ v roku 2011 v programe využívania biomasy boli na to určené 3 mil. 500 tis. eur, tak už v roku 2012 zaznamenávame nárast 750, pardon, pokles, výrazný pokles na objem 752 000. V roku 2013 máme tuná objem vo výške 2 mil. eur, ale v roku 2013 nulu. Predpoklady na ďalšie roky - 2014, 2015, 2016 - nula. Ja som si overovala, že asi koľko podnetov a koľko domácností v rámci toho roka 2013, kedy išlo o 2-miliónovú položku, bolo uspokojených. Takto sa dokázalo týmto konkrétnym programom využívania biomasy pre domácnosti poskytnúť podpora a pomôcť asi 2000 domácnostiam. Takže ani v tomto smere, je pre mňa prekvapivé v tomto smere na, už na rok 2013 neboli plánované zdroje a v roku 2014, 2015, 2016 tam máme naprogramovanú nulu. Neviem, ako si chceme predstaviť vlastne to ďalšie, tú ďalšiu podporu obnoviteľných zdrojov. A opäť to dám do súvisu so štedrou a veľkorysou podporou pre nadnárodnú spoločnosť U.S. Steel, ktorej sme formou memoranda prisľúbili pomoc vo výške 225 mil. eur. Takže pre veľké podniky, nadnárodné podniky máme niekoľko stámiliónovú podporu a pre domácnosti, ktoré by mohli prejsť na programy využívania obnoviteľných zdrojov, máme od roku 2013 naprogramovanú nulu.
Dovolím si ešte zareagovať na to, čo je veľmi znepokojujúcim článkom takto pripravovaného rozpočtu, a to je opäť trend zadlžovania strategických podnikov, akým je aj Slovenský plynárenský podnik. Rozpočet, ako to už bolo povedané aj ústami iných poslancov, rozpočet znova odzrkadľuje snahy o maximalizáciu vyplácania dividend nad rozmer oprávneného zisku, čím dochádza k znižovaniu podnikateľského a kreditného ratingu tejto spoločnosti. Keď som sa aj formou interpelácie, či už premiéra alebo ministra hospodárstva, pýtala na to, prečo dochádza k takémuto znižovaniu majetku tohto štátneho podniku, nebola mi daná jasná odpoveď. K tomuto poníženiu sa v podstate ani premiér, ani minister do dnešného dňa jasne nevyjadrili, ani vo forme konkrétnych odpovedí na konkrétne postavené otázky. Myslím si, že nastavovať ďalšiu budúcnosť strategického podniku, akým je SPP, a v závislosti aj na to štátneho rozpočtu na takéto enormné zadlžovanie, bolo to tu spomínané, vo výške 700, 400 mil. eur je veľmi nezodpovednou cestou. My by sme mali nielen spotrebiteľov, ale aj štát nastavovať v hospodárení tak, aby k zadlžovaniu nedochádzalo vôbec. Alebo ak je to naozaj nevyhnutné, tak čo v najnižšej miere. Dnes naozaj nestačí len garantovať ústne, že nedôjde k poníženiu cien, spotrebiteľských cien energií, v tomto prípade plynu. Naozaj dnes je veľmi vážnym mementom to, že v podniku SPP v snahe maximalizovať vyplácanie dividend a plniť príjmovú časť rozpočtu dochádza k veľkému zadlžovaniu. A tento dlh, ako dobre viete, nám nikto neodpustí. Tento dlh bude potrebné aj s odplatou za poskytnuté pôžičky, bude potrebné to raz zaplatiť. Kto to zaplatí? Opäť to budú občania? My tak pred sebou stále viac a viac kumulujeme dlh, pred ktorý sa budeme musieť raz tvárou v tvár postaviť. Pritom nedá mi, aby som neobišla aj naďalej neprehľadne uskutočňované transakcie v prebiehajúcich zmenách vlastníckych štruktúr podniku SPP. Lebo aj včera som zachytila informáciu o tom a bolo to aj medializované, že opäť podnik SPP, náš národný poklad, sliepka alebo sliepka, ktorá znáša zlaté vajcia, ako to charakterizoval aj sám premiér Fico, je dnes veľkou hračkou v rukách finančných skupín. Opäť sa dozvedám informácie o tom, že dominantný majiteľ EPH firmy, ktorá dostala SPP za bagateľ jeho skutočnej hodnoty, Peter Kellner a PPE údajne predávajú 44-percentný podiel vo firme zatiaľ neznámemu investorovi. Podľa už medializovaných informácií Peter Kellner zarobí na tejto transakcii miliardu eur a zhodnotí tak svoju investíciu o viac ako desaťnásobok.
My sa môžeme len pýtať, prečo práve v tomto čase a čo tak zhodnotilo jeho investíciu? Nebude to práve spojené s tým, že táto naša zlatá sliepka zlaté vajcia znáša, akurát z týchto zlatých vajec už štát nemá nič? Národný poklad si tu finančné skupiny pohadzujú ako kosť, ktorú jeden po druhom ohlodávajú. Ak sa táto medializovaná transakcia napokon uskutoční, väčšinovým majiteľom EPH sa stane výlučne finančná skupina J&T, ktorá má s vládou Roberta Fica dlhodobé nadštandardné vzťahy. Vďaka obchodu storočia sa môžeme ako občania len smutne prizerať, ako na našom národnom bohatstve budú rásť zisky tejto finančnej skupiny.
Viete, okrem toho zadlžovania, o ktorom som hovorila pri podniku SPP, naďalej je vidieť, že v neprehľadných transakciách a zmenách vlastníckych pomerov sa neustáva. Naďalej podnik SPP je tunelovaný a naďalej slúži ako nástroj obohatenia a tunelovania vybraných finančných skupín. A to na úkor možných príjmov zo ziskov v prospech štátu. Ja som už na viacerých fórach, či už diskusných, facebookových alebo aj v médiách, poukázala na tú informáciu, že za, v priebehu desiatich rokov, ako tu pôsobili zahraniční privatizéri, iba v tomto jednom energetickom strategickom podniku si z našej krajiny vyviezli kapitál v objeme 64 mld. eur.
Dnes hovoríme o tom, ako je napätý rozpočet, ako potrebujeme znižovať deficit, ako šetríme na sociálnych službách, ako šetríme na školstve, na zdravotníctve a na druhej strane dopúšťame ako krajina a ako riadiaci predstavitelia takéto prešľapy, sa dopúšťame takýchto prešľapov. A vidím, že stále nestačilo. Jednoducho tá privatizácia a tá zmena vlastníckych štruktúr nie je nasmerovaná na to, ako zhodnocovať majetok štátu, ako zhodnocovať príjmy štátu, ale ako potenciálne zdroje a majetok štátu posúvať finančným skupinám, aby na nich takto generovali zisk a príjmy, ktoré v našom štátnom rozpočte chýbajú. Neviem, dokedy tieto veci budeme prehliadať, dokedy ich budeme aj na pôde parlamentu a všade všeobecne takýmto spôsobom legitimizovať.
Záverom iba poviem, že v takejto skladbe, v takejto štruktúre nastavených, poviem, nie šetriacich, ale nešetriacich opatrení, nie rozvojových, ale nerozvojových opatrení a zadlžovacích opatrení je pre mňa návrh prerokovávaného rozpočtu neprijateľný. Určite ho nepodporím, pretože takto nastavený rozpočet nie je rozpočtom žiadnych svetlých vyhliadok, ktorý by pre mňa znamenal v kontakte s občanmi odkaz na to, že nás čaká niečo lepšie, lebo faktický stav a popísané argumenty svedčia o opaku.
Je mi ľúto, že pre ľudí nemám odkaz, že rozpočet, ktorý nás čaká, im prinesie určitú perspektívu, určité svetlo, svetlé vyhliadky do ich budúceho života. To mi je veľmi ľúto. A, viete, ja nie som človek, ktorý by mal rád nejakú bezbrehú kritiku alebo ktorý by sa vyslovoval kriticky, robil kritiku pre kritiku, som skôr človek, ktorý má záujem hľadať riešenia. A ja neviem, a z toho som veľmi smutná, že ani konštelácia takejto skladby, takáto skladba parlamentu, ani nastavené politické pomery, politická vôľa nenaznačujú, že je ochota sa nad týmito kritickými a opodstatnenými poznámkami zamyslieť, opraviť ich a všetky asymetrie, na ktoré som nielen teraz ja poukázala, ale na ktoré poukázali aj rečníci predo mnou, poslanci z opozície, aby sa všetky tieto asymetrie opravili. Tento rozpočet nie je rozpočtom budúcich svetlých vyhliadok, žiadnych reálnych nádejí. A to je to najsmutnejšie, čo ako odkaz z prerokovávaného návrhu zákona si ja odnášam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 18:12 - 18:14 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Tak ja chcem rovnako oceniť a poďakovať za veľmi rozsiahly, komplexný a detailný prednes k plánovanému rozpočtu. Chcem poďakovať za to, že to bolo podané v širších súvislostiach, rečou čísiel, kde bolo možné urobiť si vlastný úsudok, triezvy úsudok o demaskovaní rôznych proklamovaných zámerov, o rôznych disproporciách medzi proklamovanými sľubmi a medzi reálne vykonávanými zámermi. Z toho, čo tu odznelo, ale aj z toho, ako je pripravený rozpočet, si myslím, že nás nečakajú žiadne svetlé vyhliadky, lebo opakovane sme svedkami neuskutočňovaných systémových štrukturálnych zmien vo verejnej správe, taktiež je tu reálna obava o elimináciu možnosti čerpania európskych fondov, rovnako sa s vami stotožňujem v tom, že nie som svedkom žiadnych uskutočňovaných rozvojových impulzov, opakovane tu odznieva, odznievajú tendencie o zvyšovaní zadlžovania v podnikoch, v štátnych podnikov ako SPP, zvyšovanie odvodov a daní pre bežných občanov. Ďalšími takými znepokojujúcimi prvkami, ktoré vyzneli z vašej prezentácie, z vášho príspevku, sú prvoplánové predaje, ktorými chceme znižovať deficit prvoplánovo, znižovanie štátneho bohatstva, zvyšovanie dlhu SPP, no a potom, samozrejme, zarážajúcim momentom, na ktorý ste poukázali, je aj neopodstatnené zvyšovanie nákladov bezpečnostných a silových zložiek. Ďakujem teda za tento exkurz do rozpočtu. Určite bol podnetným a výživným materiálom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2013 18:33 - 18:57 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, no nedá mi, aby som nevystúpila k predloženému návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a opätovne s poukazom na to, že aj tento vstup do zákona ako ten, ktorý tu bol predtým, považujem za dielčí, parciálny, nesystémový a nekoncepčný. Čo sa týka procesu, znova len zopakujem to, čo tu pripomienkujem, namietam a kritizujem, odkedy pozorujem činnosť parlamentu a dôslednosť prípravy legislatívneho procesu. Jednoducho, opäť je to zákon, ktorý obsahom mi nevadí, ale spôsobom a prístupom k ucelenému, ucelenému prednesu takéhoto zákona a ucelenej forme zákona iste mám výhrady. Ja si takto nepredstavujem legislatívnu činnosť ani prípravu zákona, že tak ako tendenčne máme možno aj z marketingového politického hľadiska pripravené obsahové návrhy úpravy zákona, tak to budeme postupne na etapy pripravovať a predkladať novely a potom vlastne spôsobujeme zbytočný zmätok v samotnom zákone. Naozaj je veľmi problematické sa aj, či už právnikom, advokátom, alebo aj samotným zástupcom združenia v spleti takýchto parciálne pripravovaných etapovitých zásahov do zákona potom v aplikačnej praxi orientovať.
Priznám sa vám, pán navrhovateľ, aj v podstate ministerstvo hospodárstva, ktoré predtým vo forme vládneho návrhu vstupovalo vlastne do zákona o ochrane spotrebiteľa, ja sa naozaj čudujem tomu, ako je možné, že takto nesystémovo pripravujeme zákony. Ja to naozaj neviem pochopiť, budem veľmi rada, ak mi to znova zodpoviete, lebo ja naozaj nevidím problém v tom, aby na základe sumarizácie všetkých poznatkov a výstupov aplikačnej praxe sa pripravila odborná či už verejná, alebo užšia diskusia, v rámci ktorej by sa spracovali všetky získané poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Viem vás ubezpečiť v tom, že tých poznatkov je mnoho a naozaj sa spájajú s potrebou zavádzania systémových opatrení a takto pripravíme zákon do parlamentu.
Ja som si takto predstavovala, že bude tento parlament pracovať, že ak niektorý zákon otvoríme, tak ho nebudeme otvárať na etapy v priebehu jedného volebného obdobia desaťkrát. A toto stále potvrdzuje parlamentná prax a skúsenosť, moja skúsenosť so zákonmi, ktoré sú tu predkladané, či už je to zákon o obnoviteľných zdrojoch, či už je to zákon o energetike, alebo zákon o podomovom predaji, zákon o ochrane spotrebiteľa. Ak zákon raz otvoríme, tak, prosím vás pekne, sústreďme všetky naše možnosti k tomu, aby sme zozbierali všetky dobré návrhy, či už z mimovládnych organizácií, z mimovládneho sektora, alebo zo súkromného prostredia, súkromných spoločností, predajcov, alebo z verejnoprávneho prostredia, a pripravme tento zákon v ucelenej forme tak, aby, ak ho schválime, bol jasný, transparentný, prehľadný a tým aby bol dobre pripravený pre aplikačnú prax.
Ja tomu systému tejto práce, ja neviem, či to bolo zvykom aj v predošlom období, môžem hodnotiť a vyjadrovať sa len k tomu, ako sú teraz v parlamente zákony predkladané, ja tomuto systému práce nerozumiem a pokým budem s ním v takejto forme konfrontovaná, vždy, vždy to podriadim kritike a môjmu nesúhlasu. Toto nie je poriadna práca, toto nie je práca ani výsledok, ktorý od nás očakávajú občania. Sme príliš drahou platenou inštitúciou na to, aby sme si svoju činnosť robili poriadne, koncepčne a ucelene, aby sme ľuďom predkladali zákony, ktoré v ucelenej forme budú aj vykonateľné.
A tu už idem k tomu, čo ste uviedli v úvode vášho prednesu, keď ste poukazovali na to, že zákon, ktorý vlastne vstúpil do platnosti, alebo teda je účinný dva týždne - dobre som to pochopila? -, tak už prináša aj prvé výsledky, ukazuje sa, že je efektívny. A ja vám na to poviem ako človek z praxe, že mňa meranie efektivity cez počet vykonaných kontrol a nejakých preventívnych zásahov a účasti obchodnej inšpekcie na rôznych organizovaných podomových podujatiach naozaj nepresvedčí. Toto nie je správny ani vierohodný indikátor, ktorý by mal adekvátnu vypovedaciu schopnosť.
Jediný indikátor, jediný merateľný ukazovateľ, ktorým ma presvedčíte, že ten-ktorý zákon, ktorý predložíte, má význam a má úžitok pre ľudí, je počet vysporiadaných oprávnených reklamácií, v ktorých spotrebitelia poškodení na svojich právach ťahajú za kratší koniec. Toto je indikátor, ktorým ma presvedčíte, že zákony, ktoré nielen v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, ale aj v iných oblastiach nastavíte, prinesú ľuďom konkrétny úžitok vo forme konkrétneho vymoženia svojho práva, práva, na ktorom je či už spotrebiteľ, alebo občan ukrátený. Tento indikátor prineste do parlamentu, lebo ten má vypovedaciu schopnosť a ten presvedčí nielen mňa, ale presvedčí aj ľudí. A v tomto smere možno mi budete vedieť zodpovedať: povedzte mi, aký je počet tých ľudí, ktorých na základe tohto zákona ste uspokojili v ich oprávnených požiadavkách, kedy ich práva samými predajcami z podomového predaja, ktorí využívajú nekalé a špekulatívne praktiky, boli poškodení, koľko takýchto ľudí na základe tohto zákona my môžeme administrovať a vybaviť?
Poviem vám pravdu, výklad zákona, ktorý ste predložili, ktorý bol schválený a spájal sa s veľkým marketingom, nepriniesol žiaden posun. Žiaden posun. Lebo aj keď činnosť v mojom združení bola utlmená, predsa sa jej venujem, viem vám dať spätnú väzbu. Ľudia, ktorí si v dobrej viere nakúpili v týchto podomových akciách výrobky, ktoré nespĺňajú ani technické proklamované parametre, a napokon sú tieto nákupy realizované v problematických, komplikovaných zmluvách, v ktorých nebolo riadne plnenie zo strany predajcov, títo ľudia nemajú pomoci. Nemajú pomoci napriek tomu, že svoje podnety dávajú do pozornosti kontrolných inšpekcií, o ktorých hovoríte čísla, na koľkých zásahoch boli. Nepomáha im ani obchodná inšpekcia, ani keď tieto podnety dávame orgánom činným v trestnom konaní vo forme trestných oznámení, kde poukazujeme na rozmer podvodov, a nepomáha im v tom ani komisia, o ktorej ste hovorili, komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na posudzovanie nekalého marketingu v obchodnej činnosti. Kopec inštitúcií, kopec ustanovení, kopec zákonov a občan, poraď si sám. Ak si neporadíš, odkaz inšpekcie: Nech sa páči, choď na súd. Áno, a ako ten dôchodca, ktorý žije z tristoeurového príjmu má viesť súdny spor? Ako zaplatí advokáta? A nepomôže ani sarkastická, ani cynická poznámka, veď je bezplatný súdny poplatok, ktorý nemusí spotrebiteľ platiť. To je možno jedna desatina všetkých nákladov, ktoré toho dôchodcu samotný spor môže stáť.
Takže čo tento zákon priniesol, pán Martvoň? Nič.
Nič, lebo tri panie, ktoré mám v svojej kancelárii a ktoré majú nočnú moru z realizovaných nákupov v podomovom predaji, sa na tento zákon nemôžu odvolať. Podnet sme poslali aj do pozornosti vám, aj pánovi poslancovi Briximu a počkáme si na odpoveď. Tá pani sa volá pani Kukurová. A po nociach nespáva, lebo bola dobehnutá podomovými predajcami, ktorým v dobrej viere odovzdala všetky svoje úspory z dôchodku. Ja som zvedavá, ako na základe tohto zákona, ktorý je podľa vás natoľko efektívny, ako konkrétne tejto pani pomôžete, lebo doteraz jej nepomohla ani obchodná inšpekcia, ani polícia, ani komisia, ktorú ste spomínali a ktorú verím, že tu nemáme samoúčelne vytvorenú. A verím, že samoúčelne nemáme vytvorený a nemá pracovať ani tento parlament. Nie sme tu pre politický marketing, ale preto, že potrebujeme zabezpečiť koncovku a vykonateľnosť zákonov, ktoré tu prijímame. A indikátorom, cez ktorý idete, merateľným ukazovateľom, cez ktorý idete, to je vlastne počet možno aj formálnych zásahov obchodnej inšpekcie, nepresvedčí ani mňa, ani spotrebiteľov, ktorí sú na svojich právach dotknutí.
Zákon, ktorý máme pred sebou, ako som už v úvode povedala, ani z procesnej stránky nespĺňa už dlhodobé očakávania a potreby aplikačnej praxe a to minimálne z pohľadu riešenia potreby rozlíšenia a zadefinovania priemerného spotrebiteľa a zraniteľného spotrebiteľa. Už dlhodobo na to upozorňujú aj apely zo strany Európskej komisie, Európskej únie, kde sa zdôrazňuje význam takéhoto rozčlenenia. Niekde sa spomína zraniteľný spotrebiteľ, ale k čomu je nám takéto označenie zraniteľného spotrebiteľa, keď špeciálnym inštitútom a ustanovením niektorou z, ako špeciálnym, špeciálnou ochranou pre tohoto spotrebiteľa nevieme povedať, aký význam, aký status v dopade má na toho spotrebiteľa, na jeho ochranu má zavedenie takéhoto pojmu. To je jedna z námietok, ktorú v rámci kritiky smerujúcej k nesystémovému a nekoncepčnému prístupu v tvorbe zákonov vám dávam do pozornosti.
Druhá vec, ktorá už je vlastne dlhodobou požiadavkou zo strany mimovládnych spotrebiteľských organizácií, je inštitucionalizácia mimosúdneho riešenia. Rovnako je to apel, požiadavka, spoločenská objednávka nielen zdola. Je to apel, ktorý voči nám smeruje aj z Európskej únie, ak ju teda berieme vážne, ak tie výzvy a tie apely, ak tie všetky kurzy európskej legislatívy berieme vážne dlhodobo, už od roku 2007, odkedy ja len mapujem požiadavku spojenú s posilnením mimosúdneho riešenia a jeho inštitucionalizáciou, naša krajina neberie vôbec vážne, pretože nesvedčí o tom ani súčasná úprava zákona o mediácii a nesvedčí o tom ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, kde ani v tomto prípade ste si nedali ako navrhovateľ námahu, aby ste sa z komplexného prístupu a vážneho zaoberania sa s prípravou zákona nad takýmto niečím vôbec zamysleli.
A pritom mimosúdne riešenie nie je samoúčelný inštitút. Práve prostredníctvom mimosúdneho riešenia vieme riešiť nízkopredmetové spory. A ja to opakovane - tak ako predtým - aj dnes nanášam. A ešte neviem, koľkokrát to mám na akom fóre povedať, že zavedenie mimosúdneho riešenia je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva. Vy predsa dobre viete, že spotrebitelia nie sú motivovaní v nízkopredmetových sporoch, kde ide o 20-, 50-eurové nákupy, že títo ľudia nie sú motivovaní súdiť sa. Prečo sa touto otázkou ani vládny návrh, ani tento váš návrh pri zákone o ochrane spotrebiteľa vôbec sa na túto otázku nesústreďuje? Prečo sa s ňou vôbec nevysporiadava? Máme naozajstný záujem, má táto vláda skutočný záujem o zvyšovanie vymožiteľnosti práv v nízkopredmetových sporoch? Alebo nám to ostane len vo vládnych programoch a na papieroch? A ak mi chcete dať dôkaz, že to myslíte vážne, pripravte takýto zákon. Alebo ak už ho máte pripravený, ako som ho vo forme pozmeňovacieho návrhu predniesla asi pred pol rokom, tak ho aspoň schváľte, keď už ho máte pred nosom.
Ďalšia vec, ktorú vytknem tomu zákonu, a je pálčivou otázkou a dlhodobou potrebou vyplývajúcou zo spotrebiteľskej praxe, je opravný prostriedok. Dnes keď sa rozhodne predajca neuznať reklamáciu, a to aj na základe subjektívneho rozhodnutia, ktoré môže podložiť vlastným dodávateľom ako určenou osobou, spotrebiteľ si nijako nepomôže. Zákon je tak zabetónovaný, že ak prednesie svoj oprávnený nárok a predajca sa rozhodne, že tento jeho nárok neuzná na princípe vlastného subjektívneho posúdenia, občan si neporadí. Jediné, čo mu ostáva a čo nie je schodnou cestou, je opäť súd. Nevyužíva to, lebo nie je motivovaný v nízkopredmetových sporoch hľadať, najímať si advokáta a viesť nákladný súdny spor. Ani z časového hľadiska nie je motivovaný, ani z finančného hľadiska.
Takže keby ste aspoň na tieto tri očakávania, ktoré už dlhodobo odzrkadľuje spotrebiteľská prax, reagovali v predloženom zákone alebo v predloženom zákone, ktorý som podriadila kritike zhruba pred pol rokom, tak by som mohla povedať, že k legislatívnej činnosti a k zákonom pristupujete vážne a seriózne. Ale na základe takýchto predložených parciálnych, dielčích návrhov nemôžem povedať nič iné ako to, že opäť ako v iných príkladoch predkladaných zákonov ide o tendenčný a účelový vstup, ktorý nič nerieši. Lebo ani indikátory, ktoré, ktorými sa snažíte operovať, argumentovať, nie sú presvedčivé.
Dovolím si predniesť môj pozmeňujúci návrh, ktorý práve reaguje na okruh spomenutých tém, ktoré už dlhodobo mali byť zapracované do zákona o ochrane spotrebiteľa. Takže doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 1. V článku I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) a c), ktoré znejú:
"b) Zraniteľným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, v dôchodkovom veku alebo vo veku nižšom ako 15 rokov.
c) Priemerným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
"1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z."
Doterajšie písmená b) až zc) sa označujú ako písmená d) až ze).
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Pre krátkosť času a rozsah môjho zdôvodnenia, dôvodov predloženia doplňujúceho návrhu nebudem tieto odôvodnenia čítať.
Takže pokračujem. Pod bodom 2 navrhujem doplniť v zákone:
V § 2 písm. b) v bode 1 sa odkaz 1 nahrádza odkazom 1b.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Bod 3. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 písm. n) znie:
"n) odborným posúdením je vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv. Odborné posúdenie musí mať písomnú formu. Odborné posúdenie znalca, ktoré má formu a náležitosti znaleckého posudku, má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko určenej osoby. Stanovisko určenej osoby nemožno považovať za ekvivalentné k stanovisku autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Aj k tomuto ustanoveniu doplňujúcemu je zdôvodnenie, ale pre krátkosť času a preto, že som to tu zdôvodnila, nepovažujem za potrebné to znova prečítať.
Bod 4. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. § 2 sa dopĺňa písm. zd), ktoré znie:
"zd) mimosúdnym riešením sporov je činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na sporovom konaní pomocou mediátora alebo združenia riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Opäť pre krátkosť času nečítam zdôvodnenie. Predpokladám, že ho má každý poslanec.
Pod bodom 5. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"Ak ide o osobu zraniteľného spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť taký stupeň informovanosti, aby zraniteľný spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu."."
Pod bodom 6. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Odborné posúdenie je relevantné iba vtedy, ak obsahuje opis stavu výrobku, výrok o stave výrobku a odôvodnenie vyjadrených výrokov a tvrdení. Ak odborné posúdenie neobsahuje odôvodnenie, považuje sa tak za neplatné. Ak spotrebiteľ nedostane kópiu odborného posúdenia, je predávajúci povinný toto odborné posúdenie spotrebiteľovi pred vybavením reklamácie predložiť a umožniť mu, aby sa mohol k nemu vyjadriť."."
Aj k tomuto ustanoveniu je príslušné odôvodnenie. Pre krátkosť času ho, myslím, nemusím čítať.
Pod bodom 7. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:
"(1) Voči odbornému posúdeniu je spotrebiteľ oprávnený podať do siedmich dní odvolanie. Včas podané odvolanie má v reklamačnom konaní odkladný účinok.
(2) Odvolanie podáva spotrebiteľ u predajcu, ktorý napadnuté rozhodnutie v reklamačnom konaní vydal. Predajca je povinný do 15 dní od podania odvolania rozhodnúť o odvolaní a vyjadriť sa k nemu.
(3) Ak aj napriek odvolaniu má spotrebiteľ pochybnosti o rozhodnutí, ktorým predávajúci ukončil reklamačné konanie, je spotrebiteľ oprávnený riešiť spor mimosúdnou cestou. Snaha vyriešiť spor mimosúdnou cestou je povinná v spotrebiteľských sporoch a musí predchádzať súdnemu konaniu. Na súd sa možno obrátiť len vtedy, ak sa spor nevyriešil mimosúdne. Iniciovanie riešenia sporu mimosúdnou cestou má odkladný účinok v reklamačnom konaní."."
V spektre týchto predložených konkrétnych návrhov chcem poukázať, ako si asi predstavujem prípravu, dôslednú prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa. Pretože ten, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý chcete vaším parciálnym vstupom doplniť vy, nepomôže, nijak nepomôže spotrebiteľom zvýšiť vymožiteľnosť ich práva. Je čas a najvyšší čas na to, aby ak už ste do tohto zákona ani predošlého návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa tieto odzrkadlené, oprávnené, relevantné požiadavky aplikačnej praxe nezapracovali, aby ste sa nad nimi aspoň teraz vážne zamysleli. Ak ste tento pozmeňujúci alebo teda doplňujúci návrh neprijali v čase, keď som ho predkladala, skúste sa zamyslieť nad ním teraz, lebo toto je cesta, toto sú indikátory, ktorými budete vedieť vecne a merateľne spotrebiteľom v nízkopredmetových sporoch, kde sa sami trápia, reálne pomôcť. Nateraz majú pri možnostiach výkonu svojho práva, ochrany svojho spotrebiteľského práva zviazané ruky. Potvrdzuje mi to každá jedna skúsenosť, každý jeden kontakt so spotrebiteľom, ktorý vďaka takto nastavenému zákonu, ktorý je nastavený v prospech ochrany predajcov, ten spotrebiteľ na trhu nie je chránený.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2013 16:54 - 16:55 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ani tisíc umelých viet a tisíc prázdnych, neživých slov, ani desať nudných a nezaujímavých výkladov, ktorým pomaly nikto nerozumie, neprekryje skutočnú pravdu. A tú skutočnú pravdu dobre poznáte i vy. Z čísel a makroekonomických ukazovateľov sa dnes ani predtým, ani do budúcna nebude vedieť nikto najesť. Výsledky dobrej politiky a ekonomiky podľa môjho názoru a podľa môjho presvedčenia sa majú pozitívne odzrkadliť hlavne na vreckách občanov a to predovšetkým občanov, ktorí sa snažia a chcú čestne žiť. A objektívne sa životná úroveň týchto občanov z mesiaca na mesiac zhoršuje. Nie som ekonóm, nie som nejaký odborník, ktorý sa vie utopiť v odborných ekonomických termínoch, v analýzach, v makroekonomických ukazovateľoch, ale jedno viem, a potvrdzuje mi to každý jeden bezprostredný kontakt s občanmi, že ich úroveň sa z mesiaca na mesiac, z týždňa na týždeň zhoršuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2013 16:13 - 16:15 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Hops, ale vyrušilo ma v tom vašom prejave, jeden moment a ten považujem za kľúčový a strategický, ktorým by sme sa mali aj v rozpočte zaoberať, a to je to zistenie, že na to, aby sme mohli využívať a čerpať eurofondy, boli krátené výdavky rozpočtu o 400 miliónov. A ja si tiež dobre pamätám, ako zdôrazňoval premiér nevyhnutnosť využívania eurofondov. Pretože práve tie tvoria jediný zdroj, z ktorého môžme podporiť rôzne rozvojové impulzy, či už sociálneho alebo ekonomického významu. A keď si to dám do súvisu s tým, čím bol argumentovaný predaj núdzových zásob ropy, tak tam nachádzam rovnakú sumu 400 mil. eur, ktoré bude štát inkasovať za tieto núdzové zásoby ropy.
Takže, pán poslanec Zajac, ja nevidím problém, aby sme sa takto odstrihli úsporou týchto štátnych výdavkov od toho, čo môže predstavovať zdroj a podporu rôznych rozvojových impulzov. Pretože pri predaji núdzových zásob ropy sa 400 mil. malo použiť práve na rôzne rozvojové impulzy. Takto boli účelovo viazané tieto prostriedky. Takže jednoznačne chcem túto vašu argumentáciu podporiť a vytvoriť priestor, dať priamy návrh a výzvu na to, aby sa na tejto strane výdavky nešetrili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2013 15:49 - 15:51 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja len znova zareagujem tým zámerom, že chcem podčiarknuť význam a správnosť argumentácie, pán poslanec Štefanec, ktorú ste vy zdôvodnili vo svojom príspevku aj k predošlému prerokovávanému materiálu, a to je ten nepomer konsolidačného úsilia na strane širokej občianskej verejnosti a konsolidačné úsilie zamerané na úsporu a šetrenie vládnych výdavkov. Je to výrazný nepomer, ktorý jednoznačne svedčí o tom, že drasticky nastavené opatrenia, ktorými sa má plniť kasa, ktorou sa majú vlastne konsolidovať verejné zdroje, ukazuje, že vláda vie šetriť iba na príjmoch a na vreckách občanov, na vlastných to nedokáže. Poznamenali ste to a faktisticky ste to deklarovali aj práve na tom, aký dopad, nežiaduci dopad mali prijaté opatrenia práve na nie bohaté skupiny obyvateľstva, na občanov, ktorí sa zamestnávajú na dohody alebo sú v živnostníkmi. Dobre o tom vieme, aj všetky ekonomické štúdie poukazujú na výsledky a negatívne dopady prijatých opatrení v minulom roku.
Rovnako chcem znova zvýrazniť to, čo sa ste aj vy uviedli, že k zvyšovaniu daní nemusí dochádzať. A to nielen preto, že poupratujeme a budeme mať dosah na to, aby sa dane odvádzali, ale k zvyšovaniu daní, poplatkov a odvodov nebudeme musieť pristupovať, ak poupratujeme a zracionalizujeme, ale skutočne zracionalizujeme verejnú správu. Skutočná reforma verejnej správy sa nedeje. Nie sú tam prijaté žiadne štrukturálne ani systémové zmeny. Ja o nich neviem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2013 15:21 - 15:25 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, aj prítomní občania, dovoľte mi, aby som aj ja predniesla tak v krátkosti, stručne takú reflexiu nad tým, čo máme predložené teraz v parlamente. A to v podstate nadviažem na to, čo povedal aj predo mnou pán poslanec Štefanec, poukazujúc na ten nepomer medzi konsolidačným úsilím, ktoré je zamerané vo forme zvýšených daní, poplatkov a odvodov voči občanom, voči širokým občianskym skupinám, a to úsilie, ktoré vieme aj objektivizovať, ktoré je nasmerované smerom k výdavkom vlády. Tento nepomer je pre mňa šokujúci, pretože ja si myslím, že ak ideme a zvyšujeme dane, poplatky, odvody voči ľuďom, a z môjho pohľadu to bolo v priebehu toho, čo sa predkladalo do zákonov, nastavené drasticky na občanov, veľmi ťažko to znášajú, ich životná úroveň sa zo dňa na deň vďaka týmto konsolidačným úsiliam, ich životná úroveň sa zhoršuje, a na strane šetrenia a úspory vládnych výdavkov nie je badať nejaký rovnaký záujem, rovnaký zámer konsolidovať nakladanie a čerpanie s verejnými zdrojmi.
Preto v tejto súvislosti ani tak nieže reflexia, ale skôr otázka smerom k vám, pán minister, o to viac, že vy ste ministrom vnútra, ktorý zodpovedá aj za šetrenie verejných prostriedkov, aj za prípravu racionalizácie verejnej správy vo forme reformy ESO, sa chcem opýtať, či naozaj sa možno stotožniť s tým, že konsolidovaný dlh, ktorý je pre mňa nastavený v enormne vysokej, vo vysokom objeme 37 mld., vy naozaj považujete za konsolidovaný. Ktoré konkrétne opatrenia napríklad aj v reforme ESO, o ktorom vlastne znejú a plynú informácie bez nejakého konkrétneho vecného obsahu, bez konkrétne vyčíslených merateľných dopadov, ma majú presvedčiť o tom, že dnes môžme s kľudným svedomím konsolidovaný dlh vo výške 37 mld. nazvať konsolidovaným? Počkám si na zodpovedanie tejto vašej otázky a poviem pravdu, nepredpokladám, že zmení moje rozhodnutie, pre ktoré nebudem môcť takýto materiál a takúto súhrnnú výročnú správu ani podporiť, ani vyjadriť sa nejakým súhlasom.
A nech vám to znie akokoľvek šialene, alebo takto dnes aj som si prečítala postreh vášho poslanca pána Blahu na to, ako sa vyjadrujem a ako neracionálne alebo nevecne si dovolím predniesť svoju kritiku vo vzťahu k dopadom našich integračných snáh v rámci Európskej únie, považujte to za akokoľvek šialené, ja si, naopak, myslím, že za prirodzené nemožno považovať konštatovanie, ktoré sa tuná stalo štandardným, že dlh vo výške 37 mld. môžeme považovať za konsolidovaný. Obzvlášť nie, ak tu nebol prednesený zoznam konkrétnych opatrení, ktoré by ma presvedčili o tom, že to s reformou verejnej správy myslíte vážne. A správa, ktorá by to dokázala vecne, racionálne, exaktne a merateľne podložiť, takáto správa nebola predložená ani nám poslancom. A dopytovali sa po nej aj médiá, ktoré si dovolia predniesť aj kritický, možno opozičný názor. Počkám si na túto odpoveď. V takejto forme ja ako poslankyňa, nech som akokoľvek označená vami za šialenú, ja takýto materiál ani dlh vo výške 37 mld. nemôžem považovať za konsolidovaný. Môžeme to schovať pod akúkoľvek inteligentnú obálku, skutočnosť je taká, že trend zadlžovania našej krajiny, ktorý budeme veľmi ťažko znášať práve vďaka nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi, budeme čoraz ďalej ťažšie a ťažšie znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis