Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, prosím, neberte môj názor, ktorý poviem, že som proti vám, ale som proti tomu, čo predkladáte.
Už som mal veľa individuálnych rozhovorov, naposledy s Mirom Kadúcom o charaktere štátu, o politických systémoch, o zastupiteľskej demokracii a o voľbách. Keď som prečítal tento váš návrh, tak prvé, čo ma napadlo, položiť si otázku, či si viem predstaviť takú skutočnosť na Slovensku, že v tomto parlamente by sedelo 150 nezávislých poslancov.
Dámy a páni, viete si predstaviť spravovanie krajiny za takej situácie? Áno, môžete byť akokoľvek nahnevaní na starých, či už politikov, alebo staré politické strany, ale bez tých sa krajiny spravovať nedajú! Dámy a páni, to si treba uvedomiť! (Potlesk.) A preto akože vidieť tých starých len skorumpovaných a v tých dlhšie existujúcich politických stranách len strany, ktoré už nemajú žiadnu nápaditosť a zavadzajú akýmsi novým nezávislým, to je len ako váš názor, dámy a páni. Aký je rozdiel medzi "obyčajným" poslancom a nezávislým poslancom? Ste vy predkladatelia za politickú stranu Obyčajní ľudia straníci alebo ste nezávislí poslanci? Lebo ako treba začať od seba. Ja by som nerád, aby sme sa nejak spersonifikovávali s niekým, alebo ako na tak zásadnej veci, ktorú navrhujete, ktorá mení od základu politický systém na Slovensku, si trúfali len tak - ako bez verejnej diskusie alebo širšej politickej diskusie - takúto zásadnú zmenu predložiť.
Ja aj napriek tomu, že som dlho členom politickej strany, sa necítim byť závislý poslanec. Ja som nezávislý poslanec. Ak si vy naivne myslíte, že zmenou volebného systému cez nejaké petície sa dostanú do parlamentu nezávislí poslanci, ste na veľkom omyle. Každý jeden z nás do istej miery je závislý a je závislý v svojej predstave o živote, o spravovaní štátu, o tom, ako si kto predstavuje, aby vyzerala sociálna, ekonomická, zahraničná alebo politika spravodlivosti a bezpečnosti, každý sme závislý v prvom rade na svojom svedomí. A to, že sme verejní a ústavní činitelia, ktorí dostávame mandát na nejaký obmedzený časový úsek, je už vyššie štádium zodpovednosti, ktorý presahuje naše osoby, naše mandáty, a to presahuje tým, že nám tento mandát zverili do rúk ľudia Slovenskej republiky, občania, ktorí od nás aj niečo čakajú. To, že tie ich očakávania nenaplníme, môžeme diskutovať o tom, že prečo, kde to sklamanie je najväčšie, a v čom spočíva.
Ja sa netajím tým, že som občas vyjadril názor, že považujem systém zastupiteľskej demokracie a parlamentnej demokracie, aký dnes zažívame, za už vyčerpaný a prežitý. Netajím sa ani tým, že ja som viacej zástancom monarchie ako demokracie. Už aj preto, lebo do tej demokracie brutálnym spôsobom vstupujú nové fenomény viacej, ako sme si želali, kapitál, internet, facebooky, sociálne siete a technológie moci, ktoré ľudí v mnohom robia neslobodných. Preto ako nehľadajme problém tam, kde nie je. Ten problém hľadajme v prvom rade v sebe samých, ako či dokážeme zvládnuť ten pocit v prvom rade veľkej zodpovednosti, ale aj veľkej moci, ktorú každý jeden z nás zo 150 máme a ktorou mocou disponujeme, a či sme dostatočne pripravení, keď položíme ruku na ústavu, že naozaj sme prišli sem chrániť záujmy tohto štátu a pracovať pre blaho a dobro občanov Slovenskej republiky. Tu je niekde problém. Nie v hľadaní parciálnych zmien, zmien volebného systému, ktorý úplne môže rozvrátiť politický systém, priatelia. Ako táto zmena nestačí. Tu treba, ak by toto prešlo, zmeniť Ústavu Slovenskej republiky a množstvo iných ďalších a ďalších zákonov, ktoré vytvárajú legislatívny poriadok Slovenskej republiky a stavajú tento štát na akési pevné nohy a základy demokracie, právneho štátu a slobody. Ja som pripravený, a preto som na začiatku povedal, že nie som proti, aby ste nebrali môj názor, veľmi rád a s každým si chcem rozumieť, ale poďme o tom, priatelia, diskutovať. Lebo tu už takýchto pokusov už bolo neúrekom.
A čo si myslíte, že sa zmení? Ako v zastupiteľských demokraciách politické strany nemôžu neexistovať, oni majú svoje oprávnenie a aj svoje dôvody. To, že nie sme všetci dokonalí, aj to si treba priznať. To, že nie všetci dokážeme tým pokušeniam odolávať. Aj to je pravda. S týmto sa začneme vysporadúvať, a nie, ako hľadať alebo ponúkať návrhy, ktoré, to, čo vy chcete, a ja nepopieram dobrý úmysel, ktorý sledujete, nemôžu vyriešiť. Nemôžu.
Toľko, čo som chcel tak trošku politicky povedať k predloženému návrhu zákona, a hľadajte len argument odpolitizovať, urobiť viacej nás poslancov Národnej rady, ústavných činiteľov nezávislými, tak ste trošku vedľa, lebo ja som nikdy ako nebol, nemal pero v ruke a nedržal mi ruku nikto, aby som niečo podpísal, s čím som nesúhlasil. To je vec toho... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, nediskutujte a, pán poslanec, chcem len upozorniť na čas potom, ale chcel by som vás nechať dohovoriť.
Hrušovský, Pavol, poslanec NR SR
Končím, pán predseda. A to je o tom, pán kolega, čo si prednášal pred hodinou. To je o tom svedomí. To je pre mňa ten limit môjho rozhodovania, nie môj stranícky šéf. Takže tu treba otvorene akože sa postaviť k veci, a poďme urobiť nejaký diskusný krúžok - nazvem to tak ľudovo - a poďme sa voľne a slobodne rozprávať, nie hneď predložiť do Národnej rady návrh, ktorý mne zamotal hlavu. A nie pretože sa cítim byť v tom ohrozený, ale cítim v tom ohrozenie spravovania a fungovania systému na Slovensku. (Potlesk.)