Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán minister, chcel som tu privítať aj ostatných členov vlády, len nevidím z nich nikoho okrem pána ministra, takže aspoň vďaka za to.
V každom prípade dovoľte mi, pani podpredsedníčka, ešte predtým, než pristúpim vlastne k meritu prerokovaného bodu, že by som si dovolil privítať tu zástupcov Spojenej cirkevnej školy z Vranova nad Topľou, ktorí sa zúčastnili projektu Euroškola. A ako jedna, myslím, z ôsmich škôl aj boli úspešní. Tento projekt je realizovaný s podporou Európskeho parlamentu. A teda gratulujem aj tejto škole k tomuto úspechu. (Potlesk.)
Zároveň mi dovoľte tiež, keďže dneska je Mikuláša, aby som pogratuloval všetkým Mikulášom, ktorých tuto máme.
No hovoríme o štátnom rozpočte, ja by som bol veľmi rád, pán minister, keby sme vedeli viac dávať, ako brať. Ale, samozrejme, toto musíme tiež vedieť robiť opatrne a s tým, aby sme udržali či už deficity alebo v podstate nastavený kurz, minimálne prorastový, aby sme mohli hovoriť, že na Slovensku postupujeme dopredu.
Máme pred sebou teda zákon roka, aj keď sa v súvislosti s tým, koľko je tu poslancov a takisto aj zastúpenia vlády, ako keby to nezdalo, teda rozpočet na rok 2014. Priznám sa, že som od neho neočakával žiadne nejaké prevratné skutočnosti. Ono sa to nejako vyvíjalo už niekoľko mesiacov. A aj keď sa niektoré veci zdali, že budú nastavené o niečo lepšie, prídem k nim, tak nakoniec sa nič, hovorím, prevratné neudialo. Celá jeho filozofia je vlastne postavená na rovnakom princípe ako minulý rok. To znamená, naháňajú sa príjmy skôr neštrukturálnej povahy, kde je to len možné. Dosť často sa neberú či už tie okamžité dopady, ale predovšetkým dopady na budúce obdobia.
Na strane výdavkov sa nepočíta s výrazným šetrením. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o uvoľnení fiškálnej disciplíny, a teda aj celkovo so znížením konsolidačného úsilia. Postupne sa budem snažiť dostať k jednotlivým záležitostiam tohto rozpočtu, aj keď určite nebudem tak dlhý ako môj kolega Mikloš včera, ktorý skutočne išiel do podstaty veci a jasne deklaroval niektoré rozpory, či už s tým, čo na jednej strane vláda hovorí, na druhej strane, ako je ten rozpočet pripravený.
Už samotné východiská, z ktorých návrh rozpočtu vychádza, si myslím, sú až príliš optimistické, hospodársky rast 2,2 % sa nepozdáva nielen Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európskej komisii, ktorej prognóza je 2,1 %, a OECD, kde sú to dokonca len 2 %. Je zrejmé a pán minister to včera tuná aj hovoril, že tento optimizmus vlády a samotného tohto návrhu následne vychádza z predpokladov rastu ekonomiky Nemecka. Tá ekonomika je skutočne naším najväčším obchodným partnerom. Na druhej strane si treba uvedomiť, že tento rast je generovaný vo významnej miere exportom, pričom domáca spotreba zaostala za očakávaním. A to kritizovala už viackrát aj Európska komisia. Takže netreba len pozerať sucho na hospodársky rast, ktorý deklaruje Nemecko, ale treba, samozrejme, pozerať aj na ostatné aspekty, čo s tým hospodárskym rastom prichádza, respektíve aká je tá vlastná domáca spotreba samotného Nemecka, pretože my musíme predovšetkým vedieť reagovať na tieto opatrenia. No v prípade, ak by ten scenár bol o niečo horší, čo sa týka hospodárskeho rastu, určite to bude mať významné negatívne dopady na príjmovú stránku rozpočtu a určite myslím si, že viac konzervatívny odhad by celému tomuto návrhu len prospel.
Čo sa týka našej spotreby domácností ako jedného z ďalších východísk teda projekcie rozpočtu na rok 2014, tá spotreba stúpa. Myslím si, že je predpokladaná teda na úrovni 0,8 %. Ona odráža aj tento predpokladaný nárast reálnej mzdy, ktorý sa odhaduje na 1,1 %. Myslím si, že príjmy z takto projektovanej domácej spotreby sú naplniteľné. Ja by som sa však spoliehal, pán minister, na zlepšenie výberu DPH, v čom ešte tento štát bude mať rezervy po mnoho rokov.
A na tomto mieste však chcem pozitívne hodnotiť vládu za jej snahu o zlepšenie výberu spotrebných daní, a teda predovšetkým daní z pridanej hodnoty. Myslím si, že všetky uplynulé vlády, a teda aj prvá Ficova, sa tomuto problému veľmi málo venovali. Ale, hovorím, teraz skutočne pozitívne akceptujem ten fakt, že to zlepšenie výberu DPH je reálne.
Na druhej strane to už je len také na okraj toho, ktoré sa toho nedotýka, ale v tejto súvislosti keď už hovorím o DPH, dostávam mnoho sťažností, pán minister, zo strany skôr malých firiem, ktoré čakajú na vratku dane z pridanej hodnoty aj niekoľko mesiacov, pol roka, čo spôsobuje nemalé problémy z ich tokov v hotovosti. A, samozrejme, v podstate to spôsobuje následne aj druhotnú platobnú neschopnosť. Takže tu by som sa chcel prihovoriť, keby sa vedeli urobiť nejaké konkrétne kroky na zlepšenie tohto stavu.
Čo sa týka samotného konsolidačného úsilia, vláda mala ešte v apríli tohto roku ďaleko vyššie ambície. A teda ohľadom konsolidačného úsilia sa hovorilo, že sa naplní nejakým 0,8 % hrubého domáceho produktu. Teraz vieme všetci, že tie ambície poklesli. A dá sa povedať, že môžeme hovoriť o zápornom konsolidačnom úsilí. A to je mínus 0,2 % HDP. Naviac, sa tu konsolidačné úsilie, teda prezentované v návrhu, sústreďuje len na stranu príjmov.
Niektoré z opatrení na strane príjmov sa síce dajú zaradiť medzi tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, ide predovšetkým o, povedzme, zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, a teda aj, dá sa povedať, daňové licencie, ale predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysoko ziskové spoločnosti čiže pre regulované spoločnosti, no toto nezaraďoval by som určite medzi tie príjmy, ktoré majú tú štrukturálnu povahu. Sú to skôr také, ktoré sa snažili byť jednorazové. Ale potom sa z roka na rok predlžujú vzhľadom na to, že sa zisťuje, že tých príjmov v rozpočte bude menej, ako sa predpokladalo.
Napriek tomu by som spomenul aj tie štrukturálne príjmy alebo tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, či už daňové licencie, teda predovšetkým tie daňové licencie budú mať skôr na tú príjmovú stranu rozpočtu negatívny dopad. Zavedením daňovej licencie predovšetkým pre malé firmy, malé eseročky sa výrazne zvýši ich daňové zaťaženie, hlavne také, ktoré majú tú ziskovú maržu nízku, respektíve ten základ dane v podstate nízky. Čiže v mnohých prípadoch to bude tak, že oproti možno tým daniam, ktoré odvádzali, sa ich daňové zaťaženie zvýši dvojnásobne. Naopak, znížením dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % si obyčajne tie veľké právnické osoby, veľké spoločnosti vylepšia tú príjmovú bilanciu, ale paradoxne môžu vo veľa prípadoch v podstate odviesť štátu menej a to aj v prípade teda, že zaplatia ešte aj daňovú licenciu, ako to bolo doteraz. Čiže do určitej miery môže ten štát vybrať menej, ako by očakával.
Už tu bolo viackrát spomínané, že ten príjem zo zavedenia daňovej licencie bude okolo tých 112 miliónov eur. No ja si osobne myslím, že ak by sme nešli tým spôsobom stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, celkového daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, predovšetkým opatrení, ktoré prišli ešte minulý rok, predovšetkým pre fyzické osoby, respektíve živnostníkov, zhoršenia flexibility trhu práce, že už sme nemuseli hľadať takéto náhradné opatrenia ako daňové licencie, aj keď, pán minister, určitá časť firiem v podstate sa snaží za každú cenu neplatiť dane. Je potrebné, aby sme tak ako v prípade zlepšenia výberu dane DPH si posvietili možno na tieto firmy inak. Ale dať im už a priori dopredu alebo teda zvažovať a nebrať do úvahy prezumpciu neviny, predpokladám, že každý jeden sa snaží oklamať tento štát, a teda dať im nejaké ďalšie dane, tak myslím, že to nie je cesta na to, aby sa v podstate vylepšili aj podmienky pre prípravu rozpočtu, respektíve predpoklady na naplnenie príjmovej stránky rozpočtu.
Problémom tejto príjmovej stránky rozpočtu sú, ako som už spomínal, neštruktúrované príjmy, teda jednorazové príjmy. Tie sa očakávali od uplatnenia takých neštandardných nástrojov predovšetkým prostredníctvom superdividend a dividend zo spoločností, kde má štát majetkový podiel. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov a takisto aj dražbu telekomunikačných licencií, potenciálne odpredaj podielu štátu v Slovak Telekome.
Na strane výdavkov sa očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú ale vystavené rizikám súvisiacim s ich realizáciou, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vrátim sa ešte ale nakrátko k tým dividendám. Ministerstvo financií svojím spôsobom už ráta s tými zdrojmi od Západoslovenskej energetiky za rok 2013, očakáva mimoriadnu superdividendu vo výške 316 miliónov eur. Ide o podiel zo 600-miliónového dlhu, ktorý spoločnosť vzala na svoje plecia cez emisiu dlhopisov. Podobne je to v prípade SPP. Tam trochu vlastne ten presun peňazí z dividend a predovšetkým ten, ktorý sa týka roku 2014, je ešte záhadnejší. SPP prostredníctvom jej dcéry Eustream si zobrala alebo prebrala dlhopisy za 750 mil. eur. A my nachádzame prakticky v rozpočte budúceho roku od SPP do štátneho rozpočtu 735 mil. eur. To spomínal aj môj kolega Mikloš. Ja teda sám budem prekvapený, ako spoločnosť SPP bude vysvetľovať v podstate ten dar, neviem, ako to mám nazvať, keďže štát má podiel v SPP len 51 %. Tá druhá stana veci je v tom, že spomínané spoločnosti potom namiesto investície do ich vlastného rozvoja plátajú diery vo verejných financiách a je možné potom, že takéto zadlžovanie môže spoločnosť dostať do veľmi ťažkých problémov. A v konečnom dôsledku opäť takéto opatrenia budú znášať daňoví poplatníci, pretože môže sa stať, že potom úroky z takéhoto dlhu, z týchto dlhopisov, sa prenesú v prípade energetických spoločností do zvýšenia cien energií pre zákazníkov. V roku 2014 sa prostredníctvom Fondu národného majetku teda navrhujú dividendy v objeme spolu 823 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2013 nárast o 382,6 mil. eur. A ten nárast percentuálne je teda značne vysoký a činí 86,7 %. Napriek všetkým týmto podnikovým rizikám v súvislosti s dividendami vláda chce za každú cenu ratovať výšku hrubého štátneho dlhu. Výška dlhu Slovenskej republiky tak spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu a v roku 2014 pod hranicou 57 % HDP. Bez superdividendy by totiž tieto hranice boli prekročené, čo by znamenalo potom povinnosť zmrazenia 3 % už očistených výdavkov v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu v roku 2016.
Čo sa týka deficitu verejnej správy, sa za rok 2013 predpokladá na úrovni 2,98 %, aj keď odhad Európskej komisie je pesimistickejší a hovorí až o 3,2 %. Tento optimistický výsledok sa očakáva len vďaka lepšej prognóze výberu daní, ale to ešte môže dopadnúť všelijako. Už som hovoril prakticky v podstate o tom, že by sme mali možno hovoriť viac o štrukturálnom deficite ako len o deficite verejnej správy, ale to už vlastne momentálne nie je až také dôležité. Ak si vláda na rok 2014 naplánovalo znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,83 %, bremeno jeho naplnenia bude ležať opäť len v hľadaní zdrojov na strane príjmov. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že upravené rozpočtové výdavky verejnej správy v roku 2014 medziročne narastú o 5,3 %. Rast výdavkov zabezpečujúci fungovanie štátu, ako sú mzdy, tovary, služby, dotácie a ostatné bežné transfery v roku 2014, je o polovicu rýchlejší v porovnaní s nárastom výdavkov, ktoré vyplývajú z nastavenej legislatívy a aktuálneho makroekonomického vývoja. O tom hovoril včera dosť dlho môj kolega Mikloš, nepôjdem do nejakých detailov.
Chcel by som len spomenúť, že zaujímavý je vývoj tvorby rozpočtu jednotlivých ministerstiev v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na rok 2014. Kým v auguste tohto roku bol rozpočet spomínaných ministerstiev navrhovaný v celkovej výške, a teraz počúvajte, vo výške 16,521 mld. eur, v decembri tohto roku už bol upravený a predložený vo výške 16,966 mld. eur, čo je viac ako 455 mil. eur. Za prakticky jeden polrok si ministerstvá v podstate výrazným spôsobom zvýšili svoje rozpočty. A to len hovorí o tom, ako vláda, resp. samotné ministerstvá majú záujem šetriť, teda hlavne na sebe. Opak je pravdou. Ja by som ešte možno ako vzorový príklad uviedol ministerstvo vnútra, ktoré v auguste malo naplánovaný rozpočet 1,86 mld. eur, pričom v decembri apetít ministerstva vzrástol až na 2,02 mld. eur. To je viac prakticky o 158,236 mil. eur. A pritom vláda neustále opakuje, aké úspory donesie reforma verejnej správy ESO.
Na druhej strane sa predpokladá v strednodobom horizonte naďalej pokles kapitálových výdavkov. To opäť včera môj kolega Mikloš viac konkretizoval. To znamená investície, čo súvisí priamo s predpokladaným hospodárskym rastom. My keď neprídeme s ďalšími možnými investíciami, že vláda nepodporí výraznejšie niektoré kapitálové výdavky, tak, samozrejme, to má priamy dosah na hospodársky rast. A od toho sa budú odvádzať samotné príjmy. Takže v konečnom dôsledku ten rozpočet, ktorý je takto predkladaný, nerešpektuje potrebu zvýšenia investícií. V podstate potom je veľmi otázny. Je síce pravda, že v roku 2014, čo sa týka, povedzme, ministerstva dopravy, tam je to navýšenie, aj keď v roku 2013 ministerstvo dopravy prakticky totálne zlyhalo, pretože predpokladané projekty sa nerealizovali, a teda aj nevyužili sa ani zdroje z Kohézneho fondu, tak na rok 2014 je ten objem zdrojov navýšený, je len teda predpoklad, že zas nebudeme šetriť cez to, že nebudeme čerpať zdroje, ktoré sú spojené s kofinancovaním európskych zdrojov.
Ja by som aj v súvislosti, keď som spomínal ministerstvo dopravy, spomenul jeden príklad, ako ministerstvo v rámci navrhovaného rozpočtu necitlivo pristupuje k rozvoju regionálneho letectva, teda hlavne regionálnych letísk, ktoré by pri systematickom rozvoji mohli podporiť tak prílev investícií, ako aj rozvoj cestovného ruchu. Kým v roku 2012 bol rozpočet na tieto účely vo výške 10,75 mil. eur, v roku 2013 to bolo 7,1 mil. eur, v roku 2014 je v rozpočte daný na to iba 1 mil. eur. V podstate je to objem, ktorý, si myslím, spôsobí to, že tie letiská skolabujú, jednoducho pravdepodobne budú zlikvidované. Neviem, či je to zámer ministerstva dopravy, alebo len skutočne to, že takto bolo nútené tieto zdroje nastaviť. Osobne si myslím, že pokiaľ som pozeral celú skladbu rozpočtu ministerstva dopravy, si myslím, že na tie letiská malo ísť ďaleko viac zdrojov. Predpokladám, že letiská ako Žilina, potenciálne aj Poprad, Sliač, vzhľadom na to, že je to vojenské letisko, možno nie, Piešťany, určite budú mať problém s prežitím. A ak raz sa tieto letiská zlikvidujú, už bude veľmi malá pravdepodobnosť, že ešte niekedy budú reálne fungovať.
Teraz vlastne už prichádzam k záveru, dovoľte mi teda, vážení kolegovia, vážený pán minister, konštatovať, že predkladaný rozpočet je príkladom skutočne až nesystémových snáh vlády dokopať deficit verejných financií pod úroveň 3 % za každú cenu. Tou cenou je ďalšie a ďalšie zaťažovanie podnikateľov, zamestnancov a občanov novými daňami, odvodmi a poplatkami. Vláda týmto návrhom rozpočtu dokazuje, že nechce šetriť a šetriť ani naďalej nemieni, v podstate už som to spomínal v rámci konsolidačného úsilia, čo vlastne aj dokazuje tú snahu šetriť predovšetkým na sebe. Preto aj v tejto súvislosti chcem za klub KDH vyjadriť sklamanie nad týmto návrhom rozpočtu, ktorý, si myslím, nie je reálny, prináša množstvo rizík a nevytvára podmienky pre rozvoj hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku. Preto klub KDH takýto rozpočet nepodporí. Ďakujem pekne.
