Videokanál poslanca

Tak ja chcem podporiť návrh mojich kolegov poslancov z hnutia Obyčajných ľudí, pretože naozaj veľmi pozitívne vnímam to, že hlas ľudí, ktorí volajú po ochrane nášho bohatstva, a medzi to pôda, voda, vzduch, ale aj nerastné bohatstvo určite patrí, že tento hlas ľudí silnie. Je to požiadavka zdola a ja pri každom jednom stretnutí s občanmi ju zaznamenávam a reflektujem. Je preto veľmi dôležité, aby v tomto duchu naše bohatstvo, s ktorým je každý národ spätý, a to je tá pôda a voda, aby to naše zákony ochraňovali. Som presvedčená o tom, že každá múdra krajina tomu rozumie a pre každú múdru krajinu akékoľvek, akýkoľvek obrat vo využití ornej pôdy, úrodnej pôdy v prospech nejakých zištných, koristníckych záujmov, že takáto ochrana v zákonoch je samozrejmá pre každú múdru krajinu. Ďakujem.

Tak opäť si dovolím predstúpiť pred vás v podstate s tou istou požiadavkou, ktorú som predniesla pri prerokovaní tohto návrhu aj na hospodárskom výbore, kde som sa za účasti riaditeľa už teraz zlúčeného Poštového regulačného úradu s..., v podstate Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb opýtala na prehľad konkrétnych opatrení, ktoré ako novonastupujúci riaditeľ by prijal. Konkrétne som sa opýtala na to, aký postoj zaujíma k lehote potrebnej na vybavenie reklamácie, ak dôjde k sťažnostiam alebo reklamáciám v prípade spotrebiteľov na elektronickom alebo telekomunikačnom trhu, tá je stanovená na dva mesiace. Javí sa to ako neprimerane dlhá doba potrebná na to, aby ten-ktorý operátor alebo poskytovateľ elektronických služieb rozhodol o spôsobe a výsledku vybavenia reklamácie. K tomu chcem podotknúť, že pán zástupca nevedel na tento konkrétny podnet aj opakovane, keď som ho vyzvala, aby konkrétne zodpovedal, nevedel ani po druhýkrát konkrétne odpovedať.
Rovnako ma zaujímalo, ako sa chce ako nastupujúci riaditeľ zlúčeného úradu postaviť k otázke vyšetrovania a vyvádzania dôsledkov za používanie rôznorodých klamlivých a nekalých praktík viacerých telekomunikačných operátorov alebo poskytovateľov elektronických služieb. Totižto často sa stáva, že nieže len zmluvy, ktoré sa uzatvárajú so spotrebiteľmi, sú komplikované, nezrozumiteľné, ale v mnohých prípadoch tieto zmluvy bývajú podpísané a dohodované s používaním nekalých marketingových praktík, kde také základné náležitosti, ktoré každá zmluva má obsahovať, a to je predmet zmluvy, časť trvania zmluvy a potom aj cena, mnohokrát bývajú prikryté rúškom tajomstva.
Často sa stáva, že pri spustení internetových služieb vstupuje spotrebiteľ do dlhodobejšej viazanosti, avšak bez toho, aby boli vyvodené opatrenia, ak napríklad v danej obci nie je dostatočné pokrytie. Častokrát sa stáva a pretrváva to aj do dnešných dní, že ma spotrebitelia kontaktujú, občania ma kontaktujú s tým, že sú nútení platiť za služby, aj keď evidentne vedia preukázať, že technicky tam ten signál nie je zabezpečený.
Takže nerozumiem tomu, prečo napríklad pri uzavretí, pred uzavretím zmluvy sa nevykoná konkrétny exkurz alebo vstup do terénu preto, aby sa overili technické možnosti a technické predpoklady pre to, aby tá služba konkrétna, či už elektronická, alebo telekomunikačná, bola riadne spustená a aby ju mohol aj spotrebiteľ riadne využívať. Rovnako k týmto, k tejto konkrétnej prednesenej otázke, ktorá strpčuje život spotrebiteľom, mi nevedel novonastupujúci riaditeľ, pán minister, vôbec zaujať nejaké konkrétne stanovisko, aj keď som ho opakovane vyzvala ku konkrétnym odpovediam, ku konkrétnym postupom.
Rovnako mám vedomosť ale aj o tom, že mnoho exekučných konaní je spustených práve preto, že sa mnohí spotrebitelia v zlej sociálno-ekonomickej situácii vo väčšine prípadov pre stratu zamestnania dostali do platobnej neschopnosti a omeškali dovtedy riadne plnené platby. Taktiež som sa pýtala na to, akým spôsobom sa pripravuje o našu dôveru uchádzajúci sa riaditeľ, akým spôsobom chce zamedziť nárastu týchto exekúcií a koľko konkrétnych jednaní, mimosúdnych konaní chce napríklad riaditeľ uskutočniť preto, aby sa s tým spojené bezvýchodiskové stavy mnohých občanov a spotrebiteľov dokázali vyriešiť. Nevedel k tomu predložiť nejaký plán činnosti, ktorým by vedel vlastne v stave núdze a pomoci spotrebiteľom zaujať konkrétne kroky, konkrétne opatrenia. No a takto by som mohla pokračovať, poznajúc prax a ohlasy spotrebiteľov, ďalej. Na základe toho, čo som len tak v skratke uviedla aj v tejto rozprave, si dovolím predniesť svoj otvorený postoj na to, že prezentovaním sa novonastupujúceho riaditeľa aj toho, čo ste tu vy poskytli v krátkom úvode toho profilu pána, čo všetko má za sebou, ma nepresvedčil o tom, že je pripravený reagovať na potreby doby, na volanie mnohých ľudí, ktorí sú poškodzovaní na svojich právach na elektronickom a poštovom trhu, ma nepresvedčil, že je schopný adekvátne k tomuto zaujať svoj postoj a riešiť konkrétne potreby ľudí.
Ďakujem vám pekne, že ste si ma vypočuli.

Naša účasť, dobrý deň, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pani predsedajúca, téma ozbrojených síl, našej účasti integrácie v tom druhu zoskupenia, akým je NATO, nie je mojou silnou témou, ale pri tomto materiáli by ma naozaj zaujímalo, čo okrem toho, čo tu bolo predložené, aké konkrétne kroky a opatrenia ministerstvo prijalo na to, aby sme napríklad uskutočnili mierovú misiu v krajinách, do ktorých Slovensko vstupuje, pretože si myslím, že uvedený prehľad skôr preukazuje a dokazuje to, že možnosti účasti Slovenska a zásahu Slovenska v rámci rôznych vojenských akcií sa rozširujú.
Zaujímalo by ma preto, pán minister, či dokážete pripraviť rovnaký sumár konkrétnych postupov a krokov, v ktorých Slovensko sa zaoberá a zameriava aj na mierovú misiu. Možno to dokážete povedať v priebehu i tejto rozpravy k danému návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia. Ak nie, tak túto moju ústne predloženú požiadavku predkladám s tým, že by ma naozaj zaujímal takýto nejaký písomný záver. Nie som súčasťou príslušného výboru, ktorý sa tejto téme venuje. Takže naozaj mňa by zaujímalo, ktoré konkrétne opatrenia, kroky v rámci našej účasti v NATO Slovensko organizuje smerom k zmierovacím konaniam, k ukľudneniu situácie, v ktorých je vojenské napätie. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil ako spravodajkyňu k návrhu zákona Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu ako o cieli predloženého návrhu, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je i doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. novembra 2013 č. 761 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, a teda výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti, pritom odporúčam, aby výbory uvedený predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

No ja nie som zástancom nijakých umelých zásahov a umelých riešení ani pri takom obmedzovaní, akými sú biologické funkcie ženy. Na druhej strane chápem, že v mnohých rodinách je situácia a stav žien neúnosný, kedy nevedia samotné čeliť, nevedia samy čeliť násilníckemu konaniu ani správaniu toho muža, ale že by toto bolo to jediné správne riešenie, ísť takouto cestou, naozaj o tomto nie som presvedčená. Myslím si, že vždy existujú iné riešenia a toto riešenie, ktoré vy, pani poslankyňa, navrhujete, mi pripadá byť riešením od konca.
Prečo to nepostavíme napríklad na pomoci žene, ktorá je vystavená žitiu v násilníckom párovom vzťahu v tom, aby takéto žitie opustila? Skúsme skôr sa na to pozrieť z iného uhla, z uhla inej pomoci a podpory. Naučme ženy aj v takýchto sociálne poddimenzovaných rodinách vyberať si partnerov, ktorí ich uznávajú, vážia si aj ľúbia. Pretože ak budú vytvárané harmonické zväzky, kde tí dvaja, muž a žena, sa budú navzájom rešpektovať, ctiť a milovať, tak ja nepredpokladám, že tam bude dochádzať k násilníctvu ani k nezvládanej, nezvládanej pôrodnosti.

Takže ďakujem za priestor. Dovolím si pár postrehov k predloženej správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predniesť aj ja. A to hlavne z pohľadu toho, čo táto správa obsahuje a čo je takým novým fenoménom, posilneným fenoménom v dôsledku posilnenej kompetencie v riešení sťažností a v riešení mimosúdnych sporov. Ide o tie state, ktoré práve dokumentujú a uvádzajú merateľne výsledky riešiteľskej vybavovacej činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. K tomu sa ale nedá inak ako vyjadriť kriticky, pretože v tomto smere úrad na to, aké množstvo podnetov je zo strany spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí sa sťažujú jednak na neefektivitu, neúčinnosť dodávky alebo preadministrovanie pri, sprevádzajúce dodávku energetických služieb, ten potenciál z môjho pohľadu nie je dostatočne využívaný ani na tie finančné možnosti alebo na pridelené zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ak si to vezmeme, tak vlastne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ročne disponuje zhruba 3 mil. eur, čo ak by som porovnala s produkciou práce občianskych organizácií, je naozaj niekoľkonásobne vyšší náklad, niekoľkonásobne vyšší objem prostriedkov poskytnutý práve tomuto úradu. Občianske organizácie, spotrebiteľské organizácie v minulom roku disponovali objemom 80 tis. eur, tento rok je tento objem ponížený na 20 tis. eur. Len pre porovnanie, viem vám povedať, že naša organizácia, keď bilancovala ročnú činnosť, tak naozaj tých vybavených podnetov, priamych podnetov, nie riešených podnetov, bolo okolo 1000 - 1500 zodpovedaných, telefonických zadministrovaných internetových podaní alebo žiadostí o poradenstvo, ale v priemere sme riešili v takomto rozpočte okolo 150 - 300 mimosúdnych sporov.
Zo správy, ktorú máme pred sebou, vyplynulo, že úrad riešil až jednu, až jeden spor mimosúdne. S rozpočtom, ako vravím, pre príklad uvádzam, pre porovnanie uvádzam, troch miliónov eur tento úrad vyrieši síce 511 podaní, z toho 390 vybaví, aj to neviem, že či vybavenie je len presmerovanie inému kompetentnému úradu, ako sa v správe uvádza, buď je to daňový úrad, alebo slovenská obchodná inšpekcia, prípadne Generálna prokuratúra. Takže neviem, či to vybavené je aj vyriešené k spokojnosti oboch zúčastnených sporových strán, alebo je to len zadministrovaný podnet.
Ale čo je naozaj prekvapivým faktom, je to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v posilnenej kompetencii a v dostatočne posilnenom finančnom rámci troch miliónov eur vyriešil až jeden mimosúdny spor. Čo sa ale nezhoduje s tým, čoho som svedkom v priamej praxi, kde samozrejme, že činnosť združenia aj môj vstup do riešenia mnohých spotrebiteľských otázok je vďaka výkonu poslaneckého mandátu obmedzený, ale keď máme, keď pracujem a pôsobím v tejto organizácii mimo parlamentu, tak tá návštevnosť centra a práve návštevnosť a predkladané sťažnosti ľudí, ktorí sa sťažujú na dodávku služieb na energetickom trhu, ten počet ľudí, sťažujúcich sa ľudí je ďaleko väčší ako to, čo uvádza vaša štatistika.
Takže naozaj v takomto pôsobení, v takomto nastavení si kladiem otázku, aký je zmysel prevádzkovania úradu aj v tejto posilnenej kompetencii v náväznosti na merateľný prínos pre spotrebiteľa. Tých spotrebiteľov, ktorí sa sťažujú na zneužívanie dominancie mnohých energetických subjektov, tých je veľmi veľa. S liberalizáciou energetického trhu sa nám objavil aj nový fenomén. Nielen možnosti zneužívania dominantného postavenia, ale aj využívanie nekalých špekulatívnych praktík pri zazmluvňovaní spotrebiteľov. A ukázalo sa, že vplyv úradu, ktorý nám predkladá správu, na to, aby bol spotrebiteľ na energetickom trhu viac chránený, je bagateľný, je zanedbateľný, takmer až neviditeľný.
Dovolím si pri tom predniesť aj moje vlastné znepokojenie s tým, že liberalizačný proces nenaplnil očakávania, s ktorými sme aj pri úprave zákona o energetike do tohto liberalizačného procesu vstupovali. Základným prínosom každého liberalizačného procesu a liberalizácie energetického trhu sú oprávnené očakávania, ktoré sa prejavujú jednak zvýšenou konkurenciou medzi dodávateľskými subjektmi, od čoho sa očakáva aj, samozrejme, znižovanie cien energetických médií. A okrem toho jedným zo zásadných a kľúčových prínosov liberalizačného procesu, liberalizácie energetického trhu má byť predsa sloboda výberu pre zákazníka, sloboda výberu pre spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého energetického subjektu.
Čo nám však odzrkadlila prax, a to aj spolupôsobením a s účinným posilnením kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví? Ceny energií sa výrazne neznížili. Aj v prejavoch, príspevkoch iných poslancov tu opakovane odznieva, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú, krajiny, ktoré majú vlastne najvyššie ceny energií v absolútnych číslach v prepočte na kúpnu silu obyvateľstva. Takže liberalizácia nám nepriniesla nižšie ceny, ani vyššiu konkurenciu. Cenové rozdiely alebo aj vymoženosti, bonus jednotlivých subjektov, ak by sme išli cestou komparácie, ich komparácie nielen čo sa týka ceny, ale aj ponuky rôznych administratívnych služieb, sú opäť zanedbateľné. Čo sa týka slobody výberu, namiesto väčšej slobody výberu pre spotrebiteľov nám nielen rok 2012, ale aj rok 2011 odzrkadlil, že práve spotrebitelia, ktorí sú zraniteľnými spotrebiteľmi, v dôchodkovom veku a s ktorými boli uzatvárané zmluvy formou podomového predaja, majú veľký problém a vo veľmi komplikovaných reklamačných procesoch alebo v podaných písomných žiadostiach o odstúpenie, v žiadostiach o odstúpenie od zmluvy, majú problém sa z týchto zmlúv vymaniť. A to aj napriek tomu, že k predmetným zmluvám sa viažu niekoľkostránkové odborné expertízy komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá identifikuje a poukazuje na využívanie nekalých marketingových praktík a na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré má byť automaticky, obzvlášť zraniteľný spotrebiteľ z takýchto zmlúv na liberalizovanom energetickom trhu uvoľnený.
Takže dva základné očakávania, dva základné parametre, ktoré mala priniesť liberalizácia a na ktoré má dohliadať aj tento Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, oba tieto očakávania a parametre nie sú naplnené. Spotrebitelia naďalej sú vďaka posilňovaniu právomocí a zneužívania moci dominantných subjektov a rozšírenej, rozšírených možností špekulatívnych energetických subjektov, naši občania-spotrebitelia na energetickom trhu sú rukojemníkmi v ich rukách.
A mňa znepokojuje, že ani posilnená ruka Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v tomto smere a vďaka nej sme nezaznamenali razantnú a zásadnú zmenu v úprave vzájomných vzťahov medzi dodávateľmi, výrobcami energií a medzi spotrebiteľmi. Stále je to ten spotrebiteľ, ktorý v tomto vzťahu ťahá za kratší povraz. Mrzí ma, že aj keď som tu nastavila a predniesla, pripravila niekoľko návrhov noviel k zákonu o energetike, ktoré mali vyvážiť túto poddimenzovanú pozíciu spotrebiteľa na energetickom trhu, ktorá, ktoré mali zrovnoprávniť jeho postavenie, tak tieto zákony boli v tomto pléne odmietnuté, čím bola jasne deklarovaná, bol jasne deklarovaný nezáujem vyvažovať právomoci, pozície, právne zmluvné pozície spotrebiteľov voči či už dominantným alebo aj špekulatívnym predajcom energií.
Tá kritika súvisí nielen s počtom uskutočnených mimosúdnych riešení, ale tá kritika súvisí aj s obsahom vybavovaných reklamácií, pretože ja stále zaznamenávam, a teraz už nielen v mojej činnosti ako zástupkyne občianskej organizácie, ale teraz ako aj poslankyne, vyjadrenia nespokojnosti s tým, že ak predkladajú podnety Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a tie poukazujú a v mnohých prípadoch sú aj oprávnené, sú merateľne vecne podložené, ak tieto podnety poukazujú na neefektívnu dodávku a neefektívne správanie sa výrobcu, v tomto smere im úrad nevie podať pomocnú ruku.
V mnohých prípadoch sa ľudia sťažujú na to a poukazujú na to, že dodávka energií nie je podrobená riadnemu drobnohľadu. A ja mám skúsenosť s tým, že aj pri výpočte cien za teplo sa nejde do hĺbky pri tom, aby sa kontrolovali oprávnené položky, ktoré vstupujú či už do fixnej alebo variabilnej zložky ceny. Viackrát som to vytkla aj na hospodárskom výbore, že pokiaľ cenotvorba a dohľad nad tvorbou cien pri stanovení konečnej ceny tepla nebude posudzovaná aj s možnosťou posúdenia fixných nákladov, kde sa majú pretaviť zmluvné záväzky medzi výrobcami tepla, dodávateľmi tepla a zástupcami miest, tak táto kontrola ani ten dohľad nemôže byť ani relevantný, ani kompetentný, ani vážny. Takýto dohľad bez toho, aby regulátor dohliadal aj na plnenie zmluvných záväzkov medzi výrobcami tepla a zástupcami, miestnymi úradmi, takýto dohľad nemôže byť ani komplexný, ani zodpovedajúci.
Rovnako sa ľudia sťažujú na to, že pri vybavovacej činnosti úrad nedohliada a nepredložil žiadnu zákonodarnú iniciatívu. Aspoň mne není žiadna zákonodarná iniciatíva známa, ktorá by usmernila a zastropovala, zmotivovala dodávateľa, výrobcu tepla nekontrahovať väčší objem tepla, nezazmluvňovať väčší objem tepla, ako je potrebný.
V tomto smere nemáme žiadne nástroje, ktorými by sme vedeli bezbrehosť, možnú bezbrehosť a špekuláciu výrobcu, dodávateľa energie, ohraničiť. Koľko výrobca nakontrahuje, toľko spotrebiteľ zaplatí bez ohľadu na to, aké sú predpokladané klimatické podmienky, aká je predpokladaná spotreba tepla. Toto už ale nie je novodobý problém na energetickom trhu a hlavne v odvetví tepelnej energetiky. Toto už je problém, ktorý signalizujú a do pozornosti aj samotnému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ministerstvu hospodárstva, odboru energetiky dávajú občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa, zvlášť na energetickom trhu, niekoľko rokov. A mňa veľmi mrzí, že zaznamenávam výrazný nezáujem a pasivitu sa problematikou posilnenia práv spotrebiteľov na energetickom trhu vážne zaoberať.
Ak aj dnes vystupujem takto kriticky, hodnotiac hlavne tú oblasť riešenia reklamačných sporov, riešenia spotrebiteľských sťažností, je to len preto, že očakávam v tomto smere nápravu. Naozaj som presvedčená o tom, že úrad má veľké množstvo finančných, personálnych aj technických možností na to, aby tie bilancované výsledky a preukázané čísla boli ďaleko vyššie, lebo v takomto nastavení nekopírujú reálne potreby a očakávania ľudí, ktorým má úrad v ich oprávnených sťažnostiach pomôcť.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci. Pán predkladateľ, v podstate vystúpim v tomto bode s tým istým obsahom a s tou istou pripomienkou, s ktorou som vystúpila aj na hospodárskom výbore, a ja predpokladám, že si tú moju pripomienku a ten dotaz pamätáte. A on znova súvisí s tým, čo aj odznelo vo vašom prednese pri prezentovaní tejto správy o stave Fondu národného majetku, súvisí pre mňa ako pre neekonóma, ale o to viac s nepochopiteľným dotazom, nepochopiteľnou vecou. Ako je možné, že môžme legitimizovať a pripustiť tvorbu dividend, vyplácanie dividend v tak strategickom podniku, akým Slovenský plynárenský podnik nesporne je, nad rozsah oprávnených ziskov? Mne na túto otázku nevie dnes dať nik odpoveď a nedali ste mi ju ani vy, pán riaditeľ, keď som sa na to pýtala na hospodárskom výbore. Pritom nejde o zanedbateľnú čiastku. Pre mňa toto nie je efektívne ani riadne korektné hospodárenie so štátnym majetkom.
Vy ste tu dnes, pán riaditeľ, v podstate rečou čísel, ale nesúrodých čísel, zaplnili priestor v prezentácii správy o stave štátneho majetku, ale v reči konkrétnych dopadov, ktoré by mali hovoriť merateľne, zrozumiteľnou rečou o tom, aký je stav a hodnota štátneho majetku, som postrádala kompetentné a vypovedajúce informácie.
Skúste, prosím vás pekne, povedať, akým spôsobom sa naloží s dividendami, ktoré budú tvorené vyplácaním z majetku SPP nad rozmer oprávneného zisku, ako s nimi bude naložené a akým spôsobom viete dokumentovať, aký je skutočný stav štátneho majetku? Pretože podľa tejto správy a podľa toho, čo vnímam, už aj spájať to s tým, že sa Fond národného majetku ide rušiť, ja zaznamenávam, že bohatstvo štátu sa stále viac a viac znižuje. Tak neviem, či tieto správy aj vaše vystúpenie a všetky úkony, ktoré súvisia s rozpredajom štátneho majetku, majú slúžiť len na to, aby sme legitimizovali jeho ustavičné rozpredávanie a ponižovanie štátneho bohatstva. Poprosím si zodpovedanie a riadne vysvetlenie tohto môjho dotazu.
Ako som už opakovane povedala, ani premiér, ani minister hospodárstva mi na túto otázku nevie zodpovedať. Ja toto nepovažujem za korektné nakladanie a hospodárenie so štátnym majetkom. Veď predsa my nemôžme dôjsť do stavu, že to budeme legitimizovať a odfúkneme si, ako po dobre vykonanej práci, keď rozpredáme bezbreho štátny majetok a predložíme tu túto správu, ktorá v podstate nás v tom iba ubezpečuje. Ubezpečuje nás v legitimizácii rozkrádania a rozpredávania štátneho majetku. Predložená správa aj váš prednes mi len toto potvrdzuje, tento trend.
Ja si myslím, že ako poslanci a ako kompetentní zástupcovia verejnoprávnych orgánov sa máme starať o majetok efektívne. Máme ho zveľaďovať, rozširovať a nie rušiť a popri tom rušiť aj Fond národného majetku, čoho svedectvom je táto správa, predložená správa aj vaša výpoveď a všetko, čo sa na Fonde národného majetku robí. Znižuje sa štátne bohatstvo. Pre mňa je to absurdné, že si vôbec dovolíme v tejto situácii nad rozsah oprávneného zisku vyplácať dividendy v SPP. A ešte tak, že si tieto dividendy ideme vyplácať, alebo štát ide vyplácať finančným skupinám tak, že sa zadlží SPP. Čo je toto za politika?! Čo je toto za ekonomika?! Čo toto má spoločné s dodržiavaním zákona o štátnom majetku? Toto je zveľaďovanie štátneho majetku?! Toto nie je nič iné iba rozpredávanie a vykrádanie, tunelovanie štátneho majetku. Taká je pravda.
Ďakujem.

Ja som pôvodne myslela, že ani nebudem reagovať ani na prednesené príspevky jednotlivých poslancov a vôbec na túto správu, pretože mne skúsenosť nedáva inú možnosť, praktická skúsenosť s Generálnou prokuratúrou alebo aj s miestnymi prokurátormi mi nedáva možnosť vidieť aj predloženú správu, aj činnosť prokuratúry a policajných orgánov ako takých veľmi optimisticky a s veľkou nádejou. Ba práve naopak, mám XYZ konkrétnych príkladov toho, ako keď boli podávané podnety predovšetkým na podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov, zo zneužívania verejných prostriedkov týmito predstaviteľmi alebo aj už spomínané poslancom pánom Mikloškom podnety na vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach. Tam tá spätná väzba a účinný, efektívny postup s nejakým vyvodením dôsledkom zo strany Generálnej prokuratúry absentuje.
Takže k tomu si dovolím len takú poznámku, že naozaj k tejto správe aj k príspevkom jednotlivých poslancov ja pristupujem s veľkou rezervou, s veľkým odstupom, vyslovujúc svoje presvedčenie, že orgány činné v trestnom konaní nefungujú natoľko účinne, ako by mali.
Ďakujem.

... reagovala a nepovedala svoj konkrétny postreh k tomu, čoho som svedkom. Tieto žabomyšie vojny o slovíčka sú naozaj z môjho pohľadu škandalózne. (Reakcie z pléna.) Tak ako my, za škandalózne považujem to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, páni poslanci!

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
... to, že je to vlastne fraška, ak my ako parlament alebo aj ako vláda máme vydávať nejaké stanoviská k vedeniu demokratického dialógu v iných krajinách, keď si ho nevieme zabezpečiť vo vlastnej krajine, aj na tejto parlamentnej pôde, čoho dôkazom je aj dnešný deň.

Vážení prítomní poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, dovolím si predniesť aj ja dve interpelácie, ktoré budem adresovať jednak ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a zároveň aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Hneď v úvode ako prednesiem tieto dve interpelácie si dovolím podotknúť, že na formálnej účasti zástupcov uvedených rezortov netrvám a nie preto, že by som nejakým spôsobom nestála o pozornosť k obsahu predložených interpelácií, ale preto, že neúčasť každého jedného ministra, kedy nepovažuje za potrebné aspoň raz v mesiaci vypočuť si požiadavky a názory poslancov a parlamentu, ktorým v podstate svojim spôsobom zodpovedá, ja považujem za neúctu voči parlamentu, za neúctu voči poslancom. Ale považujem to aj za neúctu k úradu a k rezortu, ktorý sám minister zastupuje a za neúctu k sebe samému.
Takže idem a prečítam tieto interpelácie. Prvá bude súvisieť a bude teda nasmerovaná na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako občianka a poslankyňa Národnej rady využívajúca aj v preprave vlakovú dopravu už dlhodobo pozorujem nepriaznivý a neadekvátny technický a hygienický stav vlakových vozňov. Objektívne stav vozňov a vlakových súprav, hlavne mimo vlakov IC, hodnotím kriticky. Táto kritika má objektívny rozmer a čoraz viac naráža aj na nevôľu nespokojných občanov, pasažierov. Cestujúci sú veľakrát vystavení zlému stavu sedacích súprav, nefunkčnej klimatizácii, zápachu šíriaceho sa z toalety, chýbajúcim nádobám na odpadky, či špinavým opierkam hlavy. Často sa stáva, že jedlo im je ponúkané len z mobilného bufetu, ktorého kapacity sú limitované a obmedzené. Som toho názoru, že týmto stavom denne dochádza k poškodzovaniu a porušovaniu základých práv cestujúcich, ktoré sú garantované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007 Európskeho spoločenstva o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Predmetné nariadenie v prílohe 3 priznáva cestujúcim minimálne normy kvality poskytovaných služieb. Medzi tieto minimálne normy zaraďuje aj čistotu železničného parku a zariadení na staniciach, akými sú kvalita vzduchu vo vozňoch, hygiena sociálnych zariadení a podobne.
Najkritickejšia situácia je vo vozňoch práve druhej triedy a v osobných vlakoch. Osobne by ma zaujímalo, v akom rozsahu a v akej miere boli rekonštruované nielen vozne IC vlakov, ale najmä vozne rýchlikov a osobných vlakov a to v diapazóne piatich rokov spätne? Osobne zastávam názor, že kvalita cestovania výrazne vplýva aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Zlý stav železničnej dopravy a výbava jednotlivých vlakových súprav vytvára rovnako negatívny obraz o našej krajine v zahraničí. Otrasný stav vozňov osobných vlakov prispieva k neatraktivite jednotlivých regiónov Slovenska.
Naskytujete sa teda otázka, či by nebolo pre Slovenskú republiku prospešné vyradiť z prevádzky zastarané vlakové vozne, ktoré sú v mnohých prípadoch používané dlhšie ako 30 rokov a nahradiť ich novými a modernizovanými vlakovými súpravami? Mám vedomosť o tom, že Slovenská republika v rámci operačného programu doprava v rokoch 2007-2013 zrealizovala europrojekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý bol spolufinancovaný z eurofondov. Podľa môjho názoru investície zo strany Európskej únie nie sú dostatočné, sú poddimenzované a do samotnej obnovy vozňového parku by sa malo ďaleko výraznejšie zainteresovať ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, že za rok 2013 očakáva úsporu verejných zdrojov a tvorbu finančnej rezervy vo výške 315 mil. eur. Na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sa konal dňa 12. 11. 2013, nás štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informoval a ubezpečil o ušetrení prostriedkov v rezorte vo výške 100 mil. eur. Preto buď z jednej alebo druhej rezervy žiadam o účelové viazanie predmetných zdrojov na zlepšenie stavu vozového parku. Chcem poukázať na to, že ceny cestovných lístkov sa od začiatku 90. rokov niekoľkonásobne zvýšili, ale o zvýšení úrovne kvality a komfortu cestovania, žiaľ, nemožno vôbec, ale vôbec hovoriť.
Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.
1. Prečo sa dostatočne neudržiavajú vozne druhej triedy, ale iba vozne IC vlakov a vozne 1. triedy?
2. Ako plánuje Slovenská republika vyriešiť zlý stav vozňov a zlepšiť kultúru cestovania v železničnej doprave? Ako budú tieto modernizačné zámery etapizované?
3. Prečo sú doposiaľ cestujúci nútení jazdiť v zastaraných vozňoch, ktoré často majú viac ako 30 rokov a prečo neboli tieto vozne doposiaľ vyradené z prevádzky?
4. Posledná otázka, ktorú adresujem ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, je, kedy je možné očakávať nové vlakové vozne aj pre osobné vlaky. To by bola interpelácia, ktorú adresujem ministrovi dopravy.
Druhá interpelácia je smerovaná, ako som už spomenula, ministrovi práce a sociálnych vecí a rodiny. Nechcem poukázať na neopodstatnený a pre mňa až šokujúci prenos a prenos pobočky Úradu práce a sociálnych vecí z centra mesta v Poprade do periférnej okrajovej časti Popradu. Dňa 1. oktróbra 2013 došlo v Poprade k presťahovaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z budovy obvodného úradu na Popradskom nábreží do zrekonštruovaného objektu na Hraničnej ulici 667/13. Uvádzaným dôvodom tohto kroku bola skutočnosť, že pôvodné priestory v budove obvodného úradu boli z hľadiska práce nevyhovujúce a to najmä pre absenciu pultu prvého kontaktu a vysokých nákladov na samotnú prevádzku úradu. Osobne musím vyjadriť svoju nespokojnosť a až moje zdesenie so samotnou zmenou sídla a umiestnenia pobočky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnom stave. Pôvodné umiestnenie úradu v blízkosti centra mesta bolo podľa môjho názoru adekvátne a aj zodpovedalo charakteru poskytovaných služieb pre samotných nezamestnaných. Umiestnenie poskytovania sociálnych služieb do periférnej časti mesta, kde sa v blízkosti nenachádzajú ani súčinné inštitúcie potrebné v rámci konaní, akými sú Sociálna poisťovňa, mestský úrad, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie, svedčí o vytláčaní nezamestnaných ľudí na okraj záujmu. To v kontexte nastavenia sociálnej politiky ľavicovej vlády nemožno pochopiť a ani akceptovať.
Dnes je situácia na úrade priam alarmujúca. Veľké množstvo nezamestnaných ľudí sa musí denne tlačiť v úzkych chodbách úradu. Samotné vnútorné kancelárske a administratívne vybavenie a nábytok nie sú v zodpovedajúcom stave. Za účelom zhotovenia kópií dokladov sú dokonca klienti nútení chodiť na neďaleké sídlisko, pretože úrad si nedokáže zadovážiť ani kópie svojimi vlastnými kapacitami. V areáli samotného úradu prebieha trvalá a neprežitá prevádzka firiem, pritom častým, pričom častým výjazdom nákladných a osobných motorových vozidiel je ohrozovaná i samotná bezpečnosť klientov a zamestnancov úradu. Rovnako kritizujem aj samotné podmienky, v ktorých musia pracovať zamestnanci úradu. Miestnosti sú predelené sadrokartónom, neodhlučnené, pričom počuť samotný rozhovor pri jednaní s klientom. Ako môže byť v takýchto dehonestujúcich podmienkach vôbec zabezpečená ochrana osobných údajov? Toalety sú nevhodne umiestnené. Nedostatok miesta, či chýbajúci nábytok predstavujú denno-denné sťaženie práce zamestnancov. Situácia a atmosféra, v ktorých pracujú títo zamestnanci, mi naozaj pripomína povojnové obdobie. Mám za to, že sú porušované pracovno-právne normy, ale rovnako aj hygienické normy.
Všeobecne deklarovaný dôvod, že pôvodné priestory boli zastarané, nekorešponduje s tým stavom, v akom sa sociálny úrad nachádza dnes. Terajšie priestory na výkon jednotlivých agiend sú ešte menšie a absolútne nevhodné na poskytovanie sociálnych služieb. Veď práca s klientom má byť jednoznačne založená na individuálnom prístupe vzhľadom na citlivosť poskytovaných ako osobných, tak aj súkromných údajov vzhľadom na posudzovanie ťažkých životných situácií, riešenia patologických javov v rodine a ďalšej agendy spadajúcej pod tento úrad.
Na základe vyššie uvedeného opäť preto žiadam ministra práce a sociálnych vecí formou tejto interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Videl inžinier Marián Valentovič, riaditeľ Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý dal a podpísal súhlas na sťahovanie úradu práce v Poprade do budovy na Hraničnej ulici, videl tento areál a kapacitné pokrytie pre účely úradu práce v tomto priemyselne uzatvorenom areáli? Videl tieto priestory predtým, ako dal súhlas vôbec na presťahovanie tejto inštitúcie?
2. Aké boli dôvody a odporúčania na sťahovanie úradu z centra mesta do periférnej časti? Boli vôbec hodnotené všetky negatíva, ktoré plynú z premiestnenia tohto úradu?
3. Vedelo sa o pôvodnom účele využitia predmetnej administratívnej budovy, ktorým bola prestavba na byty nízkeho štandardu? Tieto priestory aj obývané, obývané skutočne boli, platilo sa za ne, aj napriek tomu, že nikdy nebol daný súhlas na zmenu účelu využitia týchto priestorov na bývanie a za túto skutočnosť bol napokon stavebník vo veci aj sankcionovaný. Aký bol teda pôvodný a skutočný zámer využitia budovy?
4. Zaujíma ma, kto, kedy a kde vyhlásil verejnú súťaž na nové priestory pre účely úradu práce? Kedy a aké a kým boli predložené ponuky? Aké boli stanovené kritéria pre ich posudzovanie?
5. Na základe akých kritérií bol subjekt vybraný a v akom čase bolo prijaté rozhodnutie o sťahovaní? Ako sa hodnotila ekonomická výhodnosť nájmu vybratého subjektu, súkromného vlastníka tejto budovy?
6. Kto posúdil nevhodnosť prístupu a s tým súvisiace nebezpečenstvo a ohrozovanie zdravia pri pohybe osôb vo vnútri areálu z dôvodu hustoty premávky, keďže sa jedná o uzavretý areál, ako som už uviedla, s množstvom firiem a jediným výjazdom spoločným s prístupom do budovy úradu práce a sociálnych vecí?
7. Kto posúdil kultúru a hygienu pracovných podmienok zamestnancov úradu? Podmienky, v ktorých títo zamestnanci pracujú, sú alarmujúce, dehonestujúce.
8. Aký je postoj mestského úradu v Poprade k zhoršenému stavu zabezpečenia sociálnych služieb občanov mesta Poprad?
Obe interpelácie som predložila so skladbou a štruktúrou konkrétne nadnesených otázok. Napokon tak, ako som ich predkladala aj v interpelácií, ktorá sa týkala maximalizácie snáh vyplácania dividend v podniku SPP nad rozsah oprávneného zisku. Hoci od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, na skladbu konkrétne položených otázok som ani z Ministerstva hospodárstva, ani od premiéra z úradu vlády nedostala konkrétne odpovede. Ja chcem veriť, že tento parlament nie je fraškou, chcem veriť, že ani činnosť vlády nie je natoľko bagatelizovaná a natoľko zľahčovaná, že sa nedočkám konkrétnych odpovedí na dnes predložené otázky v obidvoch mojich interpeláciách. Ďakujem za vypočutie.