Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to týka štátnych alebo európskych. Aj ten pôvodný zákon bol často predmetom mnohých podozrení, že je netransparentný, neeliminuje korupciu a podobne. Dôležitým aspektom zákona aj toho, ktorý sa predkladá a je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, by mal byť princíp väčšej transparentnosti a nestrannosti pri verejných súťažiach na ktorejkoľvek úrovni. V tejto súvislosti, samozrejme, očakávame úsilie o odbúranie korupcie, akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku súťaží, eliminovania kartelu a tak ďalej. Pôvodne navrhovaná novela prerokovaná v prvom čítaní v Národnej rade napriek mnohým nedostatkom ukazovala progres v určitých oblastiach, či už sa to týka dôležitosti referencií, kvality, dôrazu na ekonomický najvýhodnejšie ponuky, majetkovú štruktúru súťažiacich subjektov, ex ante kontrolu pre obstarávateľov, povedzme, zákazy dodatkov a tak ďalej. Skutočne som tam videl mnoho pozitívnych vecí, na ktorých sa dalo popracovať. Takisto som vnímal aj odbornú verejnosť v rámci medzirezortného konania, ktorá prišla so stovkami pripomienok na vylepšenie novely, že majú záujem, aby sa konečne dostal takpovediac na legislatívny trh jeden kvalitný produkt, aby sa zakomponovalo z týchto pripomienok čo najviac, pretože vychádzali z konkrétnej praxe.
Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Stav prepisu
Neautorizovaný
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 16.4.2013 15:44 - 15:57 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dámy a páni, škoda, že tu nie je pán minister, lebo viaceré takého argumenty som mal orietované práve na neho, vzhľadom na to, že on je ten zodpovedný, ale on nesie tú najväčšiu zodpovednosť ako minister práce a sociálnych vecí. A to je téma a agenda dnešného zasadnutia parlamentu. Takže je mi to ľúto. A koniec koncov vláda tu vôbec nie je zastúpená. Nie je to dobrá, nie je to dobrý...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dámy a páni, škoda, že tu nie je pán minister, lebo viaceré takého argumenty som mal orietované práve na neho, vzhľadom na to, že on je ten zodpovedný, ale on nesie tú najväčšiu zodpovednosť ako minister práce a sociálnych vecí. A to je téma a agenda dnešného zasadnutia parlamentu. Takže je mi to ľúto. A koniec koncov vláda tu vôbec nie je zastúpená. Nie je to dobrá, nie je to dobrý signál.
Vo svojom príspevku ani nechcem nejak hlboko analyzovať alebo rozvíjať dlhé úvahy príčin stále rastúcej miery nezamestnanosti na Slovensku, mnohé tu už bolo povedané, takže opakovať už ani nemá význam. Ale každý súdny človek, ktorý aspoň čiastočne sleduje sociálno-ekonomické dianie na Slovensku, musí skôr či neskôr prísť k poznaniu, že za týmto stavom je nielen hospodárska kríza v Európe, vo svete, globálne problémy, ale, ale aj neschopnosť súčasnej vládnej garnitúry nájsť účinné systémové opatrenia, ešte raz opakujem, systémové opatrenia a odpovede na elimináciu tohto stavu.
Výsledkom je 15-percentná miera stále rastúcej nezamestnanosti a zdecimovaný podnikateľský sektor. Musím to takto povedať. Pretože medzitým, čo sa tu udialo v priebehu jedného roka, aké legislatívne zmeny, a vážne legislatívne zmeny, sa tu udiali v prospech, resp. v neprospech podnikania, podnikateľskej sféry, sa musí odraziť predovšetkým - predovšetkým - na zamestnanosti, resp. na možnosti tvoriť nové pracovné miesta.
Opriem sa aj o nejakú štatistiku, ktorá bude jednoduchá, a to tým, že aj pochádzam z východu a bývam na východe v Prešovskom kraji, už máme nezamestnanosť vyše 20 %, v Košickom atakuje nezamestnanosť 19-percentnú hranicu. To sú konkrétne výsledky, nikto to nemôže spochybniť. Ja teraz nebudem hovoriť, že kto, akým podielom sa na tom zúčastňoval, kde, ako, kto urobil. Momentálne máte mandát, páni poslanci, resp. máte vládu, ktorá dostala mandát od občanov tohto štátu, a nesiete plnú zodpovednosť. Nesiete plnú zodpovednosť, či chcete, alebo nechcete. Vracať sa stále k tomu, že kto v minulosti čosi urobil, tak to by sme sa mohli možno aj vrátiť k slovenskému štátu a potom ešte do rakúsko-uhorskej monarchie a takto spájať niektoré súvislosti.
Ako som spomínal, likvidácia podnikateľov cez nastavenú legislatívu sa odrazila aj na zvyšovaní nezamestnanosti cez zvýšenie daní, odvodov, nárast rôznych poplatkov, ale aj, nechcem tu spochybňovať Zákonník práce, ale určite sa znížila flexibilita pracovnej sily. Takže aj toto má svoj podiel na tom, či ten podnikateľ nejakým spôsobom bude sa snažiť tohto zamestnanca prijať, ak bude vedieť, že nemá na to, aby mu zaplatil mzdy a odvody, aby ho mohol v podstate jednoduchým spôsobom jednoducho nechať, môžem takto povedať, zaregistrovať na úrade práce. Ale pri najbližšej príležitosti, aby ho mohol opäť flexibilne, ak sa mu tie podmienky vytvoria vo firme, aby ho mohol zobrať. A to tu ide. Zákonník práce nie je na to, aby sme nastavili nejaké tvrdé rámce, ale aby bol flexibilný. Takže o tom to je. Takže aj tá flexibilita pracovnej sily, ktorá sa znížila, má dopad na túto nezamestnanosť. A to všetko vlastne posúva výkonnosť hospodárstva tejto krajiny na hranicu recesie a rozširuje 430-, alebo teda už viac ako 430-tisícovú armádu nezamestnaných.
Očakávať lepší výber daní, odvodov a poplatkov pri takto nastavených podnikateľských podmienkach je, ako očakávať - teraz s poľnohospodármi to trochu spojím - zvýšenie dojivosti od zdochýnajúcich kráv. Nezávidím ministrovi financií precitnutie, ktoré zrejme vyvrcholí začiatkom roku 2014, bude veľmi bolestivé.
Nedá mi, aby som vo svojom príspevku sa viac nedotkol podmienok, ktoré táto vláda nastavila pre tých najmenších a najzraniteľnejších podnikateľov, a to živnostníkov. Necitlivé nastavenie odvodov a daní, obmedzenie paušálnych výdavkov, zhoršené podmienky pre dohodárov sú pri súčasných hospodárskych podmienkach likvidujúcim faktorom pre túto 400-tisícovú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb. Opakujem, samostatne zárobkovo činných osôb.
Pán minister Richter si zrejme neuvedomuje, čo robí. Jednoducho posiela týchto ľudí na úrady práce. Za posledné tri mesiace takto ukončilo živnosť 12-tisíc živnostníkov. To je 12-tisíc osudov, možno 12-tisíc problémov v rodinách. Zo samostatne, opakujem, samostatne zárobkovo činných ste urobili 12-tisíc závislých osôb na krachujúcom sociálnom systéme.
Pán minister sa z toho ešte vytešuje, je to, myslím si, že skutočne výraz takej hrubej arogancie voči týmto ľuďom a možno aj výraz jeho neschopnosti. A opäť tie najhoršie dopady sú na tých najzraniteľnejších, čiže na tých živnostníkov, na tých maličkých podnikateľov a v najmenej rozvinutých regiónoch. Opäť v Prešovskom a Košickom kraji sa na úrady práce dostalo za necelý polrok takmer 10-tisíc živnostníkov.
Argument, že práve títo nie sú ochotní platiť odvody a okrádajú štát, a teda je dobré, že rušia živnosti, je urážkou, doslova urážkou týchto poctivých ľudí. Ja som stopercentne presvedčený, že možno ak medzi tými 10 tisícami je možno nejaká stovka, ktorí špekulujú atď. alebo ktorí nechceli platiť, resp. dobrovoľne nechceli platiť, alebo neboli ochotní platiť, tak je ich veľa, je ich veľa. Pán minister by sa mal ospravedlniť týmto ľuďom, ktorí berú zodpovednosť za seba, za svoje rodiny na svoje plecia. Nechcú zaťažovať štát, berú zodpovednosť na svoje plecia a takýmto nehoráznym spôsobom pán minister urazí tých, ktorí nečakajú pomoc od štátu a chcú sa orientovať len na vlastné schopnosti a vlastné možnosti.
Na druhej strane je poľutovaniahodné, že zástupcovia živnostníkov v Rade solidarity sú solidárni skôr s touto vládou a nie so svojimi členmi a občanmi tejto krajiny. Ja dúfam, že takisto precitnú a tie reakcie budú ďaleko orientované alebo lepšie orientované na problémy a prečo teda, a na skutočné problémy, ktoré ich dostali, myslím týchto živnostníkov, mimo svoju podnikateľskú činnosť.
Aby som bol objektívny, nedá sa povedať, že sa vláda nesnaží hasiť kritickú situáciu v oblasti nezamestnanosti. Túto si ale, ako som už viackrát povedal, spôsobila vo výraznej miere sama. Opatrenia cez tzv. verejné investície, čiže zdroje daňových poplatníkov, s ktorými prichádzate, sú ale nesystémové, neefektívne a nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť v oblasti zamestnanosti. Skôr len odsúvajú tento problém na neskoršie obdobie. Týka sa to tak dotácií na vytváranie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj investičných stimulov, ktoré presahujú rozumnú výšku. Miliónové čiastky určené na dotácie a stimuly by mali skôr poslúžiť v podobe znížených daní a odvodov pre malé a stredné podniky ako skutočné stimuly pre dlhodobo udržateľné a stabilné faktory udržania zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest.
Som si vedomý, že ani tento môj príspevok zrejme nezmení zásadne váš pohľad na systémové riešenie zamestnanosti na Slovensku. Vašu častú argumentáciu, že opozícia neprichádza s riešeniami, chcem vyvrátiť pripomienkou, že viaceré legislatívne návrhy v oblasti zamestnanosti, ktoré som so svojimi kolegami, predovšetkým s pánom Zajacom podal, boli vládnymi poslancami úzkoprso zamietnuté. Týkalo sa to tak krytia nákladov na odvody na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb s diferencovaným prístupom podľa miery nezamestnanosti jednotlivých regiónov Slovenska, ako aj rozšírenie aktivačných prác na štátne firmy. Som presvedčený, že tieto opatrenia by priniesli čiastočné zlepšenie situácie pre mnohých nezamestnaných ľudí.
Svoje vystúpenie chcem taktiež využiť na odporúčanie pre pána ministra hospodárstva, síce tento tu nie je, ale práve v súvislosti s investíciou pre spoločnosť Continental, ktorá chce v Púchove vytvoriť 600 pracovných miest. Aj tá investícia je vysoko neefektívna, ale pre zníženie, alebo zlepšenie miery efektívnosti toho investičného stimulu v objeme 20 mil. eur by bolo dobré, ak by sme vedeli zaviazať túto spoločnosť Continental, aby využívala konkurencieschopné subdodávky od slovenských výrobcov. Mám na mysli predovšetkým spoločnosť Nexis Fibers v Humennom, ktorá vyrába konkurencieschopné subdodávky syntetických vlákien pre výrobu pneumatík. Výroba syntetických vlákien má v Humennom, ako viete, dlhodobú tradíciu, ich produkty sú konkurencieschopné. A týmto spôsobom môžeme zabezpečiť udržateľnosť zamestnanosti 350 miest v tejto firme. Je tu konkrétna ponuka, ako zvýšiť efektívnosť tej, povedal by som, neefektívnej investície, keď na jedného zamestnaného človeka ideme dať 33-tisíc eur. Toto by výrazným spôsobom zabezpečilo aj udržateľnosť pracovných miest povedzme v tomto meste na východe Slovenska.
Samozrejme, že ja sa pokúsim s pánom ministrom hospodárstva rokovať osobne, aby som túto záležitosť mu predostrel, aby prakticky to vedel potom využiť pri rokovaniach s predstaviteľmi danej spoločnosti.
Rovnako chcem zdôrazniť fakt, že aj napriek nepriazni vládnej moci, ktorá prostredníctvom vás poslancov zo strany SMER ignoruje opozičné návrhy. Chcem do májovej schôdze Národnej rady predložiť návrh zákona o rodinnom podnikaní. Tento návrh v komplexnej forme rieši podmienky pre motiváciu členov rodín a ich zapojenie do aktívnej ekonomickej činnosti prostredníctvom podnikania. Je to v podstate návrh pomoci, svojpomoci tak, aby tí aktívni členovia rodiny mohli prevziať tú zodpovednosť za seba, za svoju rodinu a vytvoriť dostatočné podmienky pre ekonomické zabezpečenie vlastných rodín. Je to návrh, ktorý umožní vytvárať nové pracovné miesta. Je to návrh, ktorý umožní upevniť rodinné väzby. A je to návrh, ktorý zvýši etickejší prístup k podnikaniu ako takému. A v neposlednom rade je to návrh, ktorý oslobodí ľudí od istôt vlády Roberta Fica.
Vážení kolegovia, v krátkom čase budete mať možnosť preukázať, či je vám sociálno-ekonomická situácia našich rodín ľahostajná, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
Vo svojom príspevku ani nechcem nejak hlboko analyzovať alebo rozvíjať dlhé úvahy príčin stále rastúcej miery nezamestnanosti na Slovensku, mnohé tu už bolo povedané, takže opakovať už ani nemá význam. Ale každý súdny človek, ktorý aspoň čiastočne sleduje sociálno-ekonomické dianie na Slovensku, musí skôr či neskôr prísť k poznaniu, že za týmto stavom je nielen hospodárska kríza v Európe, vo svete, globálne problémy, ale, ale aj neschopnosť súčasnej vládnej garnitúry nájsť účinné systémové opatrenia, ešte raz opakujem, systémové opatrenia a odpovede na elimináciu tohto stavu.
Výsledkom je 15-percentná miera stále rastúcej nezamestnanosti a zdecimovaný podnikateľský sektor. Musím to takto povedať. Pretože medzitým, čo sa tu udialo v priebehu jedného roka, aké legislatívne zmeny, a vážne legislatívne zmeny, sa tu udiali v prospech, resp. v neprospech podnikania, podnikateľskej sféry, sa musí odraziť predovšetkým - predovšetkým - na zamestnanosti, resp. na možnosti tvoriť nové pracovné miesta.
Opriem sa aj o nejakú štatistiku, ktorá bude jednoduchá, a to tým, že aj pochádzam z východu a bývam na východe v Prešovskom kraji, už máme nezamestnanosť vyše 20 %, v Košickom atakuje nezamestnanosť 19-percentnú hranicu. To sú konkrétne výsledky, nikto to nemôže spochybniť. Ja teraz nebudem hovoriť, že kto, akým podielom sa na tom zúčastňoval, kde, ako, kto urobil. Momentálne máte mandát, páni poslanci, resp. máte vládu, ktorá dostala mandát od občanov tohto štátu, a nesiete plnú zodpovednosť. Nesiete plnú zodpovednosť, či chcete, alebo nechcete. Vracať sa stále k tomu, že kto v minulosti čosi urobil, tak to by sme sa mohli možno aj vrátiť k slovenskému štátu a potom ešte do rakúsko-uhorskej monarchie a takto spájať niektoré súvislosti.
Ako som spomínal, likvidácia podnikateľov cez nastavenú legislatívu sa odrazila aj na zvyšovaní nezamestnanosti cez zvýšenie daní, odvodov, nárast rôznych poplatkov, ale aj, nechcem tu spochybňovať Zákonník práce, ale určite sa znížila flexibilita pracovnej sily. Takže aj toto má svoj podiel na tom, či ten podnikateľ nejakým spôsobom bude sa snažiť tohto zamestnanca prijať, ak bude vedieť, že nemá na to, aby mu zaplatil mzdy a odvody, aby ho mohol v podstate jednoduchým spôsobom jednoducho nechať, môžem takto povedať, zaregistrovať na úrade práce. Ale pri najbližšej príležitosti, aby ho mohol opäť flexibilne, ak sa mu tie podmienky vytvoria vo firme, aby ho mohol zobrať. A to tu ide. Zákonník práce nie je na to, aby sme nastavili nejaké tvrdé rámce, ale aby bol flexibilný. Takže o tom to je. Takže aj tá flexibilita pracovnej sily, ktorá sa znížila, má dopad na túto nezamestnanosť. A to všetko vlastne posúva výkonnosť hospodárstva tejto krajiny na hranicu recesie a rozširuje 430-, alebo teda už viac ako 430-tisícovú armádu nezamestnaných.
Očakávať lepší výber daní, odvodov a poplatkov pri takto nastavených podnikateľských podmienkach je, ako očakávať - teraz s poľnohospodármi to trochu spojím - zvýšenie dojivosti od zdochýnajúcich kráv. Nezávidím ministrovi financií precitnutie, ktoré zrejme vyvrcholí začiatkom roku 2014, bude veľmi bolestivé.
Nedá mi, aby som vo svojom príspevku sa viac nedotkol podmienok, ktoré táto vláda nastavila pre tých najmenších a najzraniteľnejších podnikateľov, a to živnostníkov. Necitlivé nastavenie odvodov a daní, obmedzenie paušálnych výdavkov, zhoršené podmienky pre dohodárov sú pri súčasných hospodárskych podmienkach likvidujúcim faktorom pre túto 400-tisícovú skupinu samostatne zárobkovo činných osôb. Opakujem, samostatne zárobkovo činných osôb.
Pán minister Richter si zrejme neuvedomuje, čo robí. Jednoducho posiela týchto ľudí na úrady práce. Za posledné tri mesiace takto ukončilo živnosť 12-tisíc živnostníkov. To je 12-tisíc osudov, možno 12-tisíc problémov v rodinách. Zo samostatne, opakujem, samostatne zárobkovo činných ste urobili 12-tisíc závislých osôb na krachujúcom sociálnom systéme.
Pán minister sa z toho ešte vytešuje, je to, myslím si, že skutočne výraz takej hrubej arogancie voči týmto ľuďom a možno aj výraz jeho neschopnosti. A opäť tie najhoršie dopady sú na tých najzraniteľnejších, čiže na tých živnostníkov, na tých maličkých podnikateľov a v najmenej rozvinutých regiónoch. Opäť v Prešovskom a Košickom kraji sa na úrady práce dostalo za necelý polrok takmer 10-tisíc živnostníkov.
Argument, že práve títo nie sú ochotní platiť odvody a okrádajú štát, a teda je dobré, že rušia živnosti, je urážkou, doslova urážkou týchto poctivých ľudí. Ja som stopercentne presvedčený, že možno ak medzi tými 10 tisícami je možno nejaká stovka, ktorí špekulujú atď. alebo ktorí nechceli platiť, resp. dobrovoľne nechceli platiť, alebo neboli ochotní platiť, tak je ich veľa, je ich veľa. Pán minister by sa mal ospravedlniť týmto ľuďom, ktorí berú zodpovednosť za seba, za svoje rodiny na svoje plecia. Nechcú zaťažovať štát, berú zodpovednosť na svoje plecia a takýmto nehoráznym spôsobom pán minister urazí tých, ktorí nečakajú pomoc od štátu a chcú sa orientovať len na vlastné schopnosti a vlastné možnosti.
Na druhej strane je poľutovaniahodné, že zástupcovia živnostníkov v Rade solidarity sú solidárni skôr s touto vládou a nie so svojimi členmi a občanmi tejto krajiny. Ja dúfam, že takisto precitnú a tie reakcie budú ďaleko orientované alebo lepšie orientované na problémy a prečo teda, a na skutočné problémy, ktoré ich dostali, myslím týchto živnostníkov, mimo svoju podnikateľskú činnosť.
Aby som bol objektívny, nedá sa povedať, že sa vláda nesnaží hasiť kritickú situáciu v oblasti nezamestnanosti. Túto si ale, ako som už viackrát povedal, spôsobila vo výraznej miere sama. Opatrenia cez tzv. verejné investície, čiže zdroje daňových poplatníkov, s ktorými prichádzate, sú ale nesystémové, neefektívne a nezabezpečujú dlhodobú udržateľnosť v oblasti zamestnanosti. Skôr len odsúvajú tento problém na neskoršie obdobie. Týka sa to tak dotácií na vytváranie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj investičných stimulov, ktoré presahujú rozumnú výšku. Miliónové čiastky určené na dotácie a stimuly by mali skôr poslúžiť v podobe znížených daní a odvodov pre malé a stredné podniky ako skutočné stimuly pre dlhodobo udržateľné a stabilné faktory udržania zamestnanosti a vytvárania nových pracovných miest.
Som si vedomý, že ani tento môj príspevok zrejme nezmení zásadne váš pohľad na systémové riešenie zamestnanosti na Slovensku. Vašu častú argumentáciu, že opozícia neprichádza s riešeniami, chcem vyvrátiť pripomienkou, že viaceré legislatívne návrhy v oblasti zamestnanosti, ktoré som so svojimi kolegami, predovšetkým s pánom Zajacom podal, boli vládnymi poslancami úzkoprso zamietnuté. Týkalo sa to tak krytia nákladov na odvody na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných osôb s diferencovaným prístupom podľa miery nezamestnanosti jednotlivých regiónov Slovenska, ako aj rozšírenie aktivačných prác na štátne firmy. Som presvedčený, že tieto opatrenia by priniesli čiastočné zlepšenie situácie pre mnohých nezamestnaných ľudí.
Svoje vystúpenie chcem taktiež využiť na odporúčanie pre pána ministra hospodárstva, síce tento tu nie je, ale práve v súvislosti s investíciou pre spoločnosť Continental, ktorá chce v Púchove vytvoriť 600 pracovných miest. Aj tá investícia je vysoko neefektívna, ale pre zníženie, alebo zlepšenie miery efektívnosti toho investičného stimulu v objeme 20 mil. eur by bolo dobré, ak by sme vedeli zaviazať túto spoločnosť Continental, aby využívala konkurencieschopné subdodávky od slovenských výrobcov. Mám na mysli predovšetkým spoločnosť Nexis Fibers v Humennom, ktorá vyrába konkurencieschopné subdodávky syntetických vlákien pre výrobu pneumatík. Výroba syntetických vlákien má v Humennom, ako viete, dlhodobú tradíciu, ich produkty sú konkurencieschopné. A týmto spôsobom môžeme zabezpečiť udržateľnosť zamestnanosti 350 miest v tejto firme. Je tu konkrétna ponuka, ako zvýšiť efektívnosť tej, povedal by som, neefektívnej investície, keď na jedného zamestnaného človeka ideme dať 33-tisíc eur. Toto by výrazným spôsobom zabezpečilo aj udržateľnosť pracovných miest povedzme v tomto meste na východe Slovenska.
Samozrejme, že ja sa pokúsim s pánom ministrom hospodárstva rokovať osobne, aby som túto záležitosť mu predostrel, aby prakticky to vedel potom využiť pri rokovaniach s predstaviteľmi danej spoločnosti.
Rovnako chcem zdôrazniť fakt, že aj napriek nepriazni vládnej moci, ktorá prostredníctvom vás poslancov zo strany SMER ignoruje opozičné návrhy. Chcem do májovej schôdze Národnej rady predložiť návrh zákona o rodinnom podnikaní. Tento návrh v komplexnej forme rieši podmienky pre motiváciu členov rodín a ich zapojenie do aktívnej ekonomickej činnosti prostredníctvom podnikania. Je to v podstate návrh pomoci, svojpomoci tak, aby tí aktívni členovia rodiny mohli prevziať tú zodpovednosť za seba, za svoju rodinu a vytvoriť dostatočné podmienky pre ekonomické zabezpečenie vlastných rodín. Je to návrh, ktorý umožní vytvárať nové pracovné miesta. Je to návrh, ktorý umožní upevniť rodinné väzby. A je to návrh, ktorý zvýši etickejší prístup k podnikaniu ako takému. A v neposlednom rade je to návrh, ktorý oslobodí ľudí od istôt vlády Roberta Fica.
Vážení kolegovia, v krátkom čase budete mať možnosť preukázať, či je vám sociálno-ekonomická situácia našich rodín ľahostajná, alebo nie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2013 17:46 - 17:48 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, Jozef, ja ako jeden zo signatárov návrhu tohto zákona musím len súhlasiť s tou základnou myšlienkou, na ktorej sme sa zhodli a dohodli. Myslím si, že je aj na mieste vzhľadom na to, že je treba, aby sme zvýšili transparentnosť pri predkladaní žiadostí na výstavbu energetického zdroja, pretože za tými právnickými osobami je obyčajne množstvo ľudí, ktorí sú prepojení všelijako na rôzne úzke záujmové...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, Jozef, ja ako jeden zo signatárov návrhu tohto zákona musím len súhlasiť s tou základnou myšlienkou, na ktorej sme sa zhodli a dohodli. Myslím si, že je aj na mieste vzhľadom na to, že je treba, aby sme zvýšili transparentnosť pri predkladaní žiadostí na výstavbu energetického zdroja, pretože za tými právnickými osobami je obyčajne množstvo ľudí, ktorí sú prepojení všelijako na rôzne úzke záujmové skupiny, ktoré potom dosiahnu to, že sa naša energetická koncepcia mení z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Vlastne nemáme nejakú stálu dlhodobú energetickú koncepciu. A už nehovoriac o tom, ako si spomínal ty, energetickú koncepciu v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Takže ja som veľmi rád, že som sa mohol podpísať pod návrh tohto zákona a budem robiť všetko pre to, aby sa tá situácia zlepšila.
My sme hovorili veľakrát o tom, že je na Slovensku treba urobiť jednoznačnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, a na tom trvám. V konečnom dôsledku dosť veľa si o tom hovoril. Problém je v tom, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku je trochu vnímaný možno aj inak, a ja ho tiež trochu chápem a potrebovali by sme zrejme na to ďaleko viac času a určitý taký evolučný prístup vzhľadom na to, že nedá sa z roka na rok, respektíve z mesiaca na mesiac prejsť z jadrovej energetiky na obnoviteľné zdroje. Čiže je treba, aby sme tlačili konkrétnu vládnu garnitúru, aby prišla s novým návrhom koncepcie obnoviteľných zdrojov a aby sa s týmto stotožnili všetky tie záujmové skupiny, teda relevantné skupiny, ktorým na tom záleží.
Ďakujem.
Skryt prepis
My sme hovorili veľakrát o tom, že je na Slovensku treba urobiť jednoznačnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, a na tom trvám. V konečnom dôsledku dosť veľa si o tom hovoril. Problém je v tom, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku je trochu vnímaný možno aj inak, a ja ho tiež trochu chápem a potrebovali by sme zrejme na to ďaleko viac času a určitý taký evolučný prístup vzhľadom na to, že nedá sa z roka na rok, respektíve z mesiaca na mesiac prejsť z jadrovej energetiky na obnoviteľné zdroje. Čiže je treba, aby sme tlačili konkrétnu vládnu garnitúru, aby prišla s novým návrhom koncepcie obnoviteľných zdrojov a aby sa s týmto stotožnili všetky tie záujmové skupiny, teda relevantné skupiny, ktorým na tom záleží.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 19.3.2013 10:51 - 10:58 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, nebudem dlhý, v podstate som sa ani nechystal vystúpiť v rozprave, ale na nejakú faktickú poznámku by to bolo asi trochu dlhšie. V každom prípade ja by som rád spojil niektoré moje myšlienky tak s týmto návrhom zákona o dotáciách, rovnako aj s investičnou pomocou, pretože niektoré veci tam súvisia. Dotknem sa predovšetkým otázky výskumu, vývoja a inovácií.
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, milí kolegovia, nebudem dlhý, v podstate som sa ani nechystal vystúpiť v rozprave, ale na nejakú faktickú poznámku by to bolo asi trochu dlhšie. V každom prípade ja by som rád spojil niektoré moje myšlienky tak s týmto návrhom zákona o dotáciách, rovnako aj s investičnou pomocou, pretože niektoré veci tam súvisia. Dotknem sa predovšetkým otázky výskumu, vývoja a inovácií.
Trochu mi vadí, že prichádzame s návrhom zákona o dotáciách a nemáme doriešenú oblasť koncepcie rozvoja, výskumu, vývoja a inovácií aj v súvislosti s nejakými kompetenčnými, môžem to dokonca nazvať aj spormi medzi ministerstvom školstva a ministerstvom hospodárstva, kto bude nejakým spôsobom viac mať, alebo mať určitú gesciu nad touto oblasťou aj vzhľadom na to, že dosť často sa v tejto súvislosti využívajú štrukturálne fondy a aj v rámci prípravy novej kohéznej a štrukturálnej politiky je treba, aby sme už konečne urobili nejaký spoločný sektorový program, operačný program, ktorý by bol nadrezortný a ktorý by riešil oblasť podpory výskumu, vývoja a inovácií, ale aj vedy a základného výskumu.
Čiže tu by som upriamil pozornosť. Ja vítam aj tento zákon o dotácii, o dotáciách, aj keď, priznám sa, že ako pravicový politik nie som nadšený takouto formou podpory vzhľadom na to, ak by sme mali dosť zdrojov, verejných zdrojov na to, aby sme každému jednému žiadateľovi mohli vyhovieť, tak všetko by bolo v poriadku. Ale akonáhle jeden, a predovšetkým to sa týka hospodárskej oblasti, jeden žiadateľ dostane, druhý nedostane, má priamu konkurenčnú výhodu, čo deformuje podnikateľské prostredie. Ale ak už teda máme takéto podmienky, aké máme, tak je treba citlivo pristupovať k podpore týchto žiadateľov.
Čo sa týka podpory malého a stredného podnikania, niekto si myslí, že tým malým a stredným podnikateľom, predovšetkým mikropodnikateľom podľa nejakej európskej klasifikácie do deväť zamestnancov, ako keby bolo treba vytvoriť len to základné podnikateľské prostredie, čo je, áno, čo je aj pravda, ale na druhej strane je treba predovšetkým v súvislosti so štartom do podnikania alebo motiváciou týchto podnikateľov im pomôcť. A tu by som sa opäť prihovoril, aby sme, ak dávame dotácie, teda ak dávame nejaké finančné prostriedky, aby sme sa vyhli čo najviac dotáciám, čiže nenávratným finančným prostriedkom, a pretransformovali to viac na revolvingové fondy, pretože títo ľudia nepotrebujú až takto dostávať nenávratné prostriedky, dosť často sa nakoniec aj zneužívajú, ale aby sme ich pretransformovali do revolvingových fondov, či už sú to mikropôžičkové programy, či sú to už v podstate ďalšie väčšie zdroje na rozvoj malých a stredných firiem.
Ale keď už hovoríme aj o inováciách a pre inovácie sú optimálne práve rizikové, rizikový kapitál, aby sme tam isto, takisto etablovali zdroje, ktoré budú kapitálovo podporovať takéto iniciatívy, takéto projekty, a opäť, aby sa tieto zdroje do určitej miery vracali, aby jednak mal štát kontrolu nad takýmito zdrojmi, ale aby boli disponibilné. To znamená, aby boli etablované aj na regionálnej úrovni. Takže toto by som chcel zdôrazniť, pán minister, aby sme ešte potom ďalej pracovali na celkovej koncepcii či už v otázkach rozvoja, výskumu, inovácií, technologického výskumu a podobne, ale aj v súvislosti s podporou malých a stredných podnikateľov na Slovensku, teda či už sa to týka štartovacieho kapitálu, rozvojového kapitálu, alebo rizikového kapitálu v súvislosti s inovatívnymi projektmi.
A takisto, čo už som spomínal, hľadať spôsob, ako s ministerstvom školstva nájsť nejaké primerané, primeranú úroveň na to, aby sme mohli komplexnejšie riadiť predovšetkým verejné zdroje z európskych zdrojov, ktoré, ktoré nám môžu pomôcť výrazne posunúť slovenskú ekonomiku, slovenské hospodárstvo z takzvanej montážnej ekonomiky do znalostnej ekonomiky, pretože my nebudeme schopní zachytiť tie trendy. A vidíme dobre aj v súčasnosti, ako kríza nahlodáva naše hospodárstvo, ako sme závislí na, na jednom priemysle, automobilovom priemysle, množstvo subdodávateľov, a ja sa obávam, že toto sa môže dostať na povrch veľmi rýchlo a bolestne.
Ešte na dôvažok, takisto, keď som hovoril, že zákon o dotáciách a zákon o investičnej pomoci, takisto je treba, aby to hralo spolu, pretože na jednej strane napríklad dávame dotácie na kotly na biomasu, respektíve slnečné kolektory, na druhej strane zákon o investičnej pomoci. Už ako keby sme zabudli na to, že dávať prostriedky alebo investičné stimuly, investičnú pomoc firmám alebo investorom, ktorí prídu a budú vyrábať na Slovensku, to je jedno, či slovenské firmy, alebo zahraničné firmy, kotly a slnečné kolektory na Slovensku. Čiže, aby bola v podstate nejaká integrovaná, to integrované prepojenie a komplexné prepojenie. Čiže na jednej strane zabezpečíme podporu domácnostiam, čiže znížime ich energetickú náročnosť, a teda budú platiť nižšie náklady na energie, na druhej strane pomôžeme našim výrobcom kotlov, slnečných kolektorov, ale aj iných vecí, ktoré budeme dotovať. Čiže musí to byť synergický efekt a ja verím, že len takýmto spôsobom môžeme na Slovensku niečo viac, niečo viac priniesť.
Toľko z mojej strany. Ja inak proti týmto návrhom nemám nejaké výrazné pripomienky, takže ďakujem pekne a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Skryt prepis
Trochu mi vadí, že prichádzame s návrhom zákona o dotáciách a nemáme doriešenú oblasť koncepcie rozvoja, výskumu, vývoja a inovácií aj v súvislosti s nejakými kompetenčnými, môžem to dokonca nazvať aj spormi medzi ministerstvom školstva a ministerstvom hospodárstva, kto bude nejakým spôsobom viac mať, alebo mať určitú gesciu nad touto oblasťou aj vzhľadom na to, že dosť často sa v tejto súvislosti využívajú štrukturálne fondy a aj v rámci prípravy novej kohéznej a štrukturálnej politiky je treba, aby sme už konečne urobili nejaký spoločný sektorový program, operačný program, ktorý by bol nadrezortný a ktorý by riešil oblasť podpory výskumu, vývoja a inovácií, ale aj vedy a základného výskumu.
Čiže tu by som upriamil pozornosť. Ja vítam aj tento zákon o dotácii, o dotáciách, aj keď, priznám sa, že ako pravicový politik nie som nadšený takouto formou podpory vzhľadom na to, ak by sme mali dosť zdrojov, verejných zdrojov na to, aby sme každému jednému žiadateľovi mohli vyhovieť, tak všetko by bolo v poriadku. Ale akonáhle jeden, a predovšetkým to sa týka hospodárskej oblasti, jeden žiadateľ dostane, druhý nedostane, má priamu konkurenčnú výhodu, čo deformuje podnikateľské prostredie. Ale ak už teda máme takéto podmienky, aké máme, tak je treba citlivo pristupovať k podpore týchto žiadateľov.
Čo sa týka podpory malého a stredného podnikania, niekto si myslí, že tým malým a stredným podnikateľom, predovšetkým mikropodnikateľom podľa nejakej európskej klasifikácie do deväť zamestnancov, ako keby bolo treba vytvoriť len to základné podnikateľské prostredie, čo je, áno, čo je aj pravda, ale na druhej strane je treba predovšetkým v súvislosti so štartom do podnikania alebo motiváciou týchto podnikateľov im pomôcť. A tu by som sa opäť prihovoril, aby sme, ak dávame dotácie, teda ak dávame nejaké finančné prostriedky, aby sme sa vyhli čo najviac dotáciám, čiže nenávratným finančným prostriedkom, a pretransformovali to viac na revolvingové fondy, pretože títo ľudia nepotrebujú až takto dostávať nenávratné prostriedky, dosť často sa nakoniec aj zneužívajú, ale aby sme ich pretransformovali do revolvingových fondov, či už sú to mikropôžičkové programy, či sú to už v podstate ďalšie väčšie zdroje na rozvoj malých a stredných firiem.
Ale keď už hovoríme aj o inováciách a pre inovácie sú optimálne práve rizikové, rizikový kapitál, aby sme tam isto, takisto etablovali zdroje, ktoré budú kapitálovo podporovať takéto iniciatívy, takéto projekty, a opäť, aby sa tieto zdroje do určitej miery vracali, aby jednak mal štát kontrolu nad takýmito zdrojmi, ale aby boli disponibilné. To znamená, aby boli etablované aj na regionálnej úrovni. Takže toto by som chcel zdôrazniť, pán minister, aby sme ešte potom ďalej pracovali na celkovej koncepcii či už v otázkach rozvoja, výskumu, inovácií, technologického výskumu a podobne, ale aj v súvislosti s podporou malých a stredných podnikateľov na Slovensku, teda či už sa to týka štartovacieho kapitálu, rozvojového kapitálu, alebo rizikového kapitálu v súvislosti s inovatívnymi projektmi.
A takisto, čo už som spomínal, hľadať spôsob, ako s ministerstvom školstva nájsť nejaké primerané, primeranú úroveň na to, aby sme mohli komplexnejšie riadiť predovšetkým verejné zdroje z európskych zdrojov, ktoré, ktoré nám môžu pomôcť výrazne posunúť slovenskú ekonomiku, slovenské hospodárstvo z takzvanej montážnej ekonomiky do znalostnej ekonomiky, pretože my nebudeme schopní zachytiť tie trendy. A vidíme dobre aj v súčasnosti, ako kríza nahlodáva naše hospodárstvo, ako sme závislí na, na jednom priemysle, automobilovom priemysle, množstvo subdodávateľov, a ja sa obávam, že toto sa môže dostať na povrch veľmi rýchlo a bolestne.
Ešte na dôvažok, takisto, keď som hovoril, že zákon o dotáciách a zákon o investičnej pomoci, takisto je treba, aby to hralo spolu, pretože na jednej strane napríklad dávame dotácie na kotly na biomasu, respektíve slnečné kolektory, na druhej strane zákon o investičnej pomoci. Už ako keby sme zabudli na to, že dávať prostriedky alebo investičné stimuly, investičnú pomoc firmám alebo investorom, ktorí prídu a budú vyrábať na Slovensku, to je jedno, či slovenské firmy, alebo zahraničné firmy, kotly a slnečné kolektory na Slovensku. Čiže, aby bola v podstate nejaká integrovaná, to integrované prepojenie a komplexné prepojenie. Čiže na jednej strane zabezpečíme podporu domácnostiam, čiže znížime ich energetickú náročnosť, a teda budú platiť nižšie náklady na energie, na druhej strane pomôžeme našim výrobcom kotlov, slnečných kolektorov, ale aj iných vecí, ktoré budeme dotovať. Čiže musí to byť synergický efekt a ja verím, že len takýmto spôsobom môžeme na Slovensku niečo viac, niečo viac priniesť.
Toľko z mojej strany. Ja inak proti týmto návrhom nemám nejaké výrazné pripomienky, takže ďakujem pekne a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.3.2013 10:12 - 10:13 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lojzo, myslím si, že si komplexne zhodnotil tento návrh zákona. Je veľmi, povedzme predovšetkým pre neodborníkov, veľmi ťažko analyzovať celú tú situáciu ohľadom jadrovej energetiky. A v tejto súvislosti aj s touto novelou mňa zaujala táto časť, ktorá súvisí so zvyšovaním príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Ja s tým nemám až takéto problémy, možno skutočne je treba, aby sme oblasť...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Lojzo, myslím si, že si komplexne zhodnotil tento návrh zákona. Je veľmi, povedzme predovšetkým pre neodborníkov, veľmi ťažko analyzovať celú tú situáciu ohľadom jadrovej energetiky. A v tejto súvislosti aj s touto novelou mňa zaujala táto časť, ktorá súvisí so zvyšovaním príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Ja s tým nemám až takéto problémy, možno skutočne je treba, aby sme oblasť výskumu, vývoja, oblasť jadrovej energetiky posilnili vzhľadom na to, že vývoj ide dopredu, a to súvisí dosť často s bezpečnosťou jadrových zariadení. Ja by som sa ešte možnože prihovoril, aby možnože časť týchto zdrojov Úradu jadrového dozoru, dozoru, ktorý bude manažovať tieto zdroje, či by nemohli ísť na určitú stimuláciu pre študentov, pre štúdium odborných škôl, respektíve elektrotechnických univerzít alebo elektrotechnických fakúlt, pretože odborníkov, ktorých máme v oblasti jadrovej energetiky, ubúda, výrazne ubúda. Pokiaľ som mal možnosť aj teraz v Mochovciach, keď sme boli na výjazde, hovoriť s ľuďmi z tejto oblasti, tak obávajú sa, že po čase, a keďže my na Slovensku predpokladáme, že budeme naďalej udržiavať jadrovú energetiku, my budeme potrebovať týchto ľudí, nových odborníkov, mladých odborníkov. Či by sme tam nevedeli urobiť nejaký, nejaký pokrok dopredu a možnože využiť časť týchto zdrojov práve aj na takýto účel.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 14.3.2013 10:24 - 10:38 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, pred mnohými mesiacmi, keď bol ministerstvom vnútra avizovaný vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, priznám sa, že som to privítal. Privítal som to úsilie uvedomujúc si zrejme nielen ja skutočnú potrebu zmeny pôvodného zákona, ktorý bol často brzdou procesu implementácie projektov financovaných z verejných zdrojov, či už sa to týka štátnych alebo európskych. Aj ten pôvodný zákon bol často predmetom mnohých podozrení, že je netransparentný, neeliminuje korupciu a podobne. Dôležitým aspektom zákona aj toho, ktorý sa predkladá a je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, by mal byť princíp väčšej transparentnosti a nestrannosti pri verejných súťažiach na ktorejkoľvek úrovni. V tejto súvislosti, samozrejme, očakávame úsilie o odbúranie korupcie, akéhokoľvek ovplyvňovania výsledku súťaží, eliminovania kartelu a tak ďalej. Pôvodne navrhovaná novela prerokovaná v prvom čítaní v Národnej rade napriek mnohým nedostatkom ukazovala progres v určitých oblastiach, či už sa to týka dôležitosti referencií, kvality, dôrazu na ekonomický najvýhodnejšie ponuky, majetkovú štruktúru súťažiacich subjektov, ex ante kontrolu pre obstarávateľov, povedzme, zákazy dodatkov a tak ďalej. Skutočne som tam videl mnoho pozitívnych vecí, na ktorých sa dalo popracovať. Takisto som vnímal aj odbornú verejnosť v rámci medzirezortného konania, ktorá prišla so stovkami pripomienok na vylepšenie novely, že majú záujem, aby sa konečne dostal takpovediac na legislatívny trh jeden kvalitný produkt, aby sa zakomponovalo z týchto pripomienok čo najviac, pretože vychádzali z konkrétnej praxe.
Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
Ak niekto očakával, že na základe týchto pripomienok dôjde k zásadným zmenám, bol zrejme sklamaný. Takzvané strategické zákazky z návrhu novely zákona síce vypadli, avšak zostali v nich nové ďalšie sporné časti, ktoré vlastne centralizujú celý tento systém verejného obstarávania. Mám na mysli teraz centrálnu obstarávaciu organizáciu na účely tohto zákona, ktorou je ministerstvo vnútra, v súčinnosti s ministerstvom financií, ak ide o tie teda nadlimitné zákazky, na budovanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytovanie služieb, ktoré sú takzvane bežne dostupné na trhu pre verejného obstarávateľa. Síce tie bežné dostupné produkty, tovary, práce a podobne, služby sú síce špecifikované v konkrétnom ustanovení, ale myslím si, že s tým budú ešte problémy a určite aj v tejto súvislosti na tieto problémy narazíme.
Zásadnejšou zmenou v obstarávaní je tiež takzvané elektronické trhovisko, ktoré na prvý pohľad vyzerá byť zaujímavým riešením, vlastne informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky tovarov, stavebných prác alebo služieb, takisto pre tie bežne dostupné na trhu, správcom je takisto potom ministerstvo vnútra.
Kdesi sa zabudlo na tie elektronické aukcie, ktoré tu boli a prinášali konkrétne efekty a efektívne využívali možnosti, ktoré tu boli. A konečné dôsledky mali dopad na zníženie cien týchto zákaziek. A nenarušovali celý ten princíp kvality a ďalších podmienok dodávky, či už tovarov, služieb alebo prác.
Rovnako pri zaradení podprahových zákaziek do podlimitných by sme očakávali sprísnenie podmienok pre bývalé podprahové zákazky. Je pravdou, že došlo k zjemneniu pravidiel pre podlimitné obstarávanie. Spomínané opatrenia určite budú viesť skôr k manipuláciám alebo budú sa hľadať, ako obchádzať všetky tieto veci v rámci súťažných procesov.
Nechcem sa už ďalej venovať tej vecnej stránke celého návrhu, skôr sa budem dotýkať legislatívneho procesu v súvislosti s predkladanou novelou zákona.
O tom tu hovorila pani kolegyňa Žitňanská, takisto môj predrečník, vyňatie časti zákona a jeho zaradenie do skráteného legislatívneho procesu je minimálne neštandardným postupom v tak závažnom návrhu zákona. Som presvedčený, že nebol ani najmenší dôvod pre takýto postup. Teda žiadne vážne hospodárske škody nehrozili ani, myslím, nehrozia doteraz. Zjavne tam išlo skôr o nejaký užší záujem ako celkový spoločný prospech. To ale ešte nebol ani koniec celému tomuto pokračovaniu v legislatívnom procese. Korunu takto deformovanému legislatívnemu procesu ste nasadili, pán minister a kolegovia z vládnej strany, keď ste začali vládny návrh tzv. konsolidovať po jeho oklieštení o časť, ktorá prešla skráteným legislatívnym konaním. 81-bodový poslanecký pozmeňujúci návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti dostupný poslancom pár hodín pred jeho prerokovaním vo výbore a následne ďalší pozmeňujúci návrh dostupný až na gestorskom výbore svedčí o, jemne povedané, neprofesionalite, a tak, stručne povedané, až o arogancii moci. Ako predseda hospodárskeho výboru som navrhoval, aby sa celý tento proces zastavil, aby sa posunul minimálne o mesiac, aby sme mali dostatok času na to, aby sme vedeli zanalyzovať všetky body toho pozmeňujúceho návrhu, pretože to bolo tak náročné a tak krátky čas, že už bolo jasné vopred, že ani jeden z poslancov, možno až na pána spravodajcu Bagačku, keď ani tam nie som si istý, nemal jasno v tom, čo sa tým všetkým chce povedať. Určite bolo treba vykryť nejakú tú dieru, bolo treba nejako legislatívne, technicky to dať do poriadku. Ale bolo zjavné, ešte raz opakujem, bolo zjavné, že za tak krátku dobu nemáme šancu skonsolidovať celý ten návrh do jednej rozumnej formy, aby každý jeden poslanec výboru mohol povedať: „Áno, nemusím súhlasiť, samozrejme, s vecnou stránkou tohto návrhu, ale viem asi, o čo tu ide.“ A to sa nestalo. Som presvedčený, pán minister, teda, že predložený návrh so spomínanými pozmeňujúcimi návrhmi je tak neprehľadný, že len veľmi málo ľudí vie odôvodniť všetky súvislosti. A tak ako to povedala moja kolegyňa Žitňanská, nie som presvedčený, pán minister, že aj vy v tom máte úplne jasno. Tak sa ale legislatíva v Národnej rade tvoriť ďalej nemôže. Myslím si, že odborná verejnosť vám to dá, pán minister, veľmi rýchlo najavo. A ja už aj teraz dostávam avíza, pretože už sa tak rozvíjajú rôzne školenia, semináre, workshopy k tomuto predbežnému návrhu zákona, pretože, samozrejme, ak nie je odsúhlasený v Národnej rade, tak ešte nie je platný. Tie avíza prichádzajú asi v zmysle, že tí ľudia sú znechutení, pretože nevedia, čo všetko tam za týmto návrhom zákona je. Odvolávať sa na nejaké precedensy minulosti je len chabá náplasť na to, čo sa skutočne deje a dialo za tých pár posledných dní, v ktorých sme upravovali, resp. ste sa snažili upraviť ten návrh zákona tak, aby bol čitateľný, aby bol nejakým spôsobom akceptovateľný minimálne, ešte raz opakujem, aspoň z toho vecného hľadiska, keďže to technickolegislatívne je zjavne neprehľadné.
Na záver môjho príspevku chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na katastrofálnu úroveň miery nezamestnanosti a vytvára podmienky pre zlepšenie situácie predovšetkým v najmenej rozvinutých regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Ak dovolíte, tak je teraz uvediem tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 359).
V článku I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 4 sa vkladá nový § 4a, ktorý vrátane nadpisu „Pomoc regiónom s vysokou nezamestnanosťou“ znie:
Odsek 1: „Ak za posledný kalendárny rok presiahla miera nezamestnanosti zisťovaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky metodikou výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len „miera nezamestnanosti") v samosprávnom kraji 20 %, o zákazky podľa § 4, ktorých predpokladaná hodnota je v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, rovná alebo nižšia ako 5 000 000 eur, sa môžu odo dňa oznámenia sumára medziročnej výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky uchádzať len uchádzači so sídlom na území samosprávneho kraja, ktorého miera nezamestnanosti presahuje 20 %.“
Odsek 2: „Verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1, ktoré sa začalo ešte pred dňom oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky, sa uskutoční podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, pokiaľ v predchádzajúcom období bola miera nezamestnanosti nižšia ako 20 %.“
Odsek 3: „Ak sa verejné obstarávanie zákazky podľa odseku 1 začalo v deň oznámenia výšky miery nezamestnanosti Štatistickým úradom Slovenskej republiky a po ňom, na uchádzača, ktorého sídlo sa nenachádza na území samosprávneho kraja s mierou nezamestnanosti presahujúcou 20 %, sa neprihliada.“
Odsek 4: „Na verejné obstarávanie zákaziek podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia o verejnom obstarávaní tohto zákona použijú primerane.“.“
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára mechanizmus, ktorý podporí zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Verejného obstarávania v samosprávnych krajoch, kde miera nezamestnanosti presahuje 20 %, sa budú môcť pri zákazkách do 5 miliónov eur zúčastniť iba tí záujemcovia, ktorí majú sídlo v týchto regiónoch.
Toľko môj pozmeňujúci návrh.
Budem rád, vážení kolegovia, ak vyjadríte podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Nie je to o lokálpatriotizme, nie je o diskriminácii iných podnikateľských subjektov z bohatších regiónov. Je to skôr o solidarite s nezamestnanými ľuďmi v daných regiónoch. Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia. Ja som konzultoval, lebo čakal som, už aj pán minister mi tu tak naznačuje, čo všetko porušujeme. Jednoducho nekoliduje to, tak ako si myslíte, ani s európskou legislatívou a, myslím si, v konečnom dôsledku ani s našou. To je len otázka poňatia tohto návrhu.
No a úplne na záver, pán minister. Vzhľadom na mnohé sporné body vo vašom návrhu, aj keď, ako som už uviedol na začiatku, je tam mnoho progresívnych návrhov a ustanovení, a teda v konečnom dôsledku aj pozitívnych, ale predovšetkým na spôsob celého legislatívneho procesu, ktorý mi príde doslova, ako som už spomínal, amatérsky a neprofesionálny, chcem za Kresťanskodemokratické hnutie vyjadriť, že nepodporíme tento návrh zákona a v rámci procedurálneho návrhu navrhujem vrátiť tento zákon na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave 13.2.2013 9:17 - 9:31 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych.
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.2.2013 17:05 - 17:06 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi teda oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 19.00 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Vystúpenie v rozprave 6.2.2013 16:41 - 16:50 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán predkladateľ číslo jeden. Ja som predkladateľ číslo dva. Takže veľmi rád sa k tomu pridám. Vážený pán spravodajca, ja nebudem dlho určite, pretože pán predkladateľ, môj kolega pán Zajac určite povedal, dá sa povedať, že takmer všetko. Chcem len zdôrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia s návrhom tohto zákona, a tie súvisia predovšetkým s hrozivou situáciou v oblasti zamestnanosti, resp. s mierou nezamestnanosti, ktorá na Slovensku rastie výrazným tempom. A ja sa obávam, že ak to tak pôjde ďalej, tak o chvíľu prekročíme hranicu aj 15 percent. A čo je ešte dôležitejšie a markantnejšie na tom celom, že máme množstvo dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí už, aj tí, čo pracovali, tak stratili už aj pracovné návyky. Tí, čo vyšli zo škôl a tiež už nejakú dobu sa im nedarí nájsť zamestnanie, tak títo ešte žiadne tie návyky nemajú a ak budú ďalej takto bez práce, tak asi budeme aj ťažko od nich očakávať, že nejaké návyky aj získajú. A toto je tiež jeden veľmi zaujímavý alebo dôležitý návrh, ktorý rieši aj tento aspekt celého toho problému a vytvára možnosti preto, aby z tých 183-tisíc ľudí, ktorí sú momentálne v hmotnej núdzi, a teda sú nezamestnaní, je pravda, že berú dávky v hmotnej núdzi, ale keď by ste ktorýkoľvek z vás a rodiny, ktoré živíte, mali vyžiť z takejto dávky, tak je, je len jednoznačné, že títo ľudia majú záujem aj o aktivačné práce, ktoré im vylepšujú tú sociálno-ekonomickú pozíciu v ich rodinách. A toto je veľmi dôležité aj z tohto pohľadu a tento návrh zákona, resp. novely zákona by mal pomôcť aj v tejto danej oblasti.
Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete, ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.
(Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...
Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.
Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.
Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.
Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.
Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.
Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Čo tu bolo povedané? Áno, zatiaľ tie aktivačné práce môžu realizovať miestna samospráva a regionálna samospráva. Tí sú limitovaní dvoma okruhmi problémov. Jeden je ten, že obyčajne tie menšie obce a povedzme aj tie veľké obce nemajú dostatočný počet ľudí, aby mohli manažovať, efektívne manažovať týchto ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach. A viete, ja som mal aj minule takúto skúsenosť, išiel som cez jednu obec a tam skupina rómskych žien, asi dvadsať či tridsať, bola opretá o metly a neviem, ako dlho, ale mal som chuť ich odfotiť. Je jasné, že ak by boli lepšie koordinované, ak by mali ten lepší manažment v tej obci, tak tá situácia by bola iná. Tá obec by možno bola lepšie uprataná, možno by bol skutočne oveľa väčší poriadok v tejto obci.
(Obrátenie sa na predsedajúcu: Pani podpredsedníčka, môžete trochu kľud tu zabezpečiť?)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás pekne o pokoj v rokovacej sále, pretože nemôže sa...
Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je nás tu až tak veľa, aby sme sa nevedeli nejak zvládnuť, teda zvládnuť tú našu komunikáciu.
Takže určite je treba, aby sme hľadali možnosti pre čo najefektívnejšie využívanie potenciálu ľudí, ktorí chcú pracovať na aktivačných prácach. Nie preto, aby ich tešilo zametať ulice alebo v podstate robiť podradné roboty, ale skutočne sú rodiny v situáciách, keď potrebujú sa sociálne a ekonomicky zabezpečiť tak, aby mohli slušne žiť, aby to bolo v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Tento návrh zákona rieši a dopĺňa tie možnosti o tie štátne podniky, máme dvadsať podnikov so stopercentnou štátnou účasťou. Ja by som si dokonca vedel predstaviť aj podniky, ktoré majú majoritný podiel štátu v takýchto spoločnostiach, ale zatiaľ to riešime cez tie štátne podniky, kde má štát stopercentný podiel, pretože má oveľa väčšiu šancu alebo možno nejakým priamym, možno až direktívnym spôsobom, a teda aj prostredníctvom zákona keby prešiel, nariadiť, aby takéto podniky takisto využívali tieto, tieto služby ľudí, nezamestnaných ľudí na aktivačné práce.
Tej roboty je veľa, tej roboty je hrozne veľa. Keď si zoberieme povedzme lesy, štátne lesy, vojenské lesy a podobne, či už vyčistenie týchto lesov, výsadba stromčekov a podobne, to môžu lesníci, ktorých tu máme, alebo teda tu na pána Mičovského pozerám, ale aj ľudí, ktorí sa venujú životnému prostrediu, môžu o tom veľa hovoriť, že ako a zrejme určite by, by to len podporili, akým spôsobom by mohli títo ľudia pomôcť práve krajinotvorbe a zároveň, samozrejme, aj lesom a efektívnejšiemu využívaniu vlastne tej pracovnej sily.
Vyčistenie lesov. Ja som svojho času pripravil program biomasa, ktorý sa nezrealizoval, nebudem to teda rozširovať, prečo nie. Napríklad jedna časť toho je, aby sme vedeli systémovo vyriešiť vyčistenie lesov a vlastne zber tej biomasy alebo toho odpadu z lesov. Aby sme vedeli pozbierať a spracovať do peletiek, do štiepok a podobne, pretože my nemáme systémovo riešené veci v súvislosti aj s energetikou. Na jednej strane pán minister hospodárstva, čo kvitujem, prichádza s dotáciami povedzme na nákup kotlov na biomasu. To je síce pekné, ale na druhej strane tá ponuka kdesi absentuje, to znamená, že tie štiepky, tie peletky, respektíve tá biomasa nie je dostupná.
Takže vidíte, aké to má súvislosti všetko to, o čom rozprávame aj v tejto Národnej rade, čo pripravujeme, či sú to už vládne návrhy zákonov, alebo poslanecké návrhy zákonov, všetko sa dá zladiť, všetko sa dá dostať do systému tak, aby sa ten systém uzavrel, aby bol efektívny. Aj preto tento návrh zákona, aby hospodárstvo Slovenskej republiky v tom širokom slova zmysle by sa mohlo nadýchnuť, nehovoriac o tom, že je tu momentálne aktuálna výzva, čo so zamestnanosťou, ako riešiť nezamestnanosť, a to sú konkrétne formy. Pán Fico obyčajne opozíciu vyzýva k tomu, aby dávala realistické, reálne návrhy. Ja si už neviem predstaviť, aký realistickejší, aký konkrétnejší návrh môže dostať na stôl od opozície, ak nie ten, aký teraz tu predkladáme.
Bol by som rád, alebo veľmi rád by som počul nejaké protiargumenty, prečo nie. Skutočne, pretože ja som praktický človek, fungujem pätnásť rokov, točím sa okolo podnikania, okolo hospodárstva. Ja by som veľmi rád počul nejaký protiargument, prečo nie, prečo nie na taký konkrétny návrh, ktorý prichádza, a v priebehu jedného, dvoch, troch mesiacov aby sa to implementovalo do praxe. Prinesie konkrétne výsledky. Takže či už cez miestnu samosprávu, regionálnu samosprávu, ale aj cez štátne podniky. Ja spomeniem len tak náhodou, čo tu mám. Slovenský vodohospodársky podnik, Lesy Slovenskej republiky, Hydromeliorácie, Vojenské lesy a podobne, to sú všetko štátne podniky, ktoré by mohli v priebehu niekoľkých mesiacov týchto ľudí zobrať, dať im robotu, majú predpoklady, majú manažérske tímy, majú štruktúry na to po regiónoch, po okresoch, po celom Slovensku. Absolútne by s tým nemal byť problém. Ak bude problém, tak to bude len v ochote a snahe riešiť veci aktuálne a riešiť konkrétne problémy, ktoré na Slovensku máme.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 5.2.2013 17:58 - 18:08 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, aj keď nie rezortný alebo z toho rezortu vlastne, ku ktorému aj táto správa platí, a neviem, čo teda také závažné mal pán minister Počiatek, teda že odišiel, pretože toto je veľmi dôležitá správa a bolo treba, aby vydržal do konca, v prípade vedel možno aj reagovať na tie pripomienky a názory poslancov. Ale nevadí. V každom prípade tá správa, ktorú...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, aj keď nie rezortný alebo z toho rezortu vlastne, ku ktorému aj táto správa platí, a neviem, čo teda také závažné mal pán minister Počiatek, teda že odišiel, pretože toto je veľmi dôležitá správa a bolo treba, aby vydržal do konca, v prípade vedel možno aj reagovať na tie pripomienky a názory poslancov. Ale nevadí. V každom prípade tá správa, ktorú predložil pán minister Počiatek, je, slušne povedané, sucho konštatačná. Konštatuje sa, čo je do určitej miery aj správne, veď v takých správach sa teda obyčajne hovorí o tom, že všetko je v procese vyšetrovania, že sa na tom podieľajú súdni znalci, experti, orgány činné v trestnom konaní a podobne. Keďže bola to vážna tragédia so stratami na životoch, inak by to ani nemohlo byť. Takáto správa jednoznačne musí konštatovať, že sa to vyšetruje, že všetko sa dôsledne vyšetrí a že všetky potom tie analýzy alebo tie výsledky vyšetrovania budú slúžiť na to, aby jednak sa takéto veci neopakovali, na druhej strane poslúžia k tomu, aby ľudia kompetentní, zodpovední, ktorých, ktorým sa dosvedčí, teda že zanedbali svoje povinnosti a že teda musia odísť, resp. že budú musieť zdieľať nejakým spôsobom tú zodpovednosť a aby sa už viac k takejto práci možno ani nedostali.
Čo ale som očakával, že v tejto správe bude určite a viac, je to, že z pohľadu ministerstva dopravy mohlo byť ďaleko viac analyzované, akým spôsobom sa na tejto tragédii podieľalo nesprávne alebo podieľali nesprávne rozhodnutia alebo rozhodovania ľudí z podriadenej organizácie Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože títo minimálne skrz posudzovania technológií používaných v rámci takýchto projektov, skrz svojich stavebných dozorov, skrz výberu externých stavebných dozorov. Jednoducho jednoznačne mali byť nejakým spôsobom posúdení, či konali kompetentne, či konali zodpovedne, takže v tejto správe mi takáto analýza chýba, resp. takéto zhodnotenie tejto situácie určite chýba.
Ja som, samozrejme, aj preto, že som ako bývalý štátny tajomník pôsobil na ministerstve dopravy, tak som sa zaujímal o to, čo všetko sa tam stalo. Aj keď priamo na ministerstve dopravy som cestnú dopravu v gescii nemal, takže priznám sa, že nie som ani v tomto ani nejak veľký odborník, ale na druhej strane som sa zaujímal o to, pretože bola to vážna situácia, tragická situácia a chcel som vedieť, čo je všetko za tým, kde sa všetko čo pokazilo, kde kto zlyhal, a myslím si, že pri týchto konzultáciách dokonca, keďže som predsedom hospodárskeho výboru a táto správa bola aj na našom výbore, pýtali sme sa štátneho tajomníka, pretože pán minister tam opäť neprišiel, že kde oni vidia tie dôvody, prečo k takejto tragédii došlo. Ja som dostal z pozadia mnoho informácií, že ten stavebný dozor tam nebol, stavebný dozor NDS-ky. Mimochodom, aj môj kolega Zajac povedal, že medzi tým teda, keď sa vládna strana SMER dostala k moci, vymenila stavebný dozor alebo viacerých stavebných dozorov, ktorí boli z Prešova. Čiže povedzme na túto stavbu nemali až tak ďaleko a mohli ďaleko operatívnejšie, ďaleko flexibilnejšie jednak sledovať celý ten vývoj situácie a celú realizáciu výstavby povedzme aj tohto mosta. Samozrejme, že títo stavební dozori boli vymenení a z Bratislavy, pokiaľ viem, je predsa len ďalej na miesto výstavby ako možno z Prešova. A to mám informácie nie zo strany opozície, ale zo strany vládnej strany, od ľudí, ktorí, teda dokonca musím povedať, že aj poslancov, že ten stavebný dozor jednoducho tam pravdepodobne nebol, alebo ja teda, samozrejme, nemám dôkazy, môžem len nejakým spôsobom takto konštatovať.
No, už úplne zaujímavé rozhodnutie, teda výpoveď bola pána štátneho tajomníka na výbore pre hospodárske záležitosti, keď povedal, teda že ten stavebný dozor tam bol, ale zhodou okolností bol vtedy na toalete, ale dobre, že bol na toalete, pretože pravdepodobne by ho bolo tam zasypalo, ak by bol pod týmto mostom. Nechcem sa tu zmieňovať o technológii, či tie skruže, tie podpery boli technologicky v poriadku, na to zrejme dá odpoveď aj to vyšetrovanie, o ktorom tu už bolo hovorené, čo ale nemôžem opomenúť, je to, že jedno z tých opatrení, ktoré teda je aj uvedené v tejto správe, a to je, že pán minister rozhodol, že skruže od renomovanej spoločnosti Weize sú zakázané na všetkých stavbách. Ak si zoberiem do úvahy, že to je skutočne renomovaná spoločnosť, že tie skruže, tie technologické zariadenia sú certifikované na európskej úrovni, ja sa len obávam, že kedy príde k určitým povedzme súdnym konaniam v tejto súvislosti, pretože takýmto rozhodnutím ako keby bolo nepriamo povedané, tie skruže nezodpovedajú tým technologickým požiadavkám, a ja si myslím, že opak je pravdou. Zrejme nebol dodržaný technologický postup, hovorí môj kolega Zajac veľmi odborne, koniec koncov je aj odborníkom v tejto oblasti. Jasne povedal, že to nebude len samotnou tou skružou, tou podperou, ale zrejme bude to nedodržiavaním technologických postupov a predovšetkým tým rozhodnutím toho konečného subjektu, ktorý o tom rozhoduje, a teda stavebného dozoru, ktorý povie ten ortieľ. Áno, môžte liať betón.
A tak ako opäť som dostal informácie, že obyčajne, ak ten stavebný dozor na takých stavbách nie je, ten stavebný dozor zavolá, resp. mu zavolajú telefonicky: "Všetko je pripravené, môžeme začať betónovať?" On ešte pre istotu povie: "Áno, teda je skutočne všetko v poriadku? Ak áno, môžte." Bohužiaľ, aj takéto praktiky na tých stavbách sú a rozprával som sa s viacerými stavbármi. Dokonca aj s tými, ktorí momentálne sú na tých stavbách, ktoré sú realizované v rámci tých diaľničných projektov. Takže toto všetko, ak si zoberieme do úvahy, nemohlo ani inakšie dopadnúť. To bola len otázka času, kedy dôjde k nejakej veľkej tragédii, a k nej aj došlo.
Môžeme teraz konštatovať alebo teda posudzovať, kto akú zodpovednosť nesie, ale ja by som určite očakával od pána ministra, že preberie túto zodpovednosť a vyvodí dôsledky tak voči sebe. Ak už teda neurobil voči sebe, myslím si, že tam bolo dosť tých ľudí, predovšetkým z podriadenej organizácie na NDS-ke, ktorí mali skladať účty, mali skladať účty, a toto sa už mohlo objaviť aj v tejto povedzme predbežnej správe. Ja verím, že to sa objaví v záverečnej správe, ale nie preto, aby sme si tu teraz nadávali alebo hovorili, že kto aký má podiel viny, nehovoriac o tom, že úplne scestné veci okolo samotných zdrojov, a teda, či bolo dostatok zdrojov na to, tam tá skruž mohla byť lepšia, alebo nemohla byť lepšia.
To všetko závisí skutočne od stavebného dozora, ktorý povie alebo teda ktorý má v rukách výkresy a vie technologicky posúdiť, áno, ide tam jedna, dva, tri, 10 skruží. Takže všetko je v rukách ľudí. Ťažko posudzovať, však ako som už spomínal, opakujem sa, zrejme tí súdni znalci dajú tú odpoveď a bude dobre, keď sa z toho poučíme. Ale nechcem opomenúť ani tie etické a morálne aspekty toho všetkého. Ja nechcem nikomu vstupovať do svedomia, každý by mal teda dostatok odvahy, aby mohol povedať, že budem konať tak alebo onak.
Ja na záver len chcem povedať, že bolo by dobré, aby sme tie výsledky toho vyšetrovania dostali v tej reálnej podobe v nejakej záverečnej správe, aby sme a vedeli z toho všetci poučiť a aby k takýmto situáciám už nedochádzalo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Čo ale som očakával, že v tejto správe bude určite a viac, je to, že z pohľadu ministerstva dopravy mohlo byť ďaleko viac analyzované, akým spôsobom sa na tejto tragédii podieľalo nesprávne alebo podieľali nesprávne rozhodnutia alebo rozhodovania ľudí z podriadenej organizácie Národnej diaľničnej spoločnosti, pretože títo minimálne skrz posudzovania technológií používaných v rámci takýchto projektov, skrz svojich stavebných dozorov, skrz výberu externých stavebných dozorov. Jednoducho jednoznačne mali byť nejakým spôsobom posúdení, či konali kompetentne, či konali zodpovedne, takže v tejto správe mi takáto analýza chýba, resp. takéto zhodnotenie tejto situácie určite chýba.
Ja som, samozrejme, aj preto, že som ako bývalý štátny tajomník pôsobil na ministerstve dopravy, tak som sa zaujímal o to, čo všetko sa tam stalo. Aj keď priamo na ministerstve dopravy som cestnú dopravu v gescii nemal, takže priznám sa, že nie som ani v tomto ani nejak veľký odborník, ale na druhej strane som sa zaujímal o to, pretože bola to vážna situácia, tragická situácia a chcel som vedieť, čo je všetko za tým, kde sa všetko čo pokazilo, kde kto zlyhal, a myslím si, že pri týchto konzultáciách dokonca, keďže som predsedom hospodárskeho výboru a táto správa bola aj na našom výbore, pýtali sme sa štátneho tajomníka, pretože pán minister tam opäť neprišiel, že kde oni vidia tie dôvody, prečo k takejto tragédii došlo. Ja som dostal z pozadia mnoho informácií, že ten stavebný dozor tam nebol, stavebný dozor NDS-ky. Mimochodom, aj môj kolega Zajac povedal, že medzi tým teda, keď sa vládna strana SMER dostala k moci, vymenila stavebný dozor alebo viacerých stavebných dozorov, ktorí boli z Prešova. Čiže povedzme na túto stavbu nemali až tak ďaleko a mohli ďaleko operatívnejšie, ďaleko flexibilnejšie jednak sledovať celý ten vývoj situácie a celú realizáciu výstavby povedzme aj tohto mosta. Samozrejme, že títo stavební dozori boli vymenení a z Bratislavy, pokiaľ viem, je predsa len ďalej na miesto výstavby ako možno z Prešova. A to mám informácie nie zo strany opozície, ale zo strany vládnej strany, od ľudí, ktorí, teda dokonca musím povedať, že aj poslancov, že ten stavebný dozor jednoducho tam pravdepodobne nebol, alebo ja teda, samozrejme, nemám dôkazy, môžem len nejakým spôsobom takto konštatovať.
No, už úplne zaujímavé rozhodnutie, teda výpoveď bola pána štátneho tajomníka na výbore pre hospodárske záležitosti, keď povedal, teda že ten stavebný dozor tam bol, ale zhodou okolností bol vtedy na toalete, ale dobre, že bol na toalete, pretože pravdepodobne by ho bolo tam zasypalo, ak by bol pod týmto mostom. Nechcem sa tu zmieňovať o technológii, či tie skruže, tie podpery boli technologicky v poriadku, na to zrejme dá odpoveď aj to vyšetrovanie, o ktorom tu už bolo hovorené, čo ale nemôžem opomenúť, je to, že jedno z tých opatrení, ktoré teda je aj uvedené v tejto správe, a to je, že pán minister rozhodol, že skruže od renomovanej spoločnosti Weize sú zakázané na všetkých stavbách. Ak si zoberiem do úvahy, že to je skutočne renomovaná spoločnosť, že tie skruže, tie technologické zariadenia sú certifikované na európskej úrovni, ja sa len obávam, že kedy príde k určitým povedzme súdnym konaniam v tejto súvislosti, pretože takýmto rozhodnutím ako keby bolo nepriamo povedané, tie skruže nezodpovedajú tým technologickým požiadavkám, a ja si myslím, že opak je pravdou. Zrejme nebol dodržaný technologický postup, hovorí môj kolega Zajac veľmi odborne, koniec koncov je aj odborníkom v tejto oblasti. Jasne povedal, že to nebude len samotnou tou skružou, tou podperou, ale zrejme bude to nedodržiavaním technologických postupov a predovšetkým tým rozhodnutím toho konečného subjektu, ktorý o tom rozhoduje, a teda stavebného dozoru, ktorý povie ten ortieľ. Áno, môžte liať betón.
A tak ako opäť som dostal informácie, že obyčajne, ak ten stavebný dozor na takých stavbách nie je, ten stavebný dozor zavolá, resp. mu zavolajú telefonicky: "Všetko je pripravené, môžeme začať betónovať?" On ešte pre istotu povie: "Áno, teda je skutočne všetko v poriadku? Ak áno, môžte." Bohužiaľ, aj takéto praktiky na tých stavbách sú a rozprával som sa s viacerými stavbármi. Dokonca aj s tými, ktorí momentálne sú na tých stavbách, ktoré sú realizované v rámci tých diaľničných projektov. Takže toto všetko, ak si zoberieme do úvahy, nemohlo ani inakšie dopadnúť. To bola len otázka času, kedy dôjde k nejakej veľkej tragédii, a k nej aj došlo.
Môžeme teraz konštatovať alebo teda posudzovať, kto akú zodpovednosť nesie, ale ja by som určite očakával od pána ministra, že preberie túto zodpovednosť a vyvodí dôsledky tak voči sebe. Ak už teda neurobil voči sebe, myslím si, že tam bolo dosť tých ľudí, predovšetkým z podriadenej organizácie na NDS-ke, ktorí mali skladať účty, mali skladať účty, a toto sa už mohlo objaviť aj v tejto povedzme predbežnej správe. Ja verím, že to sa objaví v záverečnej správe, ale nie preto, aby sme si tu teraz nadávali alebo hovorili, že kto aký má podiel viny, nehovoriac o tom, že úplne scestné veci okolo samotných zdrojov, a teda, či bolo dostatok zdrojov na to, tam tá skruž mohla byť lepšia, alebo nemohla byť lepšia.
To všetko závisí skutočne od stavebného dozora, ktorý povie alebo teda ktorý má v rukách výkresy a vie technologicky posúdiť, áno, ide tam jedna, dva, tri, 10 skruží. Takže všetko je v rukách ľudí. Ťažko posudzovať, však ako som už spomínal, opakujem sa, zrejme tí súdni znalci dajú tú odpoveď a bude dobre, keď sa z toho poučíme. Ale nechcem opomenúť ani tie etické a morálne aspekty toho všetkého. Ja nechcem nikomu vstupovať do svedomia, každý by mal teda dostatok odvahy, aby mohol povedať, že budem konať tak alebo onak.
Ja na záver len chcem povedať, že bolo by dobré, aby sme tie výsledky toho vyšetrovania dostali v tej reálnej podobe v nejakej záverečnej správe, aby sme a vedeli z toho všetci poučiť a aby k takýmto situáciám už nedochádzalo. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2013 14:02 - 14:03 hod.
Ján Hudacký
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh neprejde, ale určite by stálo za to, ak by sme boli mali priestor na tejto energetickej komisii, ktorá je veľmi dobre obsadená. A práve sa čudujem, že takýto inštitút, takúto skupinu expertov v oblasti energetiky nevieme lepšie využiť, a tak isto, ktorí by mohli participovať, ako som už spomínal, aj na príprave jasnej koncepcie, či už celej energetickej koncepcie alebo v prípade expertov na obnoviteľné zdroje práve na oblasti obnoviteľných zdrojov, a určite by sme sa boli vyhli tým všelijakým problematickým bodom aj v návrhu tohto zákona a mohli by sme byť ďaleko spokojnejší s výsledkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
Ďakujem.