Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, pretože kolegyne tu nevidím, a, vážená kolegyňa, zároveň, dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý na júlovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol schválený na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Tento návrh zákona považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodín zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít, a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín.
Rodinné podnikanie je po storočia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, o ktorom som hovoril, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti a zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia, živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma, na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia sú vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie takéhoto zákona.
Tento návrh zákona má za ambíciu vytvoriť lepšie podmienky pre nezávislé, ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Podnieti členov rodiny k rozvoju ich znalostí, schopností a zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu, a to je vzájomná dôvera. Upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín. Zlepší sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku. A nakoniec vytvorí lepšie predpoklady pre zodpovedné, morálne a etické podnikanie.
V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy na Slovensku? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší. To znamená, jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov. Spomínané dôvody a výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti, jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí. Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme aj jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, respektíve evidovaný a spravovaný.
Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia tohto návrhu, predpokladám, že aspoň určitá časť poslancov, kolegov si to pozrela, ale môžem spomenúť napríklad podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkého jeho, všetkých jeho právnych foriem, či už je to rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť, tvoria minimálne dvaja členovia rodiny v tzv. v priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napríklad línia otec – matka – syn – dcéra – vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie bratranci, švagriné a tak ďalej, také širšie rodinné zázemie, spoločenstvo, ale prakticky iba v tej priamej línii, v tzv. priamom rade. To však neznamená, že to širšie rodinné spoločenstvo nemôže spolupracovať pri takomto podnikaní povedzme v štandardnom zamestnaneckom pomere.
Keď hovorím o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tiež tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša aj menej administratívy, menej byrokracie pre, obyčajne len pre právnu formu, ako je rodinná živnosť a rodinná farma. Samozrejme, že aj tieto musia splniť určité relatívne tvrdé podmienky.
Pri tvorbe navrhovanej legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli takéto prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere tiež aj štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci. Tí môžu, pretože im to umožňuje zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom už umožňuje vznik kvázi rodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajú pri podnikateľských činnostiach. Takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu a štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu však nemajú žiadne práva, ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu vlastne v tejto podnikateľskej činnosti pomáhajú.
Štát je voči takémuto podnikaniu, žiaľ, nevšímavý. Pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel. Nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú účasť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktoré sú na to odkázaní, ktorí sú na to odkázaní.
Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, povedzme v súvislosti, ak niektorý ich člen rodiny podniká, môžu vlastne aj prispievať k vyššiemu zisku takéhoto podnikateľa, či už živnostníka alebo farmára. Na druhej strane však poberajú dávky, pokiaľ sú povedzme nezamestnaní, a iné možné plnenia zo sociálneho systému. Tento návrh zákona o rodinnom podnikaní jasne upravuje aj tieto vzťahy. Členovia rodín v rodinnom podniku už teda nemôžu byť uchádzačmi o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti. Zákon však ustanovuje ich právny status, sú členmi rodinného podniku, a vytvára potom výhodné podmienky, ktoré práve cez ich pôsobenie v tomto rodinnom podniku môžu motivovať rodinných príslušníkov a rozvoj takejto rodinnej firmy v rámci takéhoto podnikania.
Teraz mi dovoľte povedať niekoľko slov o procese rokovania s relevantnými ministerstvami vzhľadom na to, že po prvom čítaní bolo priam mojou povinnosťou ako predkladateľa takéhoto návrhu zákona, aby sme hľadali možný konsenzus, predovšetkým s ministerstvom financií a s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Musím povedať, že tieto rokovania zo začiatku prebiehali celkom v konštruktívnom duchu, a som presvedčený, že v konečnom dôsledku by bola šanca nájsť kompromisné riešenia, ktoré by viedli k akceptovaniu takto upraveného návrhu zákona. Žiaľ, predčasné, a neviem, či pripravované takto negatívne politické rozhodnutie vlády, ukončilo celý tento sľubne rozvíjajúci sa proces. S ľútosťou musím konštatovať, že zrejme bolo naivné predpokladať, že aj napriek zjavným pozitívnym prínosom tohto návrhu zákona by bola vládna strana ochotná ho akceptovať. Tento scenár sa naplnil predovšetkým po zasadnutí relevantných výborov, parlamentných výborov, ktoré okrem výboru pre hospodárske záležitosti, neviem, či to bolo tým, že som bol predsedom a moji kolegovia chceli byť takí solidárnejší trošku, tak tento návrh zákona neschválili.
A už len pre úplnosť, návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cca 250 000 eur, výdaje na opatrenia podpory rodinného podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, keďže, ako som argumentoval, na jednej strane Sociálna poisťovňa síce bude mať výdavky, ale na druhej strane tým, že členovia rodín, ktorí doteraz boli nezamestnaní a stanú sa členmi rodinného podniku, prakticky týmto odbremenia vlastne sociálny systém štátu.
Takže táto navrhovaná právna úprava by od samého počiatku jej implementácie vlastne mala byť rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že už zo strednodobého pohľadu bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose. Chcem podotknúť, že konkrétnu analýzu dopadov na štátny rozpočet nám sľúbil v rámci rokovaní s ministerstvom financií Inštitút finančnej politiky. K dnešnému dňu sme ju však neobdŕžali. Zrejme po negatívnom rozhodnutí vlády už tento záväzok pre daný inštitút, pre uvedený inštitút už nebol nejakým smerodajným cieľom a záväzkom. Takže aj napriek tomu, že nemáme nejakú konkrétnu analýzu tých dopadov, ja som presvedčený, že tento návrh zákona by v konečnom dôsledku a vo veľmi rýchlej dobe bol pozitívny tak pre rozpočet vlády, ale v tých širších konzekvenciách určite by mal priaznivý dopad na zamestnanosť, rozvoj rodín a, ako som spomínal, ďalšie aspekty predovšetkým súvisiace s rozvojom alebo v podstate so zlepšením etiky, morálky v podnikaní, pretože táto krajina to zjavne potrebuje.
Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem oceniť tvoje vystúpenie, Lojzo, s tým, že si skutočne podal komplexnú informáciu o situácii, ktorá sa dotýka síce obnoviteľných zdrojov, ale zakrývajú sa, zakrýva sa množstvo nesystémových prvkov pri príprave tejto legislatívy. Určite, že je treba zdôrazniť ten moment, že memorandum, memorandom o porozumením s U. S. Steelom sa zakrývajú dotácie alebo, alebo v podstate určité náhrady, kde sa kompenzujú alebo snažia sa zakryť predchádzajúce chyby alebo nečinnosť vlády v súvislosti s potenciálnym odchodom tohto veľkého zamestnávateľa na východe Slovenska. Samozrejme, že to plátanie týchto riešení potom stojí túto krajinu veľmi draho a 15 mil. eur ročne za to, aby U. S. Steel garantoval udržanie týchto pracovných miest, je vysoká cena za takýto obchod. Nehovoriac o tom, ako deformujeme to energetické prostredie, ktoré do určitej miery potom, alebo takéto, takéto chybné kroky, takáto deformácia sa potom odráža na koncových cenách elektrickej energie. Na druhej strane chcem oceniť aj prístup sekcie Ministerstva hospodárstva, teda sekcie energetiky, práve tej časti malých energetických zdrojov podpory výroby biometánu, resp. biomasy alebo energie z biomasy, ale toto všetko zatieňuje práve ten nesystémový prístup pri tvorbe tejto veľmi podstatnej legislatívy pre ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem upozorniť členov výboru pre hospodárske záležitosti, že rokovanie bude dnes o 12.00 hodine v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi Štefancovi za skutočne komplexný prehľad vplyvov na rast dlhu a teda na dlhovú udržateľnosť vôbec na Slovensku, vzhľadom na to, že terajšia vláda skutočne každý jeden krok, ktorý robí, smeruje k tomu, že zadlženie bude vyššie a vyššie.
Som veľmi rád, že poukázal na niektoré konkrétne príklady, ako je Cargo, ako je momentálne SPP, kde vláda pochybnými krokmi opäť len zadlžuje tento štát. Samozrejme, že nikto iný to nezaplatí, len občania tejto republiky, a toto všetko opäť sa len pripočíta k celkovému dlhu. Bude otázka, či budeme vedieť v konečnom dôsledku dodržať Pakt rastu a stability a či Slovensko nebude ďalej aj cez Európsku úniu spochybňované ako seriózny partner a členská krajina eurozóny.
Takisto by som chcel veľmi rád zdôrazniť toto, čo ste povedal, pán kolega, to je otázka podnikateľského prostredia. Táto vláda doslova robí všetky kroky pre to, aby sa to podnikateľské prostredie, a teda zároveň aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky, znižovalo. Týka sa to predovšetkým vami uvádzaných daní, predovšetkým daní z príjmu fyzických a právnických osôb, ktoré nie motivujú, ale demotivujú podnikateľov a celé podnikateľské prostredie. Samozrejme aj vymožiteľnosť práva a ďalšie tie podmienky, ktoré sú nevyhnutnosťou pre to, aby táto krajina, ekonomika mohla generovať viac zdrojov, aby ľudia mali zamestnanosť.
Takže ešte raz vám ďakujem za všetky tieto pripomienky. A ja verím, že budeme hľadať čo najviac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky.
Lojzo, k tvojej sa ani nie je treba vyjadrovať. To bola tak polopatisticky podaná, že každý občan, a predpokladám, že to pochopil.
Čo sa týka tých trhových cien. Samozrejme, že ten trh to rieši, a hlavne v takýchto vyspelých ekonomikách, už tie ceny energií. Je pravda, že v tých nových ekonomikách je treba z času na čas aj zásah regulačného subjektu. Ale nezávislého regulačného subjektu. U nás sa to, samozrejme, nedeje.
Tie ceny sú momentálne také, presne tak, pretože manažment vyrokoval s Gazpromom 20-ročný kontrakt. Čiže ceny sa nemenia. Pričom na spotových trhoch, viete dobre, že tie ceny sú ďaleko nižšie. A ak by sme mali možnosť predávať plyn s takýmito cenami, tak nebolo by treba, aby štát dotoval v konečnom dôsledku potom ceny energií pre domácnosti. Takže toto je taká odpoveď, resp. reakcia na to, čo sa týka tých trhových cien.
Nehovoriac o tom, že máme tzv. nezávislý regulačný úrad, ktorý je absolútne závislý, a môžme povedať, že môže byť s kľudom nejakým jedným z oddelení Úradu vlády. Pretože vlastne každé jedno rozhodnutie ide práve cez Úrad vlády.
Určite na toto bude reagovať, podľa mňa to je otázka týždňov, Európska komisia a som presvedčený, že môžeme čakať nejaký infringement, čiže nejaké postihy z Európskej komisie.
Čo sa týka cien plynu. No, každú jednu dotáciu zaplatí štát. To je jedno, že pán Fico tu hovorí o zásobách plynu, či už nejaké aktíva a tak ďalej. Každý príjem, každý výnos, každé aktívum, ktoré sa potom pretransformuje do nejakej finančnej hotovosti jednoducho a je to v strate, alebo teda keď sa použije na krytie straty, sú vlastne verejné zdroje. A tie verejné zdroje sú vlastne kryté a plnené daňami daňových poplatníkov, čiže občanov tejto krajiny. Takže myslím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, kolegyne, utajený pán premiér a členovia vlády takisto pracujúci v utajení momentálne, budem sa snažiť vo svojom príspevku sa držať viac faktov a menej demagogických fráz, ako nám tu predviedol samotný pán premiér.
Od začiatku procesu, keď spoločnosť Slovak Gas Holding sa rozhodla odpredať svoj podiel spoločnosti SPP, bolo zrejmé, že nebude jednoduché nájsť solventného kupca, ktorý by rešpektoval čudnú, netransparentnú a naviac populistickú, pre občanov tejto krajiny aj nevýhodnú cenovú politiku s plynom a energiami vôbec. Štát nevyužil predkupné právo na odkúpenie tohto podielu. Prečo? To nám pán premiér nevysvetlil.
Ja na druhej strane si myslím, že berúc do úvahy politiku v oblasti energetiky súčasnej vlády, aj tej, ktorá tu bola od roku 2006, som aj veľmi rád, že sa tak stalo. Objem 2,6 mld. eur by výrazne zvýšil dlh tejto krajiny a hospodárenie tejto vlády, či skôr šafárenie, celej SPP by prinieslo tejto spoločnosti rýchlu skazu, tak ako sme mali možnosť sledovať vývoj ešte vtedy Slovenských elektrární a niektorých štátnych podnikov, ktoré našťastie, VSŽ a podobne, ktoré našťastie, ak by neboli privatizované, tak asi by kľakli na kolená.
Táto vláda je totiž expertom na to, ako sa zo ziskovej spoločnosti dá urobiť stratová a v mene blaha, a musím takto expresívne povedať, ohlupovaného národa.
Vrátim sa ale ku genéze celého procesu. Nebolo teda jednoduché nájsť kupca, ktorý by sa tak ako Slovak Gas Holding nútene solidarizoval s populistickou cenovou politikou tejto vlády. A tak do hry prišla česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding, ktorého nevyhnutnou požiadavkou bolo zrejme mať podiel len v ziskových dcérskych spoločnostiach SPP a zbaviť sa podielu stratovej materskej spoločnosti. Slovíčko "zrejme" hovorím preto, že celý proces prebiehal tak netransparentne, v utajenom režime a vraj kvôli obchodnému tajomstvu. Predpokladám, že kolega Lipšic tu niektoré, niektoré veci z toho, z toho utajenia vybral vonku, takže do určitej miery skladáme aj teraz tú mozaiku a vytvárame si celkový obraz o celkovej situácii, ktorá s týmto čudným obchodom bola spojená.
Bolo treba utajiť pravdu o tomto čudnom obchode a nájsť dostatok populistických dôvodov na presvedčenie národa o sociálnom cítení s domácnosťami tejto krajiny. Netransparentnosť celého procesu chcem dokumentovať aj vyjadreniami ministra hospodárstva pána Malatinského, ktorý pred viac ako pol rokom naznačil možnosť odkúpenia 49-percentného podielu materskej spoločnosti SPP, ale podmieňoval to ešte potrebnými auditmi, finančnými analýzami, ktoré by potvrdili výhody takéhoto obchodu. Až na základe týchto analýz mal štát o ňom rozhodnúť. Stanovisko pána ministra bolo vtedy viac rezervované, ako pozitívne. Dokonca začiatkom augusta tohto roku sa pán minister nechal počuť, že odkúpenie materskej spoločnosti by nebol dobrý krok pre štát a zjavne bol s tým aj stotožnený.
Aj na základe týchto informácií som na rokovanie výboru pre hospodárske záležitosti začiatkom septembra pozval pána ministra, aby nám vysvetlil aktuálny stav v danom procese. Rozhodnutie ministerstva vlády nepríde skôr ako koncom septembra, stále ešte nemáme zanalyzované výsledky auditu. Také bolo vysvetlenie pána ministra. A na druhý deň sme sa dočkali veľkého prekvapenia, keď vláda rozhodla o odkúpení podielu materskej spoločnosti SPP.
Naviac materiál predkladaný ministrom hospodárstva Slovenskej republiky na rokovanie vlády bol označený ako "Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP", samozrejme, s utajeným obsahom.
Teraz otázka na pána premiéra, aj keď len cez túto maketu. Čo bolo, pán premiér, tým nevyhnutným impulzom pre takéto rýchle rozhodnutie, že vláda bola schopná rozhodnúť o tak dôležitej veci len na základe nejakého informačného materiálu? Neviem si predstaviť, že o takomto obchode sa rozhoduje len na základe nejakého informačného materiálu. A vidíme a vieme dobre, z akých zdrojov takýto informačný materiál nakoniec došiel.
Ja nechcem preceňovať odhalenie faktu, že na príprave dohody participovali možno viac, ako je štandardné, aj ľudia z J&T. To nie je v podstate až také podstatné. Podstatná je vecná stránka tejto dohody. A tá je jasná. Akcionári z EPH vrátane J&T už nebudú mať naďalej podiel stratovej materskej spoločnosti, vylepšia si svoj hospodársky výsledok a štát im ešte za túto transakciu zaplatí 60 mil. eur. Veľmi dobrý obchod, žiaľ, nie pre ľudí tejto krajiny.
Pán premiér si dal až nezvyčajne veľa námahy, aby vysvetľoval dôvod na takýto krok pre ľudí tejto krajiny. A evidentne nevýhodný krok. Ďaleko viac námahy ako odborne kompetentne celé Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a ÚRSO dokopy. Kontrola štátu nad cenami plynu pre domácnosti je pre túto vládu asi príliš lákavá a populistická téma na to, aby ju nezabil jednou ranou, aby nezabil teda jednou ranou dve muchy. Na jednej strane vyšiel v ústrety požiadavke novému akcionárovi EPH, kde má okrem českých finančníkov podiel aj slovenská finančná skupina J&T, a aby sa už teda nepodieľala na dlhu a ďalších očakávaných strát materskej spoločnosti. Mimochodom, dlh spoločnosti predstavuje cca 120 mil. eur a každoročná strata sa pohybuje okolo 80 mil. eur. Niektorí moji kolegovia tu aj v rámci faktickej hovorili len o 40 mil. Nie je to pravda. Len za minulý rok tá strata bola 76 mil. Takže keď pán Fico aj teraz nás uisťoval, ako bude garantovať nízke ceny pre domácnosti, tak čakajte, že tá strata bude minimálne 80 mil., ak ešte nie vyššia.
Na druhej strane teda, aby uspokojil svojich voličov takto, že budú mať nízku cenu plynu a bude ju teda aj naďalej garantovať. Geniálne pripravená a realizovaná demagógia. Aká je však skutočnosť? Vláda svojím rozhodnutím disponovať 100-percentným podielom stratovej materskej spoločnosti vyhodila z tohtoročného rozpočtu, a teda z verejných zdrojov, už tých spomínaných 60 mil. eur a každý rok je pripravená takto vyhodiť až 80 mil. eur, aby odbremenila finančné skupiny, ktoré si vylepšia zisk o polovicu z dlhu a strát materskej spoločnosti. Zostáva im totiž na rozdiel od štátu podiel iba vo vysoko ziskových dcérskych spoločnostiach, ako je Eustream a SPP Distribúcia, už tu bolo viackrát spomínané.
Argument, že štát potrebuje mať kontrolu nad cenami, je pre odborníkov naivné, ale pre masy veľmi účinné klamstvo. Štát totiž aj doteraz cez majoritný podiel 51 % materskej spoločnosti, cez jej valné zhromaždenie, mohol, a aj to robil, schvaľovať, a teda aj ovplyvňovať cenové návrhy predstavenstva spoločnosti.
Aj preto tie súčasné nízke ceny plynu pre domácnosti, aj preto tie vysoké straty materskej spoločnosti, ktoré tak prekážali novým akcionárom EPH. Finančné tigre predsa neprišli do SPP ako sociálni filantropi, neprišli sa solidarizovať s našimi domácnosťami. Prišli zvyšovať svoje zisky a vláda im to umožnila. A pán premiér dokonca z toho robí cnosť.
Fakt, že solidarizovať s našimi domácnosťami, aj s tými, ktorí plynom vykurujú svoje bazény, vily a paláce, sa budú všetci daňoví poplatníci, pán premiér už nepovedal. Oháňa sa grafmi stúpajúcich cien energií. Ja som pre neho pripravil, škoda, že tu nie je, jeden graf, s ktorým sa určite nechváli (rečník zobral do rúk papier s vyobrazeným grafom), a to je vývoj dlhu Slovenskej republiky v percentuálnom podiele na HDP. Pozrite si, odkedy je pán Fico v úrade, teda prvá Ficova vláda, druhá Ficova vláda, akým tempom sa zvyšuje zadlženosť na Slovensku. Pán premiér sa týmto grafom chváliť nechce a zrejme ani nebude.
Je to vývoj dlhu, ktorý už dosahuje kritických hodnôt. Treba, aby pán premiér povedal ľuďom tejto krajiny, kto to zaplatí. Samozrejme, že oni. Len takáto správa nie je populárna. "Nezávislý" regulačný úrad ÚRSO, ktorý by mal do regulácie cien plynu priniesť systémové prvky, sa len závisle a nečinne pozerá na svojvôľu vládnej moci. Som presvedčený, že vláda a ÚRSO porušuje smernice Európskej únie ohľadom liberalizácie trhu s energiami. Doplácajú na to aj alternatívni dodávatelia plynu a hlavne tí slabší, ktorí nie sú schopní konkurovať dotovaným cenám SPP, čo deformuje, samozrejme, podnikateľské prostredie.
Je zaujímavé, ako si pán premiér protirečí s predsedom ÚRSO, ktorý v časopise Trend tvrdí, že "žiadna strata sa v segmente domácností negeneruje a ani sa nikdy negenerovala". Svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi argumentmi, údajne je to obchodné tajomstvo. Ako inak. Isté je, že ceny energií musia byť spravodlivé, rovnováha medzi záujmami spotrebiteľov a dodávateľov energií. Spravodlivé ceny však neznamená, že to musia byť ceny nízke. Kvôli tomu už dnes ÚRSO čelí kritike orgánov EÚ, pretože svoje rozhodnutia nevie zdôvodniť a ani vyargumentovať.
Vo vyspelých krajinách vrátane Českej republiky štát do cien za dodávky plynu nevstupuje, napriek tomu sú tam ceny nižšie alebo aspoň porovnateľné so Slovenskou republikou. Znamená to, že ten, kto vygeneruje spravodlivé ceny energií, je predovšetkým trh, v ojedinelých prípadoch s intervenciou regulátora, ale nie štátu.
Pán premiér na tlačovke 13. 9. na rozdiel od predsedu ÚRSO de facto priznal, že strata bude a že sa v tomto segmente vyrovná zo ziskov z prepravy a distribúcie plynu, takže reštrukturalizovaná firma SPP, infraštruktúra, v konečnom dôsledku nebude stratová. V tomto prípade potom, pán premiér, ide o skryté krížové dotácie, ktoré sú v rozpore s európskou energetickou legislatívou, a preto treba počítať s reakciou Bruselu, ktorá môže vyústiť až do finančných sankcií.
Naviac po tom, čo ste teda, pán premiér, verejne vyhlásil, že štát, a nie trh, bude určovať ceny plynu, sa záujem orgánov Európskej únie o dianie v slovenskej energetike určite výrazne zvýši, čo je len hrozba nových sankcií. A opäť je tu namieste otázka: Kto to zaplatí?
Rád by som, dámy a páni, poukázal na ďalší dôležitý fakt vzhľadom na moje pôsobenie v Európskom parlamente, kde som sa aktívne podieľal na tvorbe tzv. tretieho energetického balíčka. Už pri jeho schvaľovaní bolo všetkým jasné, že konečným riešením tzv. unbundlingu, čiže oddelenia prepravy, je vlastnícke oddelenie. Model nezávislého prenosového operátora alebo nezávislého systémového operátora sú považované za prechodné modely, kým sa trh s plynom v jednotlivých štátoch EÚ nedostane na približne rovnakú úroveň. V prípade ďalšej smernice EÚ, na ktorej sa mimochodom už pracuje a ktorá nariadi vlastnícke oddelenie bez výnimky, Slovenská republika ako dominantný dodávateľ zemného plynu na Slovensku sa bude musieť svojich podielov najprv v Eustream, akciovej spoločnosti, a neskôr aj v SPP Distribúcia zbaviť. Počúvate dobre, vzdať sa tých podielov. Tým príde o dve spoločnosti, ktoré vytvárajú holdingu SPP zisk.
Pán premiér si asi neuvedomuje tie obrovské riziká, ktoré vytvára tým, že vlastne berie iba tu 100-percentný podiel materskej spoločnosti teraz a necháva podiel zahraničných akcionárov, teda EPH, v týchto dcérskych spoločnostiach, ktoré neskôr budú musieť byť nezávislé aj vlastnícky.
Konečným riešením bude stav, keď stratu, materskú spoločnosť, bude mať štát a 100 % podiel ziskovej spoločnosti ostane súkromným spoločnostiam, teda EPH.
Pán premiér vo svojich obhajobách, zjavne nevýhodného obchodu, argumentuje, že štát môže mať väčšiu šancu uspieť pri rokovaniach s Gazprom Exportom o znížení cien za dodávky plynu. Ale za akú cenu?
Pán premiér dobre vie, že to nebude zadarmo. Je viac ako isté, že Gazprom ako kompenzáciu bude požadovať zníženie objemu prepravy plynu do západnej Európy. Štát by si síce mohol pomôcť nižšími cenami za plyn, teda stratovému obchodu, kde má 100-percentný podiel, na druhej strane to bude na úkor príjmov za prepravu, kde má 51-percentný podiel. Čiže v konečnom dôsledku tá strata pre štát môže byť na rovnakej úrovni, ako keby prakticky mal iba 51-percentný podiel aj v tejto materskej spoločnosti. V tomto prípade, samozrejme, by stratu, určitú stratu utrpeli aj EPH.
Na záver môjho príspevku by som sa chcel ešte dotknúť tak často pánom premiérom uvádzaný argument nízkych cien pre domácnosti. Ako kresťanský demokrat a celé KDH máme záujem na tom, aby sa štát vedel solidarizovať s domácnosťami, ktoré sú sociálne odkázané na pomoc. Či sú to už ľudia z objektívnych dôvodov bez práce, alebo dôchodcovia, alebo ďalší. Už aj v minulosti sme navrhovali, aby sme podporu domácnostiam v oblasti dodávok energie riešili diferencovane. Sám som ešte ako poslanec Európskeho parlamentu navrhoval zriadiť fond tzv. energetickej chudoby, z ktorého by boli cez tzv. sociálne tarify zvýhodňované spomínané skupiny domácností. Fond mal byť plnený z príspevkov všetkých energetických spoločností, pričom tie sa tomu vôbec nebránili. Ja som v podstate rokoval so všetkými významnými energetickými spoločnosťami na Slovensku. Teraz by napríklad takýto fond mohol byť plnený účelovo z mimoriadnych daní pre regulované spoločnosti, ktoré vyrúbala táto vláda. Bol by v tom systém, nie živelnosť, nie populizmus.
A tak verejné zdroje nás všetkých idú na krytie dlhov a strát, aby pán premiér uspokojil svojich mecenášov a svojich verných, ale oklamaných voličov. Zdroje pre školstvo, zdravotníctvo či iné rozvojové programy nie sú v tomto prípade podstatné.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcem takisto pripomenúť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude o 12.15 hodine v miestnosti výboru.

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem len upozorniť členov výboru pre hospodárske záležitosti, že mimoriadnu schôdzu budeme mať o 13.00 hodine v miestnosti tohto výboru. Ďakujem pekne.

... energií a elektrickej energie pre podniky, firmy, a to zhoršuje konkurencieschopnosť, či už našej krajiny, ale takisto aj Európskej únie ako takej. Nechcem hovoriť tu vo faktickej poznámke o odkupovaní 49-percentného podielu, minoritného podielu materskej spoločnosti, stratovej materskej spoločnosti SPP. Myslím si, že ešte bude dosť času a priestoru na to, aby sme túto tému rozobrali do podrobností. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, stotožňujem sa s Vami, že tu chýba koncepčnosť v rámci etablovania obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Vyzerá to tak, že energetická politika aj v tejto oblasti je skôr naviazaná na záujmy, či už finančných skupín, alebo veľkých podnikateľských skupín.
Na druhej strane nemôžem celkom súhlasiť, aby sme do určitej miery bezhlavo rozvíjali obnoviteľné zdroje. Ja mám problémy s fotovoltaikou, ale aj s veternou energiou, pretože tá skutočne zvyšuje náklady, v konečnom súčte to zvyšuje ceny pre konečných spotrebiteľov. Ja som zachytil informáciu, že aj komisár Európskej komisie Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný pre oblasť podnikania, dokonca kritizoval nekoncepčnosť pri rozvoji obnoviteľných zdrojov aj vzhľadom na to, že sa zvyšujú ceny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.)