Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani proti tomu, čo tu prišlo zo strany SaS, to znamená proti novele zákona č. 397/2004 Z. z. v súvislosti s úpravou vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky. Je dobré, aby sa tieto vzťahy vyjasnili, aj teraz v takej meniacej sa ekonomicko-sociálnej situácii, čo v podstate je globálna situácia vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku, aby tie vzťahy boli jednoznačné.
Nebudem prechádzať chronológiou vytvárania tej systémovej pomoci, lebo, samozrejme, to začalo Gréckom, ale od začiatku vlastne sa pripravoval mechanizmus, ktorý by bol riešil komplexnejšie problémy v súvislosti s eurozónou alebo vôbec aj rozvojom finančného sektora, a teda konkrétne problémy niektorých členských krajín eurozóny.
Tá situácia, ako tu už bolo povedané, určite nie je ľahká. A budeme musieť prijímať veľmi závažné opatrenia aj v tej najbližšej budúcnosti. A preto treba, aby sme si uvedomili, v akom vzťahu je aj Slovenská republika ako člen eurozóny, ako otvorená ekonomika, ktorá je ohromným spôsobom závislá od krajín eurozóny, predovšetkým tých silných partnerov v eurozóne. Skutočne musíme sa pozerať aj na seba kdesi v rámci toho celého koláča, ktorý sa nejako pripravuje, pretože my nie sme až tak ďaleko od toho, že budeme musieť alebo teda potrebovať v budúcnosti takúto pomoc.
Pán Kollár sa tu zmieňoval o viacerých aspektoch prakticky viac-menej toho bankrotu. Hovoril, že on je vlastne už spustený tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka už do toho napojila vlastne aj súkromný sektor, to znamená, že vlastne ako keby priznala riadený bankrot. Áno, to je v poriadku, ak je to riadený bankrot, s tým súhlasím. Dokonca vraj pod slovíčkom PSI jednoducho zakrývala tento riadený bankrot. Áno, myslím si, že v súvislosti aj s ďalšími aspektmi toho vývoja aj toto je veľmi dôležité.
Mali by sme brať do úvahy jednu významnú makroekonomickú veličinu, ktorá sa momentálne neberie do úvahy. A to je chaos. Viacerí významní svetoví ekonómovia už začínajú aj o tom rozmýšľať a prehlbovať určité teórie ohľadom chaosu. Neviem si predstaviť v podstate, ak by sme pripustili, čo tu bolo viackrát zdôrazňované aj zo strany SaS, že áno, veď aký je problém, jednoducho treba spustiť bankrot živelne, veď niektoré krajiny to už prekonali a čo je na tom, to nie je nič nové, v podstate to nie je súkromná firma, to nie je nejaká eseročka, ktorá jednoducho spadne do problémov insolventnosti, pričom treba v podstate, aby zbankrotovala. Tu hovoríme o štáte, ktorý je prepojený v rámci určitého systému eurozóny, a o tom, čo by spôsobil taký živelný bankrot v súvislosti s tým chaosom. Neviem si tak predstaviť tie návaly obyvateľov, tých sporiteľov na banky, aké by mali dopady nielen v tom samotnom Grécku. Tu by sa spustila ohromná lavína, ktorá by zasiahla predovšetkým, samozrejme, tie choré krajiny, tie krajiny, ktoré konali nezodpovedne a zadlžovali sa, a majú problémy aj teraz, a v konečnom dôsledku aké by to malo negatívne dopady a dôsledky na všetky krajiny eurozóny. V určitých nezávislých štúdiách bolo jasne naznačené, že v silných krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, odhaduje sa, že tá ekonomika by stratila asi 30 až 40 % na svojej výkonnosti. Tie sociálne dopady, to si skutočne neviem ani predstaviť, hlavne na také tie okrajové krajiny, ako je Slovensko a ďalšie.
Čiže treba, aby sme skutočne hľadali tie cesty, aby efektívnym spôsobom takýto mechanizmus mohol fungovať, aby mohol napomáhať vlastne a stabilizovať situáciu, pretože žijeme vo veľmi neistých sociálno-ekonomických finančných podmienkach, nielen európskych, ale globálnych. Preto treba, aby sme s chladnou hlavou pristupovali k celému tomu procesu, aby jednoducho neprevažovali emócie, pretože to je tá cesta, ktorá nás privedie potom tam, kde nechceme byť, tam, kde Slovensko potom stratí tu výhodu, ktorú má skrz euro, skrz tú spoločnú menu, skrz otvorený hospodársky priestor. Len takto my môžeme a budeme, hovorím, participovať s chladnou hlavou na tomto systéme. Len vtedy môžeme v podstate zabezpečiť stabilnú ekonomickú a hospodársku prosperitu Slovenska. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
