Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lojzo, myslím si, že si komplexne zhodnotil tento návrh zákona. Je veľmi, povedzme predovšetkým pre neodborníkov, veľmi ťažko analyzovať celú tú situáciu ohľadom jadrovej energetiky. A v tejto súvislosti aj s touto novelou mňa zaujala táto časť, ktorá súvisí so zvyšovaním príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Ja s tým nemám až takéto problémy, možno skutočne je treba, aby sme oblasť výskumu, vývoja, oblasť jadrovej energetiky posilnili vzhľadom na to, že vývoj ide dopredu, a to súvisí dosť často s bezpečnosťou jadrových zariadení. Ja by som sa ešte možnože prihovoril, aby možnože časť týchto zdrojov Úradu jadrového dozoru, dozoru, ktorý bude manažovať tieto zdroje, či by nemohli ísť na určitú stimuláciu pre študentov, pre štúdium odborných škôl, respektíve elektrotechnických univerzít alebo elektrotechnických fakúlt, pretože odborníkov, ktorých máme v oblasti jadrovej energetiky, ubúda, výrazne ubúda. Pokiaľ som mal možnosť aj teraz v Mochovciach, keď sme boli na výjazde, hovoriť s ľuďmi z tejto oblasti, tak obávajú sa, že po čase, a keďže my na Slovensku predpokladáme, že budeme naďalej udržiavať jadrovú energetiku, my budeme potrebovať týchto ľudí, nových odborníkov, mladých odborníkov. Či by sme tam nevedeli urobiť nejaký, nejaký pokrok dopredu a možnože využiť časť týchto zdrojov práve aj na takýto účel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to týka štátnych alebo európskych. Aj ten pôvodný zákon bol často predmetom mnohých podozrení, že je netransparentný, neeliminuje korupciu a podobne. Dôležitým aspektom zákona aj toho, ktorý sa predkladá a je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, by mal byť princíp väčšej transparentnosti a nestrannosti pri verejných súťažiach na ktorejkoľvek úrovni. V tejto súvislosti, samozrejme, očakávame úsilie o odbúranie korupcie, akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku súťaží, eliminovania kartelu a tak ďalej. Pôvodne navrhovaná novela prerokovaná v prvom čítaní v Národnej rade napriek mnohým nedostatkom ukazovala progres v určitých oblastiach, či už sa to týka dôležitosti referencií, kvality, dôrazu na ekonomický najvýhodnejšie ponuky, majetkovú štruktúru súťažiacich subjektov, ex ante kontrolu pre obstarávateľov, povedzme, zákazy dodatkov a tak ďalej. Skutočne som tam videl mnoho pozitívnych vecí, na ktorých sa dalo popracovať. Takisto som vnímal aj odbornú verejnosť v rámci medzirezortného konania, ktorá prišla so stovkami pripomienok na vylepšenie novely, že majú záujem, aby sa konečne dostal takpovediac na legislatívny trh jeden kvalitný produkt, aby sa zakomponovalo z týchto pripomienok čo najviac, pretože vychádzali z konkrétnej praxe.
Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych.
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou situáciou v oblasti zamestnanosti, resp. s mierou nezamestnanosti, ktorá na Slovensku rastie výrazným tempom. A ja sa obávam, že ak to tak pôjde ďalej, tak o chvíľu prekročíme hranicu aj 15 percent. A čo je ešte dôležitejšie a markantnejšie na tom celom, že máme množstvo dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí už, aj tí, čo pracovali, tak stratili už aj pracovné návyky. Tí, čo vyšli zo škôl a tiež už nejakú dobu sa im nedarí nájsť zamestnanie, tak títo ešte žiadne tie návyky nemajú a ak budú ďalej takto bez práce, tak asi budeme aj ťažko od nich očakávať, že nejaké návyky aj získajú. A toto je tiež jeden veľmi zaujímavý alebo dôležitý návrh, ktorý rieši aj tento aspekt celého toho problému a vytvára možnosti preto, aby z tých 183-tisíc ľudí, ktorí sú momentálne v hmotnej núdzi, a teda sú nezamestnaní, je pravda, že berú dávky v hmotnej núdzi, ale keď by ste ktorýkoľvek z vás a rodiny, ktoré živíte, mali vyžiť z takejto dávky, tak je, je len jednoznačné, že títo ľudia majú záujem aj o aktivačné práce, ktoré im vylepšujú tú sociálno-ekonomickú pozíciu v ich rodinách. A toto je veľmi dôležité aj z tohto pohľadu a tento návrh zákona, resp. novely zákona by mal pomôcť aj v tejto danej oblasti.
Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete,  ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.
(Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.
Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.
Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.
Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.
Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.
Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, aj keď nie rezortný alebo z toho rezortu vlastne, ku ktorému aj táto správa platí, a neviem, čo teda také závažné mal pán minister Počiatek, teda že odišiel, pretože toto je veľmi dôležitá správa a bolo treba, aby vydržal do konca, v prípade vedel možno aj reagovať na tie pripomienky a názory poslancov. Ale nevadí. V každom prípade tá správa, ktorú predložil pán minister Počiatek, je, slušne povedané, sucho konštatačná. Konštatuje sa, čo je do určitej miery aj správne, veď v takých správach sa teda obyčajne hovorí o tom, že všetko je v procese vyšetrovania, že sa na tom podieľajú súdni znalci, experti, orgány činné v trestnom konaní a podobne. Keďže bola to vážna tragédia so stratami na životoch, inak by to ani nemohlo byť. Takáto správa jednoznačne musí konštatovať, že sa to vyšetruje, že všetko sa dôsledne vyšetrí a že všetky potom tie analýzy alebo tie výsledky vyšetrovania budú slúžiť na to, aby jednak sa takéto veci neopakovali, na druhej strane poslúžia k tomu, aby ľudia kompetentní, zodpovední, ktorých, ktorým sa dosvedčí, teda že zanedbali svoje povinnosti a že teda musia odísť, resp. že budú musieť zdieľať nejakým spôsobom tú zodpovednosť a aby sa už viac k takejto práci možno ani nedostali.
Čo ale som očakával, že v tejto správe bude určite a viac, je to, že z pohľadu ministerstva dopravy mohlo byť ďaleko viac analyzované, akým spôsobom sa na tejto tragédii podieľalo nesprávne alebo podieľali nesprávne rozhodnutia alebo rozhodovania ľudí z podriadenej organizácie Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože títo minimálne skrz posudzovania technológií používaných v rámci takýchto projektov, skrz svojich stavebných dozorov, skrz výberu externých stavebných dozorov. Jednoducho jednoznačne mali byť nejakým spôsobom posúdení, či konali kompetentne, či konali zodpovedne, takže v tejto správe mi takáto analýza chýba, resp. takéto zhodnotenie tejto situácie určite chýba.
Ja som, samozrejme, aj preto, že som ako bývalý štátny tajomník pôsobil na ministerstve dopravy, tak som sa zaujímal o to, čo všetko sa tam stalo. Aj keď priamo na ministerstve dopravy som cestnú dopravu v gescii nemal, takže priznám sa, že nie som ani v tomto ani nejak veľký odborník, ale na druhej strane som sa zaujímal o to, pretože bola to vážna situácia, tragická situácia a chcel som vedieť, čo je všetko za tým, kde sa všetko čo pokazilo, kde kto zlyhal, a myslím si, že pri týchto konzultáciách dokonca, keďže som predsedom hospodárskeho výboru a táto správa bola aj na našom výbore, pýtali sme sa štátneho tajomníka, pretože pán minister tam opäť neprišiel, že kde oni vidia tie dôvody, prečo k takejto tragédii došlo. Ja som dostal z pozadia mnoho informácií, že ten stavebný dozor tam nebol, stavebný dozor NDS-ky. Mimochodom, aj môj kolega Zajac povedal, že medzi tým teda, keď sa vládna strana SMER dostala k moci, vymenila stavebný dozor alebo viacerých stavebných dozorov, ktorí boli z Prešova. Čiže povedzme na túto stavbu nemali až tak ďaleko a mohli ďaleko operatívnejšie, ďaleko flexibilnejšie jednak sledovať celý ten vývoj situácie a celú realizáciu výstavby povedzme aj tohto mosta. Samozrejme, že títo stavební dozori boli vymenení a z Bratislavy, pokiaľ viem, je predsa len ďalej na miesto výstavby ako možno z Prešova. A to mám informácie nie zo strany opozície, ale zo strany vládnej strany, od ľudí, ktorí, teda dokonca musím povedať, že aj poslancov, že ten stavebný dozor jednoducho tam pravdepodobne nebol, alebo ja teda, samozrejme, nemám dôkazy, môžem len nejakým spôsobom takto konštatovať.
No, už úplne zaujímavé rozhodnutie, teda výpoveď bola pána štátneho tajomníka na výbore pre hospodárske záležitosti, keď povedal, teda že ten stavebný dozor tam bol, ale zhodou okolností bol vtedy na toalete, ale dobre, že bol na toalete, pretože pravdepodobne by ho bolo tam zasypalo, ak by bol pod týmto mostom. Nechcem sa tu zmieňovať o technológii, či tie skruže, tie podpery boli technologicky v poriadku, na to zrejme dá odpoveď aj to vyšetrovanie, o ktorom tu už bolo hovorené, čo ale nemôžem opomenúť, je to, že jedno z tých opatrení, ktoré teda je aj uvedené v tejto správe, a to je, že pán minister rozhodol, že skruže od renomovanej spoločnosti Weize sú zakázané na všetkých stavbách. Ak si zoberiem do úvahy, že to je skutočne renomovaná spoločnosť, že tie skruže, tie technologické zariadenia sú certifikované na európskej úrovni, ja sa len obávam, že kedy príde k určitým povedzme súdnym konaniam v tejto súvislosti, pretože takýmto rozhodnutím ako keby bolo nepriamo povedané, tie skruže nezodpovedajú tým technologickým požiadavkám, a ja si myslím, že opak je pravdou. Zrejme nebol dodržaný technologický postup, hovorí môj kolega Zajac veľmi odborne, koniec koncov je aj odborníkom v tejto oblasti. Jasne povedal, že to nebude len samotnou tou skružou, tou podperou, ale zrejme bude to nedodržiavaním technologických postupov a predovšetkým tým rozhodnutím toho konečného subjektu, ktorý o tom rozhoduje, a teda stavebného dozoru, ktorý povie ten ortieľ. Áno, môžte liať betón.
A tak ako opäť som dostal informácie, že obyčajne, ak ten stavebný dozor na takých stavbách nie je, ten stavebný dozor zavolá, resp. mu zavolajú telefonicky: "Všetko je pripravené, môžeme začať betónovať?" On ešte pre istotu povie: "Áno, teda je skutočne všetko v poriadku? Ak áno, môžte." Bohužiaľ, aj takéto praktiky na tých stavbách sú a rozprával som sa s viacerými stavbármi. Dokonca aj s tými, ktorí momentálne sú na tých stavbách, ktoré sú realizované v rámci tých diaľničných projektov. Takže toto všetko, ak si zoberieme do úvahy, nemohlo ani inakšie dopadnúť. To bola len otázka času, kedy dôjde k nejakej veľkej tragédii, a k nej aj došlo.
Môžeme teraz konštatovať alebo teda posudzovať, kto akú zodpovednosť nesie, ale ja by som určite očakával od pána ministra, že preberie túto zodpovednosť a vyvodí dôsledky tak voči sebe. Ak už teda neurobil voči sebe, myslím si, že tam bolo dosť tých ľudí, predovšetkým z podriadenej organizácie na NDS-ke, ktorí mali skladať účty, mali skladať účty, a toto sa už mohlo objaviť aj v tejto povedzme predbežnej správe. Ja verím, že to sa objaví v záverečnej správe, ale nie preto, aby sme si tu teraz nadávali alebo hovorili, že kto aký má podiel viny, nehovoriac o tom, že úplne scestné veci okolo samotných zdrojov, a teda, či bolo dostatok zdrojov na to, tam tá skruž mohla byť lepšia, alebo nemohla byť lepšia.
To všetko závisí skutočne od stavebného dozora, ktorý povie alebo teda ktorý má v rukách výkresy a vie technologicky posúdiť, áno, ide tam jedna, dva, tri, 10 skruží. Takže všetko je v rukách ľudí. Ťažko posudzovať, však ako som už spomínal, opakujem sa, zrejme tí súdni znalci dajú tú odpoveď a bude dobre, keď sa z toho poučíme. Ale nechcem opomenúť ani tie etické a morálne aspekty toho všetkého. Ja nechcem nikomu vstupovať do svedomia, každý by mal teda dostatok odvahy, aby mohol povedať, že budem konať tak alebo onak.
Ja na záver len chcem povedať, že bolo by dobré, aby sme tie výsledky toho vyšetrovania dostali v tej reálnej podobe v nejakej záverečnej správe, aby sme a vedeli z toho všetci poučiť a aby k takýmto situáciám už nedochádzalo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili  určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh neprejde, ale určite by stálo za to, ak by sme boli mali priestor na tejto energetickej komisii, ktorá je veľmi dobre obsadená. A práve sa čudujem, že takýto inštitút, takúto skupinu expertov v oblasti energetiky nevieme lepšie využiť, a tak isto, ktorí by mohli participovať, ako som už spomínal, aj na príprave jasnej koncepcie, či už celej energetickej koncepcie alebo v prípade expertov na obnoviteľné zdroje práve na oblasti obnoviteľných zdrojov, a určite by sme sa boli vyhli tým všelijakým problematickým bodom aj v návrhu tohto zákona a mohli by sme byť ďaleko spokojnejší s výsledkom.
Ďakujem.