Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, kolegyne, utajený pán premiér a členovia vlády takisto pracujúci v utajení momentálne, budem sa snažiť vo svojom príspevku sa držať viac faktov a menej demagogických fráz, ako nám tu predviedol samotný pán premiér.
Od začiatku procesu, keď spoločnosť Slovak Gas Holding sa rozhodla odpredať svoj podiel spoločnosti SPP, bolo zrejmé, že nebude jednoduché nájsť solventného kupca, ktorý by rešpektoval čudnú, netransparentnú a naviac populistickú, pre občanov tejto krajiny aj nevýhodnú cenovú politiku s plynom a energiami vôbec. Štát nevyužil predkupné právo na odkúpenie tohto podielu. Prečo? To nám pán premiér nevysvetlil.
Ja na druhej strane si myslím, že berúc do úvahy politiku v oblasti energetiky súčasnej vlády, aj tej, ktorá tu bola od roku 2006, som aj veľmi rád, že sa tak stalo. Objem 2,6 mld. eur by výrazne zvýšil dlh tejto krajiny a hospodárenie tejto vlády, či skôr šafárenie, celej SPP by prinieslo tejto spoločnosti rýchlu skazu, tak ako sme mali možnosť sledovať vývoj ešte vtedy Slovenských elektrární a niektorých štátnych podnikov, ktoré našťastie, VSŽ a podobne, ktoré našťastie, ak by neboli privatizované, tak asi by kľakli na kolená.
Táto vláda je totiž expertom na to, ako sa zo ziskovej spoločnosti dá urobiť stratová a v mene blaha, a musím takto expresívne povedať, ohlupovaného národa.
Vrátim sa ale ku genéze celého procesu. Nebolo teda jednoduché nájsť kupca, ktorý by sa tak ako Slovak Gas Holding nútene solidarizoval s populistickou cenovou politikou tejto vlády. A tak do hry prišla česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, ktorého nevyhnutnou požiadavkou bolo zrejme mať podiel len v ziskových dcérskych spoločnostiach SPP a zbaviť sa podielu stratovej materskej spoločnosti. Slovíčko "zrejme" hovorím preto, že celý proces prebiehal tak netransparentne, v utajenom režime a vraj kvôli obchodnému tajomstvu. Predpokladám, že kolega Lipšic tu niektoré, niektoré veci z toho, z toho utajenia vybral vonku, takže do určitej miery skladáme aj teraz tú mozaiku a vytvárame si celkový obraz o celkovej situácii, ktorá s týmto čudným obchodom bola spojená.
Bolo treba utajiť pravdu o tomto čudnom obchode a nájsť dostatok populistických dôvodov na presvedčenie národa o sociálnom cítení s domácnosťami tejto krajiny. Netransparentnosť celého procesu chcem dokumentovať aj vyjadreniami ministra hospodárstva pána Malatinského, ktorý pred viac ako pol rokom naznačil možnosť odkúpenia 49-percentného podielu materskej spoločnosti SPP, ale podmieňoval to ešte potrebnými auditmi, finančnými analýzami, ktoré by potvrdili výhody takéhoto obchodu. Až na základe týchto analýz mal štát o ňom rozhodnúť. Stanovisko pána ministra bolo vtedy viac rezervované, ako pozitívne. Dokonca začiatkom augusta tohto roku sa pán minister nechal počuť, že odkúpenie materskej spoločnosti by nebol dobrý krok pre štát a zjavne bol s tým aj stotožnený.
Aj na základe týchto informácií som na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti začiatkom septembra pozval pána ministra, aby nám vysvetlil aktuálny stav v danom procese. Rozhodnutie ministerstva vlády nepríde skôr ako koncom septembra, stále ešte nemáme zanalyzované výsledky auditu. Také bolo vysvetlenie pána ministra. A na druhý deň sme sa dočkali veľkého prekvapenia, keď vláda rozhodla o odkúpení podielu materskej spoločnosti SPP.
Naviac materiál predkladaný ministrom hospodárstva Slovenskej republiky na rokovanie vlády bol označený ako "Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP", samozrejme, s utajeným obsahom.
Teraz otázka na pána premiéra, aj keď len cez túto maketu. Čo bolo, pán premiér, tým nevyhnutným impulzom pre takéto rýchle rozhodnutie, že vláda bola schopná rozhodnúť o tak dôležitej veci len na základe nejakého informačného materiálu? Neviem si predstaviť, že o takomto obchode sa rozhoduje len na základe nejakého informačného materiálu. A vidíme a vieme dobre, z akých zdrojov takýto informačný materiál nakoniec došiel.
Ja nechcem preceňovať odhalenie faktu, že na príprave dohody participovali možno viac, ako je štandardné, aj ľudia z J&T. To nie je v podstate až také podstatné. Podstatná je vecná stránka tejto dohody. A tá je jasná. Akcionári z EPH vrátane J&T už nebudú mať naďalej podiel stratovej materskej spoločnosti, vylepšia si svoj hospodársky výsledok a štát im ešte za túto transakciu zaplatí 60 mil. eur. Veľmi dobrý obchod, žiaľ, nie pre ľudí tejto krajiny.
Pán premiér si dal až nezvyčajne veľa námahy, aby vysvetľoval dôvod na takýto krok pre ľudí tejto krajiny. A evidentne nevýhodný krok. Ďaleko viac námahy ako odborne kompetentne celé Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ÚRSO dokopy. Kontrola štátu nad cenami plynu pre domácnosti je pre túto vládu asi príliš lákavá a populistická téma na to, aby ju nezabil jednou ranou, aby nezabil teda jednou ranou dve muchy. Na jednej strane vyšiel v ústrety požiadavke novému akcionárovi EPH, kde má okrem českých finančníkov podiel aj slovenská finančná skupina J&T, a aby sa už teda nepodieľala na dlhu a ďalších očakávaných strát materskej spoločnosti. Mimochodom, dlh spoločnosti predstavuje cca 120 mil. eur a každoročná strata sa pohybuje okolo 80 mil. eur. Niektorí moji kolegovia tu aj v rámci faktickej hovorili len o 40 mil. Nie je to pravda. Len za minulý rok tá strata bola 76 mil. Takže keď pán Fico aj teraz nás uisťoval, ako bude garantovať nízke ceny pre domácnosti, tak čakajte, že tá strata bude minimálne 80 mil., ak ešte nie vyššia.
Na druhej strane teda, aby uspokojil svojich voličov takto, že budú mať nízku cenu plynu a bude ju teda aj naďalej garantovať. Geniálne pripravená a realizovaná demagógia. Aká je však skutočnosť? Vláda svojím rozhodnutím disponovať 100-percentným podielom stratovej materskej spoločnosti vyhodila z tohtoročného rozpočtu, a teda z verejných zdrojov, už tých spomínaných 60 mil. eur a každý rok je pripravená takto vyhodiť až 80 mil. eur, aby odbremenila finančné skupiny, ktoré si vylepšia zisk o polovicu z dlhu a strát materskej spoločnosti. Zostáva im totiž na rozdiel od štátu podiel iba vo vysoko ziskových dcérskych spoločnostiach, ako je Eustream a SPP Distribúcia, už tu bolo viackrát spomínané.
Argument, že štát potrebuje mať kontrolu nad cenami, je pre odborníkov naivné, ale pre masy veľmi účinné klamstvo. Štát totiž aj doteraz cez majoritný podiel 51 % materskej spoločnosti, cez jej valné zhromaždenie, mohol, a aj to robil, schvaľovať, a teda aj ovplyvňovať cenové návrhy predstavenstva spoločnosti.
Aj preto tie súčasné nízke ceny plynu pre domácnosti, aj preto tie vysoké straty materskej spoločnosti, ktoré tak prekážali novým akcionárom EPH. Finančné tigre predsa neprišli do SPP ako sociálni filantropi, neprišli sa solidarizovať s našimi domácnosťami. Prišli zvyšovať svoje zisky a vláda im to umožnila. A pán premiér dokonca z toho robí cnosť.
Fakt, že solidarizovať s našimi domácnosťami, aj s tými, ktorí plynom vykurujú svoje bazény, vily a paláce, sa budú všetci daňoví poplatníci, pán premiér už nepovedal. Oháňa sa grafmi stúpajúcich cien energií. Ja som pre neho pripravil, škoda, že tu nie je, jeden graf, s ktorým sa určite nechváli (rečník zobral do rúk papier s vyobrazeným grafom), a to je vývoj dlhu Slovenskej republiky v percentuálnom podiele na HDP. Pozrite si, odkedy je pán Fico v úrade, teda prvá Ficova vláda, druhá Ficova vláda, akým tempom sa zvyšuje zadlženosť na Slovensku. Pán premiér sa týmto grafom chváliť nechce a zrejme ani nebude.
Je to vývoj dlhu, ktorý už dosahuje kritických hodnôt. Treba, aby pán premiér povedal ľuďom tejto krajiny, kto to zaplatí. Samozrejme, že oni. Len takáto správa nie je populárna. "Nezávislý" regulačný úrad ÚRSO, ktorý by mal do regulácie cien plynu priniesť systémové prvky, sa len závisle a nečinne pozerá na svojvôľu vládnej moci. Som presvedčený, že vláda a ÚRSO porušuje smernice Európskej únie ohľadom liberalizácie trhu s energiami. Doplácajú na to aj alternatívni dodávatelia plynu a hlavne tí slabší, ktorí nie sú schopní konkurovať dotovaným cenám SPP, čo deformuje, samozrejme, podnikateľské prostredie.
Je zaujímavé, ako si pán premiér protirečí s predsedom ÚRSO, ktorý v časopise Trend tvrdí, že "žiadna strata sa v segmente domácností negeneruje a ani sa nikdy negenerovala". Svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi argumentmi, údajne je to obchodné tajomstvo. Ako inak. Isté je, že ceny energií musia byť spravodlivé, rovnováha medzi záujmami spotrebiteľov a dodávateľov energií. Spravodlivé ceny však neznamená, že to musia byť ceny nízke. Kvôli tomu už dnes ÚRSO čelí kritike orgánov EÚ, pretože svoje rozhodnutia nevie zdôvodniť a ani vyargumentovať.
Vo vyspelých krajinách vrátane Českej republiky štát do cien za dodávky plynu nevstupuje, napriek tomu sú tam ceny nižšie alebo aspoň porovnateľné so Slovenskou republikou. Znamená to, že ten, kto vygeneruje spravodlivé ceny energií, je predovšetkým trh, v ojedinelých prípadoch s intervenciou regulátora, ale nie štátu.
Pán premiér na tlačovke 13. 9. na rozdiel od predsedu ÚRSO de facto priznal, že strata bude a že sa v tomto segmente vyrovná zo ziskov z prepravy a distribúcie plynu, takže reštrukturalizovaná firma SPP, infraštruktúra, v konečnom dôsledku nebude stratová. V tomto prípade potom, pán premiér, ide o skryté krížové dotácie, ktoré sú v rozpore s európskou energetickou legislatívou, a preto treba počítať s reakciou Bruselu, ktorá môže vyústiť až do finančných sankcií.
Naviac po tom, čo ste teda, pán premiér, verejne vyhlásil, že štát, a nie trh, bude určovať ceny plynu, sa záujem orgánov Európskej únie o dianie v slovenskej energetike určite výrazne zvýši, čo je len hrozba nových sankcií. A opäť je tu namieste otázka: Kto to zaplatí?
Rád by som, dámy a páni, poukázal na ďalší dôležitý fakt vzhľadom na moje pôsobenie v Európskom parlamente, kde som sa aktívne podieľal na tvorbe tzv. tretieho energetického balíčka. Už pri jeho schvaľovaní bolo všetkým jasné, že konečným riešením tzv. unbundlingu, čiže oddelenia prepravy, je vlastnícke oddelenie. Model nezávislého prenosového operátora alebo nezávislého systémového operátora sú považované za prechodné modely, kým sa trh s plynom v jednotlivých štátoch EÚ nedostane na približne rovnakú úroveň. V prípade ďalšej smernice EÚ, na ktorej sa mimochodom už pracuje a ktorá nariadi vlastnícke oddelenie bez výnimky, Slovenská republika ako dominantný dodávateľ zemného plynu na Slovensku sa bude musieť svojich podielov najprv v Eustream, akciovej spoločnosti, a neskôr aj v SPP Distribúcia zbaviť. Počúvate dobre, vzdať sa tých podielov. Tým príde o dve spoločnosti, ktoré vytvárajú holdingu SPP zisk.
Pán premiér si asi neuvedomuje tie obrovské riziká, ktoré vytvára tým, že vlastne berie iba tu 100-percentný podiel materskej spoločnosti teraz a necháva podiel zahraničných akcionárov, teda EPH, v týchto dcérskych spoločnostiach, ktoré neskôr budú musieť byť nezávislé aj vlastnícky.
Konečným riešením bude stav, keď stratu, materskú spoločnosť, bude mať štát a 100 % podiel ziskovej spoločnosti ostane súkromným spoločnostiam, teda EPH.
Pán premiér vo svojich obhajobách, zjavne nevýhodného obchodu, argumentuje, že štát môže mať väčšiu šancu uspieť pri rokovaniach s Gazprom Exportom o znížení cien za dodávky plynu. Ale za akú cenu?
Pán premiér dobre vie, že to nebude zadarmo. Je viac ako isté, že Gazprom ako kompenzáciu bude požadovať zníženie objemu prepravy plynu do západnej Európy. Štát by si síce mohol pomôcť nižšími cenami za plyn, teda stratovému obchodu, kde má 100-percentný podiel, na druhej strane to bude na úkor príjmov za prepravu, kde má 51-percentný podiel. Čiže v konečnom dôsledku tá strata pre štát môže byť na rovnakej úrovni, ako keby prakticky mal iba 51-percentný podiel aj v tejto materskej spoločnosti. V tomto prípade, samozrejme, by stratu, určitú stratu utrpeli aj EPH.
Na záver môjho príspevku by som sa chcel ešte dotknúť tak často pánom premiérom uvádzaný argument nízkych cien pre domácnosti. Ako kresťanský demokrat a celé KDH máme záujem na tom, aby sa štát vedel solidarizovať s domácnosťami, ktoré sú sociálne odkázané na pomoc. Či sú to už ľudia z objektívnych dôvodov bez práce, alebo dôchodcovia, alebo ďalší. Už aj v minulosti sme navrhovali, aby sme podporu domácnostiam v oblasti dodávok energie riešili diferencovane. Sám som ešte ako poslanec Európskeho parlamentu navrhoval zriadiť fond tzv. energetickej chudoby, z ktorého by boli cez tzv. sociálne tarify zvýhodňované spomínané skupiny domácností. Fond mal byť plnený z príspevkov všetkých energetických spoločností, pričom tie sa tomu vôbec nebránili. Ja som v podstate rokoval so všetkými významnými energetickými spoločnosťami na Slovensku. Teraz by napríklad takýto fond mohol byť plnený účelovo z mimoriadnych daní pre regulované spoločnosti, ktoré vyrúbala táto vláda. Bol by v tom systém, nie živelnosť, nie populizmus.
A tak verejné zdroje nás všetkých idú na krytie dlhov a strát, aby pán premiér uspokojil svojich mecenášov a svojich verných, ale oklamaných voličov. Zdroje pre školstvo, zdravotníctvo či iné rozvojové programy nie sú v tomto prípade podstatné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
