Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na rozdiel od môjho vystúpenia pri prerokovávaní zákona v prvom čítaní sa obmedzím len na ústavnoprávne a zákonné dôvody výhrad proti predloženému návrhu zákona. Nedá mi však, aj vzhľadom na to, čo tu už predrečníci povedali, vyjadriť istú ľútosť nad tým, že ste odmietli návrhy bez ohľadu na to, či ich podávajú opoziční alebo koaliční poslanci, nepokračovať, resp....
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na rozdiel od môjho vystúpenia pri prerokovávaní zákona v prvom čítaní sa obmedzím len na ústavnoprávne a zákonné dôvody výhrad proti predloženému návrhu zákona. Nedá mi však, aj vzhľadom na to, čo tu už predrečníci povedali, vyjadriť istú ľútosť nad tým, že ste odmietli návrhy bez ohľadu na to, či ich podávajú opoziční alebo koaliční poslanci, nepokračovať, resp. vrátiť tento návrh navrhovateľovi na dopracovanie, už aj preto, lebo sami potvrdzujete tým, čo ste predložili v spoločnej správe z gestorského výboru, ale zase som zistil aj s istou hrôzou, v laviciach máme rozdané, ešte však nie je predložený pozmeňovací návrh pani poslankyne Grečkovej, ktoré obsahom, či už zo spoločnej správy, alebo jej, ďaleko presahujú obsah základného návrhu zákona.
Priatelia, zamyslite sa nad tým, ešte je čas, nie hlasovaním, ale rozhodnutím navrhovateľov tento návrh zákona stiahnuť. Urobili by ste dobre. Ja si myslím osobne, že je tam niekoľko zákonných pochybení. Dokonca ja osobne som presvedčený, že sú tam aj niektoré prvky, ktoré môžu byť v nesúlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, teda že sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
A teraz dovoľte ten právny pohľad preto, lebo hovoriť o tom, čo špekulujete, komu čo ukradnúť chcete, aké investičné zámery plánujete, v tejto chvíli sú len domnienky, dohady, podozrenia. Ja som už minule povedal, že neviem, komu chcete siahnuť konkrétne na majetok, ale že tak urobiť chcete, svedčí aj návrh zákona, ktorý prerokovávame a ktorý ste predložili.
Dámy a páni, ešte jednu pripomienku. Ak si vy myslíte, že vlastníctvo, to je len nejaký cent alebo nejaké eurá, ste na veľkom omyle. Stretol som sa s viacerými, ktorí boli týmto inštitútom postihnutí pri stavbe R1, kde ešte do dnešného dňa občan, ktorému bol vyvlastnený pozemok pod túto komunikáciu, a myslím, že je to dobrá komunikácia, to zase na druhej strane treba povedať, som sa s ním stretol. Viete, čo mi povedal? Mne nejde o peniaze. Keby mi to aj tridsaťnásobne preplatili. Ja keď sa postavím na to miesto, kde dnes je diaľnica, plačem. Preto, lebo mne ukradli detstvo. Mne ukradli nejakú spomienku, ktorá ma k tomu viaže.
Proste toto si treba uvedomiť, že to vyvlastnenie, to nie je len náhrada za kus role alebo nejakej inej nehnuteľnosti, že to vlastníctvo má aj duchovný, morálny a etický rozmer. A my toto opomíname. My sa tu pohrávame s nejakým verejným záujmom, s nejakým vytváraním nových pracovných príležitostí, s nejakými investíciami, ktoré pomôžu znížiť nezamestnanosť. Áno, aj to je dôležité. Ale nad touto dôležitosťou podľa mňa musí stáť vlastnícke právo. Musí stáť občan Slovenskej republiky a jeho vzťah aj k tomu, čo vlastní, čo je viacej ako len, povedal som, peniaze ako náhrada za vyvlastnenie.
Základný právny rámec vlastníctva poskytuje Ústava Slovenskej republiky a rovnako Ústava Slovenskej republiky pripúšťa za istých, by som povedal, osobitných dôvodov aj siahnutie na vlastnícke právo, ale len v nevyhnutnej miere a na základe zákona za primeranú náhradu. Toto ústava musí preto, lebo sa môže stať z hľadiska obrany a bezpečnosti štátu, že je treba vybudovať nejaké tankodromy, nejaké letiská, nejaké bunkre alebo už neviem čo všetko iné. Ale je to výnimočný inštitút, ktorý sa má používať len výnimočne. A my si tu zvykáme ako na niečo normálne, samozrejmé a bežné, že keď sa niekomu zachce, zoberieme mu to.
Viete, kto to robil? Komunisti. Tí sa dokonca ani s tým nehrali, že ideme vyvlastňovať. Prišiel komisár, povedal, že toto bude takto, treba vyorať brázdu a fajka zhasla. Ja nechcem, aby, a nechcem prirovnávať to, čo navrhujete, k tomuto obdobiu, ale nejaká analógia, minimálne podprahovo, vo mne vytvára takýto pocit, že sa tu niečo deje, čo musíme odmietnuť a s čím nemôžeme len tak paušálne súhlasiť a kývnuť hlavou, že väčšina to odhlasovala a tým pádom zákon platí a môžeme podľa neho konať.
Áno, v právnom štáte, v zastupiteľskej demokracii iný mechanizmus na zmenu práva a právneho poriadku neexistuje, ale tu je ešte niekde nad týmto všetkým česť nás ako ústavných činiteľov a občan ako základný cieľ alebo základný dôvod všetkého riešenia každého jedného problému.
Dámy a páni, nebudem teraz už naozaj, ako som povedal, sa pokúšať politicky atakovať tento návrh zákona, ale nedá mi, aby som právne nepovedal o istých rizikách, ktoré v obsahu tohto zákona sú a ktoré aj vo mne vyvolávajú istú obavu, či pri tomto návrhu a pri schválení, ktorý liberalizuje možnosť vyvlastňovania, nebude tento zákon zneužitý a zneužívaný. Tento návrh zákona je úpravou všeobecného aj osobitného zákona verejnoprávneho charakteru, kde sa posudzujú, a to chcem zdôrazniť, subjektívne práva občanov, teda vlastníkov nehnuteľností. Zasahuje sa do úpravy, ktorú realizujú orgány verejnej správy, v tomto prípade orgány štátnej správy, formou individuálneho správneho aktu v správnom konaní, ktoré sa nazýva, tak ako som už viackrát spomenul, vyvlastňovacím konaním. Rozhodnutie sa teda vydáva v správnom konaní, kde o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje orgán štátnej správy. Chcem podotknúť, a to si zapamätajme, nie štátnej moci. Výsledkom takého rozhodovacieho procesu je vydaný správny individuálny akt.
Konštrukcia vyvlastnenia je tu však čiastočne modifikovaná v tom zmysle, že právne neurčitý pojem "verejný záujem", ktorý sa bežne preukazuje v konaní, sa môže nahradiť pojmom "významná investícia", ktorý sa preukazuje či dokazuje v konaní, prepáčte, ktorý sa nepreukazuje v konaní, ale sa preukáže osvedčením ako deklaratórnym aktom ústredného orgánu štátnej správy, na čele ktorého je člen vlády.
Príslušným orgánom na vydávanie takýchto individuálnych správnych aktov je od 1. januára obvodný pozemkový úrad v sídle kraja. Stalo sa tak na základe novely zákona, ktorou sa vecná príslušnosť krajského úradu presunula na obvodný úrad v sídle kraja ako druhostupňový orgán štátnej správy. A tu vidím niekoľko obsahových úskalí návrhu zákona.
O návrhu rozhoduje novovytvorený orgán štátnej správy. Z pôvodného orgánu štátnej správy, krajského stavebného úradu, získal tento novovytvorený orgán takmer všetky právomoci mimo tých, ktoré prešli na ministerstvo. Zmenil sa aj jeho charakter a postavenie, z čoho sa dá usudzovať, že ide o koncentráciu vo verejnej správe a osobitne v tomto konkrétnom konaní.
Podstatou tohto rozhodovacieho procesu je rozhodovanie o obsahu pojmu, dámy a páni, "verejný záujem". Spomínané osobitné predpisy však hovoria o "významnej investícií". Významnosť investícií sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, to je ústredný orgán štátnej správy. Pojem "verejný záujem" je právne neurčitý pojem, ktorého obsah a hranice formuje príslušný správny orgán, teda ten, ktorý rozhoduje o celom vyvlastňovacom konaní.
Z doposiaľ známych poznatkov je potrebné uviesť, že je potrebné diferencovať medzi všeobecným záujmom, kolektívnom a verejným záujmom, proti ktorým stojí individuálny záujem či skupinový záujem, ktorý sa má povýšiť nad verejný záujem.
Z uvedeného vyplýva, že ide o veľmi silnú ovplyvniteľnosť vedúceho orgánu štátnej správy, ktorý priamo riadi celý orgán štátnej správy vrátane pravdepodobne tých úradníkov na týchto úradoch, ktorí budú o vyvlastňovaní rozhodovať.
Z uvedeného možno dedukovať, že orgán štátnej správy, kde vedúceho menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, bude rozhodovať o obmedzení vlastníckych práv tým, že bude určovať, čo je, či nie je verejným záujmom, v niektorých prípadoch dokonca musí vychádzať z osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Je teda reálny predpoklad, že vláda bude môcť efektívnejšie zasahovať do obsahu i rozsahu vyvlastnenia na základe zákonného titulu, lebo v štátnej správe platí subordinácia, a to bez ohľadu na to, či v tomto prípade príslušná osoba bude v štátnozamestnaneckom alebo pracovnoprávnom vzťahu.
Dovoľte mi, aby som ešte na záver môjho vystúpenia spomenul judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora na takúto formu vyvlastnenia, ktoré tieto inštitúty skôr potláčajú, ako preferujú. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Európskej únie sa pri stanovení obsahu a rozsahu pojmu "verejný záujem" prejavuje preferovanie, vyvažovanie základných ľudských práv prostredníctvom testu proporcionality. Test proporcionality sa objavuje aj v judikatúre nášho Ústavného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Orgány štátnej správy v rozhodovacích procesoch s ním zatiaľ a doteraz však reálne nepracujú.
Celý proces vyvlastnenia sa značne zjednodušuje a urýchľuje, lebo pojem verejný záujem ako výsledok konania sa nahrádza deklarovaným osvedčením o významnej investícii. V praxi to znamená, že vláda rozhodne, čo je významná investícia, člen vlády vydá osvedčenie a podriadený subjekt štátnej správy rozhodne nie na základe vyvažovania základných práv, ale na základe osvedčenia, ktoré vydal nadriadený orgán štátnej správy, samozrejme, pri zachovaní prísnej subordinácie.
Dámy a páni, tento spôsob vyvlastňovania je nesúladný s faktami, ktoré hlásajú súdy Európskej únie, a na základe ich judikatúry aj naše súdy vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Počkáme, či návrh zákona vládna väčšina schváli, ak schváli. Ak schváli, zvážime aj na základe tých skutočností, ktoré som uviedol, či nie je dôvodné podozrenie, že niektoré ustanovenia tohoto návrhu zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie, podanie na Ústavný súd, aby sme ochránili ústavnosť, zákonnosť a základné ľudské právo vlastniť a nakladať s majetkom, ktorý každému jednému občanovi patrí. (Potlesk.)
Skryt prepis